Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011249
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717011249.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2020, v trestnej
veci obžalovanej K. K. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/98/2017 zo dňa 07.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej K. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/98/2017 zo dňa 07.10.2019 bola obžalovaná K.S. K.,
rod. M. /predtým R./, nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom D. U., U. W. XXX, uznaná vinnou zo zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- ako konateľka obchodnej spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o., so sídlom Vysoké Tatry, Tatranská
Lomnica 262, IČO: 46118241 s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne, vystupujúc v mene
obchodnej spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností, vedomá si svojej
povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v daňovom priznaní obchodnej
spoločnosti k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012, podanom elektronicky
dňa 24.10.2012 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad v rozpore s ustanovením § 19 ods. 2,

ods. 4, § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
nepriznala daň z pridanej hodnoty z dodaných tovarov a služieb a to na základe odberateľskej faktúry č.
2012062 vystavenej pre obchodnú spoločnosti KOMPAS Praha, s.r.o., Rytířska 26, Praha za poskytnuté
ubytovanie v hoteli Rysy v termíne od 08.08.2012 do 11.08.2012 v celkovej sume 4.008,- eur, z toho
daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 659,- eur, z ktorej nepriznala daň z pridanej hodnoty vo výške
250,- eur, nepriznala daň z pridanej hodnoty z dodaných tovarov a služieb, ktorú obchodná spoločnosť

prijala na svoj bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Raiffeisen Bank, Praha, a to od N. C. dňa
11.07.2012 sumu vo výške 3.870,- Kč (152,18 eur), z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 25,36 eur, od
obchodnej spoločnosti CK CONTI, s.r.o., Praha dňa 10.08.2012 sumu vo výške 11.556,03 Kč (459,76
eur), z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 76,63 eur, od I. N. a I. Y. dňa 13.08.2012 sumu vo výške
4.100,- Kč (162,67,- eur), z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 27,11 eur, od obchodnej spoločnosti
SpojkaGroup,s.r.o.dňa16.08.2012sumuvovýške478.578,80Kč(19.172,29eur),ztohodaňzpridanej

hodnoty vo výške 3.195,38 eur, od N. Y. - Y. dňa 20.08.2012 sumu vo výške 300,- Kč (11,99 eur), z toho
daň z pridanej hodnoty vo výške 2,- eur, nepriznala daň z pridanej hodnoty z dodaných tovarov a služieb,
ktorú obchodná spoločnosť prijala na svoj bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanka,
a.s., Bratislava od obchodnej spoločnosti LBBW, Stuttgart dňa 31.07.2012 sumu vo výške 516,80 eur,
z toho daň z pridanej hodnoty vo výške 86,13 eur, nepriznala daň z pridanej hodnoty z odberateľskej
faktúry č. 2012078 vystavenej obchodnou spoločnosťou pre REWE TOURISTIK GmbH, Cologne za

poskytnuté ubytovanie s dňom dodania služby 30.09.2012 v celkovej sume 1.029,90 eur, z toho daň z
pridanej hodnoty v sume 171,65 eur, zároveň v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnila právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty vo výške 46,58 eur z nákupu pohonných hmôt v období od 14.07.2012 do 03.09.2012
pre osobné motorové vozidlo, ktoré nebolo používané pre účely podnikania, v rozpore so zákonom

uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 140,04 eur z nákupu náhradných
dielov na súkromné osobné motorové vozidlo, ktoré nebolo majetkom obchodnej spoločnosti a nebolo
používané na účely podnikania a v rozpore so zákonom taktiež uplatnila právo na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty vo výške 32,93 eur z nákupu pohonných hmôt nafty pre motorové vozidlo, ktoré nebolo
používané na účely podnikania, čím za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2012 skrátila daň z pridanej

hodnoty v celkovej výške 4.053,81 eur.

