Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217438
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7617217438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o.,
so sídlom Sad A, Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený Roman Kvasnica a
partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: X. W.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XB, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom
Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 3.444,50 eur s prísl.,, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/44/2018-147 zo dňa 1. októbra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 2, § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 až 5,
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 3 ods. 1,
§ 37 ods. 1, § 39, § 52 odsek 1až 4, § 53 odsek 1 až 3, ods. 5, § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2017
domáhal zaplatenia 3.444,50 eur s prísl.. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 3.10.2008, ktorou
poskytol právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) žalovanej úver vo výške 3.319,39 eur
(100.000 Sk). Žalovaná úver riadne nesplácala, preto došlo k uzatvoreniu Dohody o splátkach. Nakoľko
ani z tejto dohody neplnila žalovaná v zmysle jej dojednaní, žalobca sa domáha žalobou vyššie uvedenej
žalovanej sumy.
4. Vo veci bol Okresným súdom Spišská Nová Ves vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Csp 441/2017-24 z

31.1.2018. Žalovaná podala písomným podaním doručeným Okresnému súdu Spišská nová Ves dňa
15.2.2018 odpor, v ktorom uviedla, že na konanie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného a dala
do pozornosti svoju aktuálnu adresu. Namietala, že zmluva uzavretá s pôvodným veriteľom ani nebola
predložená, preto ani nemôže bližšie vecne argumentovať.5. Uznesením súdu I. inštancie č. k. 16 Csp 44/2018-36 z 19.3.2018 bol vyššie uvedený platobný rozkaz
v dôsledku odporu podaného žalovanou zrušený.

6. Písomným podaním doručeným súdu 31.5.218 žalobca konštatoval, že svoj nárok dostatočne
preukázal predložením Dohody o splátkach a Uznaním záväzku z 7.4.2015. Navrhol žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.

7. Písomným podaním doručeným súdu 19.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho
zástupcuvyjadrilažalovaná,ktoráuviedla,žepredmetnúDohodupovažujezaabsolútneneplatnýprávny
úkon. Podpisom dohody chcela žalovaná dosiahnuť možnosť zaplatiť dlh v splátkach a nie uznávať dlh.
Uviedla, že formulár dohody obsahuje jednostranný právny úkon uznania záväzku a dvojstranný právny
úkon pri dohode o splátkach. Dôvodila, že uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy

dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie záväzku
spotrebiteľa. Túto dohodu považovala za nekalú obchodnú praktiku, pričom ak spotrebiteľ chcel splátky,
musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Poukázala na judikatúru
všetkých odvolacích súdov na Slovensku. Navrhla žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie dňa 11.9.2018 vyhlásil rozsudok č. k. 16 Csp 44/2018-86, ktorým uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobcovi1.269eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneod11.09.2014
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 26 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 odsek 2 písm. d/ a i/ a
odsek 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 8 Co 178/2018-129 zo dňa 24.6.2019 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil v podstate tým, že žalobca oprel svoj nárok o Dohodu o splátkach a uznaní záväzkov zo dňa
07.04.2015. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa prostriedkami procesného útoku a
procesnej obrany strán sporu (posúdenie platnosti Dohody), a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

10. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Dňa 3.10.2008

bola uzavretá písomná zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym predchodcom
žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovanej bol poskytnutý
úver3.319,39eursúrokovousadzbou11,95%ročne.Žalovanásazaviazalaúveruhradiť84mesačnými
splátkami po 60,58 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.11.2008 a poslednej na
20.10.2015. Celkove mala žalovaná zaplatiť žalobcovi podľa zmluvy 3.319,39 eur a celkové náklady

spojené s úverom v sume 1.832,19 eur. V zmluve je uvedená aj RPMN 14,84 % a jej priemerná hodnota
16,64 %. Listom zo dňa 15.8.2014 označeným ako výzva žalobca žiadal žalovanú o zaplatenie dlžnej
sumy, ktorá ku dňu 14.8.2014 je vo výške 2.358,70 eur. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovanej (č.
l. 82 a nasl. spisu), ktorý na výzvu súdu zaslal žalobca súdu vyplýva, že tento doposiaľ uhradil celkovo
sumu 2.050,39 eur.

