Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119208336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:6119208336.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: 1. J. W., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom B. XXXX/XX, V., 2. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, V., obaja žalobcovia
zastúpení: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581 proti
žalovaným: 1. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. I. XXXX/X, V., 2. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. I. XXXX/X, V., obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Vladimírom Gembickým, advokátom so sídlom
E. Belluša 6752/8, Piešťany, o zaplatenie 13.896,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 36,- eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
504,-eur od 03.12.2016 do 05.12.2016 a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 36,-eur od

06.12.2016 do zaplatenia, všetko v prospech žalobcu 1. sa z a s t a v u j e .

II. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalovaní 1. a 2. majú voči žalobcovi 1. n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaní 1. a 2. majú voči žalobcovi 2. n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1. a žalobca 2. (ďalej len ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská

Bystrica dňa 16.01.2019 (Okresnému súdu Piešťany vec postúpená dňa 02.05.2019 v zmysle § 14 ods.
3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZUK“)
v znení jej opravy (č.l. 56) domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1. a žalovanej 2. (ďalej len ako
„žalovaní“) zaplatiť žalobcovi 1. istinu vo výške 9.612,-€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 504,- € od 3.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.1.2017 do zaplatenia, zo sumy
558,00 € od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od
1.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.6.2017 do

zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.8.2017 do zaplatenia,
zo sumy 558,00 € od 1.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.10.2017 do zaplatenia, zo sumy
558,00 € od 1.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 558,00 €
od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.3.2018
do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.4.2018 do zaplatenia, zo sumy 180,00 € od 1.5.2018 do zaplatenia
a žalobcovi 2. istinu vo výške 4.284,-€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 378,00 €
od 11.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.7.2018

dozaplatenia,zosumy558,00€od1.8.2018dozaplatenia,zosumy558,00€od1.9.2018dozaplatenia,
zo sumy 558,00 € od 1.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 558,00 € od 1.11.2018 do zaplatenia, zo sumy
558,00 € od 1.12.2018 do zaplatenia ako i sumy 300,-€ predstavujúcich náklady spojené s uplatnením
pohľadávky.2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca 1. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2013 uzatvorenej
so žalovanými ako predávajúcimi nadobudol vlastnícke právo k bytu č. X zapísanému na LV č.

XXXX pre obec a k. ú. V. (ďalej len ako „byt“). Žalobca 2. nadobudol vlastnícke právo k bytu od
žalobcu 1. ako predávajúceho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2018. Žalobcovia so žalovanými
neuzatvorili žiadnu kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu, resp. akúkoľvek inú obdobnú zmluvu, ktorá by
žalovaných oprávňovala na užívanie predmetného bytu, napriek uvedenému sa v byte zdržovali a za
užívanie neposkytovali vlastníkom žiadnu náhradu a byt odmietali dobrovoľne opustiť, čím dochádzalo

k bezdôvodnému obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to na úkor žalobcov
vo výške 13.896,-eur, vychádzajúc z výšky mesačného nájmu v sume 558,-eur, určenej znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX H.. B.. Žalovaní napriek výzvam zo dňa 13.11.2018 a 06.12.2018 povinnosť
uhradiť túto sumu nesplnili. Náklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavujú sumu 300,-€,
ktorú taktiež žiadajú od žalovaných nahradiť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 11.03.2019 pod sp. zn. 2Up/43/2019 platobný rozkaz,
proti ktorému podali žalovaný 1. (podaním zo dňa 8.4.2019) ako i žalovaná 2. (podaním zo dňa 9.4.2019)
odpor s odôvodnením vo veci. Okresný súd Banský Bystrica v zmysle § 14 ods. 3 ZUK na návrh žalobcov
postúpil vec tunajšiemu súdu na prejednanie v zmysle § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Žalovaní v podanom odpore zhodne uviedli tvrdenie, že predmetný byt užívali na základe ústnej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom 1., pričom nájomné bolo dojednané vo výške nákladov spojených s
užívaním bytu. Žalovaní počas celej doby nájmu platili všetky energie, poplatky súvisiace so správou
bytového domu, prispievali do fondu opráv, platili za žalobcov daň z nehnuteľnosti. V čase uzavretia

a trvania ústnej nájomnej zmluvy boli žalovaní v blízkom rodinnom vzťahu so žalobcom 1 (dcéra
žalovaného 1. bola manželkou žalobcu 1.).

