Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206463
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6617206463.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcov: 1/ M. T., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, Š. D. F. E., X/ M. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, P. V.
P. - P., E. XXX, Č. E., Š. D. F. E., X/ L. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F., M. XXXX/X, P. V. P., D. XXX, Č.
E., štátny občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: 1/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Štúrova 2, Bratislava, 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Rajčianska ulica 71, Bratislava
v konaní o zaplatenie 1.250,00 Eur s prís., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100% do
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%
do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom žiadal zaviazať Okresnú prokuratúru Lučenec na zaplatenie sumy
1.250,00 Eur. Ako dôvod uviedol, že vystupoval ako poškodený v trestnej veci vedenej na Okresnej
prokuratúre v Lučenci pod sp. zn. 1Pv 418/16/6606. Žalovaný mu listom sp. zn. 1Pv 418/16/6606-16

zo dňa 25.01.2017 oznámil, že sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec bol dňa
18.01.2017 pod sp. zn. OTp/307/2017 vydaný príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do
úschovy súdu a peňažné prostriedky vedené na účte v Tatra banke Bratislava boli týmto príkazom
prevedené do úschovy Okresného súdu Lučenec. Zároveň mu bolo oznámené, že svoj nárok si má
uplatniť v občianskom súdnom konaní. Sumu 1.250,00 Eur zaplatil obžalovanému v trestnej veci na ním
uvedený účet.

2. Okresná prokuratúra Lučenec zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom poukázala na to, že žalobca
nesprávne označil žalovaného, nakoľko je potrebné žalovať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
ako ústredný orgán, nakoľko oni nie sú pasívne legitimovaní. Vo veci vedenej na tunajšej prokuratúre
pod sp. zn. 1Tv/418/16/6606 bolo dňa 15.10.2015 začaté trestné stíhanie za zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, 2 písm.a), d) Trestného zákona. Vec bola vyšetrovaná na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Lučenec pod ČVS: ORP-512/1-VYS-LC-2015. Dňa 28.10.2015 bol prokurátorkou Okresnej
prokuratúry Lučenec podľa § 95 Trestného poriadku vydaný príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov

na účte a to z dôvodu, že na predmetnom účte sa nachádzali výlučne peňažné prostriedky pochádzajúce
z trestnej činnosti. Keďže bolo zistené, že osoba, ktorá bola dôvodne podozrivá z tejto trestnej činnosti
zomrela, trestné stíhanie bolo uznesením PZ zo dňa 14.11.2016 pod ČVS: ORP-512/1-VYS-LC-215
podľa § 215 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 písmeno d) Trestného poriadkuzastavené. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol na mieste postup podľa § 95b Trestného poriadku.
Okresná prokuratúra Lučenec nedisponuje predmetom sporu, nie je pasívne legitimovaná a keďže nemá
právo na subjektivitu Okresný prokurátor nemôže zastupovať Okresnú prokuratúru pred súdom.

3. Dňa 13.01.2017 bol Okresnému súdu Lučenec predložený návrh na vydanie príkazu na prevod
zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vo veci zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2
písmeno a)d) Trestného zákona. Podľa § 95b ods. 1, 2 Trestného poriadku z dôvodov tam uvedených.

4. Dňa 18.01.2017 bol sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec pod sp. zn.
0Tp/307/2017 vydaný príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu. Peňažné
prostriedky boli prevedené na účet vedený v Štátnej pokladnici. Jednotliví poškodení boli v zmysle §
95b ods. 1 Trestného poriadku upozornení, aby v prípade, že si na peňažné prostriedky robia nárok ho
uplatnili v civilnom konaní.

5. Žalobca dňa 29.05.2018 oznámil súdu, že upravuje označenie žalovaného na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava a zároveň navrhol do konania pripustiť žalovaného v druhom
rade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava 1.

6. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 19.06.2018 pripustil, aby do konania pristúpil ďalší účastník

Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, ktorý bude v konaní
vystupovať ako žalovaný v druhom rade. Proti uzneseniu podalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky sťažnosť z dôvodu, že súd pripustil do konania subjekt odlišný od toho, ktorý navrhol pripustiť
žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.05.2018. Okresný súd uznesením č.k. 17C/15/2017-117 dňa
15.10.2018 opravil výrok uznesenia zo dňa 19.06.2018 a do konania pripustil Ministerstvo spravodlivosti

SR, ktoré bude vystupovať v konaní ako žalovaný v druhom rade.

7.Žalovaný2/zaslalsúduvyjadrenie,vktoromuviedol,ževzhľadomnaopravnéuznesenie,nasťažnosti
zo dňa 02.07.2018 netrvajú. S prihliadnutím na obsah žaloby, na pripojené listiny k žalobe a znenie
petitu majú za to, že Ministerstvo spravodlivosti SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom

v konaní o vydanie zaistených finančných prostriedkov, ktoré boli uložené do úschovy súdu. Vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jedna strana v spore je
nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaná), druhá strana je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne
legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby, meritórnym rozhodnutím. Je
vecou žalobcu, aby tejto požiadavke vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne

označil žalovaného. Nie je povinnosťou súdu poučiť žalobcu o tom, koho by mal podľa hmotného
práva žalovať. Podľa § 95b Trestného poriadku sa upravuje situácia, keď nie je bez akejkoľvek
pochybnosti preukázané, komu zaistené peňažné prostriedky patria, pričom nárok na ne si robia viaceré
osoby. V prípade, že policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne o prerušení trestného
konania,zastavenítrestnéhostíhaniaaleboopostúpeníveciazaistenípeňažnýchprostriedkov,zaistené

peňažné prostriedky sa príkazom sudcu na prípravné konanie na základe návrhu prokurátora uložia do
úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom sporovom
konaní. Žaloba žalobcu by s poukazom na znenie § 95 Trestného poriadku mala teda smerovať voči
subjektu,ktorýsinároknazaistenéfinančnéprostriedkytaktiežuplatňuje,pričomúčelomtaktovedeného
civilného sporového konania bude odstránenie akýchkoľvek pochybností o tom, komu zaistené finančné

prostriedky patria. Zo žaloby nie je možné identifikovať žiaden právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným 2/, z ktorého by pre žalovaného 2/ vyplývala povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.250,00 Eur s prísl.. Žalovaný 2/ nebol ani účastníkom trestného konania, ani majiteľom bankového
účtu, z ktorého boli finančné prostriedky zaistené. Rovnako si žalovaný 2/ nárok na vydanie zaistených
finančných prostriedkov neuplatnil, ani si vlastníctvo v rámci tohto konania nenárokuje. Žaloba žalobcu

o vydanie týchto finančných prostriedkov preto smeruje voči subjektu, ktorý nie je v predmetnom konaní
pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z dôvodu, že žalovaný 2/ nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti žiada súd, aby žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

8. V priebehu konania žalobca dňa 20.11.2018 zomrel. Dedičské konanie bolo po ňom vedené pod sp.

zn. 6D/656/2018 Dnot. 10/2019 u notárky JUDr. Ivety Bžánovej na Notárskom úrade so sídlom v Snine.
Dedičmi sa stali M. T. - manželka, M. T. - Y. R. L. T. - F.. Uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 24.04.2019.9. Uznesením č.k. 17C/15/2017-204 zo dňa 21.08.2019 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi
žalobcu, ktorými sú M. T., O.. XX.XX.XXXX, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobkyňa 1/, M. T.,
O..XX.XX.XXXX, ktorá bude vystupovať v konaní ako žalobkyňa 2/ a L. T., O.. XX.XX.XXXX, ktorý bude

vystupovať v konaní ako žalobca 3/.

10. Žalobkyňa 1 zaslala súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa oboznámila s vyjadrením žalovaných, z
ktorých vyplýva, že ani jeden z nich nemá právnu subjektivitu na vystupovanie v danom spore a ani jeden
z nich nechce prebrať zodpovednosť za vyplatenie dlžnej sumy. Podľa právnej judikatúry v prípade, ak

účastníkmi súdneho sporu sú štátne orgány, resp. štátne organizácie, účastník sporu, fyzická osoba
nemá byť sankciovaná za to, že prípadne nesprávne označí, resp. určí účastníka konania, ktorým je
štátnyorgán.Vdanomprípademázato,žejejprávnypredchodcadostatočnepreukázalopodstatnenosť
uplatneného nároku.

11. Žalobkyňa 1/ neúčasť na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 ospravedlnila a súhlasila s

prejednaním veci v jej neprítomnosti. Žalovaný 2/, 3/ neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, doručenie
vykázané mali.

12. Žalovaný 1/ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

13. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža všetky predošlých vyjadrení a stanovísk, ktoré
v priebehu konania predkladali. Navrhuje žalobu v celom rozsahu voči Generálnej prokuratúre SR
zamietnuť z toho dôvodu, že v spore Generálna prokuratúra SR ani štát nedisponujú predmetom sporu.
Žalobcovia opierajú svoju žalobu o úkon orgánov v trestnom konaní, konkrétne prokuratúry, kde bol
zaistenýnárokpoškodeného-peniazenaúčtezomrelého,obvineného,ktoréhostíhaniebolozastavené.