Za to jej bol uložený podľa § 276 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej bol výkon trestu podmienečne odložený a

zároveň uložený probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. jej bola uložená skúšobná dobu vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú činnosť.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a ods. 6 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu
obchodných spoločností vo výmere 5 /päť/ rokov a 8 /osem/ mesiacov.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok
ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala obžalovaná odvolanie, ktoré následne písomne
prostredníctvom svojej obhajkyne odôvodnila. Okresnému súdu vytýkala, že podľa jej názoru oprel
odsudzujúci výrok výlučne o nepriame dôkazy a v snahe vyniesť odsudzujúci rozsudok povýšil

také dôkazy na dôkazy priame a pripísal im punc absolútnej vierohodnosti a považovala ho za
nedôvodný. Obžalovaná namietala hodnotenie dôkazov keď uviedla, že podľa jej názoru, prvostupňový
súd nesprávne vyhodnotil obsah jednotlivých výpovedí. Ďalej poukazovala na to, že dňa 07.03.2018
prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc z prípravného
konania účtovníčky spoločnosti pani S. G., z ktorých bola zrejmá existencia spolupráce medzi

účtovníčkou spoločnosti GEVAX TATRY s.r.o. v rozhodnom období a touto spoločnosťou, a táto
spolupráca mala svoj právny základ v Zmluve o odbornej pomoci zo dňa 07.09.2012, ktorá v čl. 3
zakotvovala záväzok tejto svedkyne viesť účtovnú agendu pre objednávateľa v súlade so zákonom č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom uvedená svedkyňa v prípravnom
konaní opísala mechanizmus, akým jej boli odovzdávané účtovné doklady zo strany spoločnosti GEVAX

TATRY s.r.o., podrobne opísala spôsob účtovania DPH, a z jej výpovede vyplynulo, že ide o kvalifikovanú
osobu v oblasti účtovníctva. Obžalovaná tak mala za to, že zabezpečila na účtovnícku činnosť osobu
kvalifikovanú a zodpovednú, ktorou bola svedkyňa S. G., čím si splnila povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 135 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolateľky, súd prvého stupňa mal posúdiť
odbornosť svedkyne S. G. v priamej previazanosti so zodpovednosťou v účtovnom smere, no k tomu

nedošlo.

Ako najdôležitejšiu obžalovaná označila námietku, že podľa jej názoru, čítanie výpovedí svedkyne S.
G., a to zo dňa 11.03.2015, 28.07.2015 a 23.08.2016 z prípravného konania trpí vadou zákonnosti
procesu, lebo tieto výsluchy sa uskutočnili pred samotným vznesením obvinenia, ktoré obžalovanej

bolo vznesené 03.11.2016. Podľa odvolateľky ich tak nebolo možné považovať za dôkazy procesného
charakteru, pričom si okresný súd neuvedomil absenciu výpovednej hodnoty pre samotné konanie
na súde, a keď pripustil čítanie zápisníc tzv. neprocesných (pred vznesením obvinenia), vnieslo to
do konania neodstrániteľnú vadu. Popri tom poukázala aj na skutočnosť, že v spisovom materiáli sa
nachádzajú aj zápisnice z výsluchu svedkyne S. G. z prípravného konania, zrealizované po vznesení

obvinenia v dňoch 07.03.2017 a 30.05.2017, tak ide o výsluchy plne procesné. Podobne odvolateľka
vytýkala čítanie zápisníc o výsluchoch svedkyne I. N. zo dňa 30.05.2015, ktorú odvolateľka z rovnakého
dôvodu považovala za neprocesnú.Odkazovala aj na výpoveď svedka I. R. zo dňa 18.04.2018, v ktorej podrobne popísal súdu rozdelenie
kompetencií medzi ním, ako riaditeľom hotela a ňou, ako konateľkou spoločnosti s tým, že faktúry sa
zásadne vystavovali a zároveň aj zhromažďovali na recepcii hotela, a tak takúto činnosť nebolo možné

pripísať obžalovanej, a aj samotná prevádzka hotela disponovala jediným programom na vystavovanie
faktúr.Obžalovanávytklaokresnémusúdu,žesvedkompopísanýzabehnutýsystémvprevádzkehotela,
ako aj oprávnenie a povinnosti zamestnancov recepcie nevzal do úvahy, ale tieto pripísal na ťarchu
obžalovanej. Odvolateľka dodal, že v súvislostí s predmetným motorovým vozidlom podľa výpovede
svedka nikdy nedošlo k navráteniu účtovných dokladov dodala, že zo strany účtovníčky z titulu ich

nepoužiteľnosti v účtovníctve a ak by tomu tak bolo, potom by predmetné doklady súvisiace s uplatnením
si nákladov vo vzťahu k motorovému vozidlu, účtovníčka nezaúčtovala. Obžalovaná uviedla, že ak
by nimi predložené doklady neboli dostatočné pre potreby účtovníctva, resp. boli neupotrebiteľné v
danom smere, svedkyňa G. z titulu výkonu svojej kompetencie by kontaktovala recepciu a následne
by došlo k dodaniu požadovaných dokladov. Na základe toho potom podľa odvolateľky, absentoval jej
úmysel, ako aj akákoľvek vedomosť v smere žalovaného trestného činu. Podľa obžalovanej, všetky jej

tvrdenia boli podporené aj svedeckými výpoveďami I. R. a svedka Y., pričom aj výpoveď účtovníčky S. G.
mala svoj prienik s výpoveďami menovaných svedkov, a tak výpoveď obžalovanej nebola osamotená.
Vytkla okresnému súdu, že všetky dôkazy neposudzoval jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti. Podľa
obžalovanej jedinou kompetentnou osobou oprávnenou posúdiť reálnosť a oprávnenosť vynaložených
výdavkov, je osoba znalá problematiky ekonomického charakteru, pričom v predmetnom prípade nešlo

o žiadne fiktívne výdavky, resp. doklady deklarujúce ich vynaloženie a účtovníčka spoločnosti S. G. mala
povinnosť zaoberať sa aj opodstatnenosťou predložených dokladov, čo malo podľa obžalovanej svoj
právny základ v uzatvorenej zmluve, ktorá poukazuje na kontrolu správnosti predložených účtovných
dokladov pred ich zaúčtovaním a podľa odvolateľky bolo nesporné, že táto povinnosť sa vzťahuje na
účtovníka z titulu poskytovateľky odborných služieb, no k tomuto nedošlo, čo sa prejavilo samotným

trestným konaním ako aj napádaným rozsudkom. Okolnosti vzťahujúce sa k predmetnému skutku
obžalovanej neboli známe v posudzovanom období, pričom práve z dôvodu predídenia daňových
postihov došlo k využitiu služieb kvalifikovanej osoby, akou bola svedkyňa S. G.. Podľa obžalovanej
prvostupňový súd predmetnú zmluvu neskúmal, nepodrobil ju podrobnej analýze, pričom poukazovala
na ustanovenie § 5 ods. 1, 2 zákona o účtovníctve, v zmysle ktorých účtovná jednotka môže poveriť

vedenímúčtovníctvaajinúprávnickúalebofyzickúosobu.ZnaleckýposudokV..M.C.podľaobžalovanej
nepriniesol žiadne podstatné skutočnosti vzťahujúce sa k otázke jej viny a len zhrnul informácie o
účtovných dokladoch totožne ako uvádzala účtovníčka. Odvolateľka sa ohradila voči tomu, že podľa
okresného súdu chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, pretože by sa to muselo vzťahovať aj na okolnosť, že daň alebo poistné skracuje, pričom

takáto jej vedomosť nebola preukázaná, pričom súd prvého stupňa opomenul jej neznalosť účtovných
a ekonomických postupov, ako aj fakt, že nevystavovala ani faktúry za ubytovanie, resp. iné účtovné
doklady, čo potvrdzovali výpovede svedkov R., Y., ako aj výpovede iných prečítaných zápisníc svedkov
a jej povinnosťou z titulu štatutárneho orgánu bolo zabezpečiť kompetentnú osobu, teda odborníka na
účel vedenia účtovníctva, ktorú si aj splnila v celom rozsahu.

Nakoľko podľa obžalovanej nebolo preukázané, že sa dopustila protiprávneho konania, záverom svojho
odvolania navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby ju v plnom rozsahu
oslobodil alebo aby vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Trestného poriadku /ďalej Tr. por./ zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por. dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por.
pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, boli

objasnenévšetkyzákladnéskutočnostiuvedenév§119Tr.por.,atakkrajskýsúdzdoposiaľvykonaného
dokazovania vychádzal. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa v odôvodnení
stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel astručne s poukázaním najmä na podľa jeho názoru podstatnú skutočnosť, pre ktorú neuveril výpovediam
časti svedkov uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry ústavného
súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa konštatuje, že toto rozhodnutie uvedené požiadavky
spĺňa.

Skutkové zistenia sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne
preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého
rozsudku. Vykonaným dokazovaním jej bol, na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, preukázané nie
priame, ale nepriame úmyselné zavinenie.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru, podľa ktorej za zákonný spôsob získania
dôkazu je potrebné považovať nielen splnenie formálnych čiže procesných podmienok vyžadovaných
Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie materiálnych (obsahových)
podmienok, aby tak použitý dôkazný prostriedok bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktorý
zameraný a použitý môže a má byť.

V prvom rade je potrebné uviesť, že hranica procesnej použiteľnosti dôkazov je v zásade daná začatím
trestnéhostíhania„voveci“.Výnimkousú(vovzťahukrozhodnutiuovine)prípady,akideovovýznamnej
miere rozhodujúci alebo jediný usvedčujúci dôkaz (dôkaz kľúčového charakteru pre posúdenie viny,
ktorý musí byť vykonaný kontradiktórne, teda umožnením účasti obvineného alebo obhajcu (stačí aspoň

raz v priebehu konania), čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy. Požiadavka
kontradiktórnosti je splnená, ak mala obhajoba možnosť (bola o tom riadne a včas upovedomená)
zúčastniť sa výsluchu svedka. Je samozrejme len na nej, či toto svoje právo využije. Keďže po začatí
trestného stíhania je policajt oprávnený vykonávať všetky úkony podľa Trestného poriadku (ako to
výslovne ustanovuje § 199 ods. 5 tohto zákona), je oprávnený aj vypočúvať svedkov. Účelom a zmyslom

procesného inštitútu začatia trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány
prípravného konania (§ 10 ods. 1 Tr. por.) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného
poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď,
ako to odôvodňuje dôkazná situácia. /uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To/3/2017 zo dňa
26.07.2017/

Pokiaľ ide konkrétne o zákonnosť dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní prečítaním zápisníc
o výsluchu svedkyne S. G. po začatí trestného stíhania, no pred vznesením obvinenia /podobne aj
u svedkyne I. N./, je nutné poukázať na to, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní súhlasila s ich
prečítaním, a teda netrvala na vlastnom bezprostrednom ústnom vykonaní týchto dôkazov.

Prečítanie zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania v priebehu konania pred súdom samo
osebe nemôže byť považované za nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a/ Dohovoru, použitie takejto
výpovede ako dôkazu však musí byť zlučiteľné s právami obhajoby, ktorých ochrana je predmetom a
účelom čl. 6 Dohovoru. Je tomu tak predovšetkým v prípade, ak osoba obvinená z trestného činu, ktorej

podľa čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru svedčí právo vypočúvať alebo nechať vypočuť svedkov proti sebe,
nemala príležitosť v žiadnom z predchádzajúcich štádií konania klásť otázky osobe, ktorej výpoveď je
na súdnom konaní čítaná. V danej veci o takýto prípad nejde. Ako už bolo uvedené, obžalovaná udelila
súhlas s prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré aj na hlavnom pojednávaní prečítané boli.

Aj podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo 07.12.2009, sp. zn. Tpj 63/2009,
obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia (§ 206 ods.
1 Tr. por.), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. por..V konaní pred súdom vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť o každom návrhu na doplnenie dokazovania,
pričom tak môže urobiť v ktorejkoľvek fáze konania, najneskôr však pred meritórnym rozhodnutím veci.

Ak súd nemieni akceptovať návrh strany na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu týkajúceho sa
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo okolnosti, ktorú možno zistiť už skôr navrhnutými, resp.
zabezpečenými dôkazmi, môže zamietnuť takýto návrh uznesením po začatí hlavného pojednávania,
pričom prihliadne na to, či sa jedná o zrejmú neaktuálnosť navrhnutého dôkazu a či nebude
vývojom dokazovania potrebné toto rozhodnutie korigovať. Inak tak urobí až po vykonaní celého

dokazovania, resp. jeho relevantnej časti. Z uvedeného logicky vyplýva, že navrhovanie dôkazov je
z časového hľadiska závislé od vývoja procesu dokazovania z časového hľadiska je hraničnou fázou
aplikovanie ustanovenia § 274 ods. 1 Tr. por. súdom, teda moment rozhodnutia súdu, ktorým sa
uzatvára dokazovanie vyhlásením dokazovania za skončené, čím sa jednak končí najdôležitejšia fáza
kontradiktórneho hlavného pojednávania a jednak sa ohraničuje rozsah vykonaného dokazovania, ktoré
súd bude hodnotiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá

návrhy na doplnenie dokazovania v tejto záverečnej fáze konania pred rozhodnutím vo veci samej,
kedy naposledy možno uplatniť návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade predtým uplatnených
návrhov na doplnenie dokazovania, jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie
dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť.

V konkrétnej prejednávanej veci je takýmto prejavom aj vyhlásenie obžalovanej, obhajkyne obžalovanej,
prokurátora a zástupcu poškodeného na hlavnom pojednávaní, konanom 07.10.2019, že nemajú návrhy
nadoplneniedokazovania,ktorýmsasnáslednýmpostupomsúdupodľa§274ods.1Tr.por./vyhlásenie
dokazovania za skončené/ uzavrelo dokazovanie.

Okresný súd teda zabezpečil vykonanie výsluchu svedkyne G. a svedkyne N. v súlade so zákonom,
nešlo o dôkazy vykonané nezákonným postupom, a tak postupoval v súlade s Trestným poriadkom, a
následne ich pre potreby svojho rozhodnutia hodnotil samostatne i v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi. V žiadnom prípade nepostupoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, naopak, umožnil
vykonanie dôkazu v súlade s vôľou prejavenou obžalovanou. Pokiaľ neboli vykonané dôkazy prečítaním

aj zápisníc o výsluchoch svedkyne zo dňa 07.03.2017 a 30.05.2017, stalo sa tak zjavne v súlade so
zásadou kontradiktórnosti, a to pre absenciu súhlasu obžalovanej na prečítanie týchto zápisníc, keď ani
prokurátor nenavrhol čítanie týchto zápisníc a pri skončení dokazovania okresným súdom názor tieto
strany trestného konania nezmenili.

Neušlo pritom pozornosti okresného súdu ani to, že svedkyňa S. G. v rozhodnom období na konkrétnom
zmluvnom podklade zabezpečovala pre firmu, v ktorej jedinou konateľkou bola práve obžalovaná,
vedenie účtovníctva. Ani v zmysle predmetnej zmluvy medzi nimi, ani v zmysle a znení ustanovení
Obchodného zákonníka a Zákona o účtovníctve však táto svedkyňa ako kvalifikovaná účtovníčka
nemohla prevziať zodpovednosť za plnenie tých povinností, ktoré zákon ukladá obžalovanej ako

konateľke dotknutej obchodnej spoločnosti. Aj v tomto smere bolo hodnotenie postavenia svedkyne
S. G. ako účtovníčky, postavenia obžalovanej ako konateľky a Zmluvy o odbornej pomoci zo dňa
07.09.2012 správne, zodpovedajúce povinnosti súdu byť viazaný zákonom a v súlade so zásadami
logického myslenia, pretože ak zákon niekomu ukladá nejakú povinnosť, taký povinný sa jej nemôže
zbaviť zmluvným dojednaním či inak, pokiaľ mu to zákon neumožňuje. To isté platí aj pre postup

okresného súdu v prípade vykonania dôkazu čítaním výpovede svedkyne I. N. zo dňa 30.05.2015.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka /ďalej OBZ/, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne
alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 133 ods. 3 OBZ, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Podľa § 135 ods. 1 OBZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

Povinnosť starostlivo, zodpovedne a nie ľahkovážne si plniť tieto zákonné povinnosti, ktoré zákon
ukladá výlučne konateľovi súvisí s tým, že práve konatelia musia mať jasný prehľad o stave obchodnej
spoločnosti, lebo podľa § 135 ods. 2 OBZ práve oni predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenieriadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie
zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami a ak osobitný zákon
ukladá obchodnej spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému

zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou
výročnú správu.

Zákonom tolerovateľný vzťah konateľa k výkonu svojich povinností, a teda aj k plneniu svojich povinností
zabezpečiť v ňou vedenej obchodnej spoločnosti vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, aby bolo

zrejmé ako sa dosahuje účel podnikania s plnením zákonných napr. daňových a odvodových povinností
vyplýva aj z ustanovenia § 135a ods. 1 OBZ, podľa ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy

jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len
niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Konateľ obchodnej spoločnosti je zodpovedný v konečnom dôsledku za konanie v mene obchodnej
spoločnosti v súlade s § 135a OBZ ako všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje

povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou náležitou starostlivosťou v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je teda štatutárny orgán spoločnosti a je tou osobou, ktorá
je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr.

podpisujevmenespoločnostizmluvy,uzatváradohody).Riadikaždodennýabežnýchodspoločnosti.Zo
zákona k základným povinnostiam konateľa patrí teda najmä riadne vedenie účtovníctva, predkladanie
spoločníkmi na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú
závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami
a informovanie spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konateľ pri výkone svojej funkcie zodpovedá

za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil tým, že porušil svoje povinnosti.

Obžalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že v rozhodujúcom období bola konateľom spoločnosti GEVAX
TATRY, s.r.o. a úroveň plnenia si svojich zákonných povinností popísala v podstate tak, že s účtovníčkou
spoločnosti S. G. bola uzatvorená mandátna zmluva, podľa ktorej im táto mala poskytovať právne rady,

keďže ona nemala ekonomické vzdelanie a ani skúsenosti s vedením účtovníctva, pričom účtovníctvo
spoločnosti pred žalovaným obdobím viedla aj účtovníčka I. N.. Za spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o.
podávala príslušné daňové priznania účtovníčka S. G. a pred ňou účtovníčka I. N.. Obžalovaná uviedla,
že fungovanie recepcie a hotela Rysy mal na starosti jej bývalý manžel a ona sa starala o prevádzku
kuchyne. Dodala, že na recepcii hotela sa vyhotovovali všetky faktúry, ktoré sa pravidelne mesačne

odovzdávali účtovníčke, že na recepciu hotela boli ňou alebo jej bývalým manželom doručované aj
bankové výpisy a účtovné doklady, pre ktoré si potom chodila účtovníčka firmy, na recepcii sa evidovali
hostia a kde príslušná recepčná vyhotovovala faktúru a účet s tým, že ak išlo o veľkú objednávku
cestovnej kancelárie boli faktúry posielané emailom, že pracovníkov recepcie kontroloval I. R., ako
riaditeľ hotela, že pracovníci recepcie boli upozorňovaní nato, aby všetky faktúry a príslušné doklady

dávali do „krabice“ a v prípade, že príslušný účtovný doklad chýbal, účtovníčka spoločnosti kontaktovala
vo veci príslušného pracovníka recepcie. Obžalovaná dodala, že bola síce zriaďovateľom i majiteľom
účtu spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o., ale s účtom zriadeným v Raiffeisen Banke disponoval iba jej
bývalý manžel I. R., ktorému dôverovala. Nevedela sa vyjadriť k platbám. Bola aj majiteľom účtu
zriadeného v Tatrabanke, a.s., ale i týmto účtom disponoval jej bývalý manžel I. R. a z tohto dôvodu

sa nevedela vyjadriť ani k platbám. Disponovala dvoma motorovými vozidlami, pričom jedno z nich
používala ona a druhé jej bývalý manžel I. R..

Zo znaleckého posudku znalca V.. M. C. zjavne vyplýva predovšetkým výsledok plnenia si povinností
obžalovanej voči štátu zastúpenému príslušným daňovým úradom.

Svedok I. R. síce tvrdil, že spolu s obžalovanou účtovníčke odovzdávali všetky účtovné doklady, ktoré
ona ďalej spracovávala, pričom on nevedel, či sa odviedla alebo neodviedla DPH a ani o tom, či
bolo niečo zle zaúčtované. Dodal, že zodpovednosť mala aj obžalovaná ako konateľka spoločnosti.Potvrdzoval tiež, že vedel, že úhrada faktúr prebiehala buď bezhotovostne alebo platbou v hotovosti
cez doklad z registračnej pokladne, že vedel o tom, že spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. v tomto období
disponovala viacerými podnikateľskými účtami a potvrdil, že používal osobné motorové vozidla zn. Ford

Kuga, ktorého držiteľkou bola obžalovaná, a to pre výkon svojej práce a pracovných povinností. Uviedol,
že že obžalovaná nemala vedomosti o daňových povinnostiach, účtovníctve a príslušných odvodoch
do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Svedkyňa S. G. uviedla, že v žalovanom období iba zaúčtovávala doložené doklady a na základe nich

vyhotovila daňové priznanie k DPH bez toho, aby za spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. vyhotovovala
faktúry, ktoré boli predmetom obžaloby a ak predmetné faktúry neboli zaúčtované v účtovníctve
spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o., tak len preto, že obžalovaná jej ich nepredložila. Mala zodpovedať za
správne zaúčtovanie účtovných dokladov, mzdovú agendu, výkazy pre Sociálnu poisťovňu a zdravotné
poisťovne a daňové priznania a potvrdila, že v marci 2013 bola vo firme GEVAX TATRY, s.r.o. vykonaná
kontrola DPH za 3. štvrťrok 2012 a že pri kontrole komunikovala s pracovníkmi Daňového úradu Poprad

a na ich požiadanie im predložila aj požadované účtovné doklady. Už v priebehu roka 2013 spoluprácu
so spoločnosťou GEVAX TATRY, s.r.o. ukončila.

