Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206197
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315206197.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcov v 1/ rade Z. T., Q.. T., H..
XX.X.XXXX a v 2/ rade Ľ.V. T., Q.. M., H.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpených JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné
proti žalovanému S. E., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XX, XXX XX T. o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi S. E., H.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XX, XXX XX T. ako veriteľom a Z. T., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX D. a
Ľ. T., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX D. ako dlžníkmi je n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e , že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX
uzavretá medzi S. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. T. XX, XXX XX T. ako záložným veriteľom a Z. T., H..
XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX D. a Ľ. T., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX D. ako

záložcami je n e p l a t n á.

III. Žalobcom priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Žalovanému náhradu trov zastúpenia v zmysle § 147 ods. 1 O.s.p. a § 147a) ods. 1 O.s.p. za
zmarené pojednávanie nariadené na deň XX.X.XXXX nepriznáva.

V. Štátu priznáva vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.X.XXXX podali žalobcovia na súde žalobu o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov, ktorou
navrhli aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. V žalobe uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 3-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa
na X.poschodí bytového domu súpisné číslo č. XXXX, postaveného na parc. č. „. Č.. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na adrese X. XXXX/XX N. D. a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, zapísaných v katastri
nehnuteľností vedeného Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres D., obec D.,
E..Ú.. D. (ďalej len „nehnuteľnosť“).

3. Dňa XX.X.XXXX uzavreli ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom na notárskom úrade A.. N. M. v

D. Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mal žalovaný požičať žalobcom sumu 14000,-eur na obdobie 140
mesiacovažalobcoviasajuzaviazalivrátiťnajneskôrdoXX.XX.XXXX.Bolodohodnuté,žepôžičkabude
bezúročná. Pôžičku sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 100,-eur do 15.dňa v mesiaci s tým,že prvú splátku mali zaplatiť v termíne do XX.X.XXXX a poslednú v termíne do XX.XX.XXXX. V zmluve
o pôžičke nebolo uvedené číslo účtu žalovaného, kam mali splátky poukazovať, preto ani nevedeli kam
majú prvú splátku splatnú k XX.X.XXXX poukázať. Okrem toho žalovaný vedel, že žalobcovia sú v

nepriaznivej sociálnej situácii. Zároveň bol dňa XX.X.XXXX vystavený Príjmový pokladničný doklad,
podľaktoréhožalobcoviapotvrdiliprevzatiefinančnýchprostriedkovodžalovanéhovovýške14000,-eur.
Dňa XX.X.XXXX bola zároveň uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, podľa ktorej
žalobcovia na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo výške 14000,-eur s príslušenstvom poskytli
ako záloh vyššie uvedenú nehnuteľnosť.

4. Dňa XX.X.XXXX udelili žalobcovi ako splnomocnitelia žalovanému ako splnomocnencovi
Plnomocenstvo, na základe ktorého bol žalovaný splnomocnený na ich zastupovanie vo všetkých
právnych úkonoch týkajúcich sa predmetnej založenej nehnuteľnosti a ďalších právnych úkonoch.

5. Týmto udalostiam predchádzal stretnutia žalobcov so žalovaným ako zástupcom spoločnosti S. C.

Q., s.r.o., na základe žiadosti žalobcov, dňa XX.X.XXXX v ich byte. Žalobcovia kontaktovali žalovaného
za účelom vyriešenia ich nepriaznivej situácie ohľadne bytu - nedoplatkov voči Spoločenstvu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov X. XX N. D. vo výške 3000,-eur. Vtedy si žalovaný odfotil občianske
preukazy žalobcov s odôvodnením, aby mohol začať konať vo veci pôžičky.

6. Pri podpise zmlúv dňa XX.X.XXXX im nebolo umožnené oboznámiť sa s podpisovanými listinami,
bolo im iba ukázané, kam sa majú podpísať. Zmluvy pred podpisom zviazané neboli, žalovaný držal prst
na každej uvedenej zmluve na mieste, kde sa mali podpísať. Po ich podpise im listiny neboli vydané a
tieto získali až po podaní trestného oznámenia na žalovaného.

7.Popodpisezmlúv,večerdňaXX.X.XXXXžalovanývyhľadalžalobcovdomaaoznámilim,žepredseda
SVB mu oznámil, že byt je už na dražbe a s dlhom sa už nedá nič robiť. Následne žalobcovia zistili, že
návrh na vykonanie dražby ešte nebol podaný. Žalovaný im vtedy zároveň oznámil, že preveroval výšku
ich dlhov a zistil, že u súdneho exekútora A.. C. majú dlh vo výške 1600,-eur, u A.. D. vo výške 1300,-
eur a v spoločnosti Pohotovosť vo výške 2000,-eur.

8. Pred podpisom zmlúv žalovaný žalobcov ubezpečoval, že za žalovaných uhradí dlh voči SVB, čo však
nespravil. Namiesto toho mal uhradiť dlh na exekúcii A.. C. N. výške 700,-eur a to bez predchádzajúcej
dohody s nimi. Toto zistenie u žalovaných vyvolalo podozrenie, čo vlastne na notárskom úrade podpísali.
Žalovaný im sľúbil zviazané zmluvy priniesť XX.X.XXXX, k čomu nedošlo. Žalobcovi preto XX.X.XXXX

navštívili notársky úrad, im pracovníčka uviedla, že u nich sa kópie listín nenachádzajú, pretože všetky
si vzal žalovaný. Ešte dňa XX.X.XXXX žalobcovia žiadali žalovaného, aby im vydal zmluvy a ďalšie
doklady, čo však odmietol a dňa XX.X.XXXX žalobcovia listom adresovaným žalovanému na adresu
jeho bydliska i na adresu spoločnosti S. C. Q., K..Q..X.. od zmlúv odstúpili a vypovedali mu udelené
plnomocenstvo. Poukázali pritom na skutočnosť, že finančná suma vo výške 14000,-eur im zo strany

žalovaného nebola vyplatená. Zároveň ešte dňa XX.X.XXXX podal žalobca v 1.rade na OO PZ v
Humennom trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.
9. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný vyzval žalobcov na zaplatenie prvej splátky pôžičky vo výške
100,-eur s upozornením, že ju v zmysle zmluvy o pôžičke mali zaplatiť do XX.X.XXXX. Splátku žiadal
uhradiť do XX.X.XXXX a upozornil ich, že v prípade jej neuhradenia dôjde k zročnosti celého dlhu a

žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva a pohľadávku uspokojí z výťažku predaja bytu žalobcov.

10. Žalobcovia listom zo dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámili, že keďže im žiadna pôžička zo strany
žalovaného poskytnutá nebola, nemajú dôvod uhrádzať mu žiadne splátky a zároveň žalovanému
oznámili, že listom zo dňa XX.X.XXXX od zmlúv podpísaných dňa 09.3.2015 odstúpili, resp. ich

vypovedali.

11. Následne žalovaný zaslal žalobcom výzvu na zaplatenie pôžičky peňazí vo výške 14000,-eur a
náhradyzavyplatenieexekúcievovýške1302,67eurzodňaXX.X.XXXX,ktorýmimzároveňoznámil,že
dňa XX.X.XXXX sa stal zročný celý dlh žalobcov vo výške 14000,-eur, pretože neuhradili prvú dohodnutú

splátku pôžičky a vyzval ich na zaplatenie sumy 1302,67 eur, ktorá mala predstavovať sumárnu sumu
exekúcií, ktoré uhradil žalovaný za žalobcov v prospech exekútorov A.. C. B. A.. D.. Žalovaný však
žalobcom nikdy nepreukázal doklady o tom, že by uhradil v ich mene dlhy súdnym exekútorom.12. Žalovaný podal dňa XX.X.XXXX na Okresnom úrade Humenné, katastrálny odbor návrh na vklad
záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a žalobcovia listom zo dňa XX.X.XXXX
požiadali Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor, aby odmietol zapísať zmluvu o zriadení záložného

práva v prospech žalovaného. Žalobcovia tiež podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia na
súd, ktorý uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX-32 zo dňa XX.X.XXXX zakázal žalovanému nakladať
s nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. Právoplatnosť do
podania žaloby na súd nenadobudlo, pretože žalovaný sa voči nemu odvolal.

13. Žalobcovia žiadali vysloviť neplatnosť predmetných zmlúv a poukázali na to, že zmluva o pôžičke je
reálny kontrakt, čo znamená, že sa pre jej uzatvorenie vyžaduje nie len dohoda o jej obsahu, ale aj reálne
odovzdanie finančných prostriedkov. V prípade ak k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov
dlžníkovi zo strany veriteľa nedošlo, nedošlo ani k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalobcovia
boli uvedení do omylu pri podpisovaní listín dňa XX.X.XXXX, pretože jednali v domnienke, že so

žalovanýmuzatvárajúdohodunavybaveniezáležitostísSVB,pričomnemalivedomosť,ževskutočnosti
podpisujú zmluvu o pôžičke e záložnú zmluvu, nakoľko im nebolo umožnené pred ich podpisom tieto
zmluvy prečítať a zo strany žalovaného im nikdy neboli predložené.

14. Žalovaný využil ich tieseň a negatívnu sociálnu situáciu a najmä ich strach pred dražbou ich

nehnuteľnosti a vyvolal u nich dojem, že v ich mene vyrieši záležitosť s SVB uhradením ich dlhu vo výške
cca 3000,-eur, čím sa malo zabrániť dražbe. V skutočnosti im dal podpísať zmluvu o pôžičke na sumu
14000,-eur, ktorú sumu im však nikdy reálne nevyplatil. Zároveň žalovaný sám a bez pokynu žalobcov
uhradil za nich dve exekúcie, čím sa mu podarilo odblokovať exekučné záložné právo viaznuce na
nehnuteľnosti žalobcov pravdepodobne za účelom následného predaja tejto nehnuteľnosti tretej osobe

pri výkone záložného práva žalovaným.

15. Zmluva o pôžičke je teda neplatná z dôvodu, že nikdy nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných
prostriedkov vo výške 14000,-eur žalovaným žalobcom, zmluva bola uzatvorená v omyle vyvolanom
žalovanýmažalovanýprijejuzatváranívyužiltieseňžalobcov.Zdôvodu,žezmluvaozriadenízáložného

práva má byť zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky žalovaného voči žalobcom vyplývajúcej zo
zmluvy o pôžičke, ktorá však nevznikla, pretože je neplatná, majú žalobcovia za to, že aj zmluva o
zriadení záložného práva je neplatnou a to aj z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka a § 39a
Občianskeho zákonníka.

16. Naliehavosť právneho záujmu na vyslovení neplatnosti predmetných zmlúv spočíva v tom, že
v prípade ak nedôjde k vysloveniu ich neplatnosti budú žalobcovia nútení sumu 14000,-eur vrátiť
žalovanému napriek tomu, že im nikdy vyplatená nebola a budú musieť strpieť výkon záložného práva k
predmetu zálohu - ich nehnuteľnosti, čo bude mať za následok, že pri ich ekonomickej a sociálnej situácii
stratia možnosť zabezpečenia základných životných potrieb a bude zasiahnuté do ich vlastníckeho

práva.

17. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podanú žalobu odôvodnili tým, že údajne boli uvedení do omyli
pri podpisovaní listín dňa XX.X.XXXX. Uvádzajú, že žalovaného kontaktovali za účelom poskytnutia
pôžičky, ktorú potrebovali na úhradu nedoplatkov na poplatky za služby spojené s užívaním bytu. On

sa so žalobkyňou v 2.rade stretol osobne dňa XX.X.XXXX, kedy mu žalobkyňa uviedla, že potrebuje
pôžičku, pretože majú nedoplatky na bývaní a hrozí im, že prídu o nehnuteľnosť. Pri tejto príležitosti mu
žalobkyňa predložila písomnosti týkajúce sa existujúcich dlhov. On predtým žalobcov nepoznal a preto
im povedal, že pôžičku im poskytne avšak potrebuje sa zabezpečiť pre prípad, že žalobcovia nebudú
pôžičku riadne a včas splácať. Žalobcovia mu povedali, že vlastnia 3-izbový byt, na ktorom je zriadené

záložné právo. Na vyriešenie ich situácie žalobcom odporučil, aby tento byt predali a kúpili si menší a z
rozdielu kúpnej ceny nech uhradia existujúce dlhy. Žalobcovia s týmto ponúknutým riešením spočiatku
nesúhlasili, neskôr ho kontaktovali a požiadali ho o stretnutie, ktoré sa konalo v ich byte. Napokon sa
žalobcovia rozhodli tak, že ho požiadali o poskytnutie pôžičky vo výške 14000,-eur s tým, že mu ju budú
splácať po 100,-eur mesačne a že za splácanie poskytnutej pôžičky sa zaručia zriadením záložného

práva v prospech žalovaného na byt v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

18. Pred poskytnutím pôžičky mu žalobcovia dňa XX.X.XXXX udelili plnomocenstvo na zistenie a
splatenie ich dlhov na exekútorských úradoch a v SVB19. Dňa XX.X.XXXX podpísali na notárskom úrade A.. N. M. v D. zmluvu o pôžičke, zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti a príjmový pokladničný doklad o prijatí finančnej čiastky vo výške

14000,-eur. Následne žalobcom odovzdal finančnú hotovosť vo výške 14000,-eur a to za prítomnosti
Z.. B. C..

