Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110232061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3110232061.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Q.V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., Y. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou N.. S. H., s.r.o., so sídlom U., C. XX,
IČO XX XXX XXX proti žalovanému U.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XXXX/XX o vypratanie
nehnuteľnosti s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.

k. 12C/385/2010-264 zo dňa 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jeho právneho
zástupcu, Advokátskej kancelárií N.. S. H., s. r. o. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho
úradníka, ktorým bude určená výška náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
dňa 22.12.2010 domáhal vypratania bytu. Predmetné konanie bolo prerušené do rozhodnutia súdu
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 10.02.2017, č. k. 26C/73/2007-393 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 27.02.2019, č. k. 19Co/350/2017-584, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019, bola
žaloba zamietnutá a žalobca naďalej zostal výlučným vlastníkom predmetného bytu. Nakoľko žalovaný
predmetný byt vypratal a žalobca zobral žalobu späť, súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby podľa
§ 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP zastavil a žalobcovi podľa § 256 ods. 1 a § 262 CSP
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
Uviedol, že žalovaný predmetný byt dobrovoľne vypratal až po podaní žaloby a v čase podania žaloby

bol žalobca výlučným vlastníkom predmetného bytu, teda žaloba bola podaná dôvodne.

2. Proti tomuto uzneseniu - výroku II. o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, ktoré na výzvu súdu doplní. Súdu vytýkal, že neskúmal, že vo veci boli vydané predbežné
a neskôr neodkladné opatrenia, na základe ktorých bol oprávnený byt užívať. Trovy tohto konania
nezavinil. Žalobca podal žalobu v čase, keď bolo vlastníctvo k bytu sporné a viedlo sa súdne konanie na

OkresnomsúdeTrenčín,sp.zn.26C/73/2007.Súdvedel,žežalovanýjevhmotnejnúdzianeposudzoval
jeho majetkové schopnosti. Mal prihliadať na okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie nebolo odvolaním napadnuté vo výroku I., ktorým bolo konanie
zastavené, v tomto rozsahu uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd ho
nepreskúmal.

6. Rozhodovanie o trovách konania je ovládané zásadami, a to zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP)
a zásadou zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP).

7. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, nakoľko
konanie skončilo zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby, uplatňuje sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v ust. § 256 CSP, podľa

ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu udalostí
nevznikli. Zavinenie sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, preto rozhodujúcimi skutočnosťami
na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania.

8. Pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd hmotnoprávne neskúma
meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby. Na účely
rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza z toho, že dôvodom,
pre ktorý došlo k zastaveniu konania, je vôľa žalobcu, ktorý zobral žalobu späť. Súd je však povinný
preskúmať, či existovali také dôvody, ktoré by presunuli zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania

nažalovaného,resp.ktorébybolidôvodomnakonštatovanie,žeanijednazostránnezavinilazastavenie
konania.

9. Žalovaný nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania vtedy, ak žalobca preukáže, že žalobu
podal dôvodne, pretože žalovaný odmietal konať tak, ako požadoval žalobca v žalobe a urobil tak až

v priebehu súdneho konania (po podaní žaloby). V danom prípade sa žalobca ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti (bytu) domáhal, aby žalovaný byt vypratal. Žaloba vedená na Okresnom súde Trenčín, sp.
zn. 26C/73/2007 bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017 v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019), v dôsledku čoho
žalobca naďalej zostal výlučným vlastníkom predmetného bytu s príslušenstvom a pokiaľ žalovaný byt

vypratal až po podaní žaloby, podľa vyjadrenia žalobcu žalobca prišiel dňa 28.10.2019 k predmetnému
bytu, kľúče od dverí boli hodené do schránky, ktorú vypáčil, predmetný byt bol prázdny, až veľmi prázdny,
žalovaný a ani jeho právna zástupkyňa sa nedostavili za účelom odovzdania bytu, je správny záver
súdu prvej inštancie, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný, preto je správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu100%.Prezáversúdu,žezastaveniekonaniaprocesnezavinilžalovaný,keďžežalobcažalobu,
ktorá bola podaná dôvodne, zobral späť až v dôsledku toho, ako žalovaný predmetný byt vypratal, nie je
významné, že žalovaný mal základe rozhodnutia súdu (predbežného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Trenčín, č. k. 12C/385/2010-58 zo dňa 10.06.2014 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/1060/2014-108 zo dňa 05.11.2014 a uznesenia Okresného súdu Trenčín,

