Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201358
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2719201358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné

bytové družstvo Senica, so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, IČO: 00 223 093, zast.: JUDr.
Miroslav Mečíř, advokát so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica proti žalovanému: E. P.P., F..
XX.XX.XXXX, T. C.. S. XXXX/X, U., o zaplatenie 520,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 520,73 eur s úrokom z omeškania 8,64 eur, a to do 15. dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o výkone správy zo dňa 13.8.2009, v článku
VII., ods. 3 znejúca takto: "Za porušenie povinností a omeškanie s platením preddavkov uvedených v
bode 2 tohto článku si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka" je pre neprijateľnosť neplatná.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 520,73 eur z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu a služieb za obdobie od 01.12.2018 do 30.06.2019, úroku z omeškania vo výške 8,64
eur, zmluvnej pokuty vo výške 63,01 eur a trov konania.

2. Žalovaný so žalobu s poučením a výzvou na vyjadrenie prevzal dňa 10.2.2020, ale do dňa

pojednávania sa k veci nevyjadril.

3. Súd v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nenariaďoval
pojednávanie, nakoľko v danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd prejednal vec a zo zmluvy o výkone správy zo dňa 13.8.2009, oznámenia o zmenách z januára

2011, dodatku č. 1 z 13.9.2012, predžalobnej upomienky zo dňa 23.8.2019, sumárnej analýzy platieb
za obdobie od 1.1.2012 do 30.9.2019, čiastočného výpisu z LV č. XXXX, ako aj z ostatného obsahu
spisu zistil tento skutkový stav:5. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX na ulici C.. S. XXXX/X, U., nad
ktorým vykonáva správu na základe Zmluvy o výkone správy. Žalovanému vznikol nedoplatok v období
od 01.12.2018 do 30.06.2019 z plnenia spojeného s užívaním bytu a služieb s tým spojených vo výške

520,73 eur. Sumu neuhradil ani po zaslaní predžalobnej upomienky zo dňa 23.8.2019. Žalobca si uplatnil
i úrok z omeškania z mesačného predpisu vo výške 8,64 eur a zmluvnú pokutu vo výške 63,01 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o výkone správy zo dňa 13.8.2009, predžalobnou upomienkou
zo dňa 23.8.2019, oznámením o zmenách vykonaných zák. č. 70/2010 Z. z. z januára 2011, Dodatkom

č. 1 k Zmluve o výkone správy zo dňa 13.9.2012 a zoznamom vlastníkov domu C.. S. XXXX, U. s ich
podpismi, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1.1.2012 do 30.9.2019, čiastočným výpisom z LV
č. XXXX, ako aj z ostatného obsahu spisu zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome R. U., na ulici C.. S. XXXX/X.

8. Žalobca ako správca uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu R. J. súpisné
číslo XXXX, dňa 13.8.2009 Zmluvu o výkone správy (ďalej len „zmluva“). Zoznam vlastníkov je uvedený
od strany 14 predmetnej zmluvy, medzi ktorými žalovaný nie je uvedený, nakoľko vlastnícke právo k
predmetnému bytu nadobudol až v roku 2011. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané,
že žalovaný predmetný byt nadobudol kúpnou zmluvou R.-XXXX/XX zo dňa 29.7.2011.

9. Predmetom zmluvy (čl. II zmluvy) je okrem iného komplexné zabezpečenie výkonu správy domu,
ktorou je obstarávanie služieb a tovaru a ktoré správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.

10. V článku VII ods. 2 zmluvy je uvedené, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní v súlade
so zmluvou o výkone správy poukazovať na účet vlastníkov domu mesačne vopred preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca v roku.

11. V článku VII. ods. 3 zmluvy je uvedené, že za porušenie povinností a omeškanie s platením

preddavkov si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho
zákonníka. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sa počíta ako rozdiel medzi dňom pripísania platby
na účet a termínom určeným v tejto zmluve. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú príjmom správy
správcu.

12.Zobsahuzmluvymalsúdpreukázané,žeideopredtlačenýformulárzmluvy,doktoréhosadopisovali
len údaje o: bytovom dome, ktorého správu mal žalobca zabezpečovať, orientačné a súpisné číslo, číslo
listu vlastníctva, parcelné čísla a dátum písomného hlasovania vlastníkov. Inak sa do obsahu zmluvy
nezasahovalo, napríklad ohľadom výšky zmluvnej pokuty.

13. Z obsahu “Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2012 do 30.9.2019“ mal súd preukázané, že
mesačný zálohový predpis žalovaného bol v tomto období vo výške 69,59 eur.

14. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku dňa 23.8.2019. V rámci upomienky bol žalovaný

upovedomený o výške nedoplatku na zálohovom predpise i o skutočnosti, že si žalobca uplatňuje aj
úrok z omeškania za oneskorené úhrady a zmluvnú pokutu. Žalobca žiadal uhradiť dlžnú sumu do
06.09.2019.

15. Žalobca súdu riadne odôvodnil výšku uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,64 eur počítajúc

ho zákonným úrokom z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. vo výške 5,00 % ročne.
Žalovaný neplatil zálohovú mesačnú platbu v období od 01.12.2018 do 30.06.2019, preto výpočet úroku
z omeškania za toto obdobie bol nasledovný: za 12/2018 v sume 0,32 eur [5,00 % zo sumy 74,39 eur
(dlh za daný mesiac) deleno 12 mesiacov], za 01/2019 v sume 0,63 eur [5,00 % zo sumy 148,78], za
02/2019 v sume 0,86 eur [5,00 % zo sumy 223,17 eur ], za 03/2019 v sume 1,26 eur [5,00 % zo sumy

297,56 eur ], za 04/2019 v sume 1,53 eur [5,00 % zo sumy 371,95 eur ], za 05/2019 v sume 1,90 eur
[5,00 % zo sumy 446,34 eur ], za 06/2019 v sume 2,14 eur [5,00 % zo sumy 520,73 eur ].16. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu upravenú v zmluve, ktorú počítal ako 52,50 % (pri 30 dňoch x 0,25
x 7 mesiacov) z jednotlivých nedoplatkov v konkrétnych mesiacoch. Celkovo ju vyčíslil v sume 63,01
eur a spôsob výpočtu riadne odôvodnil nasledovne: za 12/2018 v sume 2,31 eur, za 01/2019 v sume

4,61 eur, za 02/2019 v sume 6,25 eur, za 03/2019 v sume 9,22 eur, za 04/2019 v sume 11,16 eur , za
05/2019 v sume 13,84 eur, za 06/2019 v sume 15,62 eur.

17. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 10.02.2020.

18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov
Občiansky zákonník a osobitné predpisy.

20. Podľa § 8a ods. 1 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o
výkone správy obsahuje najmä a)vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b)spôsob výkonu správy

spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a pozemku, c)zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu
oprávnenia disponovať s nimi, d)zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e)zásady
určenia výšky platieb za správu, f)rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

21. Podľa § 10 ods. 1 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a
nebytovýchpriestorovvdomesúpovinnívsúladesozmluvouospoločenstvealebosozmluvouovýkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla

vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome nedohodli inak.

22. Podľa § 10 ods. 6 zák. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia
sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu
v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a

spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác,
ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz
odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od
vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

23. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.26. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto, ani iným zákonom, sa riadia ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a
účelom im najbližšie.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Predmetom sporu je zaplatenie sumy vo výške 520,73 eur z titulu nedoplatku na zálohách na úhradu

za plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb za obdobie od 01.12.2018 do 30.06.2019, úroku z
omeškania vo výške 8,64 eur a zmluvnej pokuty 63,01 eur.

30. Súd si po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva
o výkone správy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca v danej veci vystupuje ako

podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý
nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy o výkone správy
(najmä obsah týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty). Súd dospel k záveru, že zmluva o výkone správy
uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedený charakter

postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami
zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy potrebné
uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES
zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53

ods. 3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie
v zmluve spája (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov
neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa
považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú

sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty 0,25 % denne z dlžnej sumy za
každý deň omeškania). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej
právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.

31. Súd k spotrebiteľským zmluvám uvádza, že pri nich nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať ich

obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať
predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký
typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a) OZ, a
to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná zmluva bola vopred pripravená

a dodatočne sa do nej doplnili len údaje týkajúce sa daného bytového domu a zo zmluvy nevyplýva,
aby mali vlastníci bytov možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty uvedenej v čl. VII. ods. 3 predmetnej
zmluvy. Z jej obsahu ani nevyplývalo, že žalobca sa dohodol pred jej uzatvorením s vlastníkmi na výške
zmluvnej pokuty, vopred zmluvu pripravil a zakomponoval do nej výšku zmluvnej pokuty bez toho, aby
sa s druhou zmluvnou stranou dohodol aká bude jej výška.

32. Na podporu svojich tvrdení súd uvádza citáciu z uznesenia Krajského súdu Bratislava zo dňa
30.04.2010 sp. zn. 5Co/140/2010 - 67, podľa ktorého „Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy, aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky)
na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany
spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter
spotrebiteľskej zmluvy má kúpna zmluva, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o úvere, o pripojeníako aj ďalšie. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom
na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri

uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.“ Zároveň súd odkazuje aj na
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/125/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Odo 1314/2005 a k otázke postavenia spotrebiteľa poukazuje na rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-488/11 Asbeek Brusse a de Man Garabito.

33. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka (účinný od 1.3.2010, t. j. aj v deň rozhodovania
súdu v merite veci) je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (ods. 4).

36. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

37. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v
časti istiny 520,73 eur a úroku z omeškania vo výške 8,64 eur. Žalobca preukázal, že žalovaný mal
za obdobie od 01.12.2018 do 30.06.2019 nedoplatok na mesačnom predpise a v zmysle čl. VII ods.

2 predmetnej zmluvy mal povinnosť platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za výkon
správy najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca, avšak tieto povinnosti si riadne neplnil. Žalobca sa tak
oprávnene domáha úhrady vzniknutého nedoplatku, ale aj zákonného úroku z omeškania a preto súd
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu v celkovej výške 520,73 eur ako súčet siedmych
mesačných preddavkových platieb a úroku z omeškania, ktorý žalobca počítal ako 5,00 % z dlžnej sumy

za konkrétny mesiac za obdobie od decembra 2018 do júna 2019, tak ako je to už v bode 15. tohto
rozsudku presne špecifikované. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 5,00 % v správnej výške v zmysle
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd mal preukázané, že žalovanému bola predžalobná
upomienka zo dňa 23.8.2019 odoslaná, pritom doposiaľ žalovaný nezaplatil ani časť pohľadávky. V
predžalobnej upomienke mal žalovaný určenú lehotu na zaplatenie do 06.09.2019.

40. Súd sa ďalej vyporiadal s uplatneným nárokom žalobcu v sume 63,01 eur, ktorý žiadal priznať z
titulu zmluvnej pokuty dohodnutej v článku VII. ods. 3 zmluvy. Súd predmetnú zmluvu skúmal ako
spotrebiteľskú zmluvu a podrobne sa zaoberal tým, či neobsahuje ustanovenia spôsobujúce značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd
osobitne skúmal obsah článku VII. ods. 3 tejto zmluvy a zaoberal sa otázkou, či záväzok žalovanej
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy je prijateľnou alebo neprijateľnou

podmienkou. Súd vychádzal z toho, že výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne pri 365 dňoch v roku
predstavuje výšku 91,25 %. V zmysle článku VII. ods. 3 tejto zmluvy o výkone správy bolo dohodnuté,
že žalovaná je povinná zaplatiť správcovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej
sumy v prípade omeškania so zálohovými platbami podľa čl. VII. ods. 2 zmluvy. Právo na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, a to v okamihu

porušenia povinnosti žalovaným, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo
strany žalobcu (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb
v prípade porušenia povinnosti). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi (správcovi) bez ohľadu na výšku nedoplatku.

41. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ

v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné

(pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka) a vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval
k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok

má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorévyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.
Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

42. V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie istiny vo výške 520,73 eur, úroku z omeškania
vo výške 8,64 eur a zmluvnej pokuty vo výške 63,01 eur vyplývajúcej z čl. VII. ods. 3 zmluvy, ktorá

je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahuje sa na ňu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti
plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody

o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom
limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná
pokuta zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu v prípade omeškania so zálohovými platbami. Súd
žalobcom určenú výšku zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku a to i napriek určeniu maximálnej doby, za ktorú si žalobca môže zmluvnú pokutu uplatniť.
Pri výpočte zmluvnej pokuty za 7 mesiacov (lebo žalobca ju žiada priznať za 7 mesiacov) súd zistil,
že žalobca je oprávnený si ju uplatniť až v sume 52,50 % (pri 30 dňoch x 0,25 x 7 mesiacov). Súd
prihliadal i na to, že v zmluve o výkone správy bola určená výška zmluvnej pokuty 0,25 % denne
bez toho, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá medzi zmluvnými stranami. Súd

zvažoval i tú skutočnosť, či by nebolo možno aplikovať ustanovenia o moderovaní zmluvnej pokuty,
keďže žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu len v sume 63,01 eur. Nakoľko však súd dohodnutú zmluvnú
pokutu v zmysle čl. VII ods. 3 predmetnej zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto
je absolútne neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a preto nebolo možné priznať
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 63,01 eur ani cez aplikáciu moderovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná

pokuta bola vopred zo strany žalobcu naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany žalovanej
ako spotrebiteľa. Podmienku - zmluvnú pokutu - súd nepovažuje za individuálne dohodnutú, lebo bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti spredbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Z tohto dôvodu súd zamietol
žalobu v časti zmluvnej pokuty.

43. Záverom súd dodáva, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by
nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky
a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6
ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má
poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/
Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých
rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

44. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná
podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia
z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany
súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán
členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný
ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky

naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného
právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

45. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

46. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v

iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

47. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

48. Súd vyhodnotil zmluvnú podmienku dohodnutú v článku VII. ods. 3 zmluvy - zmluvnú pokutu 0,25
% denne za neplatnú, preto ju ako neprijateľnú vyhlásil v zmysle § 298 ods. 2 CSP aj v rámci výroku
rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

53. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).