Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/381/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217212716
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217212716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: T. C., W.. XX.XX.XXXX, F. U. X, V., zast.
JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mlynská 1, proti žalovanej: V. C., W..
XX.XX.XXXX, F. U. X, V.Š., zast. JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, v konaní o úhradu čiastky 605 € a splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 27C/20/2017-150 zo 6. marca 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejajsúd)rozhodoltak,žežalobuzamietol ažalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II pod č. k. 23C/27/2007-152
zo dňa 11.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2011 súd zrušil právo spoločného nájmu
strán sporu k družstevnému bytu a za výlučnú nájomníčku bytu a členku SBD IV. Košice určil žalovanú
a žalovanému uložil povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu
žalovanou. Žalobkyňa do zápisnice na pojednávaní uviedla, že je schopná vyplatiť odporcovi v tom

čase trhovú hodnotu členského podielu. Žalobca niekoľkokrát písomne vyzval žalovanú na splnenie
uvedeného sľubu, avšak márne. Žalobu v bode 2. odôvodnil tým, že je obmedzovaný v používaní
kúpeľne, kuchyne, balkóna a na jeho osobu je zo strán dospelých nepracujúcich synov vyvíjaný
psychický nátlak, čoho výsledkom sú jeho zdravotné problémy so zvýšeným tlakom. Žalobu v bode 1.
odôvodnil tým, že napriek jeho úhradám, ktoré poskytoval žalovanej za nájmom a služby spojené s
bývaním ročne spolu 840 €, nedostáva primeranú časť 40 %, resp. po zmene petitu uviedol 41,46 %,
z vyúčtovania nedoplatkov, resp. preplatkov za 2011 až 2015. Pri určení uvedeného percentuálneho

pomeru vychádzal z preplatkov za rok 2012 v sume 340,28 €, za rok 2013 v sume 365,37 €, za rok
2014 v sume 407,85 €, za rok 2015 v sume 396,92 €, teda spolu vo výške 1.510,42 € z čoho 40 % je
605 €, resp. 41,46 % je 621,62 €. Požadoval od žalovanej, aby každá žalovanou požadovaná platba
bola preukázateľne zdokladovaná, aby mu predkladala ročné vyúčtovanie a doklady za platby za úhradu
služieb spojených s bytom. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.7.2018 žiadala
žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu a
vzniesla námietku premlčania s odôvodnením, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto

je možné počítať iba platby dva roky spätne od podania žaloby, t.j. od 18.4.2015. Dodala, že aj žalobca jej
dlhuje za toto obdobie 722,90 €, čo nežiada započítať z dôvodu možnej námietky premlčania. Namietala
tiež žalobcov prepočet pomeru úhrad a jej úhrad 40 % a uviedla, že správne má byť 34 %, keďže za
obdobie od 18.4.2015 do 31.12.2015 zaplatila SIPO spolu 1.689,27 € a žalobca jej zaplatil 575 € (8xSIPO a 3x plyn, pričom zo sumy 33 € platil iba 5 €, teda celkom 15 €). Vzhľadom na uvedené z preplatku
za 8 mesiacov v roku 2015 vo výške 264,60 €, mu má vrátiť 89,97 €, za rok 2016 uhradila 2.515,30
€ a žalobca z toho 860 €, tak mu má vrátiť z preplatku 304,62 € sumu 103,58 € a v roku 2017, kedy

ona uhradila 2.524,93 € a žalobca 860 €, z preplatku 456,99 € mu má vrátiť sumu 155,38 €. Teda má
zato, že na preplatkoch za roky 2015, 2016 a 2017 fakticky dlhuje žalobcovi sumu 348,95 €, ktorú dňom
spísania vyjadrenia uhradila žalobcovi. Ohľadom bodu 2. žaloby uviedla, že žalobca si vyčlenil a užíva
najväčšiu izbu v byte obývaciu.

3. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 vyplýva preplatok 340,28 €. Z
platobného dokladu SIPO vyplýva poplatok spolu 2.479,20 z toho pre SBD IV 2.34,48 € a z vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2013 vyplýva preplatok 365,37 €. Z platobného dokladu
SIPO vyplýva poplatok spolu 2.704,47 € z toho pre SBD IV 2.034,48 €.

4. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 23C/27/2007-152 zo dňa 11.4.2011 súd zrušil právo

spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa na ulici Važeckej č. 5 v
Košiciach na 6. poschodí bytového domu č. bytu 40 a za výlučnú nájomníčku bytu určil V. C., C.. N. a
odporcovi t. j. T. C. uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.
Z odôvodnenia rozsudku str. 5 prvý odsek vyplýva, že žalovaná je schopná vyplatiť žalobcovi trhovú
hodnotu členského podielu, nakoľko bude zamestnaná na MÚ MČ ako administratívna pracovníčka a

nemá problém ani so zabezpečením bytovej náhrady - náhradného bytu.

5. Z lekárskej správy zo dňa 14.6.2005 ohľadom spoločného syna strán sporu, E.W. C., W.. XX.X.XXXX
vyplýva, že má bakalárske skúšky ale to nezvláda, hrozí mu vylúčenie zo školy, týždeň má ťažkosti,
doma je nepokoj, otec je veľmi šetrný, sleduje ich koľko vody púšťajú a ako dlho svieti svetlo a pod.

Vadí mu už len keď otec príde domov. Otec jemu a matke psychicky ubližuje, bývajú v jednom byte aj
keď sú vyše roka rozvedení. Z listu žalovanej adresovanej pre Mesto Košice dňa 28.11.2016 vyplýva
žiadosť na zaradenie žalobcu do zoznamu záujemcov o nájom sociálneho bytu na L. X U. V. s podacím
lístkom zo dňa 30.11.2016.

6. Súd citujúc §§ 103,107,451, 489 OZ z dôvodu, že žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu,
a to :
v bode 1. plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia pre nevrátenie časti preplatkov za byt z dôvodu
premlčania nároku od 2011 do 17.5.2015 a za obdobie od 18.5.2015 do 31.12.2015 z dôvodu, že
žalovaná uhradila žalobcovi plnenie za toto obdobie vo výške 89,97 € dňa 2.7.2018,

v bode 2. z dôvodu, že žalobca svoje tvrdenie o obmedzovaní vo výkone práv nepreukázal napriek tomu,
že skutkové tvrdenia strán o vzájomnom obmedzovaní v bývaní bolo sporné,
v bode 3. z dôvodu, že povinnosť zabezpečiť žalobcovi náhradný byt v osobnom vlastníctve nevyplýva
žalovanej zo žiadneho zákonného ustanovenia a dobré mravy ako dôvod žalobca bližšie neodôvodnil,
poukázal len na zápisnicu a odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalovaná uviedla, že mu

vie zabezpečiť náhradný byt. Súd k tomu poznamenáva, že odôvodnenie, či zápisnica z pojednávania
nie je právne záväzné a vykonateľné ustanovenie, len výrok rozsudku a ak žalobca s povinnosťou
uloženoužalovanejvuvedenomrozsudkunesúhlasil(zabezpečiťmunáhradnýbyt-nájomnouzmluvou),
mal možnosť sa voči rozsudku odvolať. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu č.II.ÚS 249/97 boli
dobré mravy charakterizované ako súhrn etických, všeobecných zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie mnohokrát zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so
všeobecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom
spoločnosti rozvíja i svoj morálny obsah v priestore a v čase, musí byť posudzovaný z hľadiska
konkrétneho prípadu práve v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov
právneho vzťahu.

7. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané a medzi stranami sporu to nebolo sporné, že žalobca
má právo bývania v uvedenom byte od právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu
(od 2011) až do uplynutia lehoty určenej na vysťahovanie sa z bytu plynúcej od zabezpečenia bytovej
náhrady žalovanou, ktorá bola určená za výlučnú nájomníčku. Rovnako nebolo sporné, že žalobca za

bývanie uhrádza žalovanej ročne 860 € a to formou mesačných príspevkov 70 € za nájom, elektrinu,
RTVS a 4x ročne po 5 € za plyn, pričom výdavky za byt uhrádza žalovaná v rozsahu uvedenom a
preukázanom v SIPO, konkrétne za rok 2015 spolu 2.536,41 €, z toho 2.025,96 € SBD IV, 260,80 €
elektriny, 137,54 € plyn a 56,43 € RTVS. Žalovaná z preplatkov žalobcovi nevrátila do podania žalobyžiadnu čiastku. Žalobca žiadal vrátiť 41,46 % z preplatkov za 2011 až 2015 z titulu bezdôvodného
obohatenia, keďže má za to, že ak za byt platil 860 € ročne a výdavky boli 2.025,96 €, tak platil 41,46
% z výdavkov za byt. Žalovaná má za to, že žalobca ak platil 860 € a výdavky boli 2.536,41 €, platil 34

% výdavkov za byt, preto má nárok na preplatok v rozsahu 34%. Sporná bola teda výška čiastky, ktorá
má byť žalobcovi vrátená z preplatku, keďže žalobca žiadal vrátiť 41,46 % a žalovaná má za to, že má
nárok na 34 %, ale aj obdobie za ktoré žalobca žiadal vrátiť preplatky, lebo žalovaná vzniesla námietku
premlčania za obdobie preplatkov za roky od 2011 do 17.4.2015. Námietku premlčania súd mal za
dôvodnú, lebo žalobca žiada o vrátenie peňažného nároku na základe bezdôvodného obohatenia, kedy

je dvojročná premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Obč. zák.), ktorá začína plynúť odkedy sa žalobca mohol
dozvedieť o tom kto sa na jeho úkor a v akej výške obohatil. Žalobca žiada vrátiť plnenie z preplatkov za
roky 2011 až 2015, pričom žalovanej platil mesačne, preto už vtedy vedel komu platil a v akej výške, teda
prvýkrát mohol uplatniť svoje právo na súde už v 5/2012, kedy je vyúčtovanie za 2011, pričom žalobu
podal až 18.4.2017, preto má súd za to, že jeho právo na vrátenie preplatkov do 17.4.2015 je premlčané.

8. Nakoľko žalovaná bola úspešná v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, bola jej priznaná voči
žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. V podanom odvolaní žiadal žalobca zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. V odvolaní namietal, že pri hodnotení predložených dôkazov a výpovedí účastníkov konania a ich
vyjadrení potom súd na základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neprihliadal na námietky
a vyjadrenia žalobcu, a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okrem

toho nevzal do úvahy skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe a žalovanom na pojednávaní v súvislosti
s výpočtom bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedol v odvolaní, že súd zamietol žalobu v časti bod 2 -
ktorú odôvodnil jednou vetou, z vyjadrenia mestskej polície, ktoré bolo súdom predložené a preukazuje
žalobcom poukazované skutočnosti, nevyplýva to, čo bolo uvedené súdom, ďalšie skutočnosti sa dejú v
uzavretej domácnosti, a teda ich preukazovanie je komplikované. Nie žalobca, ale žalovaná spôsobuje

spolu so synmi trvalú zlú atmosféru, pre ktorú žalobca žalobou požadoval aj riešenie bodu 3 svojej
žaloby, čo je zrejmé, že ustanovenia právnych predpisov predpokladajú súdne riešenie k ich vecí práva a
vzťahov, ktoré nie sú v kompetencii iných orgánov. Okrem iného v skutočnosti v zápisnici poznamenané
súdom boli nesprávne. Podstatné okolnosti z pojednávania neboli zachytené v zápisnici, rozhodnutie
o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 Obč. zák., alebo § 39 Obč. zák. je vždy

potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti,
na základe takéhoto prístupu žalovanej na pojednávaní v roku 2011 vo veci 23C/27/2007 a v dobrej
viere on súhlasil s dohodou a rozhodnutím o zrušení spoločného nájmu v prospech žalovanej, kde
predpokladal rýchle jednanie žalovanej a bez ďalších nákladov a straty času s konečným riešením podľa
prísľubu. Ak by žalobca vedel, že vyjadrenia a prísľub žalovanej na pojednávaní sú nedobromyseľné,

že je to lesť ako získať najmä pre seba, bol by vo veci sporu pokračoval (poukázal na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 591/2012 zo 4.9.2013). Je presvedčený o tom, že mimoriadnym opravným
prostriedkom sa dá prelomiť napadnuté súdne rozhodnutie, súd je povinný využiť dostupné procesné
prostriedky na to, aby takto odstránený stav právnej istoty buď okamžite nahradil novou právnou istotou v
podobe nového meritórneho rozhodnutia alebo aby nižšie súdy na ďalšie konanie zaviazal jednoznačne

právnym názorom, aby bolo v ďalšom konaní možné, čo najrýchlejšie dospieť k novému právoplatnému
rozhodnutiu, o ktorom bude možné rozumne predpokladať, že bude v súlade s právnym názorom súdu,
ktorý o mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodoval. Vo svojom vyjadrení uvádza, že zdôrazňoval
v ňom počet dospelých osôb žijúcich v byte, a to žalovaná plus dvaja dospelí synovia, a preto nie je
mu zrejmé, prečo sa súd sústredil pri svojom rozhodovaní nie na každý žalobný návrh, kde žalobca

uvádzal pomer svojich platieb vo výške 40 % podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu
vypracovaným každoročne Správcovským družstvom IV. Košice, ale na návrh žalovanej pri výpočte
vychádzal, že náklady sú vynaložené vo výške 34 % a neuvažoval o platbách rovnaký pre každého
obyvateľa bytu (t.j. on, žalovaná a dvaja synovia). Napokon súd prvej inštancie poukazuje na roky
2015-2017, keď išlo o preplatok 348,95 €, ale nezaoberal sa vrátane príslušných úrokov z omeškania,

či žalobca mal niečo uhradené zo strany žalovanej.

11.Vovyjadreníkodvolaniuuviedlažalovaná,ženavrhujepotvrdiťrozsudokakovecnesprávnyapriznať
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok považoval za správny a v zmysle §373 ods. 3 CSP nemusí sa vyjadrovať tak, ako uviedol krajský súd v požiadavke, lebo to jej právo, nie
povinnosť. Súd prvej inštancie správne usúdil, že právo žalobcu na vrátenie preplatkov za obdobie od
2011 do 17.4.2015 sa premlčalo. A aj odôvodnenie je presvedčivé, žalobca mal možnosť uplatniť svoje

právo na súde v mesiaci máj 2012, kedy bolo vyúčtovanie za rok 2011, ale učinil tak až 18.4.2017, ďalej
sa domáhal žalobca určenia vo svojej žalobe, že žalovaná je povinná plniť nájomné práva žalobcu bez
obmedzovania. V tejto súvislosti poukázala na nejasný význam pojmu plniť nájomné práva žalobcu a v
konečnom dôsledku na fakt, že žalobcovi sa nepodarilo svoje tvrdenia o obmedzovaní vo výkone práv
v konaní preukázať.

12. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania s použitím §
387 CSP napadnutý rozsudok po preskúmaní potvrdil ako vecne správny, lebo je zákonný a presvedčivý
a to i napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní.

13. Je treba uviesť, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) a odvolací súd pristupoval k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 na základe
úpravy prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a keďže odvolanie bolo podané po 1. Júli 2016 (vyjadrenie k odvolaniu
bolo 12.09.2019) podmienky prípustnosti odvolania posudzoval odvolací súd podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP. Dôvodom pre

takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov do odvolacieho konania.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa o veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

15. S poukazom na čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní a v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj Civilný sporový poriadok v čl. 6 ods. 1, CSP zakotvuje rovnaké
postavenie stranám sporu, ktoré spočíva v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú

ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. (porovnaj
aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS/4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS/50/04). Garantovanie rovnakého postavenia
účastníkov v konaní sa premieta do ústavných práv strán sporu so zreteľom na uvedený čl. 6 ods. 1 CSP.

16. Súd prvej inštancie preukázané skutočnosti premietol do záverov o skutkovom stave (do tzv.

skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci podľa § 215 CSP a ktorý je
rozhodujúci pre právne posúdenie, vec aj správne právne posúdil (ide o výklad o tom, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav a ako ho prípadne vyložil so zreteľom k skutkovému stavu vo vzťahu k predmetu
konania a povinností a ako bola preto vec rozhodnutá).

17. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že (aj keď bol uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., ktorý zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h) CSP), pri nesprávnom právnom posúdení veci súd prvej
inštancie ani nemohol znemožniť realizáciu žiadneho ich procesného oprávnenia (rozhodnutia NS SR
5Cdo/44/2011, 3Cdo/53/2011, 2Cdo/97/2010).

18. Dôkazné bremeno mal stále v spore žalobca a nepreukázal svoje tvrdenia.

19. Odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy v zákone a vzal do úvahy
vyjadrenia tak žalobcove ako aj žalovanej. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o zistení skutkového

materiálu súdu prvej inštancie.20. Podmienky prípustnosti odvolania sú upravené v ust. § 355 až 363 CSP a sú nimi: spôsobilý
predmet odvolania, zachovania zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa,
dodržanie zákonných náležitostí odvolania.