Majú za to, že s tým, že nedošlo k odsúdeniu obvineného v trestnom konaní, nedošlo k preukázaniu jeho
trestnej činnosti, tým pádom zaistené peniaze prešli do úschovy súdu, ale majú za to, že nárok žalobcu
je sporný a mal by si ho uplatniť voči dedičom, teda právnym nástupcom obvineného, pretože ide o
majetok, ktorý podľa ich názoru prešiel na dedičov obvineného. Ak sa právni nástupcovia poškodeného
domnievajú, že ide o majetok, tak by si ho mali uplatniť žalobou proti právnym nástupcom poškodeného,

pričom štát v tomto konaní nemá podstate nič s predmetom sporu, nedisponuje ním, nejde o štátne
peniaze. Generálna prokuratúra ukončením trestného konania nemá pasívnu vecnú legitimáciu.

14. Z dokladu o vklade hotovosti súd zistil, že L. T. dňa 27.03.2015 vložil na účet - názov účtu D. U.
sumu 1.250,00 Eur.

15. Okresná prokuratúra Lučenec v konaní č.k. 1Pv/418/16/6606-8 vydala príkaz na prevod zaistených
peňažných prostriedkov do úschovy súdu podľa § 95b ods. 1 Trestného poriadku, vo veci zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písmeno a), d) Trestného zákona, z dôvodu, že vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ , odboru kriminálnej polície Lučenec uznesením sp. zn. ORP-512/1-VYS-LC-2015 zo dňa

15.10.2015 začal trestné stíhanie vo veci zločinu vydierania. Dňa 30.05.2016 začal trestné stíhanie a
súčasne vzniesol obvinenie Linde Rácovej za spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20k, § 189
ods. 1, 2 písmeno a), d) Trestného zákona. Na tom skutkovom základe, že dňa 26.03.2015 okolo obeda
na internetovej stránke P..R..F. L. T., O.. XX.XX.XXXX reagoval na zverejnenú správu „od nezisteného
nicku“ prostredníctvom, ktorého nezistený páchateľ žiadal zaslanie intímnej fotografie a L. T. na to zaslal

na uvedené číslo správu, pričom spätne došla sms správa, že má zaslať fotografiu a preto zaslal intímnu
fotografiu, po čom mu začali chodiť sms správy, že fotografiu zaslal maloletému 12 ročnému dievčaťu
a že pôjde na políciu a za právnikom. Následne mu neznámy páchateľ napísal, že zaplatil 1.250,00
Eur právnikovi a že keď mu tie peniaze L. T. vráti, tak ho neudá na políciu, pričom L. T. odpovedal, že
toľko peňazí nemá a tieto môže vybrať len na druhý deň z banky. Potom vo večerných hodinách toho

istého dňa volal neznámy chlap, ktorý uviedol, že je z kriminálky a že je tam na polícii žena, ktorá chce
podať trestné oznámenie za poslanie fotografie jej maloletej dcére a tiež uviedol, že keď sa zaplatí suma
1.250,00 Eur, ktorú tá žena zaplatila právnikovi, tak to bude v poriadku a stiahne oznámenie, pričom
peniaze sú potrebné zaplatiť do 10.00 hod. následného dňa, s čím L. T. súhlasil a keď mu na druhý deň
27.03.2015 opätovne volala neznáma žena, tak mu povedala, že keď bude v banke, tak jej má zavolať a

ona mu nadiktuje číslo účtu, na ktorý vloží peniaze, čo aj L. T. urobil a dňa 27.03.2015 išiel do pobočky
Tatra banky v Snine, kde o 08,43 hod. vložil sumu 1.250,00 Eur na účet, ktorý je vedený na osobu U.
D. a po vložení finančnej hotovosti sa opätovne kontaktoval s neznámou ženou a potvrdil jej vloženie
požadovanej sumy, na čo mu táto žena uviedla, že je to v poriadku. Následne G. E. kontaktovala T.I., ktorá je disponentom predmetného účtu a uviedla jej, že na účet boli zaslané peniaze a teda, aby
ich išla vybrať, čo aj T. I. urobila a dňa 27.03.2015 v čase 09,54 hod. vybrala finančnú hotovosť vo
výške 1.240,00 Eur, ktorú následne odovzdala G. E.Á. a týmto konaním G. E. doposiaľ s nestotožnenými

osobami spôsobila škodu L. T. vo výške 1.240,00 Eur. Na základe podnetu vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Lučenec, prokurátorka Okresnej prokuratúry
Lučenec dňa 28.10.2019 pod sp. zn. 3Pv 408/15/6606 vydala príkaz podľa § 95 Trestného poriadku na
zaistenie peňažných prostriedkov, ktorým bola zakázaná akákoľvek dispozícia so zaistenými finančnými
prostriedkami vo výške zaistenia v sume 9.300,00 Eur a to vo vzťahu k účtu, ktorého majiteľom je U.

