Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/214/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212504
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5115212504.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

D. Ď., U.. X.X.XXXX, F. R. D. XXXX/X, Ž., Š. O. E., právne zastúpený: JUDr. Václavom Jaroščiakom,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie M. Rázusa 14, Žilina, proti žalovanému: Slovenská
republika - Generálna prokuratúra SR, so sídlom so sídlom Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o zaplatenie
1.483,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.164,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.164,41 Eur od 7.12.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 57,04 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2015 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného -
Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie sumy 1.483,- Eur spolu s
9,15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 5.6.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že podaním zo dňa 6.6.2014 žalobca v súlade s § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti ako zástupcu Slovenskej republiky o predbežné
prerokovania nároku na náhrady škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní a bola spôsobená trestným
stíhaním jeho osoby vo veci prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. Zákona, začatej na Obvodnom oddlení PZ Žilina okolie pod ČVS:
ORP_2663/ZA-ZA-2010, postúpenej Okresnej prokuratúre v Žiline, vedenej pod sp.zn. 1Pv/1107/10-40
a vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 3T/153/2011. Škoda bola žalobcovi spôsobená trovy

konania za poskytnutú právnu pomoc advokát JUDr. Václavom Jaroščiakom v celkovej výške 1.483,-
Eur. Po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámilo Ministerstvo
spravodlivosti SR žalobcovi, že na prerokovanie tejto žiadosti je príslušná Generálna prokuratúra, avšak
tá o žiadosti žalovaného nerozhodla.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Žilina - okolie,
č.j. ČVS: ORP-2663/ZO-ZA-2010 zo dňa 24.11.2010 bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku v

spojení s opravným uznesením zo dňa 15.1.2011 podľa § 174 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie
pre prečin neoprávneného zásadu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca dňa 6.4.2011 pri svojej výpovedi
podal ústne do zápisnice o výsluchu obvineného sťažnosť. Po skončení vyšetrovania podal prokurátorOkresnej prokuratúry v Žiline voči žalobcovi obžaloby pod sp.zn. 1Pv 1107/10-40. Okresný súd pod
sp.zn. 3T/153/2011 zo dňa 5.6.2012 voči žalobcovi vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor jeho
obhajca. Následne bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom

zo dňa 1.10.2013, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. V dôsledku nesprávneho úradného
postupu a nesprávne vydaných nezákonných rozhodnutí vyšetrovateľa policajného zboru a prokurátora
Okresnej prokuratúry v Žiline bola žalobcovi spôsobená škoda na trovách konania titulom poskytnutej
právnej pomoci obhajcom vo výške 1.483,- eur. Napriek žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 6.6.2014 v zákonnej 6-mesačnej lehote príslušný orgán nerozhodol a ani žalobcu

nijakým spôsobom nevyrozumel, a tak si žalobca uplatnil svoje právo v zmysle § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. Žalobca bol podľa § 285 a nasledovne Tr. poriadku rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp.zn. 3T/153/2011 zo dňa 1.10.2013, právoplatným dňa 1.10.2013 oslobodený spod obžaloby, čím sú
splnené všetky zákonné predpoklady na to, aby bol žalobca žalovaný riadne odškodnený. Zároveň si
uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 7.6.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

4. Dňa 6.7.2015 doručilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej iba MS SR) vyjadrenie
k žalobe, v ktorom konštatovalo, že v zmysle novely zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, a to zákonom č. 412/2012 Z.z. bolo kompetencia konať za
štátu v obdobných veciach určená Generálnej prokuratúre SR, čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho

súdu SR (sp.zn. 3 Cdo 194/2010) ako aj rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. Na základe
uvedeného zotrval na tom, že orgánom konajúcim za štát s účinnosťou od 1.1.2013 je Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej iba „GP SR“). K samotnému žalobnému návrhu sa MS SR
nevyjadrilo.

