Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Asan/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7016200959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a

členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib, advokát,
so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 8, 040 02 Košice,
v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného zo
dňa 14.06.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/19/2016-65 zo dňa 05. mája 2017 v spojení s opravným uznesením

č.k. 1Sa/19/2016-103 zo dňa 12. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/19/2016-65 zo dňa
05. mája 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 1Sa/19/2016-103 zo dňa 12. apríla 2018, zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 05. mája 2017,
č. k. 1Sa/19/2016-65 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj ako len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P zo dňa 14.06.2016, ktorým zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach zo dňa 21.03.2016 č. ORPZ-KE-ODI1-748/2015-P-01, ktorým podľa § 22 ods. 2 písm.
c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške
150,- eur a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur za porušenie § 3 ods.
2 písm. b), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

2. Krajský súd postupoval v intenciách § 2 ods. 2 písm. t/, § 2 ods. 2 písm. f/, § 3 ods. 2 písm. a/, § 53
ods. 2, § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“), ďalej podľa § 3, § 4 ods. 1 písm. a/ a b/, § 22 ods. 1 písm. g/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“)
ako aj v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Prvej hlave Tretej časti SSP, upravujúcej správnu žalobu
vo veciach správneho trestania za použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy

Tretej časti SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného považuje za súladné so zákonom a preto
žalobu ako nedôvodnú zamietol.3. Vo vzťahu k namietanému rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi krajský súd uviedol,
že po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa žalobcu mal bez akýchkoľvek
pochybností za preukázané, že skutkový stav zistený žalovaným je v súlade s administratívnymi spismi

žalovaného a že žalobca porušil vyššie citované ust. § 3 ods. 2 písm. a), ust. § 53 ods. 2 prvá veta a
ods. 4 prvá veta zákona o cestnej premávke, pretože sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť cestnej premávky ani neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke,
poveternostným slnečným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa názoru krajského súdu žalobca
nebral ohľad ani na vodičov prichádzajúcich vozidiel a vstúpil na vozovku bez ohľadu na rýchlosť a

vzdialenosť prichádzajúceho vozidla a bezprostredne pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či ju
môže bezpečne prejsť. Žalobca ako chodec prechádzajúci po priechode pre chodcov so slúchadlami na
ušiach počúvajúc hudbu prišiel k okraju vozovky, pozrel sa priamo pred seba a prechádzal po priechode
prechodcov,nemôžemaťabsolútnuprednosťajnapriektomu,žezjehopohľaduvľavomjazdnompruhu
vozidlá už zastavili pred priechodom pre chodcov. Krajský súd sa domnieval, že pokiaľ sa žalobca obzrel
do ľavej a pravej strany nie bezprostredne pred vstupom na vozovku, tak takéto jeho presvedčenie sa,

či môže po priechode pre chodcov prejsť bez nebezpečenstva nepostačuje. Preto krajský súd námietky
žalobcu nepovažoval za dôvodné, majúc za to, že bola naplnená skutková podstata priestupku podľa
vyššie citovaného ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch.

4. V súvislosti s námietkou žalobcu, v ktorej poukazoval na vyjadrenie prof. Ing. F. S., CSc., krajský súd

uviedol, že sa stotožňuje s konštatovaním žalovaného v tom smere, že všeobecné závery menovaného
odborníka nemožno aplikovať na predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spoluzavinil žalobca, pretože v
preskúmavanom prípade ide o netotožný skutok so skutkom žalobcu.

5. Krajský súd vo vzťahu nesprávnemu právnemu posúdeniu stavu veci uviedol, že ako prvostupňový

správny orgán, tak aj druhostupňový správny orgán sa zodpovedne zaoberali spoluzavinením žalobcu
na dopravnej nehode a nedomnieval sa, že by brali na zreteľ len tú časť zisteného skutkového stavu,
ktorá smeruje k vysloveniu spoluviny žalobcu na dopravnej nehode. Krajský súd konštatoval, že nezistil
žiadne také okolnosti, ktoré by žalobcu zbavili akejkoľvek zodpovednosti zo spoluúčasti na dopravnej
nehode, ktorú žalobca zavinil svojím nedbanlivostným konaním v zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods.

1 zákona o priestupkoch. Preto ani túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

6. V kontexte vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade
so zákonom, ako aj so zákonom o priestupkoch a stotožnil sa so závermi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, považoval rozhodnutia za vecne správne a preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi
konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1
písm. g/ SSP).

