Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11Cpr/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205036
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8117205036.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: C. E.,
L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX G., V. XX, právne zastúpený: Mgr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom 080
01 Prešov, Levočská 4703/89, IČO: 50 490 044, proti žalovanému: REMOZA, s. r. o., so sídlom 082 03
Ličartovce, Ličartovce 227, IČO: 36 763 764, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO
& PARTNERS s. r. o., so sídlom 080 01 Prešov, Konštantínova 3, IČO: 36 868 434 o zaplatenie sumy

2 180,77 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 180,77 eur brutto s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2 180,77 eur od 1.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.2.2017 žalobu o zaplatenie sumy 2 180,77 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil
tým, že v období od 24.4.2014 do 31.10.2015 bol zamestnancom u právneho predchodcu žalovaného
a následne u žalovaného. Pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014
a dňa 31.8.2015 bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného. Pracovný pomer zanikol po plynutí
dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.10.2015. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pre žalovaného
pracoval často viac ako bol v pracovnej zmluve dohodnutý týždenný pracovný čas, t. j. 40 hodín. Napriek

skutočnosti, že mu žalovaný vydal výplatné pásky za jednotlivé mesiace, počas ktorých žalobca pre
neho pracoval, tieto neobsahujú kompletné údaje o odpracovaných nadčasových hodinách. Prehľad
odpracovaných nadčasových hodín žalobca zaznamenal v tabuľke a to tak, že:
10/2014 počet nadčasových hodín 34,75, čerpal 17 hodín - náhrada 128,79 eur
11/2014 počet nadčasových hodín 25,75, čerpal 0 hodín - náhrada 209,11 eur
12/2014 počet nadčasových hodín 8, čerpal 0 hodín - náhrada 58,71 eur
1/2015 počet nadčasových hodín 1, čerpal 0 hodín - náhrada 7,59 eur

2/2015 počet nadčasových hodín 0,5, čerpal hodín 0 - náhrada 4,05 eur
03/2015 počet nadčasových hodín 20, čerpal 0 hodín - náhrada 151,27 eur
04/2015 počet nadčasových hodín 22,5, čerpal 0 hodín - náhrada 169,40 eur
05/2015 počet nadčasových hodín 27,75, čerpal 0 hodín - náhrada 216,88 eur
06/2015 počet nadčasových hodín 50,5, čerpal 0 hodín - náhrada 380,20 eur
07/2015 počet nadčasových hodín 29, čerpal 0 hodín - náhrada 215, 88 eur

08/2015 počet nadčasových hodín 81,5, čerpal 0 hodín - náhrada 638,88 eur
Spolu počet nadčasov 460,25 hodín, čerpal 176 hodín a náhradu za prácu nadčas v sume 2 180,77 eur.2. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nadčasových hodín a dňa 23.8.2016 zaslal výzvu e-mailom a
listomanáslednedňa13.9.2016vyčíslilsumupreplatenýchnadčasovavyzvalžalovanéhonazaplatenie
uvedenej sumy.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2017 uviedol, že žalovaný má zato,
že všetky práce nadčas, ktoré mal žalobca vykonávať mu boli zaplatené, resp. za tieto čerpal žalovaný
pracovné voľno. Žalovaný nevie, akým spôsobom žalobca dospel k sume 2 180,77 eur, akým spôsobom
si vypočítal prácu nadčas. Tabuľka, ktorú predložil žalobca je tvrdením žalobcu, ktoré sa nezakladá

na objektívnych skutočnostiach. Počas pracovného pomeru žalobca nikdy nežiadal žalovaného o
preplatenie nejakej práce nadčas, ale až po ukončení pracovného pomeru si začal nárokovať na
predmetnú sumu, ktorú žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný je presvedčený, že žaloba bola
podaná výlučne z dôvodu, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru.
Na pojednávaní dňa 19.10.2018 konateľ spoločnosti žalovaného uviedol, že nikdy nikomu neprikázal,
aby robili prácu nadčas.

4. Okresný súd Poprad vydal dňa 19.10.2018 rozsudok, v ktorom žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku
podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12CoPr/2/2019-105 zrušil rozsudok v
spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd na základe listinných dôkazov a to: pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014, výpovede
zamestnávateľa zo dňa 31.8.2015, predžalobnej výzvy, výplatných listín, výpovede svedkov a výsluchu
strán sporu zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 24.4.2014, kde pracovný pomer sa

uzatvoril na dobu neurčitú s týždenným pracovným časom 40 hodín týždenne. Dňa 31.8.2015 bola zo
strany žalovaného doručená výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce pre nadbytočnosť a to z dôvodu, že s účinnosťou od 1.9.2015 sa ruší funkčné miesto
majstra, ktoré podľa pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014 vykonával žalobca. Žalobca dňa 13.9.2016
zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a to z dôvodu neuhradenia dlžnej mzdy v celkovej výške 2 000,-