5. Po zmene zákonného sudcu súd vyzval žalobcu, či trvá na podanej žalobe. Dňa 28.3.2018 žalobca
súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá a vo vyjadrení poukázal na to, že je nesporné, že pasívne
legitimovaná je Slovenská republiky (č.l. 41). Na základe vyjadrenia MS SR žalobca dospel k záveru,
že orgánom oprávneným konať za štát je podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. Generálna
prokuratúra SR. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/235/2016, v zmysle

ktorého:„Vprípade,akvkonaníonáhraduškodyžalobasmerujeprotipasívnelegitimovanémusubjektu,
teda štátu, ak poškodený nesprávne označí orgán oprávnený konať za štát, je tento nedostatok povinný
odstrániť sám súd a konať s oprávneným subjektom.“ Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd
v ďalšom konal na strane žalovaného so SR - zastúpenou GP SR.

6. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou strán sporu, ktorou sa rozumie
hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci. Aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má
žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je
subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená,
že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.
Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie, ktorý
orgánjepríslušnýkonaťvmeneštátu,mávšaklenprocesnývýznamzhľadiskapredmetusporu.Otázka,
ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je

otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku
procesných podmienok konania (R 48/1967). V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný
orgán,akoboloznačenýžalobcomvžalobe,jepovinnýsapostaraťoodstránenieprocesnejvadyžaloby.
Pri odstraňovaní tejto procesnej vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho
orgánu sa prejednávaná vec týka. Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán,

ktorý konal v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je
oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

7. Podľa § 73 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) na konanie štátu pred
súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

8.Podľa§1písm.a)zák.č.514/2003Z.z.tentozákonupravujezodpovednosťštátuzaškoduspôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.9. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou žalobcu označiť aj
zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
nezákonným rozhodnutím vo výške 1.483,- Eur.

12. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z
nadpisu tohto ustanovenia „Orgán konajúci v mene štátu.“

13. Podľa § 4 ods.1 písm. a), b) a f) zák.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

14. Zo znenia § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona je zrejmé, že orgánom oprávneným konať za štát
je Generálna prokuratúra SR, tak ako vo vyjadrení k žalobe uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR a
následne ju označil žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu doručenom dňa 28.3.2018. K rovnakému záveru
dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8Cdo/289/2014 v ktorom konštatoval,
že ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor

zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka
Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene
štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z

úradnej povinnosti.

15. Po ustálení vecnej legitimácie strán sporu v konaní, súd vyzval Slovenskú republiku zastúpenú
Generálnou prokuratúrou SR, aby sa vyjadrila k žalobe.

16. Dňa 28.8.2018 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný, t.j. Slovenská republika zastúpená Generálnou
prokuratúrou SR (č.l. 69). Vo vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada
žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia.
Žalovaný uviedol, že má za to, že neskoršie rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v
žiadnom prípade nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia, resp. rozhodnutie, ktorým

bola zamietnutá sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia voči jeho osobe, bolo nezákonné. Taktiež
má za to, že obžaloba nemá povahu rozhodnutia, a teda je vylúčené, aby jej podanie zakladalo nárok
z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Poukázal na znenie § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., o tom, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniťiba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V právnom poriadku Slovenskej

republiky neexistuje zákon, ktorý by za orgán príslušný na zmenu resp. zrušenie rozhodnutia o vznesení
obvinenia orgánu činného v trestnom konaní určoval súd. Súd teda v tomto prípade v žiadnom prípade
nemôže byť orgánom príslušným na zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia v zmysle § 6 ods. 1
citovaného zákona, a už vôbec nie extenzívnym výkladom tohto zákona, ktorý je vzhľadom na znenie
citovaného zákonného ustanovenia vylúčený (je to iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zmenené

alebo zrušené príslušným orgánom). Prípadné rozhodnutie civilného súdu, ktoré by legitimizovalo takúto
konštrukciunezákonnéhorozhodnutia,bybolovrozporesovšetkýmizásadamitrestnéhoprávaplatného
a účinného na území Slovenskej republiky, pretože uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá
istotu, že skutok sa stal a že ho skutočne spáchal obvinený, ale vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o
jeho spáchaní touto osobou. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa v neskorších štádiách trestného

konania z rôznych dôvodov nepotvrdí (porovnaj II. ÚS 163/2013). Iný záver by nepochybne viedol k
popretiu základnej ústavnej zásady o prezumpcii neviny, k popretiu účelu samotného trestného konania
resp. jeho časti, t. j. prípravného konania, ktoré by de facto stratilo svoj význam a viedlo by k záveru o
tom,žestíhaťmožnolenosoby,ktorýchvinajevčasevzneseniaobvineniabezakýchkoľvekpochybností
preukázaná. Žalovaný zároveň argumentoval, že na každé z rozhodnutí, či už ide o uznesenie o

vznesení obvinenia, resp. uznesenie prokuratúra, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia alebo samotný rozsudok o vine či nevine, kladie zákon iné nároky. Kým pri vznesení obvinenia
postačuje dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu určitou osobou, pri rozhodnutí o vine musí byť
vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Žalovaný zdôraznil, že sankcionovanie
orgánov činných v trestnom konaní civilnými súdmi za ich činnosť uskutočňovanú na základe a v

medziach zákona je preto neprípustným zásahom do ich právomoci. Zároveň dodal, že pre vznik nároku
na náhradu škody je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného
rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím a vzniknutou škodou. V danom prípade
podľa názoru žalovaného chýba základná podmienka, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Taktiež
tvrdil, že nie je splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a vznikom

škody. Ani samotný trestný súd, nepovažoval vznesenie obvinenia žalobcovi za nezákonné, naopak
vo veci konal, obžalobu v rámci preskúmania obžaloby neodmietol, vec prokurátorovi nevrátil, trestné
stíhanie nezastavil, ani neprijal iné rozhodnutie predpokladané v ustanoveniach v § 241 Trestného
poriadku. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že priama príčinná súvislosť medzi vznesením obvinenia a
vznikom škody v podobe trov obhajoby, ktoré vznikli po preskúmaní obžaloby súdom, nie je vôbec daná,

a teda i z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. K samotnej výške náhrady škody pozostávajúcej z trov
právneho zastúpenia uviedol, že sa k nej vyjadrí po oboznámení s trestným spisom až na pojednávaní.

17. Dňa 4.11.2018 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného žalobca (č.l. 82), v ktorom konštatoval, že
rozhodnutie súdu o oslobodení spod obžaloby je takým rozhodnutím, ktorého právoplatnosťou trestné

konanie voči trestne stíhanej a obžalovanej osobe končí. Jeho začiatkom je však práve vznesenie
obvinenia sporným uznesením vyšetrovateľa, ktorým začal proces spôsobovania škody a bez existencie
ktorého by nemohlo dôjsť k podaniu žaloby a súdnemu konaniu. Teda práve oslobodzovací rozsudok
súdu svojím výrokom o oslobodení obžalovaného spod obžaloby súčasne ruší účinky uznesenia o
vznesení obvinenia, a to napriek tomu, že výslovne neobsahuje výrok o jeho zrušení. Na základe týchto

vyjadrení na podanej žalobe zotrval.

18. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 13.2.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu, za účasti jeho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že je presvedčený, že jeho nárok je oprávnený a preto žiada, aby súd jeho nároku,

alebo návrhu vyhovel v plnom rozsahu a v prípade úspechu priznal trovy konania v rozsahu 100%.
Na doplnenie žaloby a svojich vyjadrení k podaným vyjadreniam zo strany žalovaného chceme súdu
predložiť do pozornosti rozsudok KS v Žiline sp. značka 9Co/235/2016 zo dňa 10.11.2016, v ktorom
bolo riešené, bola riešená obdobná vec na tom istom skutkovom základe, teda v tom smere, že v
rámci tohto rozsudku krajský súd sa vysporiadava v podstate aj tu prezentovanou procesnou obranou