D. a disponentom T. I.. Príkaz bol vydaný z dôvodu, že práve na tento účet poškodení vkladali finančné
prostriedky. V priebehu vyšetrovania bolo preukázané, že skutok nespáchala Linda Rácová a preto
vyšetrovateľ dňa 12.09.2016 predložil prokurátorke Okresnej prokuratúry Lučenec vyšetrovací spis
spolu s návrhom na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku,
nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchala obvinená. Trestné stíhanie bolo uznesením zastavené.
V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že páchateľom skutku mala byť v skutočnosti G. M.. Bolo však

zistené, že táto dňa 26.01.2016 zomrela. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, odboru kriminálnej polície uznesením zo dňa 14.11.2016 trestné
stíhanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2016. Peňažné prostriedky, ktoré
boli zaistené príkazom zo dňa 28.10.2015 doposiaľ neboli vrátené. Celkovo bola spôsobená škoda vo
výške 15.750,00 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú poškodení celkovo vložili na vyššie špecifikovaný účet

v rôznych pobočkách Tatra banky a.s. na území Slovenskej republiky. Zaistené peňažné prostriedky
nepostačujú na úhradu celkovej škody vo vzťahu k všetkým poškodeným a náhradu škody požadujú len
niektorí poškodení, ako to vyplýva z jednotlivých výsluchov.

16. Okresný súd Lučenec v konaní č.k. 0Tp 307/2017 dňa 18.01.2017 vydal príkaz na prevod zaistených

finančných prostriedkov do úschovy súdu Lučenec na účet vedený v štátnej pokladnici v sume 9.300,00
Eur z účtu vedeného na meno U. D..

17. Listom zo dňa 25.01.2017 Okresná prokuratúra Lučenec v zmysle § 95b ods. 1 Trestného poriadku
upozornila L. T., že v prípade ak si na zaistené finančné prostriedky, ktoré boli prevedené do úschovy

súdu robí nárok, nech si ich uplatní v občianskom súdnom konaní.

18. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č.k. ORP-512/1-VYS-LC-2015 z príkazu na zaistenie peňažných
prostriedkovsúdzistil,ževkonaníč.k.3Pv408/15/6606-7OkresnáprokuratúraLučenecdňa28.10.2015
zaistila finančné prostriedky vo výške 9.300,00 Eur, ktoré na účet U. D. vedený v Tatra banke a.s. X.

G. V. vo výške 1.500,00 Eur, U.. U. Č. vo výške 3.300,00 Eur, U. Č. vo výške 900,00 Eur a P. K. vo
výške 3.600,00 Eur.

19. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

20. Podľa § 73 C.s.p. na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

21. Podľa § 135 ods. 1 C.s.p. ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu

štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

22. Podľa § 135 ods. 2 C.s.p. ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedenie názvu tohto
štátneho orgánu.

23. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby.

24. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal pri riešení sporu, bola otázka pasívnej (na strane
žalovaných 1/,2/) vecnej legitimácie. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol

nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. V procesnom zmysle predstavuje procesná
subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá
musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie
účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnomdôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnych

povinností. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil.

25. L. T. vložil dňa 27.03.2015 1.250,00 Eur na účet znejúci na meno D. U. vedený v Tatra banke

a.s.. Z dôvodu, že finančné prostriedky boli odovzdané G. E., ako súd konštatuje v príkaze na prevod
zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Lučenec na účet vedený v štátnej
pokladni č.k. 0Tp/307/2017. Zároveň súd v predmetnom príkaze konštatuje, že v priebehu vyšetrovania
bolo preukázané, že G.C. E.D. skutok nespáchala, preto trestné stíhanie voči nej bolo zastavené, ale
bolo zistené, že páchateľom skutku vydierania mala byť G. M., ktorá dňa 26.11.2017 zomrela, preto
aj voči nej bolo trestné stíhanie zastavené. Peňažné prostriedky doposiaľ vrátené neboli. Celkovo

spôsobená škoda bola vo výške 15.750,00 Eur, čo predstavuje sumu, ktorú poškodení celkovo vložili
na účet D. U. v rôznych pobočkách Tatra banky a.s. na území Slovenska. Zaistené peňažné prostriedky
nepostačujú na úhradu celej škody vo vzťahu k všetkým poškodeným. Osoby, ktoré si na finančné
prostriedky robia nárok bolo upozornené, aby si ho uplatnili v občianskom súdnom konaní.