20. Žalovaný za žalobcov vyplatil exekúcie vedené na Exekútorskom úrade Michalovce, A.. A. C.
č.k. G. XXXX/XXXX vo výške 427,83 eur a G. XXXX/XXXX vo výške 349,49 eur a na Exekútorskom

úrade v Q., A.. S. D. č.k. G. XXX/XXXX vo výške 525,35 eur z dôvodu prednostného zabezpečenia
svojej pohľadávky záložným právom k nehnuteľnosti. Tieto exekúcie bolo nutné vyplatiť z dôvodu, že v
súvislosti s ich výkonom bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom),
ktoré bolo zriadené pred podaním návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v jeho
prospech, resp. na zabezpečenie jeho pohľadávky. Nemal inú možnosť, ako uvedené exekúcie vyplatiť
pre prednostné zabezpečenie svojej pohľadávky.

21. Žalobcovia boli povinní splácať ním poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 100,-eur vždy do 15.dňa v mesiaci. Prvú splátku mali uhradiť do XX.X.XXXX. Žalobcovia svoj
záväzok nesplnili a nezaplatili mu ani jednu splátku pôžičky. Žalovaný vyzval žalobcov písomnou výzvou
zo dňa XX.X.XXXX na zaplatenie splátky. Žalobcovia výzvu prevzali dňa XX.X.XXXX, napriek tomu

splátku pôžičky nezaplatili. Keďže splátku pôžičky nezaplatili riadne a včas a so splátkou pôžičky boli v
omeškaní viac ako 10 dní, dňa XX.X.XXXX sa stal zročným celý dlh. Preto žalobcov vyzval na zaplatenie
celej pôžičky peňazí vo výške 14000,-eur a na náhradu za vyplatené exekúcie vo výške 1302,67 eur.

22. Žalovaný trval na tom, že skutočnosti uvádzané žalobcami sú skreslené, odporujú si a neodzrkadľujú

reálnepomerymedzistranamisporu.Žalobcoviaprehlasujú,žeimnikdyneposkytolfinančnéprostriedky
vo výške 14000,-eur. Zároveň však uvádzajú, že v zmluve o pôžičke nebolo uvedené číslo účtu, na ktorý
by mali poukazovať splátky poskytnutej pôžičky, resp. jej prvú splátku. Žalobcovia týmto potvrdzujú, že
mali v úmysle splácať poskytnutú pôžičku a teda z toho je jednoznačne zrejmé, že si boli plne vedomí
svojho záväzku voči žalovanému. Okrem toho žalobcovia museli vedieť, kam majú splátku poukázať,

pretože v zmluve o pôžičke v článku IV. bod 1 sú uvedené platobné podmienky a v článku I. je pri
označení veriteľa uvedené jeho číslo účtu.

23. O tom, že žalobcovia finančné prostriedky vo výške 14000,-eur od žalovaného prevzali svedčí
podľa žalovaného príjmový pokladničný doklad podpísaný žalobcami úradne overenými podpismi. Nie je

pravdou,žebyžalobcomobsahpodpisovanýchdokumentovnebolznámyažebybolipriichpodpisovaní
uvedení do omylu. Príjmový pokladničný doklad predstavuje pol strany papiera formátu A4 a preto nie
je možné, aby žalobcovia nevedeli čo podpisujú a nemali vedomosť o obsahu listiny.

24. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobcovia príjmový pokladničný doklad podpísali, ich podpisy boli

úradne overené notárom a svedkom prevzatia finančnej hotovosti vo výške 14000,-eur bola Z.. B. C.,
ktorá bola prítomná pri odovzdávaní finančnej hotovosti. Táto svedkyňa bola vypočutá M. XX.XX.XXXX
v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom pod ČVS: X.-XXX/X-N.-
D.-XXXX, ktorá do zápisnice z výsluchu potvrdila, že žalovaný odovzdal žalobcom v obálke finančnú
hotovosť v aute, v ktorom bola vtedy prítomná aj ona. K nominálnej hodnote bankoviek svedkyňa v

trestnom konaní uviedla, že to boli 500 eurové bankovky.

25.Niejepravda,žebyzmluvaopôžičkemalabyťneplatnázdôvodu,žežalovanývyužiltieseňžalobcov
a skutočnosť, že im hrozila dražba nehnuteľnosti. On, t.j. žalovaný im ako riešenie pre zbavenie sa dlhov
odporučil aby predali 3-izbový byt, kúpili menší byt a z rozdielu kúpnej ceny uhradili existujúce dlhy. V

žiadnom prípade nebol iniciátorom poskytnutia pôžičky peňazí. V tejto súvislosti ho oslovila žalobkyňa
v 2.rade a preto o využití tiesne žalobcov nemožno hovoriť. Žalobcovia nechceli predať byt a preto sa
rozhodli riešiť svoju situáciu tak, že si požičali peniaze od neho a tieto mali použiť na vyplatenie dlhov.

26. Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu na vyslovení neplatnosti zmlúv, rozhodnutie o požičaní

peňazí vo výške 14000,-eur urobili žalobcovia slobodne a vážne a sami iniciovali poskytnutie pôžičky
od žalovaného. Zmluvy uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluvy neboli uzavreté v tiesni alebo
pod nátlakom a pri všetkej opatrnosti a obozretnosti mali možnosť pred podpisom zmlúv oboznámiť sa
s ich obsahom. Zo zmlúv sú zrejmé ich právne účinky pre každú osobu konajúcu s opatrnosťou, ktorúod nej možno za obvyklých okolností požadovať, a ktorá pri uzatváraní a podpisovaní zmluvy priamo
predpokladá dôsledné oboznámenie sa s jej obsahom. V danom prípade preto nemožno hovoriť ani o
skrytom omyle. Nezodpovednosť spočívajúca v zbežnom a nedôslednom oboznámení sa s obsahom

zmluvy nemôže byť na ujmu druhej zmluvnej strany, a to bez ohľadu na dôveru voči zmluvnému
partnerovi. Odvolávanie sa žalobcov na omyl pri poskytovaní listín nemožno akceptovať. Ak žalobcovia
nesúhlasili, nemali zmluvy podpísať. Od každej osoby je možné vyžadovať primeranú starostlivosť
a obozretnosť. Keď sa žalobcovia rozhodli zmluvy podpísať a podpísali ich, museli si byť vedomí
zodpovednosti z toho plynúcej.