Svedkyňa I. N., ktorá pre firmu vykonávala účtovníctvo pred touto svedkyňou potvrdzovala, že
problémy v ich spolupráci začali vznikať už na začiatku a boli spojené s oneskorením doručovania

dokladov, ich kompletnosťou, termínov ich zaúčtovania a vypracovania daňového priznania k DPH
obžalovanou i nevyplatením dohodnutej odmeny a že z toho dôvodu asi po dvoch mesiacoch vedenia
účtovníctvaspoločnostiGEVAXTATRY,s.r.o.vzájomnúspoluprácuukončilaavoktóbri2012účtovníctvo
protokolárne odovzdala spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o.

Svedok Ľ. Y., ktorý do konca roku 2013 pracoval ako vedúci recepcie v spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o.,
uviedol, že obžalovaná sa starala prevažne o nákup tovaru a prevádzku kuchyne hotela a že pokyny
súvisiace s vystavovaním faktúr pracovníkmi recepcie boli udeľované I. R..

Svedok N.. U. B. ako splnomocnený zástupca Daňového úradu Prešov uviedol, že správca dane

Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad vykonal prostredníctvom zamestnancov V.. I. G. a V.. H. U.
u daňového subjektu GEVAX TATRY, s.r.o. kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2012
a že na základe výsledkov daňovej kontroly daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie tohto obdobia, pričom daňovému subjektu bola vyrúbená vlastná daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Svedkyňa V.. I. G. - pracovníčka Daňového úradu Prešov,

pobočka Poprad potvrdzovala, že pri ich kontrole bolo zistené, že spoločnosť v majetku evidovala
osobné motorové vozidlo Ford Fiesta ev. č. C. XXXCT, za ktoré priznala aj daň z motorových vozidiel
za obdobie od 05.09.2012 do 31.12.2012, vozidlo začala spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. používať až
dňom 05.09.2012 a do uvedeného dátumu vozidlo nebolo používané na účely podnikania, na základe
čoho nebolo spoločnosti priznané právo odpočítať príslušné sumy konkrétnych daní, pretože nebolo

používané na účely podnikania v spoločnosti GEVAX TATRY, s.r.o., ale na účely podnikania obžalovanej,
podnikajúcej na základe živnostenského listu. Spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. nepredložila knihu jázd
predmetného motorového osobného vozidla a že tak nepreukázala, aby pohonné hmoty boli použité v
plnej výške na účely podnikania. Z jej svedeckých výpovedí a záverečného protokolu o vykonaní kontroly
vyplývalo, že spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. v zdaňovacom období 3. štvrťroka 2012 v daňovom

priznaní ako daňový subjekt nepriznal DPH zo všetkých príjmov za dodanie tovaru a služieb pre v skutku
uvedených, teda že spoločnosť GEVAX TATRY, s.r.o. skrátila daň z pridanej hodnoty v celkovej výške
4 053,81,-eur. Ani vykonané listinné dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce nezbavujú obžalovanú
trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie predmetného trestného činu.

Obžalovaná vlastnou výpoveďou v podstate prezentovala pasivitu k svojim konateľským povinnostiam
v rámci predmetnej firmy, čím vlastne deklarovala nezáujem mať prehľad o plnení povinnosti obchodnej
spoločnosti. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že zriadila účty firmy, ktorých účelom bolo preukázateľne
dokumentovať plnenie si zákonných povinností tejto jedinej konateľky obchodnej spoločnosti, no s týmito
účtami nechala disponovať svojho vtedajšieho manžela spoliehajúc sa na dôveru, ktorú si k nemu

vytvorila. Tieto zákonné povinnosti konateľky jej však nezanikli. Dôvera k svojmu partnerovi založená na
vlastnej pasivite ju neospravedlňuje, pričom v konečnom dôsledku mala z ich neplnenia prospech práve
ona, jej firma a zjavne nie účtovníčka, ktorú si najala.Pokiaľ obžalovaná ako jediná konateľka predmetnej obchodnej spoločnosti a ako jediná nadriadená
riaditeľovi hotela a v konečnom dôsledku aj v takom nadriadenom vzťahu k zamestnancom recepcie
zabezpečila systém vystavovania faktúr a nakladania s nimi na nejakej úrovni, v danom prípade na

úrovni, že sama tvrdila, že nemala prehľad o vystavovaných faktúrach, dokladuje to len jej extrémne
ľahkovážnyprístupksplneniusisvojejpovinnostizabezpečiťriadnevedenieúčtovníctvaariadneplnenie
zákonných povinností obchodnej spoločnosti voči štátu reprezentovanému daňovým úradom.

Zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. skutočne spočíva v konaní

páchateľa, ktorý úmyselne vytvorí podmienky, ktorými dosiahne, že mu príslušný štátny orgán - správca
danedaňvôbecneurčí/nevyrubí/,alebodosiahne,žedaňsprávcovidanenezaplatívôbecalebozaplatív
nižšej než zákonom určenej výške a nato, že skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania.
Konanie v podobe „skrátenia dane“ je možné aj opomenutím takého konania, na ktoré bol páchateľ
podľa okolností a svojich pomerov povinný /§ 122 ods. 1 Tr. zák./

Z hľadiska úmyselného zavinenia Trestný zákon v ustanovení § 15 rozlišuje - priamy úmysel, ktorý
vyjadruje vyšší stupeň zavinenia, zložka vôľová je tu vyjadrená slovom „chcel“, zložka vedomostná nie je
výslovne uvedená, je však samozrejme, že tie skutočnosti, ktoré páchateľ chcel, si zároveň predstavoval
aspoň ako možné, teda páchateľ vie, že následok spôsobí, jeho vznik sledoval, želal si ho a teda ho
chcel spôsobiť a nepriamy úmysel, ktorý vyjadruje menej intenzívny a ktorý je založený na vedomostnej

zložke vyjadrenej slovami „vedel, že“ a na konštrukcii uzrozumenia, ktoré je variantom vôle, odlišným
od chcenia. V zmysle uzrozumenia je pokrytá i tzv. nepravá ľahostajnosť, kedy ľahostajnosť páchateľa
k tomu, či následok nastane alebo nenastane vyjadruje jeho aktívne kladné stanovisko k obidvom
možnostiam.

Na rozdiel od okresného súdu, podľa názoru krajského súdu obžalovanej bolo preukázané konanie
v nepriamom úmysle. Jej vedomosť v podobe uzrozumenia s možnosťou vzniku následku vo svojej
podstate vyplýva z jej vlastnej výpovede, ale nepriamo aj z výpovede vyššie uvedených svedkov.
Nepriamo potom aj zo znaleckého zistenia a listinných dôkazov. Uzrozumenie obžalovanej s tým,
že svojou pasivitou môže spôsobiť porušenie chráneného záujmu, záujmu chránenému predmetným

trestným činom nasvedčuje aj jej predchádzajúca osobná skúsenosť založená na tom, že daňový trestný
čin úmyselný už spáchala. Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/38/2015 zo
dňa 06.05.2015, právoplatného dňom 06.05.2015, ktorým bola uznaná vinnou za zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Aj keď sa v uloženej skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia osvedčila a hľadí sa na ňu akoby odsúdená nebola, z hľadiska jej osoby

musí odvolací súd konštatovať, že obžalovaná už prejavila sklon k úmyselnému neplneniu daňových
povinností, ktorých nedodržiavanie je spojené až so vznikom trestnoprávnej zodpovednosti.

Okresný súd teda správne uznal obžalovanú vinnou zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Je nutné súdu prvého stupňa prisvedčiť dôvodnosti výroku o treste, pretože zohľadnil tak pri druhu
ako aj výmere všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov. Okresný súd
správne vychádzal z neprítomnosti okolností uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák.. Uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov s

probačným dohľadom nad jej správaním v tejto skúšobnej dobe a trestom zákazu činnosti vykonávať
funkciu štatutárneho zástupcu obchodných spoločností vo výmere 6 rokov zodpovedá požiadavke
individualizácie a primeranosti a účelnosti trestu. Patrí k tomu aj rozhodnutie okresného súdu uložiť
obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. podrobiťsa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu so zameraním na ekonomickú a podnikateľskú činnosť.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., vysokej závažnosti spáchanej trestnej činnosti vyplývajúcej zo spôsobeného
následku, zo spôsobu spáchania činu, zodpovedá pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností, ako aj usporiadaným pomerom obžalovanej a priaznivým možnostiam jej nápravy. Zodpovedá
aj záujmu na individuálnej a generálnej prevencii a je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia

trestných činov obžalovanej spoločnosťou.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu
obžalovanej vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.