eur netto. V predžalobnej výzve požaduje náhradu časti mzdy za obdobie roku 2014 a 2015. Vo svojej
predžalobnej výzve zároveň uviedol, že podá trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania
trestného činu nevyplatenia mzdy a podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových
predpisov. Súd mal preukázané uznesením OR PZ v Prešove zo dňa 3.7.2018 sp. zn. ČVS: ORP-291/
VS-PO-2018, podľa ktorého bolo konanie voči konateľovi spoločnosti S. Ň. - REMOZA, IČO: 14 277

794 zastavené a to pre skutok, ktorý nie je trestným činom, že dňa 16.3.2018 bolo doručené trestné
oznámenie od C. E., nar. X.X.XXXX, P. J. G., vo veci podozrenia z prečinu „nevyplatenia mzdy a
odstupného“ podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. V oznámení C. E. poukázal nato, že v dobe od
októbra 2014 do augusta 2015 nevyplatil žalovaný svojmu zamestnancovi dohodnutú mzdu za vykonanú
prácu v nadčasových hodinách v počte 284,25 hodín.

7. Súd v uvedenom konaní vypočul svedkov, a to W.. X. T., P. J. N., X. XXXX/XX, ktorý uviedol, že bol u
žalovaného zamestnaný necelý rok. Zároveň uviedol, že žalobca vykonával stále 12-hodinové zmeny a
aj sám svedok robil 12-hodinové zmeny + sobotu, ale mal dohodu s konateľom, že robil 4 dni a 5. deň
chodil na vysokú školu. Svedok uviedol, že evidenciu dochádzky zapisovali majstri do počítača. Uviedol,

že netrval na nadčasoch, nakoľko mu konateľ vyšiel v ústrety s tým, že mohol študovať v piatok. Väčšinu
dochádzky nahadzoval majster. Normálny pracovný čas bol stanovený od 6:00 - 18:00 hod. denná a od
18:00 - 6:00 hod. nočná. Aj keď mal prácu nadčas, nežiadal o preplatenie. Svedok uviedol, keďže on
pracoval len 4 dni, mal odpracovaných 48 hodín, tak už je tam práca nadčas a keď p. E. robil 5 dní a
niekedy aj sobotu, tak musel mať nadčas. Podľa neho bola každý mesiac práca nadčas, nakoľko keď

jemu vychádzali hodiny a mal v piatok voľno, tak im musela vychádzať práca nadčas.

8. Svedok W.. I. K., J. D., D. XXX/XXX A.viedol, že u žalovaného bol zamestnaný do konca februára
2019 od 1.2.2013. Vykonával tam funkciu majstra a evidenciu zamestnancov viedli zamestnanci v
počítači. Dochádzku odovzdali ekonómke cez sieť na konci mesiaca. Prácu nadčas nenariaďoval p. Ň.,

zamestnancom nariaďoval prácu nadčas on ako majster a uviedol, že treba zostať dlhšie. Dochádzku
odovzdával cez počítač ekonómke a to bolo všetko. Pán E. mal svoju zmenu, on si viedol svoju zmennú
dochádzku, keď to bolo chápané, že ostali dlhšie za prácu nadčas, bolo to jeho rozhodnutie. Svedok
tvrdil, že aj on mal prácu nadčas, ale v menšej miere čerpal náhradné voľno. Keď poslal dochádzkuekonómke, už nemal k dochádzke prístup. Týždenný pracovný čas mali asi 42,5 hodín, nespomína si
presne. Svedok ďalej uviedol, že dochádzka, keďže sa robila v súbore EXCEL tak v ňom sa dalo všetko
robiť, tam zostala dochádzka uložená, ale prístup k počítaču mal ktokoľvek, mohlo sa tam upravovať,

navyšovať. Fungovalo to tak až do konca februára 2019, dokedy bol svedok tam zamestnaný. Svedok
uviedol, že je pravdou, že videl p. E. dlhšie v práci.
9. Súd predvolal na pojednávanie svedka I. P., E. XX, G., ktorý podaním zo dňa 22.10.2019 ospravedlnil
neúčasťnapojednávaní,nakoľkojezamestnanývzahraničíamáuzatvorenúpracovnúzmluvuapríchod
na Slovensko plánuje 23.12.2019. Žalobca netrval na vypočutí uvedeného svedka.

10. Podľa ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný viesť
evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas
dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne

prideleného zamestnanca.