11. Na pojednávaní konanom 11.9.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na ich doterajších
písomných podaniach, ako boli doručené súdu. Poukázal na uznesenie KS v Prešove č. k. 17 Co
167/2016-150, v ktorom je konštatované, že ak dlžník uzná dlh, dôkazné bremeno je na strane tohto
dlžníka, v tomto prípade na žalovaného. Považoval dohodu o splátkach, ako aj dohodu o uznaní dlhu v

zmysle § 323 obchodného zákonníka za platnú. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade
úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Právny zástupca žalovanej na tom istom pojednávaní konštatoval, že dôkazné bremeno síce
prechádza na žalovanú v prípade uznania dlhu, čo je pravdou. Uznanie dlhu však nebolo individuálne

dojednané a keďže je nepochybné, že ide o spotrebiteľský charakter sporu v zmysle § 53 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno individuálneho dojednania prechádza na dodávateľa, teda
v tomto prípade na žalobcu. Žalobca kontaktoval žalovanú rôznymi spôsobmi, pričom táto žalovaná
podpísala dohodu o splátkach, čo je (dvojstranný právny úkon) a od uzavretia dohody do konca roka2016, dohodnuté splátky aj plnila, čo potvrdil sám žalobca. Uznanie dlhu, resp. dohodu o uznaní dlhu
považovala právny zástupca žalovanej za nekalú obchodnú praktiku. Dohodu o uznaní dlhu zároveň
označil za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v danom prípade absentovala vôľová zložka na

strane žalovanej takúto dohodu podpísať. Konštatoval, že po krátkom oboznámení sa so spotrebiteľskou
zmluvou, teda zmluvou o splátkovom úvere je potrebné konštatovať, že je tam na prvý pohľad uvedený
spracovateľský poplatok v zmluve, ako aj poplatok za správu úveru, čo je v rozpore so spotrebiteľským
právom. Opätovne namietal neplatnosť dohody o uznaní dlhu. Konštatoval, že všetky odvolacie súdy
SR sa už s touto otázkou neplatnosti takýchto dohôd vyporiadali. Poukázal na rozhodnutie NS SR z

30.03.2015 sp. zn. 8MCdo 1/2014, kde bolo konštatované, že spájanie dvojstranného právneho úkony
(dohoda o splátkach) a jednostranného právneho úkony (dohoda o uznaní dlhu) nie je v súlade so
spotrebiteľským právom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Na pojednávaní konanom 1.10.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na skutkovom a

právnom základe žaloby tak ako bola doručená súdu, pričom navrhoval žalobe vyhovieť. Konštatoval,
že v čase podpisu dohody nebol nárok premlčaný a teda navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V
prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že nakoľko je titulom podania žaloby

dohoda o splátkach a uznaní dlhu, túto považoval za neplatný právny úkon kvôli nekalým obchodným
praktikám a z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalovanej ešte doplnil svoje
vyjadrenievtomzmysle,žedohodaosplátkachobsahujeokremnekalejobchodnejpraktiky,štyrizmluvy,
pričom to, že žalobca poprel, že iniciatíva ohľadom splácania predmetnej pohľadávky vyšla z jeho strany
považoval za nepravdivé, pričom krátkou cestou predložil súdu výzvu z 13.2.2015, kde bola žalovaná

vyzývaná na úhradu jej pohľadávky, ďalej krátkou cestou predložil súdu e-mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a žalovanou týkajúcej sa dohody o splátkach, kde v tejto komunikácii nebolo uvedené žiadne
uznanie dlhu. Zároveň konštatoval, že uvedené preukazuje použitie nekalej obchodnej praktiky, tzn.
nepoučenie klienta. Ďalej krátkou cestou predložil súdu rozsudok KS PO č. k. 2Co/5/2019-125 zo dňa
17.6.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok tunajšieho súdu č. k. 32Csp/64/2018-76 zo dňa 17.9.2018,

kde zákonný sudca posúdil totožnú dohodu o splátkach ako neplatný právny úkon, pričom ide už o
právoplatné rozhodnutie. Zároveň opätovne vzniesol námietku premlčania, pričom konštatoval, že k
zosplatneniu dlhu došlo 9.9.2014, pričom žaloba bola na súd podaná 26.11.2017, teda po 3-ročnej dobe.
Navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrh na doplnenie
dokazovania.

15. Zo sprievodného listu zo dňa 12.03.2015 vyplýva, že žalobca zasielal žalovanej „Dohodu o
splátkach“, ktorú mala podpísať a jedno vyhotovenie dohody o splátkach zaslať späť na adresu
spoločnosti.

