Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813208422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3813208422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792
752, so sídlom Bratislava 824 96, Pribinova č. 25, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO 47 233 516 proti povinnému: B. T., nar. XX. M.
XXXX, bytom Y. XXX XX, M. XXX/XX, o vymoženie istiny vo výške 2.713,32 € s prísl., na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1626/2013-16 zo dňa 29. júla 2013,

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
G. J., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok sp. zn. RK - PC - 194/13 - EK zo dňa 1. februára 2013, vykonateľný dňa 2. marca
2013. Medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) bola
uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal
poskytnúť povinnému úver vo výške 1.500,00 € a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 42
mesačných splátkach vo výške 80,34 €. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s
poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (s

prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom
formulári“); preto je potrebné na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy sú „Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti (ďalej len Zmluvy o RÚ) a Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a
povinnýmzodňa21.februára2011.Včl.5.rozhodcovskejzmluvyuzavrelizmluvnéstranyrozhodcovskú
doložku, na základe ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením, či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava,
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o. Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávajúcej žalobný návrh. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si
neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky
v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia
povinnéhovydalrozhodcovskýrozsudok.Preskúmanímpredmetnejrozhodcovskejzmluvyvzhliadolsúd
v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
povinnýmjepodľanázorusúdulenzdanlivá,keďvoväčšineprípadovurčujespôsobriešeniaprípadného

sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobunepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť
domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu

bola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy povinný vôbec
pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom,
ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,

pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve,
čo má súd preukázané z iných konaní vedených pred súdom napr. č.k. 15Er/2601/2013. Podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pre účely posúdenia
prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z
konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu
akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu
(podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1. januára
2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná

podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve
bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a
rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v

tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným, povinný stratil možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu,
nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje
citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky
tak, aby z pohľadu ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva), bola kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky

odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nesprávne vec právne posúdil. Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú a neplatnú podmienku, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či
táto zmluvná podmienka bola alebo nebola dohodnutá individuálne. V prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných
podmienok, resp. inej zmluvy, nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod
2. predmetnej zmluvy) a povinný mal možnosť od nej odstúpiť (bod 7.), rovnako mohol namietať jej
neplatnosť v rozhodcovskom konaní, či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol,

že súd sa nezaoberal významom a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej
zmluvy. Formálnosť rozhodcovskej zmluvy súd vyvodzuje z vypĺňania návrhu rozhodcovskej zmluvy, z
predloženia rozhodcovskej zmluvy spolu so zmluvou o úvere. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva
vznikla, nestačí je vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne,a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý posudzoval
otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Namietol, že súd prvého stupňa

vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky o tom, že nejde o individuálnu dohodu, a to z
predloženej predtlačenej zmluvy. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná
úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti

celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči
dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza z výkladu pojmu

spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej úprave. Pojem
spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle
definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako
osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo
nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na

právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod.. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si

v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p..

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po

stránke formálnej a materiálnej.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity

spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská zmluva
uzatvorenámedzioprávnenýmapovinným,nazákladektorejrozhodcovskýsúdodvodilsvojuprávomoc,
sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Správne bola súdom prvého stupňa posúdená
ako formulárová zmluva, povinnému predložená na predtlačenom formulári,
ktorú prijal v rovnaký deň ako samotnú zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa

doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky
neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy,

nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuakozmluvnúpodmienkudojednanúindividuálne.Dôsledkom
takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založilsvojuprávomocnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťzaspôsobilýexekučný
titul vydaný v súlade so zákonom.

Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .