Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8213206580.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne S. G., V.. L.,

J.. X.X.XXXX, G. XXX XX G., K. K. XXXX/XX, zast. JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom, Partizánska
45, 085 01 Bardejov proti žalovanej Y. N., V.. G., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX, XXX XX X., zast. JUDr.
Vladimírom Cahajlom, advokátom, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o vydanie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhy účastníkov.
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 20.8.2013 sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že

žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu M. - X so
súpisnýmčíslomXXXXvovchodeč.XXnauliciK.K.vG.,naparceleč.XXXX,spoluvlastníckehopodielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti podielu 86/3798 a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 646 m2, o veľkosti
podielu 86/3798, všetko zapísané na LV č. XXXX M. X. Č.. XXXXX, katastrálne územie G., obec G.,
titulom vrátenia daru. Uplatnila si náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovanej
predmetnú nehnuteľnosť darovala spolu so svojim nebohým manželom, žalovaná sa voči žalobkyni

správa spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho ju žalobkyňa vyzvala, aby jej
predmetný dar vrátila, čím došlo k účinkom zániku darovacej zmluvy, uzavretej medzi nimi. Žalovaná s
návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť, keďže podľa jej názoru nedošlo z jej strany k správaniu,
ktoré by odôvodňovalo zánik darovacej zmluvy medzi nimi, predmetom ktorej bol vyššie uvedený byt.
Uplatnila si náhradu trov konania.

2. Vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, výsluchmi svedkov,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

3. Skutkový stav.
Dňa 6.5.2008 uzavreli žalobkyňa a jej manžel, ktorý zomrel dňa 28.5.2008, ako darcovia a žalovaná
ako obdarovaná darovaciu zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bolo darovanie bytu

č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu A - 6 so súpisným číslom XXXX vo vchode č. XX na
ulici K. K. I. G., na parcele č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach o veľkosti 86/3798 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela č. XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 646 m2, o veľkosti podielu 86/3798, všetko zapísané na LV č. XXXX a LVč. XXXXX, katastrálne územie G., obec G.. Účastníci zmluvy sa zároveň dohodli na zriadení vecného
bremena pre darcov, ktoré spočívalo v doživotnom bývaní a užívaní predmetného bytu darcami. Dňa
2.8.2013 žalobkyňa písomne vyzvala žalovanú na vrátanie daru, pretože mala za to, že žalovaná sa

voči nej správala v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho uviedla, že darovacia zmluva zo dňa
6.5.2008 zanikla a zároveň žalovanej zaniklo vlastnícke právo k tomuto bytu. Žalobkyňa počas celej
doby od uzavretia darovacej zmluvy doteraz predmetný byt užíva a býva v ňom. Žalovaná spolu so
svojim manželom a dvoma deťmi v tomto byte spolu s žalobkyňou bývala od augusta 2012 do 1.5.2013,
kedy sa po vzájomných nezhodách odsťahovala spolu so svojou rodinou a odvtedy byt nijako neužíva.

V predmetnom byte následne bývala žalobkyňa spolu so svojim otcom až do jeho smrti dňa 24.2.2014.
Odvtedy v byte žije žalobkyňa sama a platí náklady spojené s bývaním. Žalovaná ho nijako neužíva a od
žalobkyne nepožaduje žiadne platby za to, že žalobkyňa v jej byte býva. Žalobkyňa žalovanú nevyzvala
na poskytnutie pomoci, dokáže si pomôcť aj bez nej.

4. Procesný stav konania.

Pôvodne bola žaloba vedená ako vrátenie daru - splnenie povinnosti. Súd rozsudkom 4C 180/2013 -
110 zo dňa 2.12.2015 žalobu zamietol s odôvodnením, že žaloba bola podaná na splnenie povinností,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ako darkyňa v predmetnom byte bývala a nepodala
si žalobu o určenie vlastníckeho práva, bolo by v rozpore s potrebou naliehavého právneho záujmu
vec podľa pôvodnej žaloby rozhodnúť, pretože zápis takého rozhodnutia - vydania daru, ktorým je

nehnuteľnosť by nespôsobil žiadnu zmenu v osobe vlastníka v príslušnom katastri nehnuteľností, čo
bolo v končenom dôsledku snahou žalobkyne. Žaloba teda bola nesprávne podaná a zamietnutá z
procesných dôvodov. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 21Co 70/2016-134 zo dňa
30.5.2017 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že skutkové tvrdenia žalobkyne umožňujú súdu
prvého stupňa podriadiť uplatnený nárok pod hmotnoprávne ustanovenie, aj keď je v žalobe nesprávne

označený. Uložil súdu prvého stupňa posúdiť, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti možno považovať za
nárok, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to, že žalobkyňa
v neskoršom priebehu konania navrhla zmenu žalobného návrhu, smerujúcu k určeniu vlastníckeho
práva, súd takúto zmenu pripustil a ustálil predmet konania v súlade so závermi odvolacieho súdu.

5. Právne posúdenie.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.
Podľa § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

6. Odôvodnenie rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aby sa žalovaná (obdarovaná) správala voči žalobkyni a jej
nebohému manželovi do okamihu jeho smrti ( darcom), alebo členom ich rodín tak, že tým hrubo porušil

dobré mravy a to ani jednorázovo, nieže intenzívne, a preto súd žalobu zamietol, pretože v správaní
žalovanej nezistil dôvody podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

K dôvodom uvádzaným žalobkyňou súd uvádza:

- ak žalobkyni žalovaná neprispieva na platenie nákladov spojených s bývaním nie je to nemorálne,
keďže žalobkyňa výlučne užíva daný byt a sama platí všetky náklady bytového družstvu. Takéto konanie
je obvyklé a nie je možné bez dohody s žalovanou žiadať po nej, aby žalobkyni na to prispievala, najmä
za okolností, že žalovaná so svojou rodinou, ktoré tvoria manžel a tri maloleté deti, býva v menšom
byte. Skutočnosť, že žalovaná nepožaduje po žalobkyni, ktorá býva v jej byte, žiadne nájomné, samo

o sebe možno považovať za službu žalobkyni a naopak za dôvod, preukazujúci ústupky žalovanej vo
vzťahu k žalobkyni.
- podávanie oznámení zo spáchania priestupkov nie je dôvodom na vrátenie daru, keďže v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 53/2006 - „ Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanýmv zmysle § 630 Občianskeho zákonníka nemožno považovať podanie neopodstatneného podnetu na
začatie trestného stíhania darcu“. Ak nie je takýmto dôvodom podanie trestného oznámenia, nemôže
ním byť ani podanie oznámenia o spáchaní priestupku, pretože sa jedná o porušenie zákona nižšej

intenzity, ktoré zákon sankcionuje oveľa menej prísne.
- nezáujem žalovanej o žalobkyňu je spôsobený aj konaním žalobkyne, ktorá svoju dcéru ignoruje,
nemá záujem sa s ňou stretávať, ani od nej nič nežiada, naopak, sama potvrdila, že u nej doteraz
nenastala taká situácia, ktorá by znamenala odkázanosť na žalovanú a ak mala žalovaná záujem
sa s žalobkyňou kontaktovať, tá o to nestála. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že obe účastníčky

konania sa k sebe správajú v podstate rovnako negatívne napriek tomu, že sa jedná o matku a dcéru
a ich vzájomná nevraživosť pretrváva roky. Napriek tomu tento ich vzájomný vzťah a hlavne v prípade
posudzovania v tomto konaní - správanie sa žalovanej k žalobkyni - nemožno považovať za také
správanie sa žalovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. Už počas spoločného spolužitia nastali
medziúčastníčkamikonaniatakévzájomnéproblémy,žežalovanásadobrovoľneodsťahovalazosvojho
bytu s celou rodinou preč a v byte nechala bývať samú žalobkyňu, napriek tomu, že išla do menšieho

bytu a teda do horších podmienok aj s rodinou, ktoré tvorili maloleté deti. Z tohto možno dedukovať,
že to bola práve žalovaná, ktorá ustúpila a odišla a nevyužila právne prostriedky, ktoré mohla využiť,
napríklad na vypratanie bytu alebo na už spomenuté nároky na nájomné. To prispieva skôr k záveru,
že žalovaná berie v tomto aspekte ohľad na žalobkyňu, ako svoju matku a darkyňu a ustupuje jej aj vo
veciach, v ktorých by mohla postupovať v súlade s právnou úpravou.

- správanie sa oboch účastníčok, ktoré sa nezdravia, prechádzajú na druhú stranu, keď sa vidia,
neblahoželajú si k sviatkom a neoznamujú si dôležité udalosti v ich živote samo o sebe nie je hrubým
porušením dobrých mravov v prípade správanie sa žalovanej k žalobkyni, ktorá navyše opakovane
potvrdila, že žalovanú o žiadnu pomoc nežiada a nepotrebuje ju, pretože si dokáže pomôcť sama. Opak
by nastal, ak by na ňu bola žalobkyňa odkázaná a bol by priamo ohrozená na živote, alebo zdraví.