16. Vykonaným dokazovaním súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie
za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovanou bola dňa 3.10.2008
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalovaná čerpala finančné prostriedky. Medzi stranami
nebolo tiež sporné, že išlo o zmluvu medzi veriteľom (bankou), ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovanou, ktorá vystupovala v pozícii fyzickej osoby - spotrebiteľa. Išlo teda o vzťah

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu dlhu na čo žalovaná
reagovala tým, že požiadala žalobcu o splátkový kalendár. Podľa vyjadrenia žalovanej jej úmyslom
bolo uzatvorenie dohody o splátkach, nakoľko nedisponovala peňažnými prostriedkami na vyplatenie
dlhu jednorazovo. Uzatvoriť iný právny úkon ako splátkový kalendár nemala, inštitútu uznania dlhu ani

nerozumela Žalobca jej však spolu so splátkovým kalendárom poslal aj tzv. uznanie dlhu, ktoré sa
nachádzalo na tej istej listine a žalovaná uvedenú listinu v domnienke, že ide o splátkový kalendár
popísala dňa 07.04.2015.

17. Po preskúmaní dohody o splátkach a uznanie záväzkov predloženej žalobcom mal súd za to,

že dohoda je typickým formulovaným ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi
predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku. Uvedenú dohodu
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa.18. V danej právnej veci pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní záväzku je nepochybné, že došlo
k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže

podstatnenarušiťekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavovzťahukvýrobkomalebokslužbe,
ku ktorej by sa dostal, a ktorý je mu adresovaný a je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti,
teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Skrytým cieľom tejto dohody bolo dosiahnutie

uznania záväzku, čo má za následok a tiež predlženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na
10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Je nepochybné, že takto došlo k zhoršeniu právneho postavenia
žalovanejakospotrebiteľky.Uznaniezáväzkovakonekaláobchodnápraktikajetaktoneplatnouvzmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

19. Z vyjadrenia žalovanej na č. l. 72 a nasl. spisu (čo je tiež jedným z dôkazných prostriedkov)

zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu je tiež zrejmé, že úmyslom žalovanej bolo dosiahnutie možnosti
splácať dlh v splátkach, keďže boli spolu s manželom v zlej finančnej situácii. Nebolo jej cieľom uznávať
dlh voči žalobcovi. Predmetné uznanie dlhu je preto neplatné aj pre nedostatok vôle žalovanej uznať dlh
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky
(napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala, keďže jej bola
ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť
splácať dlh, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10
rokov (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/114/2013). Za takej situácie je tu dôvod nielen na

odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj na záver
o neplatnosti právneho úkonu aj s poukazom na ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa.

21.Vzhľadomktomu,žeprávnymtitulom,oktorýžalobcaopierasvojnároknazaplateniesumy3.444,50
eura s príslušenstvom je uznanie záväzku, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné, súd žalobu zamietol.

Žalobca nepreukázal, že žalovanú upovedomil o následkoch podpisu uznania záväzkov, či prípadnom
premlčaní časti nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu žalovaná ako spotrebiteľka,
je slabšia strana oproti žalobcovi ako dodávateľovi služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho
podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním. S ohľadom
na uvedené skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu nie je daný, nakoľko vyplýva z neplatného

uznania záväzku, preto z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Výrok o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 a ust. § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

23. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na zaplatenie
trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Odvolanie právne odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie

nesprávne posúdil uznanie dlhu žalovanou ako neplatné; nesprávne postupoval keď žalobu zamietol z
dôvodu neplatnosti uznania dlhu, pretože medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu platnej Dohody
o splátkach a uznania záväzkov v zmysle § 323 Obchodného zákonníka zo dňa 07.04.2015 (ďalej ako
„Dohoda o splátkach“); súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil právny titul uplatnenej žaloby, pretože
žalobca v konaní predložil aj zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.10.2008. Súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods.
1 písm. f) C.s.p., nakoľko nesprávne dospel ku skutkovému zisteniu, že uzavretie Dohody o splátkach
predstavuje nekalú obchodnú praktiku; uzavretím Dohody o splátkach a uznaním dlhu sa zhoršilo právne
postavenie žalovanej; Dohoda o splátkach je neplatná v celom rozsahu. Nesprávnosť rozsudku v časti
výroku o náhrade trov konania odôvodnil nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej.

24. Podľa názoru žalobcu, právnym titulom uplatnenej pohľadávky je z uvedeného dôvodu nielen
Dohoda o splátkach, ale aj Zmluva o úvere. Predmetná Dohoda, obsahujúca jednostranný právny
úkon žalovanej, spĺňa všetky obsahové náležitosti predpokladané zákonom, a to najmä písomnúformu a presnú identifikáciu záväzku, ktorý žalovaná uznáva. Žalobca si splnil dôkaznú povinnosť
na preukázanie svojich tvrdení, resp. na preukázanie existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi
stranami konania. Preukázal uznanie záväzku, vyplývajúceho z uvedeného zmluvného vzťahu zo strany

žalovanej, a to predložením uznania záväzku v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Z
uvedenýchskutočnostívyplýva,žesapredpokladá,žedlhvčaseuznaniatrval,pokiaľžalovaná,naktorú
prešlo dôkazné bremeno, nepreukáže opak. Uviedol, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie
neuniesla bremeno preukázania opaku. Zároveň upozornil, že k uznaniu uzavretiu Dohody došlo na
základe žiadosti žalovanej, pričom žalovaná mala vyhotovenie Dohody o splátkach dostatočný čas v

dispozícii, so znením dohody sa riadne oboznámila a na základe uvedeného túto Dohodu podpísala.
Zákon nevyžaduje, aby bolo v texte uznania zakomponované, že uznanie dlhu zakladá plynutie novej
premlčacej doby, a teda ani subjekt, ktorý dlh uznáva si nemusí byť tejto skutočnosti vedomý. Vážnosť
vôle žalovanej urobiť jednostranný právny úkon uznania dlhu je potrebné interpretovať vzhľadom na
obsah Dohody o splátkach, z ktorej jednoznačne vyplýva uznanie dlhu žalovanej. Tvrdil, že zákon
nevyžaduje, aby účastník právneho úkonu rozumel jeho následkom, pričom dlh môže platne uznať aj

osoba bez právneho vzdelania, respektíve tieto nedostatky nemajú za následok neplatnosť právneho
úkonu. Pretože žalovaná má spôsobilosť na právne úkony, neexistuje tu relevantný dôvod neplatnosti
uvedeného právneho úkonu. Podľa právneho názoru žalobcu žalovaná relevantným spôsobom v
konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala uplatnenie si nároku, nárok žalobcu bol preukázaný
predloženými listinnými dôkazmi. Na preukázanie správnosti svojho právneho názoru žalobca poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.07.2017, č.k. 17Co/167/2016-150.

25. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil aj z dôvodu, že Dohodu
o splátkach posúdil ako neplatnú v celom rozsahu, a to z dôvodu, že žalovaná mala vôľu uzatvoriť
dohodu o splátkach a nie uznať dlh. Dohoda o splátkach obsahuje dva právne úkony, a to dohodu o

postupnom splácaní dlhu, ktorá je nováciou pôvodného záväzku a jednostranný právny úkon uznania
dlhu. V prípade, ak súd rozhodol o neplatnosti Dohody o splátkach, žalobca mal za to, že môže ísť iba
o čiastočnú neplatnosť, a to v časti uznania dlhu. Z uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobou
bol dôvodný aj v prípade neplatnosti uznania dlhu, a teda aj v prípade ak uznanie dlhu nezaložilo
začiatok plynutia novej premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil spornú Dohodu

o pristúpení k záväzku, keďže aplikoval § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak nezohľadnil
aplikáciu § 41 Občianskeho zákonníka, pričom ani v odôvodnení svojho zamietajúceho rozsudku sa
nezaoberal možnosťou čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Súd I. inštancie sa nevysporiadal s
otázkou oddeliteľnosti, či neoddeliteľnosti jednotlivých práv a záväzkov, vyplývajúcich z Dohody o
splátkach. Nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol, možno predpokladať, že jednotlivé záväzky, a teda

ustanovenia Dohody o splátkach, posúdil ako neoddeliteľné, avšak takéto rozhodnutie a postup žiadnym
spôsobom neodôvodnil.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že Dohodou o splátkach a uznaní záväzkov
zo dňa 07.04.2015 sa so žalobcom dohodla na splácaní štyroch samostatných dlhov. Uzatvorenie

predmetnej Dohody inicioval žalobca, pričom tvrdil, že ak sa žalovaná chce vyhnúť problémom
so súdmi a exekútormi mala sa s nimi dohodnúť na splátkach. Dohodu podpísala ako splátkový
kalendár a dohodnuté mesačné splátky po dobu takmer dvoch rokov aj riadne dodržiavala. Následne
žalobca zvýšil všetky mesačné splátky dohodnuté v splátkovom kalendári, čo vo svojej finančnej
situácii už splniť nevedela. O inštitúte uznania dlhu, ktorý do formulára Dohody vložil žalobca nebola

žalovaná informovaná, pričom tomuto právnemu inštitútu ani nerozumela. Jej vôľa smerovala výlučne
k uzatvoreniu dohody o splátkach a nie k vykonaniu jednostranného právneho úkonu uznania dlhu.
Iniciatíva na uzatvorenie Dohody bola na strane žalobcu, keď jej okrem ďalšieho množstva iných listín
zaslal aj predloženú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 13.02.2015. Poukázala aj na označenie
predmetu emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, napr. e-mail zo dňa 09.03.2015 označil