21. Odvolací súd pripomína, že prvé dve podmienky majú povahu objektívnu, kým ďalšie dve
sú subjektívnymi podmienkami prípustnosti odvolania, následkom absencie naplnenia niektorej z
procesných podmienok prípustnosti odvolania, možné jeho odmietnutie. Prvoradou úlohou odvolacieho
súdu bolo pristúpiť k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky, či boli splnené

podmienky pre odvolanie a keďže zistil, že sú splnené podmienky pre odvolanie, odvolací súd potom
odvolanie meritórne prejednal.

22. K námietkam uvedeným v odvolaní je treba uviesť, že správne konštatuje súd prvej inštancie, keď
vychádzal aj z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23C/27/2007-152 zo dňa 11.04.2011, ktorým
bolo zrušené právo spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa na ulici U.

Č..X U. V., X. poschodí bytového domu, číslo bytu 40 a za výlučnú nájomníčku bytu určil V. C., C.. N..
Odporcovi T. C. uložil povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15-ich dní od zabezpečenia náhradného bytu,
z odôvodnenia vyplýva nesporné aj to, že Krajský súd v Košiciach po vrátení vecí Najvyšším súdom SR
uznesením sp.zn. 2Co/138/2010 zo dňa 31.01 2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, lebo odôvodnenie rozhodnutia bolo nepreskúmateľné.

23. Podstatná je ale skutočnosť, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.5.2011 a po zrušení práva
spoločného nájmu sa odporca (v inom konaní, v tomto je žalobcom vo veci) neodvolal, to znamená,
že súhlasil s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je záväzný tak pre navrhovateľku ako aj pre
odporcu.

24. Napokon odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dopĺňa, že žalobca si uplatňoval náklady na
bývanie vo výške 41,46 % (860,2.025,96) ale pri uvedenom výpočte nesprávne zohľadnil len výdavky za
SBD 2.025,96 €, pričom strany inak plnili, lebo pri výpočte pomeru z celkových výdavkov za byt 2.536,41
€ pri jeho platbách ročne 860 € žalobca uhrádzal výdavky len vo výške 34 % a nie tak ako žiadal 41,46

% (860 : 2.536,41). Žalobca nesporne má nárok na preplatok vo výške 34 %, keďže aj on prispieval v
uvedenom pomere a za rok 2015 bol preplatok vo výške 396,92 € nesporne zistený, teda za obdobie
ôsmych mesiacov od 1.4.2015 do 31.12.2015, čo znamená 264,60 €, preto má nárok na vrátenie sumy
89,96 €, teda 34 % z preplatku, čo už žalovaná aj žalobcovi plnila a dňa 2.7.2018 uhradila, žalobca však
nezobral späť, preto súd prvej inštancie aj v tejto časti správne žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

25. Okrem iného po vznesení námietky premlčania žalovanej súd prvej inštancie sa zaoberal touto
námietkou a keďže žalobca žiadal vrátiť plnenie z preplatkov za roky 2011 až 2015, žalovanej poplatky
na výdavky v súvislosti s nájmom bytu platil pritom mesačne, preto už vtedy vedel komu platil a v akej
výške, prvýkrát mohol uplatniť svoje právo na súde v máji 2012, vyúčtovanie za rok 2011 a žalobu podal

až 18.4.2017, preto bola žaloba zamietnutá aj v tejto časti, keďže jeho právo na vrátenie preplatkov do
17.4.2015 je premlčané.

26. Odvolací súd dodáva, že žalobca zrejme má pocit krivdy v súvislosti s právoplatným rozsudkom o
zrušení spoločného nájmu, avšak v tomto konaní jednoznačne žiadal vrátiť primeranú časť preplatku na

výdavkoch za byt, ktoré boli vyúčtované z celkových výdavkov za byt vo výške 2.536,41 € a je to teda
iné konanie a jeho spolužitie s bývalou manželkou ako aj so synom je v súlade s § 3 OZ, aj v tomto
smere jeho námietky v odvolaní sú neopodstatnené.

27. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu úspechu

vo veci podľa § 262 CSP, keďže bola úspešná v celom rozsahu žalovaná, odvolací súd v spojení s §
396 CSP jej aj priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).