10. Nestotožnil sa so závermi krajského súdu a považoval ho za nezákonné a nesprávne. Uviedol, že
krajský súd nesprávne aplikoval zákon o priestupkoch, keď nepoužil neskoršiu právnu normu uvedenú
v § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, ktorá bola pre neho priaznivejšia. Považoval za dôvodné
poukázať na skutočnosť, že na motorovom vozidle značky Audi A3 Sportback nedošlo k žiadnej škode.
Zároveň poukazoval na skutočnosť, že jedinou osobou, ktorej bolo dopravnou kolíziou ublížené, je on

sám. Žalobca bol na základe uvedeného presvedčený, že nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty
priestupku, pretože nie sú naplnené predpoklady stanovené zákonom o priestupkoch účinnom v čase
rozhodovania správneho súdu o danej udalosti, nakoľko v prejednávanej veci nebola spôsobená škoda,
či ujma na zdraví inému. Správny súd mal reflektovať na zmenu právneho predpisu, z ktorého pri riešení
vychádzal. Túto časovú pôsobnosť zákona o priestupkoch správny súd opomenul.

11. V súvislosti s argumentáciou krajského súdu ohľadne skutočnosti, že žalobca sa obzrel do ľavej
a pravej strany nie bezprostredne pred vstupom na vozovku a takéto presvedčenie sa, podľa názoru
súdu nepostačuje uviedol, že ide o otázku stupňa primeranosti obozretnosti chodca pri priechodecez prechod pre chodcov. Poukazoval na § 4 ods. 4 zákona o priestupkoch a argumentoval, že ak
majú vodiči motorových vozidiel zákonnú povinnosť znížiť rýchlosť, alebo zastaviť vozidlo za účelom
zabezpečenia bezpečného prechodu cez cestu, ako mohol v tomto konkrétnom prípade porušiť svoju

povinnosť uvedenú v § 53 ods. 2. Zo znaleckého posudku vyplýva, že 10 metrov od prechodu pre
chodcovišlovozidlorýchlosťou35km/h,tedanešlorýchlosťoupovolenouvobci,aleo20km/hpomalšie.
Nerozumel na základe akej úvahy súd nepovažoval vyhodnotenie vzdialenosti vozidla, ako aj jeho
podstatne pomalšej rýchlosti žalobcom za postup vodiča Audi A3 v súlade s § 4 ods. 4 zákona o cestnej
premávke.

12. Opätovne poukázal na výpoveď svedkyne W. W., že sa pred prechodom pre chodcov pohľadom
vpravo a vľavo presvedčil o bezpečnosti vstúpiť na prechod pre chodcov. O bezpečnosti prechodu pre
chodcov ho presvedčil nielen fakt, že niektoré vozidlá už pred prechodom zastavili, ale aj skutočnosť, že
vozidlo Audi A3 spomaľovalo. Spomaľovanie vozidla Audi A3 žalobca vyhodnotil tak, že mu umožňuje
prechod cez cestu. K uvedenému záveru však správny súd nedospel.

13. K stanovisku prof. Ing. F. S. CSc. poukazoval aj na vyjadrenie policajného viceprezidenta, Ľubomíra
Ábela uverejnené v Denníku N (odkaz na predmetný článok: ; pozn. súdu).

14. Z uvedeného mal za to, že priestupok nespáchal, nakoľko pred prechodom sa pozrel, či môže cez
prechod prejsť, nebol pod vplyvom žiadnej návykovej látky, zároveň aj pre zmenu legislatívy, ktorá je pre
neho priaznivejšia. Záverom uviedol, že je invalidný dôchodca bol zranený a následne aj sankcionovaný.

15. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej

správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového aj kasačného konania

16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

17. Krajský súd uznesením č. k. 1Sa/19/2016-103 z 12.04.2018, opravil zrejmú nesprávnosť záhlavia

rozsudku č. k. 1Sa/19/2016-65 zo dňa 05.05.2017.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd v zmysle §
438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
dôvodov kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§

455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 194 ods. 2 SPP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP sa správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 454 SSP je na rozhodnutie kasačného súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.24. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu z 05. mája 2017, č. k.
1Sa/19/2016-65, ktorý zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P zo dňa 14.06.2016, ktorým zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach zo dňa 21.03.2016 č. ORPZ-KE-ODI1-748/2015-P-01, ktorým podľa § 22 ods. 2 písm.
c) zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- Eur a súčasne mu uložil povinnosť
nahradiť trovy konania vo výške 16,- Eur za porušenie § 3 ods. 2 písm. b), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4
zákona o priestupkoch s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke.