žalovanéhopokiaľideojehooprávnenie,alebolegitimáciukonaťzaSRatiežotázkahodnoteniazákladu
uplatnenia nároku, a to postavenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, ktorý v podstate, ktoré
v podstate je počiatkom trestného stíhania a ktoré bolo počiatkom toho, že žalobcovi vznikli náklady a
výdavky, ktorých náhradu si uplatňuje v tomto konaní. Pokiaľ ide o rozsah úkonov, ktoré predstavujú,alebo odmena za vykonanie ktorých predstavuje podstatu uplatneného nároku, navrhol vykonať dôkaz,
oboznámenie trestným spisom Okresného súdu Žilina sp.zn. 3T/153/2011. Nakoľko žalovaná strana
nenamietala výšku uplatnených trov, žalobca ju považoval za nesporné. Zástupca žalovaného na

pojednávaní konštatoval, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.08.2018 a
navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Citovaný zákon vymedzuje striktne a jednoznačne, aké
rozhodnutie možno považovať za nezákonné. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie,
ktoré bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v danom prípade
nestalo. Žiadnym výkladom a vôbec už nie extenzívne nemožno reštriktívne formulovaný zákon vykladať

vprospechžalobcu.Zákontedastojínaprísnejabsolútnejobjektívnejzodpovednostištátuzaspôsobenú
škodu, preto by rozširovanie skutkových podstát, ktoré sú základom pre priznanie nároku na náhradu
škody by bolo zásahom súdnej moci do tvorby práva, ktorá v právnom poriadku SR nie je zverená
súdom ale zákonodarnej moci. Nesúhlasil s takzvaným extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Zb.
zákonov, ktoré ustálili súdu vo svojich rozhodnutiach, nakoľko popiera základný účel trestného konania
a vytvára neprípustný nátlak súdnej moci na činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Namietal aj

výšku požadovanej náhrady účelne vynaložených trov konania, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v trestnom
konaní. V tejto súvislosti skutkovo nerozporoval skutočnosť, že sa obhajca na úkonoch uvedených vo
vyčíslení trov trestného konania zúčastnil. Súd má v súlade s ustanovením § 18 zákona 514/2003 Zb.
zákonov priznať náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Žalovanému nie sú známe také prílohy žaloby, z ktorých

by bola preukázaná realizácia porady s klientom zo dňa 03.02.2011, 06.12.2012 a 20.05. 2013. V
tejto súvislosti poukázal na to, že porada s klientom je účelná len v tom prípade, ak na jej podklade
je následne realizovaný nejaký procesný úkon v prospech klienta, ktorá otázka je však v danej veci
sporná a namietam teda aj potrebnosť porád. Vo vzťahu k porade zo dňa 20.05. 2013 je táto skutočnosť
markantná, nakoľko najbližší procesný úkon bol realizovaný až 01.10. 2013. Naviac v tejto súvislosti mali

vzniknúť žalobcovi podľa jeho tvrdenia trovy cestovného a za náhradu času. Žalobca však nepreukázal
s výnimkou svojich tvrdení ani nárok na cestovné, parkované, ani nárok na náhradu za stratu času.
Vyúčtovanie trov konania takýmto dôkazom nie je. Na záver poukázal na to, že žalobca si uplatňuje
nárok na príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania v nezákonnej výške a od nesprávneho dňa. Súd
následne vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel

k nasledovným zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

19. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

20. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.23. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

24. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva PZ Žilina - okolie, č.j. ČVS: ORP-2663/ZO-ZA-2010 zo dňa 24.11.2010 bolo žalobcovi
podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.1.2011 podľa § 174 ods.
1 Tr. poriadku vznesené obvinenie pre prečin neoprávneného zásadu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia

žalobca dňa 6.4.2011 pri svojej výpovedi podal ústne do zápisnice o výsluchu obvineného sťažnosť. Po
skončení vyšetrovania podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline voči žalobcovi obžalobu pod sp.zn.
1Pv 1107/10-40 zo dňa 21.12.2011. Okresný súd pod sp.zn. 3T/153/2011-141 zo dňa 5.6.2012 voči
žalobcovi vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal odpor jeho obhajca dňa 23.7.2012. Následne bolo
vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom sp.zn. 3T/153/2011-261 zo

dňa 1.10.2013, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. Poriadku,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Uvedený rozsudok sa stal
právoplatným a vykonateľný dňa 1.10.2013.

27. Žalobca následne postupoval v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenúprivýkoneverejnejmociapožiadalSlovenskúrepubliku,zastúpenúorgánom-Ministerstvom
spravodlivosti SR, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 citovaného
zákona, čím splnil podmienku na samotné podanie žaloby vo veci v zmysle § 16 ods. 4 citovaného
zákona. Žalobca o predbežné prerokovanie nároku požiadal listom zo dňa 6.6.2014 (č.l. 5), v ktorom si
uplatnil celkovú výšku škody v sume 1.483,- Eur, t.j. zhodne ako v žalobe. Ministerstvo spravodlivosti

SR listom zo dňa 13.6.2014 postúpilo žiadosť žalobcu Generálnej prokuratúre SR, nakoľko tá je v
zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom oprávneným konať v danej veci v mene
štátu. Postúpenie veci bolo zaslané žalobcovi na vedomie. O ďalšom postupe či vyrozumení vybavenia
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu Generálna prokuratúra
SR neoboznámila ani v zákonnej 6-mesačnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č.

514/2003 Z.z. Lehota na vybavenie žiadosti uplynula 6.12.2014, pričom žalobca podal žalobu na súd
dňa 22.4.2015.

28. Pri vyhodnocovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplývajúceho z nezákonného
rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. sa súd zaoberal aj námietkou

žalovaného, že v danom prípade uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia či uznesenie
prokurátora o zamietnutí sťažnosti nevykazuje znaky nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť v zmysle
žaloby. Súd pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal aj z rozsudku NS SR sp. zn. 4 M Cdo
15/2009 a ním vyslovené názory, došlo k ustáleniu judikatúry a rozhodovania súdov. Podľa citovaného
rozsudku: „Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.“ Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania

a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.29. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré
bolo zastavené, treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale vo

všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či
sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného

zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna
judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe)
bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k

zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a

stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo
53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek
zmene právnej úpravy stále použiteľné. Rovnaký právny názor dovolací súd zaujal aj v rozhodnutí z 30.

novembra 2009 sp.zn. 4 Cdo 183/2009.

30. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp.zn. 3Cdo
194/2010). V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím
(vedením)trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.

Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody
spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4

zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia
(R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady

na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa
dospelovovzťahukprípadomškôdvzniknutýchzaúčinnostizákonač.58/1969Zb.,zotrvávasúdnaprax
aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Preto neobstojí ani argumentácia žalovaného, že v tomto
prípade neexistuje nezákonné rozhodnutie, teda nezákonným rozhodnutím nie je uznesenie o vznesení

obvinenia, či uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia. K uvedenému
tvrdeniu žalovaného súd poznamenáva, že zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

31. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v danej veci bolo v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR č. 2/2018 pod publikačným č. 17 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.apríla 2016 spis. zn. 6 Cdo 402/2015, v ktorom Najvyšší súd SR k problematike konštatoval,že: „Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho
obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu
bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu
účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným
právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.“

32. Z uvedených právnych záverov súd vychádzal aj pri priznaní náhrady škody vyplývajúcej z

nezákonného rozhodnutia tak, ako žiadal žalobca a žalobný nárok žalobcu považoval v základe za
odôvodnený.