č. k. 12C/385/2010-154 zo dňa 12.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č. k.
5Co/276/2016-174 zo dňa 12.07.2016) právo do právoplatného skončenia predmetného konania byt
užívať, resp. žalobca bol povinný užívanie predmetného bytu žalovaným znášať.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od
zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým

vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry, (napr. uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Mcdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010 či sp. zn. 3Mcdo/46/2012),
ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle) ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej vecineexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je
naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok
individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Právna úprava nepriznanie náhrady trov pripúšťa len ako
výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, resp.
zodpovednosti za zavinenie.

12. V posudzovanej veci odvolací súd nepovažoval za dôvodnú aplikáciu ust. § 257 CSP, z ktorého
je zrejmé, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia je opodstatnená len ak ide o celkom výnimočný
prípad, pričom okolnosti predmetného súdneho konania neumožňujú aplikovať výnimku zo zásady
zodpovednosti za zavinenie.

13. Žalobca sa ako výlučný vlastník bytu domáhal proti žalovanému vypratania bytu žalobou zo dňa

22.12.2010. Žalobe predchádzala výzva na úhradu dlhu a na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Uznesením
zo dňa 13.04.2011 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 26C/73/2007, uznesením zo dňa 10. 05.2019 súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
16C/13/2010 vo veci neplatnosti výpovede nájmu bytu a uznesením zo dňa 09.09.2019 súd rozhodol,

že v konaní pokračuje. Dôvodom pokračovania v konaní bolo rozhodnutie Okresného súdu Trenčín
zo dňa 10.02.2017, č. k. 26C/73/2007-393 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
27.02.2019, č. k. 19Co/350/2017-584, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2019, ktorým bola
žaloba zamietnutá (žaloba o určenie, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľke, matke žalobcu
a žalovaného). Týmto rozhodnutím výlučným vlastníkom predmetného bytu zostal naďalej žalobca.

Žalobca tak dôvodne podal žalobu o vypratanie bytu a dôvodne viedol konanie proti žalovanému, ktorý
byt užíval napriek tomu, že žalobca bol vedený ako výlučný vlastník bytu. Žalovaný byt neoprávnene
užíval, nemal k užívaniu bytu hmotnoprávne oprávnenie, aj keď procesná úprava pomerov bola založená
rozhodnutím o predbežnom opatrení, ktorým súd nariadil žalobcovi znášať užívanie bytu, o vyprataní
ktorého ide, žalovaným do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn.

12C/385/2010azároveňbolanariadenážalobcovipovinnosťprihlásiťpredmetnýbytnaodberelektrickej
energie, plynu, teplej a studenej vody až do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom
súde pod sp. zn. 12C/385/2010. Žalovaný nesúhlasil s vyprataním a tento postoj žalovaný
prejavoval aj počas súdneho konania. Je teda zrejmé, že žalobca nemal inú možnosť obrany svojich
práv, než podať žalobu o vypratanie bytu, na rozdiel od žalovaného, ktorý mohol priebeh súdneho

konania ovplyvniť a byt dobrovoľne vypratať.

14. Keďže v danom prípade pre použitie ust. § 257 CSP nie sú významné len osobné, majetkové a
zárobkové pomery žalovaného, ktorý je invalidný dôchodca a nevlastní žiaden majetok (čo vyplýva
zo zistení súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov), ale aj

charakter konania, charakter procesnej situácie, ako aj okolnosti, ktoré viedli ku uplatneniu nároku na
súde a postoj strán v konaní, teda významné nie sú len okolnosti na strane strán sporu, ale aj okolnosti
konkrétnehoprípadu,dospelodvolacísúdkzáveru,žeaplikáciaust.§257CSPniejedôvodnáažalobca
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).