26. V priebehu súdneho konania dňa 20.11.2018 L. T. zomrel. Dedičské konanie po ňom vykonávala
notárka JUDr. Ivety Bžánová v konaní č.k. 6D/656/2018, Dnot 10/2019. Dedičmi sa stali manželka M.
T., Y. M.O. T. R. F. L. T..

27. Právny nástupcovia žalobcu požadovali zaviazať žalovaného 1/ na vydanie finančnej čiastky

1.250,00 Eur, ktorá sa nachádza v úschove Okresného súdu Lučenec na účte vedenom v štátnej
pokladnici. Súd v priebehu konania zistil, že finančné prostriedky, ktoré na účet D. U. vo výške
1.250,00 Eur vložil L. T. neboli ani Okresnou prokuratúrou Lučenec zaistené príkazom na zaistenie
peňažných prostriedkov v konaní 3Pv 408/15/6606-7 zo dňa 28.10.2015, ani neboli prevedené do
úschovy Okresného súdu Lučenec v konaní č.k. O Tp/307/2017 dňa 18.01.2017 prevodom na účet súdu

vedený v štátnej pokladni. Žalovaný 1/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v súdenej veci nie
je pasívne legitimovaná, byť účastníkom konania, nakoľko nedisponuje predmetom sporu. Finančné
prostriedky neboli zaistené, neboli prevedené do úschovy súdu tak, ako sa konštatuje aj v príkaze na
prevodzaistenýchpeňažnýchprostriedkovdoúschovysúdu.Škodabolaspôsobenávovýške15.750,00
Eur, avšak peňažné prostriedky boli zaistené Okresnou prokuratúrou Lučenec len vo výške 9.300,00

Eur a to od P. G. V., U.. U. Č., U. Č. R. P. K.. Z dôvodu, že sa v konaní nepreukázalo, že žalovaný
1/ disponuje finančnými prostriedkami, ktoré požadujú žalobcovia 1/, 2/, 3/ vydať, súd pre absenciu
pasívnej legitimácie na jeho strane, žalobu voči nemu zamietol.

28. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ taktiež žiadali zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy aj Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ak je stranou sporu štát, musí byť v žalobe označený uvedením jeho názvu
a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá koná za štát. Riadne označenie štátu ako
strany je náležitosťou riadnej žaloby. Štát je ako strana sporu označený riadne, ak je súčasne s ním
označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa domáhali nároku voči
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Po podaní žaloby začalo sporové konanie, účastníkmi

ktorého sú žalobcovia a žalovaný - ten, ktorého v žalobe označili za žalovaného. Žalobcovia 1/, 2/, 3/
označili Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, dispozícia so žalobou prináleží výlučne im, oni
rozhodujú o existencii sporu a je na ich vôli proti komu návrh na začatie konania podajú. Zo žiadnych
ustanovení CSP nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcov 1/, 2/,3/ o tom, že žalovaný 2/ nie
je v spore pasívne legitimovaný, nebolo by to poučenie o procesných právach povinnostiach ale

poučenie o hmotnom práve. Povinnosť súdu vyzvať žalobcov 1/, 2/, 3/ na odstránenie vady žaloby, ktorá
spočíva v nesprávnom označený žalovaného prichádza do úvahy v tom prípade, keby išlo o uplatnenie
si špecifického nároku. V prípade ak právny nárok bude daný podľa iných hmotnoprávnych predpisov,
kde vecná legitimácia nevyplýva priamo zo zákona, tak takýto postup by znamenal zásah do rovnosti
strán sporu. Súd by nahrádzal žalobcu, ktorý jediný má oprávnenie stanoviť okruh strán v spore , on

rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli proti komu návrh na začatie konania podá. V uvedenej
veci žalobcovia 1/, 2/,3/ označili za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je
ústredným orgánom štátnej správy s vlastnou subjektivitou, s odlišnou subjektivitou ako štát. Z dôvodu
nesprávneho označenia štátu ako strany súd aj voči žalovanému 2/ žalobu zamietol. Z dôvodu, že súdzamietol žalobu z vyššie uvedených dôvodov nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie ohľadom predmetu
sporu.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechy vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovaným 1/, 2/, nakoľko boli vo veci úspešní. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.