33. Súd sa stotožnil s vyjadreným názorom žalobcu na účelnosť obhajoby v uvedených trestných
konaniach. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v
konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní
a pri rozhodovaní prihliadalo, t. j., najmä aby nevinná osoba nebola odsúdená a páchateľ bol odsúdený
len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže
zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a orgánmi činnými v trestnom konaní

na druhej strane, keďže tieto disponujú značnými personálnymi a materiálnymi prostriedkami pre svoju
činnosť v trestnom konaní. Odraz v práve na obhajobu je daný aj tým, že štát pri určitej výške trestu
alebo určitých subjektoch trestného činu stanovuje povinnosť obhajoby. Preto žalobca využil svoje právo
zakotvené jednak v Ústave SR ako aj medzinárodných dohovoroch a zvolil si vo vyššie uvedenej trestnej
vecisvojhoobhajcu,abyichzastupovalaobhajoval.Vsúvislostisobhajoboumápretovzmysle§18ods.

1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa oznámenia o tom, že nárok na
náhradu škody nebude uspokojený. Zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť, lebo prokurátor nezrušil
uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu. Z toho dôvodu je zodpovedným orgánom,
ktorý koná za štát Generálna prokuratúra. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného

konania sa celé trestné stíhanie proti žalobcovi považuje za nezákonné.

34. Pri rozhodovaní o samotnej výške nároku žalobcu súd vychádzal z § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z.z.
a z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a
preskúmal žalobcom uplatnené právo na náhradu trov konania a zistil nasledovné skutočnosti:

35. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie
právnych služieb, „Pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.“

36. Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb, „Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.“

37. Tarifná hodnota úkonu právnej služby pri zastupovaní v úkonoch trestného konania vo veci sp.zn.
3T/153/2011 voči žalobcovi ako obžalovanému pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona určená podľa § 12 ods. 3 písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. je vo výške 1/12 výpočtového základu, nakoľko horná hranica trestu neprevyšuje
5 rokov. Úkony boli vykonané v roku 2011 až 2013, pričom hodnota výpočtového základu v roku 2011

bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 61,75 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur, za
úkony v roku 2012 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 63,58 Eur a režijný paušál vo
výške 7,63 Eur, za úkony v roku 2013 bola hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 65,08 Eur
a režijný paušál vo výške 7,81 Eur.

38. Súd porovnaním vyčíslených a uplatnených nárokov žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu
účelne vykonal v trestnom konaní, t.j. v konaní pred súdom, nasledovné úkony právnej služby v trestnom
konaní:1/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 6.4.2011 na OR PZ ZA:
- výsluch obv. Ďuriš od 13:10 do 13:30 hod. (20 min.) , (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:

- výsluch poškodeného Ing. Ján Radena od 14:40 do 15:25 hod. (45 min.)
Spolu 1 hod. 5 min...........................................2 x. 61,75.................................123,50 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................2 x 7,41..................................14,82 €
2/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 18.4.2011 na OR PZ ZA:
- výsluch svedka Prítela od 9:10 hod. do 9:15 hod. (5 min), (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
- výsluch svedka Bytčanka od 9:25 do 9:35 hod. (10 min.)
Spolu 15 min....................................1 x. 61,75.................................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................1 x 7,41..................................7,41 €
3/ Účasť na vyšetrovacích úkonoch dňa 23.5.2011 na OR PZ ZA:
- výsluch svedka Páleníka od 18:25 hod. do 18:45 hod. (20 min), (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm.

a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase:
- výsluch svedka Majtána od 18:50 do 19:00 hod. (10 min.)
Spolu 30 min....................................1 x. 61,75.................................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..................1 x 7,41..................................7,41 €
4/ Oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na OR PZ ZA dňa 30.5.2011 od 13:00 do 14:00 hod.

(60 min.) (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom
v rozhodnom čase:...........................................61,75 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)...................................................................7,41 €
5/ Podanie vo veci samej - odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 23.7.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
b/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom

čase )...................................................................................................63,58 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).....................................................................7,63 €
6/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2012 od 8:30 do 11:55, t.j. 3 hod. 25 min. (§ 14
ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase)..............................................2 x 63,58....................................127,16 €

- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €
7/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2012 od 8:30 do 11:25, t.j. 2 hod. 55 min. (§ 14
ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase)..............................................2 x 63,58....................................127,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,63..........................7,63 €

8/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.1.2013 od 8:30 do 11:35, t.j. 3 hod. 5 min. (§ 14
ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase)..............................................2 x 65,08....................................130,16 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,81..........................7,81 €
9/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 9.4.2013 od 8:30 do 10:15, t.j. 1 hod. 45 min. (§ 14

ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom
čase)................................................1 x 65,08....................................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,81..........................7,81 €
10/ Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 1.10 2013 od 8:54 do 10:20, od 10:35 do 10:40, t.j. 1 hod. 31
min. (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. účinnej v rozhodnom

čase)...............1 x 65,08............................65,08 €
- režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)..............................1 x 7,81..........................7,81 €
___________________________________________________________________________
Spolu trovy právneho zastúpenia 970,34 EUR
DPH 20% 190,07 EUR

SPOLU TROVY S DPH 1.164,41 EUR

39. Súd účelnosť vynaložených trov a ich preukázanie posúdil podľa uvedených ustanovení vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.:

40. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v rozhodnom čase odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom.41. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena
vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za

konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

42. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase odmena
vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
dalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodnatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odnatia slobody,

43. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase advokát
má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času.

44. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade

s klientom osobitne nedohodol.

45. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

46. Na obhajobu žalobcu boli v zmysle uvedeného účelne vynaložené trovy trestného konania spolu
vo výške 1.164,41 Eur vrátane DPH 20%, nakoľko právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, čo súdu adekvátne zdokladoval. Súd nepriznal výšku uplatnenej náhrady škody titulom
vzniknutýchtrovprávnehozastúpeniavcelkovejuplatnenejvýške,t.j.nepriznalodmenuspolusrežijným

paušálom za prvý uplatnený úkon, a to prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom dňa
3.2.2011, nakoľko žalobca nepreukázal súdu realizáciu prvej porady s klientom, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou tohto úkonu. Ďalej súd nepriznal dvojnásobok režijných paušálov pri úkonoch označených ako
účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2012, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2012, účasť
na hlavnom pojednávaní dňa 28.1.2013. Nepriznanie duplicitne vyčíslovaných režijných paušálov súd

odôvodňuje tým, že uvedené úkony možno považovať iba za jeden úkon, nakoľko v zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Rt 38/2004, režijný paušál patri ku každému úkonu právnej
pomoci,akaleúkonyprávnejslužbyvykonáobhajcavjedendeň,narovnakommiesteavbezprostrednej
časovej nadväznosti, považujú sa takto vykonané úkony na účely priznania režijného paušálu za jeden
úkon.KzhodnémunázorudospelNajvyššísúdSRajvuznesenínsp.zn.1Tošs6/2008zodňa17.4.2018,

v ktorom konštatoval, že: „Obhajca preto má nárok za každý poskytnutý úkon právnej služby na režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Ak sú úkony poskytnuté v jeden deň, na rovnakom mieste a v
bezprostrednej časovej nadväznosti, považujú sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon.
To znamená, že obhajcovi prináleží toľko režijných paušálov, koľko dní trvalo hlavné pojednávanie.“
Uvedené úkony boli preukázateľne vykonané v časovej nadväznosti, a tak vznikol obhajcovi žalobcu v

trestnom konaní iba nárok na jeden režijný paušál za každý z týchto úkonov, nie na dva režijné paušály.
Preto súd za rok 2011 považoval za odôvodnený nárok na päť režijných paušálov po 7,41 Eur, nie 6 ako
si ich žalobca uplatnil. Za rok 2012 súd považoval za odôvodnený nárok na tri režijné paušály po 7,63
Eur, nie 6 ako si ich žalobca uplatnil. Za rok 2013 súd považoval za odôvodnený nárok na tri režijné
paušály po 7,81 Eur, nie 5 ako si ich žalobca uplatnil.

47. Súd nepriznal nárok na porady s klientom realizované podľa vyúčtovania dňa 6.12.2012, dňa
20.5.2013. Realizáciu týchto porád žalobca súdu absolútne nepreukázal. Zároveň súd poznamenáva, že
argumentácia právneho zástupcu žalobcu, že výšku uplatnenej škody spočívajúcu v trovách právnehozastúpenia žalovaný nenamietal, neobstojí. Súd pri posudzovaní žalobného nároku musí vychádzať
zo žalobcom tvrdených a preukázaných nárokov. V prípade, že žalobca v konaní nepreukázal svoj
žalobný nárok, i keď len v dielčej časti, súd mu ho nemôže priznať. Zároveň súd poznamenáva, že pri

posudzovaní špecifického nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia
vynaloženýchnaobhajobuvtrestnomkonaní,jeprávnyzástupcapovinnýuvedenévyčísliťapreukázaťv
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za právne služby. Súd preto musí
skúmať správnosť uvedeného aj v zmysle uvedenej vyhlášky. S nepriznaním náhrady škody spojenej
s týmito úkonmi súvisí aj nepriznanie režijných paušálov, ktoré s tým súvisia. Zároveň súd nepriznal

ani náhradu za stratu času a cestovné do Trenčína, ktoré je spojené s realizáciou porady s klientom
dňa 20.5.2013, ktorú žalobca súdu nepreukázal. Súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok spočívajúci v
parkovnom, ktoré si žalobca vyčíslil 3- krát po 4,- Eurá a 1-krát po 3,- eurá. Uvedený výdavok spojený
s trovami obhajoby rovnako žalobca súdu nepreukázal.

48. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd nárok žalobcu na náhradu škody považoval za

dôvodný a preukázaný iba vo výške 1.164,41 Eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

49. V žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 9,15 % ročne
z uplatnenej sumy 1.483,- Eur od 5.6.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. K uvedenému
súd poznamenáva, že žalobca si preukázateľne uplatnil žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku

sumu 1.483,- Eur dňa 6.6.2014. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo
dňa 13.6.2014, v ktorom žalobcovi oznamuje, že jeho žiadosť doručená v uvedený deň bol postúpená
príslušnému orgánu, t.j. Generálnej prokuratúre SR (č.l. 6). Nakoľko žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku žalobcu nebola vybavená v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. príslušný orgán
nárok na náhradu škody neuspokojil do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V zmysle citovaného ustanovenia
si môže uplatniť nárok v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a má tiež nárok na úrok z omeškania,
pričom lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí
nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku,
V uvedenom prípade príslušný orgán neoznámil v 6-mesačnej lehote, že neuspokojí nárok žalobcu,

pričom 6-mesačná lehota uplynula dňa 6.12.2014. Nasledujúci deň sa tak dostal do omeškania, t.j. úrok
z omeškania možno žiadať a priznať až od 7.12.2014.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak

záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

52. Nakoľko výška úrokovej sadzby bola v rozhodnom čase vo výške 5.05 % ročne (uvedená skutočnosť

je súdu známa z jeho činnosti), súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5.05 % ročne
z priznanej sumy, t.j. zo sumy 1.164,41 Eur od 7.12.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.483,- EUR s
úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 1.164,41 EUR s úrokom z omeškania. Procesný
úspech žalobcu je teda vo výške 78,52 % (1.164,41 EUR/ 1.483,- EUR x 100%). Procesný úspech
žalovaného je vo výške 318,59 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 21,48 % ( EUR 318,59 / 1.483,+ EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške
57,04 % (78,52 % - 318,59 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
57,04 %. O výške náhrady trov rozhodne súdu po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.