25. Podľa § 2 ods. 2 písm. t/ zákona o cestnej premávke sa na účely tohto zákona ďalej rozumie státím
uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. f/ zákona o cestnej premávke sa na účely tohto zákona ďalej rozumie
chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí

alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s
celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke
bez pomocného motorčeka, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického
alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel, motocykel
alebo kolobežku s pomocným motorčekom, alebo vedie zviera.

27. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky ďalej povinný
správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty,
situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam

28. Podľa § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,
musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v
skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť

prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.

29. Podľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke sa pred vstupom na vozovku chodec musí presvedčiť,
čitakmôžeurobiťbeznebezpečenstva,alenčovstúpinavozovku,nesmiesatambezdôvodnezdržiavať

ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie
ani iné zábrany.

30. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

31. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

32. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch sa zodpovednosť za priestupok posudzuje podľa zákona
účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie.

33. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch v platnom a účinnom znení v čase začatia
súdneho konania sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší
všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku
vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

34. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom v čase spáchania
priestupku sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto porušívšeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku
vznikne dopravná nehoda.

35. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti

mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy vykonáva.

37. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom
tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

38. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným
spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

39. K tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa
ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto

odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý
proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí
obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené.“

40. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40 z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané

a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV.
ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2
SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho
procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu

skutkovýstavvnimirozhodovanejveci(bezohľadunajejprípadnúnáročnosť)astýmspojenápovinnosť
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných
znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy
je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany....
Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto
závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

41. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6Sžf/84/2013 zo dňa 24.09.2014 konštatoval, že v prípade, že

žalovanýsprávnyorgánvôbecnepredložísvojadministratívnyspis,prípadnepredložíneúplnýspisalebo
len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade
alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho
konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenieskutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Za takej situácie
súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho
alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu,

či je dostačujúce pre posúdenie veci.

42. Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd
vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spis žalovaného
správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu,

vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).

43. Kasačný súd zistil, že k súdnemu prieskumu bol predložený neúplný administratívny spis a listinné
dôkazy. Znalecký posudok č. 14/2015 znalca MUDr. G. F., znalecký posudok č. 33/2015 znalca Ing.
X. Q., PhD., záznam z dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015, náčrtok z miesta dopravnej nehody,
fotodokumentácia, zápisnica o výsluchu svedka P. zo dňa 18.04.2015, zápisnica o výsluchu svedka Z.

zo dňa 20.04.2015, zápisnica o výsluchu svedkyne W. zo dňa 23.04.2015 ako ani ďalšie listiny a dôkazy
na ktoré sa odvoláva rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného sa v spise nenachádzali. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné.

44. Nevedno potom na základe akých skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu mal krajský
súd za preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že skutkový stav zistený žalovaným je v súlade s
administratívnymi spismi žalovaného a že žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. a), ust. § 53 ods. 2 prvá veta
a ods. 4 prvá veta zákona o cestnej premávke. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu
nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť, poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho

spisu,pretožezákonnosťžalobounapadnutéhorozhodnutiaalebopostupusprávnehoorgánuposudzuje
z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

45. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve
minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa
vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa so záverom
orgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom ponímaní, že na tento záver bez
ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže.

46. Správny súd v rámci svojej zákonom danej právomoci preskúmava, či sa správny orgán dostatočným
a zákonne akceptovateľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre
posúdenie prejednávanej veci a či aplikáciu príslušných zákonných ustanovení na daný prípad
relevantným spôsobom odôvodnil. Z obsahu žaloby vyplýva, že vo vzťahu k spoluvine žalobcu zo

spáchania priestupku, boli žalobcom uplatnené konkrétne námietky, a preto sa na ne vyžaduje aj
špecifická odpoveď zo strany krajského súdu. Formálne konštatovanie krajského súdu o súlade
administratívneho spisu so skutkovým stavom a nezistení žiadnej okolnosti, ktorá by žalobcu zbavovala
akejkoľvek zodpovednosti v kontexte vyššie uvedeného rozhodne neobstojí.

47. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zaobstarať si úplný administratívny spis vrátane
všetkých listín a dôkazov, z ktorých rozhodnutia správnych orgánov vychádzali, opätovne sa vecou
dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, preskúmať zákonnosť rozhodnutia
a postupu žalovaného, vysporiadať so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a zároveň sa
vysporiadaťsožalobcomnamietanouaplikáciouneskoršejprávnejúpravyavoveciopätovnerozhodnúť.

Pokiaľ krajský súd po opätovnom preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v medziach
podanej žaloby dospeje k záveru o jeho vecnej správnosti, svoje úvahy riadne zdôvodní v odôvodnení
rozhodnutia.

48. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania,

vrátane náhrady trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 veta prvá SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.