11. Súd opätovne vyzval žalovaného, aby predložil súdu evidenciu dochádzky. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že dochádzku si v rozhodnom období evidoval každý zamestnanec sám, nakoľko
to vyplývalo z jeho pracovných povinností ako majstra výroby (evidencia dochádzky zamestnancov).

Následne evidencia bola odovzdaná mzdovej účtovníčke a na základe tejto evidencie bola spracovaná
mzda.

12. Súd poukazuje na ust. § 99 Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný okrem iného
viesť aj evidenciu práce nadčas zamestnanca. V prípade evidencie práce nadčas je zamestnávateľ

povinný evidovať každú odpracovanú prácu nadčas a to jednak aj v prípade, ak sa táto práca nezahŕňa
do rozsahu najviac prípustného rozsahu práce nadčas v roku a jednak aj prácu nadčas, za ktorú
je poskytnuté zamestnancovi náhradné voľno. V každom prípade je zamestnávateľ povinný evidovať
aj takú prácu nadčas, ktorá sa premieta v mzde zamestnanca. Spôsob, akým má zamestnávateľ
evidovať prácu nadčas zákonník práce nekonkretizuje. Spôsob evidencie záleží od samotného

zamestnávateľa. Akákoľvek forma evidencie pracovného času, a teda aj práce nadčas musí byť
uskutočnená transparentne. Podľa názoru súdu žalovaný evidoval prácu nadčas, avšak nepredložil
súdu listinné dôkazy, nakoľko by bolo v jeho neprospech rozhodnuté a sám by svojimi listinnými
dôkazmi potvrdil tie skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobca. Žalobca v tomto konaní vystupuje ako
slabšia stránka, a preto súd sa priklonil k tvrdeniu na stranu žalobcu, nakoľko ten presne uviedol

evidenciu dochádzky, čo bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami p. K. a p. T., ktorí uviedli, že iste
boli vykonávané práce nadčas.

13. Súd zároveň poukazuje na tvrdenie žalovaného, že povinnosť viesť dochádzku vyplývala žalobcovi
už z pracovnej zmluvy. Súd poukazuje na vyjadrenie konateľa spoločnosti - žalovaného, a to na

pojednávaní dňa 19.10.2018, kde uviedol: „lebo sme sa ústne dohodli, že si vyčerpá dovolenku a ja
budem taký seriózny, že mu umožním vyčerpať nadčasy, aj keď neboli oprávnené. Nebol som si istý. So
žalobcomsmesadohodli,ženedostanenič.Priodchodesmesipodaliruky.Bolsomnemiloprekvapený,
keď sa mi ozval po roku a pol, že ešte má dostať nejaké peniaze.“ Už samotné vyjadrenie žalovaného
potvrdzuje, že žalobca vykonával práce nadčas. To znamená, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu

ustanovenia § 99 Zákonníka práce a to tým, že neviedol evidenciu tak ako mu to ukladá Zákonník práce.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že nikdy nedával príkaz na prácu nadčas, lebo boli traja majstri a keď
nevedeli zabezpečiť zamestnancov do práce nadčas, tak sám žalovaný vysvetlil zamestnancom, aké
následky sú pri nedodržaní zákazky a vedeli, že dostanú všetko zaplatené. To znamená, že vo firme
bežnesavykonávaliprácenadčas,avšakdochádzku,čižalovanýviedol,čineviedol,resp.nemalzáujem

predložiť súdu evidenciu dochádzky, to je len na jeho obranu, ktorá pre súd je nepostačujúca. Jedná
sa o úmyselné zavádzanie súdu a súd má za to, že nárok žalobcu je dôvodný tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

14. Súd má za to, že k vykonávaniu práce nadčas došlo súhlasným vykonávaním obidvoch strán -

zamestnanca aj zamestnávateľa. Súd má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a žalobca presne
špecifikoval v tabuľke počet nadčasových hodín a sumy, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. Jednalo
sa o skutočne vykonané práce nadčas. Žalovaný nepreukázal žiaden iný listinný dôkaz, ani na svoju
obranu nepotvrdil nič, a skutočnosť, ktorú uviedol na svoju obranu, že bolo povinnosťou majstrov viesťdochádzku, ktorá vyplýva z pracovnej zmluvy, tak túto povinnosť ako súd vychádzal z pracovnej zmluvy
žalobcu nemal, avšak bola to vec dohody viesť dochádzku. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca žiadnu
prácu nadčas pre žalovaného nevykonal a potom žalovaný nemal povinnosť viesť evidenciu práce

nadčas žalobcu, a to práve potvrdzuje opak vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že sa dohodli, že bude
vykonávať prácu nadčas, a že za prácu nadčas mu bude poskytnuté voľno.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu, pretože bol plne úspešný.
18. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon

rozhodnutia.