27. K samotnej povinnej miere opatrnosti je podľa žalovaného nutné uviesť, že povinnosť dodržiavať
obvyklú mieru opatrnosti má každý (teda aj klamaný, či poškodený) a táto povinnosť vyplýva z
ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo
kuškodámnazdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredí.Napredmetnéustanovenianadväzuje
ustanovenie § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti, t.j. aj povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ideosúkromnoprávnyvzťah,jepotrebnétotižtrvaťnatom,abynaochranusvojichmajetkovýchzáujmov
dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov je nutné požadovať, aby
postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť ak sú pre to ľahko
dosiahnuteľné prostriedky.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkyne Q. E., oboznámením sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX
(č.l.15), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.X.XXXX (č.l.17), Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX (č.l.18 a nasl.), výpisom z katastra nehnuteľností - čiastočným

výpisom z LV č. XXXX pre okres D., X. D., katastrálne územie D., odstúpením od zmluvy o pôžičke, resp.
vypovedaním zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva a vypovedanie plnomocenstva
zo M..X.XXXX, plnomocenstvom zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 24), zápisnicou o trestnom oznámení zo
dňa XX.X.XXXX (č.l. 28), uznesením OR PZ, odboru kriminálnej polície v D. zo dňa XX.X.XXXX (č.l.
128), zápisnicou o výsluchu svedka pred OR PZ v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 175), výpisom

spoločnosti S. C. Q., K..Q..X.. z Obchodného registra, písomnými vyjadreniami strán sporu a ďalšími
listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

29. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou, žalobkyňou v 2.rade, ako bezpodieloví
spoluvlastníci bytu (nehnuteľnosti špecifikovanej v 2. odseku rozsudku) boli vo finančnej tiesni, mali

nedoplatky na nájomnom a službách poskytovaných s užívaním bytu v Spoločenstve vlastníkov
bytov a boli voči nim vedené exekučné konania, preto sa obrátili na žalovaného so žiadosťou o
poskytnutie pôžičky na splatenie týchto dlhov. Zmluvu o pôžičke podpisovali dňa XX.X.XXXX popoludní
na notárskom úrade A.. N. M. v D.. Žalovaný prišiel pre neho a jeho manželku domov autom, v ktorom
sedela aj p. C.. Na notárskom úrade išla do kancelárie najprv podpisovať zmluvy jeho manželka. Potom

išiel dovnútra on, kde na stole boli naukladané papiere otočené navrch stranami, kde bolo miesto na
podpisy. Žalovaný im tvrdil, že podpisujú papiere týkajúce sa vyplatenia ich dlhov voči SVB. Keď mal
záujem si tieto papiere prečítať, žalovaný mu povedal, že načo to bude čítať, veď sú to papiere týkajúce
sa vyplatenia ich dlhu voči SVB. Potom mu prstom ukazoval na jednotlivých papieroch, kde sa má
podpísať a on tieto papiere podpísal a to bez toho, aby si ich prečítal. Potom vyšiel von z kancelárie a

žalovaný ich autom odviezol do nejakej reštaurácie a následne domov. Žiadne papiere, ktoré podpisoval
mu nedal k dispozícii a neodovzdal mu ani žiadne finančné prostriedky. Po celý čas sa s manželkou
domnievali, že podpisujú papiere týkajúce sa vyplatenia ich dlhu voči SVB. Keďže im žalovaný nedal
žiadny z dokladov, ktoré u notára podpisovali a keď im právnička z Centra právnej pomoci povedala, že je
to nejaké divné, išli opäť o pár dní na notársky úrad, aby zistili, čo vlastne podpísali. Tam im povedali, že

oni žiadne z listín, ktoré podpisovali dňa XX.X.XXXX nemajú, že všetky si zobral žalovaný. Iba na kúsok
papiera im napísali, čo všetko v ten deň podpisovali. Potvrdil, že podpisy na zmluve o pôžičke, záložnej
zmluve, plnomocenstve i príjmovom pokladničnom doklade sú jeho, trval však na tom, že nevedel čo
je obsahom podpisovaných listín.

30. Žalobkyňa v 2.rade vypovedala, že kontaktovali žalovaného ako konateľa spoločnosti S. C. Q.,
K..Q..X.. za účelom poskytnutia pôžičky na splatenie dlhu voči Spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške
cca 3000,-eur. Ten prišiel dňa XX.X.XXXX k nim domov, ofotil si ich občianske preukazy s tým, že ich
potrebuje za účelom splatenia ich dlhu voči Spoločenstvu vlastníkov bytov. Dohodli sa, že žalovanýza nich uhradí tento dlh vo výške cca 3000,-eur a oni mu ho budú splácať po 100,-eur mesačne. Dňa
XX.X.XXXX prišiel žalovaný pre nich a odviezol ich k notárovi. Žalobkyňa v 2.rade na notárskom úrade
išla prvá do miestnosti, kde jej žalovaný ukázal na pripravených papieroch kde sa má podpísať. Keď sa

ho pýtala čo to podpisuje odpovedal jej, že „toto čo ohľadom bytu“. O žiadne 14 tisícovej pôžičke reč
nebola. Taktiež potvrdila, že podpisy na listinách - zmluve o pôžičke, záložnej zmluve, plnomocenstve
a príjmovom pokladničnom doklade - sú jej, avšak keď tieto listiny podpisovala nevedela čo v nich
je, nebola oboznámená s ich textom a obsahom. Po podpise týchto listín jej žalovaný žiadne z týchto
dokladov neodovzdal a v žiadnom prípade jej neodovzdal ani žiadne peniaze a vôbec nie 14000,-eur.

Žalovaný po celý čas hovoril o papieroch, nie o zmluvách.

31. Žalovaný vo svojej výpovedi trval na tom, že žalobcom požičal 14000,-eur na základe zmluvy
o pôžičke, ktorú boli všetci podpísať dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade A.. M. N. D.. Uviedol, že
žalobkyňu pri jednaní o poskytnutí pôžičky informoval, že je ochotný im túto sumu požičať, avšak iba za
predpokladu, že bude zriadené záložné práv na nehnuteľnosti v jeho prospech. Z toho dôvodu bol so

žalobkyňou v 2.rade na katastri, kde mu bolo oznámené, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy, že je tam
zriadené exekučné záložné právo. Keď chcel, aby nebol ohrozený pri uspokojovaní svojej pohľadávky
voči žalobcom, t.j. 14000,-eur, ktoré im mal poskytnúť na základe zmluvy o pôžičke, bolo potrebné, aby
už existujúce záložné práva boli vymazané, aby on bol ako prvý v poradí zapísaný ako záložný veriteľ
a preto vyplatil za žalobcov dlhy, ktoré boli vymáhané prostredníctvom súdnych exekútorov A.. C. B.