Takáto situácia však nenastala a je hypotetické a preto zbytočné o tom v tomto prípade uvažovať a
hodnotiť to dopredu.
- skutočnosť, že deti žalovanej s žalobkyňou nekomunikujú nie je právnym dôvodom pre vrátenie daru,
pretože sa nejedná o obdarovaných.
- nebolo preukázané psychické týranie žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, obe si počas spoločného

spolužitia robili napriek, avšak nie spôsobom, odôvodňujúcim vrátenie daru.
- nahrávanie si žalobkyne zo strany syna žalovanej neznamená hrubé porušenie dobrých mravov,
rovnako ako slovné nabádanie detí žalovaných, aby si žalobkyňu nevšímali najmä za okolností, že
rovnako žalobkyňa bola voči žalovanej agresívna.
- nepreukázalo sa žiadne ohováranie žalobkyne zo strany žalovanej, alebo rozširovanie nepravdivých

informácií o nej, ktoré by malo charakter správania sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, rovnako ani
úmyselné konanie, ktorým by žalovaná odhlásila odber plynu a elektriny. O tom navyše platí už uvedené,
že byt vlastnícky patrí žalovanej a ona sama ním môže disponovať podľa svojich zákonných možností,
pričom aký význam by malo dohlásenie plynu a elektriny, ak zároveň žalovaná umožnila žalobkyni
využívať celý byt a nepožaduje za to pre seba žiadne osobitné platby.

- skutočnosť, že žalovaná sa osobitne finančne nepodieľala na pohrebe svojho otca a zároveň s
žalobkyňou ostala po pohrebe iba 3 dni nie je správaním odôvodňujúcim nárok na vrátenie daru.
Finančné nároky spojené s usporiadaním pohrebu bolo možné započítať v dedičskom konaní, žalovaná
mala v danom čase dve maloleté deti a je logické, že im musela poskytnúť starostlivosť napriek veľmi
negatívnej osobnej strate, ktorá sa týkala nielen žalobkyne ako manželky, ale aj žalovanej ako dcéry.

Žalovaná v konaní dostatočne osobne vysvetlila, prečo nebola v čase organizovania pohrebu aktívna a
to z dôvodu, že bola zronená stratou otca a nebol v konaní preukázaný tvrdený opak.
- iné dôvody tvrdené v konaní nesvedčia o správaní sa žalovanej, ktoré spĺňa požiadavku hrubého
porušenia dobrých mravov, nie sú v konaní nijakým spôsobom relevantné a sú len vzájomným
osočovaním a očierňovaním sa, ktoré je skôr smutným dôkazom narušených vzťahov medzi matkou

a dcérou, nie je však dôvodom pre vrátenie daru. Tieto vzťahy sa utvárali a vyvíjali dlhé obdobie a
žalobkyňa ako matka dvoch detí si pred darovaním mala poriadne rozmyslieť, či a komu daruje svoj
byt. Uzavretím darovacej zmluvy prešlo vlastníctvo na jej dcéru a musí to rešpektovať. Je však zároveň
záverompotrebnépodotknúť,žedarovaniejeceloživotnýinštitút apovinnosťžalovanejakoobdarovanej
voči svojej žalobkyni ako darkyni tak, aby nenaplnila ustanovenie § 630 OZ sa týmto konaním nekončí,

ale trvá naďalej.

7. Trovy konania.O trovách konania žalobkyne a žalovanej súd rozhodol v zmysle § 257 C.s.p. Obe účastníčky si uplatnili
právo na náhradu trov konania a bolo teda povinnosťou súdu rozhodnúť o oboch návrhoch. Žalobkyňa
bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej žalobu zamietol preto jej nie je možné náhradu

trov konania priznať. Na druhej strane žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd však
použitím § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože osobné, majetkové a zárobkové
pomery žalobkyne súd považuje za okolnosti hodné osobitného zreteľa, neumožňujúce v celom rozsahu
úspešnej žalovanej požadovať na nej náhradu trov konania. Tie boli už predmetom skúmania zo strany
Centra právnej pomoci, ktoré priznali žalobkyni zástupcu z radov advokátov, ktorý jej poskytuje právnu

pomoc bezodplatne. Jej jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 269 Eur mesačne, z ktorého
si zabezpečuje všetky životné potreby, vrátane liekov, na jej zdravotné problémy. Nemá teda z čoho
platiť náhradu trov konania a rozhodnutím o ich úhrade by sa dostala do situácie ohrozenia vlastných
základných životných potrieb, čo nie je prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.