žalobca ako odsúhlasenie splátok a sprievodný list k dohode zo dňa 12.03.2015 označil žalobca ako
Dohoda o splátkach. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR z 30. 03. 2015 sp.zn. 8MCdo/1/2014,
podľa ktorého „V danej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, kde na jednej
strane vystupuje spotrebiteľ - žalovaná a na druhej strane dodávateľ (podnikateľ) - žalobkyňa (právny
nástupca VÚB, a.s.). Je tiež nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom

dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub
zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto
náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou
konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. Súdy nižšieho stupňapri svojom závere o neplatnosti tohto právneho úkonu správne vychádzali predovšetkým z nedostatku
vôle a slobody (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalovanej pri podpise predmetnej dohody, ktorý
bol preukázaný zisteným skutkovým stavom. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za ktorých žalovaná

predmetnú dohodu podpisovala, keď nemala vedomosť, že podpisuje aj uznanie záväzku a že tento
záväzok je premlčaný, možno prísť len k záveru, že pri uznávacom prejave absentovala slobodná
vôľa žalovanej takýto jednostranný právny úkon urobiť. Preto je takýto právny úkon v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný a preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku
vyplývajúci z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.“

27. Podľa názoru žalovanej žalobca v predmetnej dohode nepreukázal individuálne dojednanie
ustanovenia o uznaní záväzku. V podanej žalobe žalobca jednoznačne označil za právny titul
uplatňovaného nároku Dohodu o splátkach a uznaní záväzkov zo dňa 07.04.2015. Zmluvu o úvere do
súdneho spisu predložil len na základe výzvy súdu a ani po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v
Prešove zo dňa 24.06.2019 č.k. 8Co/178/2018-129 svoju argumentáciu nezmenil a trval na skutkovom

a právnom základe žaloby tak ako bola doručená súdu (bod 18 odôvodnenia). Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil, zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Podľa § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 52 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Podľa § 4 odsek 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia
žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie pri uzatváraní
dohody o splátkach a uznaní záväzku došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore

s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušila alebo môže narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná.

38. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil

veriteľ a žalovaná nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Takto preformulovaná
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Jej právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami.
Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona o ochrane
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli

dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov
v našom právnom poriadku. Podpisom formulárovej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach sa zhoršilo jej postavenie a uzatvorenie tejto dohody jej privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore
s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Ak žalobca uzavrel so žalovanou ako spotrebiteľom dohodu o uznaní záväzku, predmetom ktorej
je uznanie premlčaného nároku, čím zároveň začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, takáto
zmluvná podmienka (dohoda) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota), a preto je neplatná

podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo znenia Dohody predloženej žalobcom je
nutné konštatovať, že ide o formulárový (oprávneným vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a pristúpeniu k záväzku a tým predĺženie premlčacej doby na uplatnenie nároku.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 7.4.2015 bola medzi žalobcom a žalovanou spolu s p. F. W. ako
dlžníkmi, podpísaná dohoda o splátkach a uznaní záväzkov podľa § 323 Obchodného zákonníka. Táto
dohoda má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej žalovaná ako dlžníčka
ovplyvniť nemohla. Obsahom tejto dohody je uznanie záväzkov súvisiacich so zmluvným vzťahom s
právnym predchodcom žalobcu a dohoda o splácaní týchto záväzkov.

41. Podpísanie Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach mohlo byť len prejavom
vôle žalovanej splácať dlh v splátkach, keďže boli s manželom v zlej finančnej situácií. Žalobca však v
priebehu konania nepreukázal a nevyplýva to ani z obsahu spisu, že by žalovaná mala vôľu uznať dlh a
vyvolať tým žalobcom tvrdené právne účinky súvisiace tiež s predĺžením premlčacej lehoty na uplatnenie

nároku žalobcu na obdobie 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, na čo správnym spôsobom poukázal
aj prvoinštančný súd.42. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti poučil
žalovanú o následkoch podpisu dohody a uznania. „Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti
o tom, že v obave o možné neskoršie následky (napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu

predmetnú Dohodu podpísala, keďže jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach. Je logické a
pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh, no je nečestné, ak sa zneužije kontraktačná
situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.“ (Rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/114/2013).

43. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

44. Dohoda o splátkach o uznaní záväzkov bola uzatvorená v rozpore so zákonom a má povahu
nekalej obchodnej praktiky. Žalobcovi ako veriteľovi nemožno takéto právo v súlade s ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka priznať, takýto právny úkon je neplatný aj s poukazom na ust. § 4 odsek

8 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil.

45. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne

správny.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255
odsek 1 C.s.p. tak, že žalovaná s poukazom na úspech v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).