A.. D.. Doklady o tom, že tieto dlhy vyplatil ukázal aj žalobcom. Čo sa týka samotného podpisu zmlúv,
k tomu došlo na notárskom úrade A.. M. v D. a žalobcovia veľmi dobre vedeli čo podpisujú. On im
už pri jednaní o poskytnutí pôžičky hovoril, že ak im má požičať takú sumu peňazí, musí byť nejakým
spôsobom chránený a preto bude podpísaná aj zmluva o zriadení záložného práva na byt. Nie je pravda,
že pri podpisovaní zmlúv by im tieto bral z ruky, alebo že by im zakrýval rukou obsah týchto listín. Po

podpise zmlúv nasadli do motorového vozidla, ktoré šoférovala p. C. a za jej prítomnosti im odovzdal
peniaze v sume 14000,-eur v 500-eurových bankovkách. Tieto finančné prostriedky mal našetrené a mal
ich uložené v trezore vo svojej firme v Prešove.

32. Svedkyňa Q. E., pracovníčka notárskeho úradu A.. N. M. vypovedal, že po obdržaní predvolania

na súd v tejto veci si v počítači ozrejmila okolnosti týkajúce sa sporových strán a zistila, že žalobcovia
a žalovaný dňa XX.X.XXXX podpisovali na notárskom úrade zmluvy, na ktorých ona osvedčovala ich
podpisy. V tento deň overovala podpisy účastníkov na dvoch zmluvách a to na zmluve o pôžičke a na
zmluveozriadenízáložnéhopráva.Takistooverovalavtentodeňajpodpisynapríjmovompokladničnom
doklade. Toto všetko si ozrejmila v dokumentácii notárskeho úradu. Celkovo sa so žalobcami na

notárskom úrade stretla trikrát. Prvýkrát pri podpisovaní plnomocenstva, ktoré udeľovali žalobcovia
žalovanému, nepamätala si presne kedy to bolo, avšak bolo to pred podpisom zmlúv. Potom sa s nimi
stretla dňa XX.X.XXXX, kedy sa podpisovali zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva
a príjmový pokladničný poklad. Posledný krát sa s nimi stretla o deň alebo dva neskôr, nevedela
presne uviesť či sa stretla so žalobcom alebo žalobkyňou, no niekto z nich bol na notárskom úrade

sa pýtať, že čo to vlastne podpisovali. Na to im na papierové bločky napísala, že podpisovali zmluvu
o pôžičke na sumu 14000,-eur od veriteľa S. E., príjmová pokladničný doklad na sumu 14000,-eur od
S. E. a zmluvu zriadení záložného práva k nehnuteľnosti LV č.XXXX, byt č. XX v prospech S. E., r.č.
XXXXXX/XXXX, T. XX, XXX XX T.. Svedkyňa vo svojej výpovedi tiež uviedla, že zmluvy, ktoré žalobcovia
podpisovali neboli vyhotovované na ich notárskom úrade, ale boli na úrad prinesené, nevedela uviesť

kto ich vyhotovoval. Ona len overovala podpisy. Pri podpisovaní neboli žiadne problémy, všetko prebehlo
štandardne, bez akýchkoľvek konfliktov. Pokiaľ ide o vyplatenie peňazí žalovaným žalobcom o tom
absolútne nič nevedela, nepamätala sa na to, že by sa to na úrade riešilo. Čo sa týka prevzatia
podpísaných zmlúv a príjmového pokladničného dokladu žalobcami, nepamätala sa, že by ona tieto
doklady žalobcom rozdávala.

33. Žalovaný navrhol v konaní vypočuť svedkyňu Z.. B. C., jeho pracovníčku, ktorá bola prítomná
pri odovzdávaní peňazí žalobcom. Vzhľadom k tomu, že táto bola v pokročilom štádiu tehotenstva,
práceneschopná a neskôr sa starala o novonarodené dieťa, súd sa oboznámil s jej svedeckou
výpoveďou, ktorú urobila v trestnom konaní vedenom OR PZ, odborom kriminálnej polície v D. pod

číslom Č.:X.-XXX/X-N.-D.-XXXX v trestnej veci obvineného S. E. za prečin podvod podľa § 221 ods. 1,
ods.2 Trestného zákona. Svedkyňa vo svojej výpovedi zo dňa 04.11.2015 uviedla, že je zamestnaná v
realitnej kancelárii žalovaného, kde od roku 2011 pracuje ako obchodný zástupca.Čo sa týka podpisovania predmetných zmlúv žalobcami, ona pri ich podpise nebola, čakala pred dverami
notárskeho úradu A.. N. M.. Bola však prítomná pri odovzdávaní týchto zmlúv žalobcom K odovzdaniu
došlovautenaparkoviskupredbudovouKatastrálnehoúraduvD.,kdeimichosobneodovzdalžalovaný

p. E.. Tieto doklady boli uložené v euroobale a spolu s nimi im p. E. odovzdal v obálke aj finančné
prostriedky. Malo ísť o sumu 14000,-eur. Ona tieto finančné prostriedky neprepočítavala, videla iba
obálku. Bolo však vidieť, že sa v tejto obálke niečo nachádza. Osobne však videla S.. E. ako tieto
finančné prostriedky prepočítava v sídle spoločnosti a vkladá ich do tej istej obálky, ktorú videla v aute pri
odovzdávaní žalobcom. Išlo o 500-eurové bankovky. Prvé stretnutie so žalobkyňou sa uskutočnilo dňa

XX.X.XXXX v A. L. N. D., kde sa bavili ohľadom jej dlhov. Účelom stretnutia bolo poskytnutie pôžičky s
tým, že sa jednalo o sumu 14000,-eur, ktoré mali splatiť po 100,-eur mesačne. Bavili sa tiež o tom, že
by došlo k predaju ich bytu, ktorý bol zaťažený pozdĺžnosťami. Druhé stretnutie sa uskutočnilo opäť M.
XX.X.XXXX večer v byte žalobcov. Na druhý deň bolo stretnutie so žalobkyňou kde sa riešila jej pôžička
v spoločnosti Pohotovosť a na Katastrálnom úrade. Štvrté stretnutie bolo pri podpise plnej moci, kde
vyzdvihli žalobcu v práci a došlo k podpisu plnej moci. Potom odviezli žalobcu späť do práce a išli nafotiť

ich byt. Stretli sa ešte na obhliadke bytu so záujemcom o kúpu bytu. Potom sa stretli až M. XX.X.XXXX
pri podpisovaní zmlúv. V tom čase došlo zo strany p. E. k vyplateniu exekúcií vedených na exekútorskom
úrade v Z.L. a následne na exekútorskom úrade v Q..

34. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že žalovaný je jediným

spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti S. C. Q., K..Q..X.., so sídlom D. XX, XXX XX
S., P.: XXXXXXXX. Predmetom činnosti tejto spoločnosti je sprostredkovanie predaja, prenájmu a
kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Sprostredkovanie obchodu a služieb, činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov, reklamné a marketingové služby, maloobchod, veľkoobchod,
počítačové služby, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb

spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných vecí a administratívne služby. Z výpovedí žalobcov
v trestnom konaní vyplynulo, že spoločnosť S. C. Q., s.r.o. prostredníctvom inzercie v miestnych
periodikách inzeruje aj poskytovanie pomoci pri riešení finančných problémov.

35. Dňa XX.X.XXXX žalobcovia udelili žalovanému plnomocenstvo, ktorým ho splnomocnili, aby ich

zastupoval vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností uvedených v odseku 2 tohto
rozsudku. Splnomocnili ho okrem iného na rokovanie ohľadom kúpnej ceny za nehnuteľnosti a na
prevzatie kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti od kupujúceho, na ich zastupovanie na katastri v
katastrálnomkonaní.Navyhotovenieapodpisovaniekúpnejzmluvyoprevodevlastníctvabytunastrane
predávajúcich, na zastupovanie pred bankou pri podpisovaní zmluvy o zriadení záložného práva na

strane záložcov ceny ako aj pri podpisovaní a podávaní návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností.

Ďalej ho splnomocnili na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch pred Spoločenstvom vlastníkov
bytov v dome na ul. X. XXXX/XX, D., najmä na vyplatenie dlhu voči spoločenstvu a na zastupovanie vo

všetkých právnych úkonoch pred dodávateľmi energií a na zastupovanie pred Mestom Humenné ako
správcom daní.

Splnomocnili ho na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch v exekučných konaniach vedených
pred exekútorským úradom súdneho exekútora A.. A. C. Z. č.k.: G. XXXX/XXXX B. G. XXXX/XXXX

týkajúcich sa zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti a ďalej v exekučnom konaní vedenom pred
exekútorským úradom súdneho exekútora A.. S. D. Q. pod č.k. G. XXX/XXXX týkajúcich sa zriadeného
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, prípadne pred ďalšími exekútorskými úradmi.

Zároveň ho splnomocnili na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch pred bankami a nebankovými

spoločnosťami, najmä spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v rámci zaplatenia úverov a prípadných
dlhov splnomocniteľov voči bankám a nebankovým subjektom.

36. Dňa XX.X.XXXX žalovaný v postavení veriteľa a žalobcovia v postavení dlžníkov podpísali Zmluvu
o pôžičke podľa § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka.

Podľa článku II. bod 1 zmluvy veriteľ požičiava na základe kontrahovanej Zmluvy o pôžičke (ďalej aj
„zmluva“) pôžičku peňazí v sume 14000,-eur (slovom štrnásťtisíc eur). Veriteľ požičiava dlžníkom tútosumu za podmienok stanovených zmluvou o pôžičke na obdobie 140 mesiacov a dlžníci sa zaväzujú
vrátiť veriteľovi pôžičku v termíne splatnosti do 15.10.20226.
Podľa článku II. bod 2 zmluvné strany sa dohodli na bezúročnej pôžičke peňazí.

Podľa článku III. bod 1 zmluvy veriteľ uhradí dlžníkom požičanú sumu 14000,-eur v hotovosti v deň
podpísania zmluvy o pôžičke na základe potvrdenia (príjmového pokladničného dokladu) podpísaného
dlžníkmi úradne overenými podpismi.
Podľa článku III bod 2 zmluvy dlžníci vrátia veriteľovi istinu pôžičky v termíne splatnosti najneskôr do

15.10.2026 riadne a včas bezhotovostným spôsobom na bankový účet veriteľa uvedený v článku I.
zmluvy alebo v hotovosti.
Podľa článku III. bod 3 zmluvy dlžníci budú splácať veriteľovi pôžičku v 140 mesačných splátkach vo
výške 100,-eur. Celkom tak dlžníci zaplatia veriteľovi sumu 14000,-eur. Dlžníci sú povinní platiť veriteľovi
mesačné splátky vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom splátka sa započíta za každý kalendárny mesiac.
Prvú splátku sú dlžníci povinní zaplatiť veriteľovi v termíne do XX.X.XXXX a poslednú splátku v termíne

do XX.XX.XXXX.

Podľa článku VI. bod 4 zmluvy ak sa dlžníci omeškajú so splatením ktorejkoľvek mesačnej splátky o viac
ako 10 dní, stáva sa zročným celý dlh a veriteľ je oprávnený vymáhať od dlžníkov celý dlh naraz.

Podľa článku VI. bod 1 zmluvy dlžníci v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka realizujú
uznanie dlhu vo vzťahu k veriteľovi.
Podľa článku VI. bod 2 zmluvy dlžníci vyhlasujú, že uznávajú svoj dlh vo vzťahu k veriteľovi vo výške
14000,-eur titulom pôžičky peňazí, a že tento dlh zaplatia veriteľovi riadne a včas v zmysle klauzúl
dojednanej zmluvy o pôžičke.

Podľa článku VII. bod 1 zmluvy dlžníci sa zaväzujú, že pôžičku veriteľa vyčíslenú v článku II. tejto zmluvy
zabezpečiazáložnýmprávomzriadenýmvprospechveriteľaakozáložnéhoveriteľak3-izbovémubytuč.
14, nachádzajúcom sa na 4.poschodí bytového domu súpisné číslo č. 1584, postaveného na parc. č. „C“
č. 1616 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 319 m2, na adrese Osloboditeľov 1584/20 v Humennom

a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX, zapísaných v katastri nehnuteľností vedeného Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV
č. XXXX pre okres D., obec D., k.ú. D..
PodľačlánkuVII.bod2zmluvydlžnícisipožičiavajúpôžičkupeňazínajmäzaúčelomzaplateniaexekúcií
vedených proti dlžníkom, vyplatenie dlhov, ktoré majú dlžníci voči bankám a nebankovým spoločnostiam

a na osobnú spotrebu.

37. Dňa XX.X.XXXX žalobcovia ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ podpísali Zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov v prospech záložného

veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky a príslušenstva záložného veriteľa pre prípad, že jeho
pohľadávka nebude riadne a včas splnená.

Podľa článku II. bod 2 zmluva sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške
14000,-eur a príslušenstva voči záložcom, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo M. XX.X.XXXX

uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcami.
Podľa článku II. bod 3 záložcovia poskytujú a záložný veriteľ prijíma záložné právo na záloh
špecifikovaný v článku II. bod 1.1 a 1.2 tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa
určenej v bode 2 tohto zmluvného článku.

Podľa článku III. bod 1 zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku II.
bod 2 zmluvy sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov
ako je špecifikovaná v odseku 2 tohto rozsudku.
Podľa článku V. bod 6 záložnej zmluvy záložcovia dávajú záložnému veriteľovi neobmedzené právo
disponovať s nehnuteľnosťou ako predmetom zabezpečenia počas celej doby realizácie výkonu

záložného práva.

38. Dňa 09.3.2015 žalobcovia podpísali na notárskom úrade A.. N. M. v D. „Príjmový pokladničný
doklad“ v znení: „Dlžníci Z. T., trvale bytom : X. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodnéčíslo: XXXXXX/XXXX a Ľ. T., trvale bytom : X. XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné
číslo: XXXXXX/XXXX, (ďalej len „dlžníci“) týmto potvrdzujú, že na základe článku III. bod 1 Zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa XX.X.XXXX prevzali od veriteľa S. E., trvale bytom: T. XX, XXX XX T.D., dátum

narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX (ďalej aj „veriteľ“) finančnú hotovosť vo výške
14000,-eur (slovom: štrnásťtisíc eur“) titulom pôžičky peňazí v deň podpísania Zmluvy o pôžičke.
Príjmový pokladničný doklad je vyhotovený v dvoch (2) exemplároch, z ktorých každý má ekvivalentnú
platnosť originálu. Jeden exemplár príjmového pokladničného dokladu je určený pre veriteľa a jeden
exemplár je určený pre dlžníkov.“

39. Príjmový pokladničný doklad je podpísaný žalobcami, ktorých podpisy sú úradne osvedčené.

40. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSO“) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

41. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

42. Podľa § 151a) Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b) ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné

právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa odseku 2 v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.
Podľa odseku 3 v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej

pohľadávky.
Podľa odseku 4 záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka
množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné
záloh určiť.

43. Podľa § 151j) ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnúzávislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 49a) právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

45. Po vyhodnotení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
a je potrebné jej vyhovieť.

V danom prípade súd nepochybuje o tom, že všetky doklady predložené žalobcami a žalovaným, t.j.
plnomocenstvo zo M. XX.X.XXXX, zmluva o pôžičke zo dňa 09.3.2015, zmluva o zriadení záložného
práva zo dňa XX.X.XXXX i príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX žalobcovia podpísali. Súd

je však presvedčený o tom, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, čo je obsahom podpisovaných listín,
ako aj o tom, že žalovaný žalobcom reálne neodovzdal žiadne finančné prostriedky. V danom prípade ide
o exemplárne využitie tiesne žalobcov a zneužitie ich právneho nevedomia. Žalobkyňa v 2.rade v snahe
zabrániť dražbe nehnuteľnosti patriacej do jej bezpodielového spoluvlastníctva oslovila spoločnosť
patriacu žalovanému, ktorá prostredníctvom reklamy ponúkala riešenie finančných problémov. V konaní

bolo preukázané, že žalobcovia mali dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške cca 3000,-
eur a ďalšie pozdĺžnosti, ktoré boli riešené exekučnou cestou, avšak vzhľadom na ich výšku a teda
k pomeru pohľadávky a hodnote nehnuteľnosti im nehrozilo, že by tieto pohľadávky boli riešené
predajom predmetnej nehnuteľnosti. Súd nepochybuje o tom, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, ktorej predmetom je realitná činnosť a teda obchod s nehnuteľnosťami, má informácie o trhu

s nehnuteľnosťami a vedomosti o postupoch pri uzatváraní zmlúv, či už o pôžičke alebo o prevode a
prechode nehnuteľností.

Dňa XX.X.XXXX dal žalovaný podpísať žalobcom plnomocenstvo, ktorého obsahom bolo široké
spektrum splnomocnení, ktoré ho oprávňovali vykonávať za žalobcov úkony smerujúce k tomu, aby

žalobcovia prišli o nehnuteľnosť. Žalobcovia dňa XX.X.XXXX podpísali na notárskom úrade A.. N. M.
N. D. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im mala byť zo strany žalovaného poskytnutá pôžička vo
výške 14000,-eur. V priebehu celého konania sa tak žalobcovia ako ani žalovaný nevyjadrili k tomu,
prečo malo ísť o pôžičku práve vo výške 14000,-eur. Dlhy žalobcov túto výšku nedosahovali a na druhej
strane hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu bola najmenej dvojnásobne vyššia. Súd

nepochybuje o tom, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, aké listiny dňa XX.X.XXXX na notárskom
úrade podpisovali. Skutočne konali v tiesni, v snahe zabrániť dražbe a strate bývania, o čom svedčí
aj výpoveď samotného žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa sa pri podpisovaní
listín na notárskom úrade rozplakala, s vyjadrení, že ale aby bolo dobre. Rovnako o tom, že žalobcovia
konali v tiesni a boli v nepriaznivej finančnej situácii svedčí aj skutočnosť, ktorú tiež uviedol žalovaný,

že žalobkyňa sa snažila znížiť splátku poskytnutej pôžičky zo 100,-eur mesačne na 50,-eur.

46. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovaný finančnú hotovosť v
sume 14000,-eur, reálne žalobcom v deň podpisu zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy a príjmového
pokladničnéhodokladuvmotorovomvozidlenaparkoviskuprekatastrálnymúradomatedaajnotárskym

úradom A.. N. M. N. D. odovzdal, teda že by finančné prostriedky v uvedenej sume boli žalobcom
poskytnuté.

47. Žalovaný v rozpore s logikou vyplatil za žalobcov dňa XX.X.XXXX na exekútorskom úrade A.. A.
C. N. Z. na exekúciách vedených voči nim sumu 427,83 eur a sumu 349,49 eur a dňa 11.3.2015 na

exekútorskom úrade A.. S. D. sumu 525,35 eur a to pravdepodobne zo svojich prostriedkov, keďže
žalobcommaldňaXX.X.XXXX,t.j.pripodpiselistínnanotárskomúradeodovzdať14000,-eurvhotovosti
v 500-eurových bankovkách.

48. Žalovaný nepreukázal, že by finančnú hotovosť žalobcom v deň podpisu listín skutočne a reálne

odovzdal. Svedkyňa Z.. B. C.E., ktorá bola prítomná v motorovom vozidle dňa XX.X.XXXX, keď došlo
k podpisu predmetných listín vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný odovzdal žalobcom obálku,
ktorá nebola prázdna, avšak o jej obsahu sa vyjadriť nevedela, domnievala sa, že v nej boli finančné
prostriedky v sume 14000,-eur v 500-eurových bankovkách, pretože údajne ich videla, keď ich jejzamestnávateľ - žalovaný, prepočítaval v sídle firmy. Táto výpoveď odovzdanie finančných prostriedkov
žalovaným do rúk žalobcov nepotvrdzuje.

49. Skutočnosti, že žalovaný žalobcom finančný obnos vo výške 14000,-eur dňa 09.3.2015 reálne
neodovzdal nasvedčujú tiež zistenia vyplývajúce z trestného konania vedeného voči žalovanému na
základe trestného oznámenia žalobcov. Z uznesenia o vznesení obvinenia proti žalovanému (č. l. 128
a nasl. súdneho spisu) pre prečin podvodu vyplýva, že vyšetrovateľ preveroval tvrdenia žalovaného
o tom, či disponoval v rozhodnom čase sumou 14000,-eur v hotovosti a zároveň preveroval zdroj

príjmu žalovaného. V tejto súvislosti vyšetrovateľ zistil, že žalovaný mal ako zdroj príjmu príjem z
pracovnej činnosti ako konateľa spoločnosti S. C. Q., K..Q..X.., kde poberal mzdu vo výške 390,-eur v
hrubom mesačne.Zároveňbolozistené,žespoločnosťS.C.Q.,K..Q..X..vpredchádzajúcichobdobiach
hospodárila so stratou, čo vyplynulo z jej daňového priznania. V rámci vyšetrovania boli preverované
bankové účty spoločnosti S. C. Q., s.r.o., ako aj bankové účty žalovaného, pričom v čase podpisu zmluvy
o pôžičke a údajného odovzdania finančnej hotovosti vo výške 14000,-eur žalovaným nebol na týchto

účtochdisponibilnýzostatokvtisíckacheur,ktorýbymoholbyťpoužitýnaúčelypôžičkyvovýške14000,-
eur. V tejto súvislosti je potom naozaj zarážajúce, že žalovaný mal takýto finančný obnos uložený v
trezore firmy ale aj to, že bol ochotný takúto sumu bezúročne na dobu takmer 12 rokov žalobcom požičať
a požadovať od nich splátky vo výške iba 100,-eur mesačne pri jeho hrubom mesačnom príjme 390,-eur.

50. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na uzavretie dohody o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takže takáto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon

vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ nedôjde k odovzdaniu
peňazí, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Teda vznik zmluvy o pôžičke
predpokladá nielen dohodu zmluvných strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Až reálne odovzdanie predmetu pôžičky zakladá právny vzťah zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je tzv.
reálnym kontraktom, kedy sa okrem samotného uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyžaduje aj ďalší úkon, t.j.

odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. A až splnením uvedených podmienok vzniká dlžníkovi záväzok
vrátiť veriteľovi pôžičku, teda vrátiť to, čo mu bolo zo strany veriteľa požičané.

51. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX v
odôvodnení konštatuje, že pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke je rozhodujúcim zistenie,

či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníkovi - žalobkyni, pretože k zmluve o pôžičke podľa §
657 OZ nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi. Ak k odovzdaniu peňazí dlžníčke nedošlo, nemožno zmluvu o pôžičke uzatvorenú
medzi účastníkmi konania považovať za platnú ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. XCdo/XXX/
XXXX zo dňa 30.036.2012 ).

52. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami
sporu dňa XX.X.XXXX rozhodujúcim zistenie, či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky
žalobcom, keďže k vzniku zmluvy o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale
až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V predmetnej veci mal súd za preukázané, že k

reálnemu odovzdaniu peňazí žalobcom zo strany žalovaného nedošlo, nebola teda splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky, preto zmluva o pôžičke nemohla vzniknúť a nemožno ju považovať za
platnú.

53. Rovnako zmluvu o pôžičke nemožno považovať za platnú z dôvodu, že súd nepochybuje o tom, že

táto bola žalobcami uzatvorená v tiesni a a za nápadne nevýhodných podmienok, o ktorých žalovaný
vedel a tieto zneužil vo svoj prospech.

54. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, táto ako súčasť zmluvy o pôžičke, ktorá
nebola platne uzatvorená tiež nemohla platne vzniknúť. Záväzok žalobcov voči žalovanému spočívajúci

vo vrátení požičanej sumy platne nevznikol, a taktiež sa žalobcovia nemohli dostať do omeškania so
splnením svojho záväzku voči žalovanému. Pohľadávka žalovaného voči žalobcom platne nevznikla, v
dôsledku čoho nemohlo platne vzniknúť ani záložné právo k nehnuteľnostiam.55. Záložné právo ako právo akcesorické, slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v
prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane príslušenstva
zpredmetuzáložnéhopráva,t.j.zálohu.Účelomzáložnéhoprávajeibazabezpečovaťpohľadávku,preto

záložné právo nemôže samo o sebe existovať. Je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke,
ktorú má zabezpečovať (je akcesiou pohľadávky). Záložné právo ako právo akcesorické teda slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia
je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným (zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
OSP, Exekučný poriadok) alebo v zmluve určeným spôsobom domáhať sa uspokojenia. Záložné právo

samo o sebe bez existencie ním zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať. V danom prípade ako
súd vyššie uviedol, zmluva o pôžičke platne nevznikla, teda platne nemohla vzniknúť ani pohľadávka,
ktorá je zabezpečená záložným právom. Potom platne nevzniklo ani záložné právo. Súd preto žalobe v
v celom rozsahu vyhovel a určil, že predmetné zmluvy sú neplatné.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. V danom spore boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, preto im súd priznal plnú náhradu trov
konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

58. Podaním zo dňa XX.X.XXXX si žalovaný uplatnil náhradu trov konania za zmarené pojednávanie
nariadené na deň XX.X.XXXX, ktoré bolo odročené z dôvodu neúčasti žalobcov a ich právnej
zástupkyne. Súd žalovanému túto náhradu nepriznal, pretože právny zástupca žalobcov podaním
doručeným súdu dňa XX.X.XXXX požiadal o ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní zo
zdravotných dôvodov, o čom súdu predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára.

59. O trovách štátu súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel. Zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Nakoľko žalobcom bol v tomto konaní priznaný nárok na poskytovanie právnej

pomoci Centrom právnej pomoci a teda spĺňajú predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, súd zaviazla na náhradu trov štátu v tomto konaní žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.