5. K podaným odporom žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia (č.l. 92 spisu), pričom popreli
uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy, uviedli, že nebola medzi spornými stranami uzatvorená žiadna

zmluva, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu bytu len za náklady spojené s užívaním bytu. Skutočnosť
o uzatvorení ústnej nájomnej zmluvy žalovaní po prvý krát uviedli až v odporoch proti platobnému
rozkazu, túto skutočnosť neuviedli v ich odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 13.11.2018, nespravili
tak ani v konaní sp. zn. 22C/6/2019 (pozn. súdu - nesprávne bolo uvedené 25C/6/2019) o vypratanie
predmetného bytu. Ak by boli žalovaní presvedčení o oprávnenosti ich nároku na užívanie bytu, tento by

potom dňa 13.03.2019 nevypratali a neodovzdali. Vyprataním potvrdili neexistenciu akejkoľvek zmluvy,
ktorá by ich oprávňovala k užívaniu bytu. Navyše dňa 09.1.2019 bola žalovanými vykonaná platba vo
výške 2.600,-€ a dňa 15.01.2019 vo výške 200,-€, platby boli označené ako „W. U.. I. D.. O., XX/XXXX
Z., J. D.. XXXX R. XX-XX/XXXX, XX/XXXX U. XX/XXXX“.

6. Zástupca žalovaných v podaní (č.l. 95) uviedol, že žalobca dňa 19.03.2019 prevzal od žalovaných
kľúče od bytu. Ďalej uviedol, že žalobca, ani jeho právny predchodca nikdy nevyzýval žalovaných, aby
uvedený byt prestali užívať, predžalobné výzvy zo dňa 13.11.2018 a 6.12.2018 obsahujú len výpočet
nárokov, neobsahujú prejav vôle žalobcu, aby žalovaní predmetný byt prestali užívať. O tejto vôli sa
žalovanídozvedeliažzožalobynavypratanienehnuteľnostidoručenejdňa12.03.2019,apretonásledne

dňa 13.03.2019 byt uvoľnili.

7. V písomnom podaní zo dňa 5.6.2019 bolo zástupcom žalobcov uvedené, že v predžalobných výzvach
zo dňa 13.11.2018 a 06.12.2018 bola prejavená vôle vo vzťahu k ukončeniu užívania bytu žalovanými.
Žaloba na vypratanie bola podaná dňa 04.02.2019, teda 77 dní po tom, čo v predžalobnej výzve zo

dňa 13.11.2018 (žalovaným doručenej dňa 20.11.2018) prejavili vôľu, aby žalovaní prestali užívať byt.
Žalovaní si boli vedomí, že byt užívajú neoprávnene. Čo sa týka úhrady sumy 2.800,-€, z toho podľa
žalobca vyplýva, že žalovaní sú si vedomí ich povinnosti za užívanie bytu vydávať žalobcovi určité
plnenie. Ak by sa žalovaní skutočne domnievali, že byt užívajú len za úhrady nákladov spojených s jeho
užívaním, platby vo výške 2.800,-€ na účet zástupcu žalobcov by nevykonali.

8. V písomnom podaní zo dňa 11.11.2019 zástupca žalovaných (č.l. 150) uviedol, že stranami sporu
bola uzatvorená konkludentná nájomná zmluva s jej podstatnými obsahovými náležitosťami. Za obdobievyše piatich rokov žalovaní byt nerušene ako nájomcovia užívali, pravidelne uhrádzali nájomné vo výške
úhrady za služby spojené s užívaním bytu, žalobca platby poskytované žalovanými bez výhrad prijímal.

9. Žalobcovia písomným podaním zo dňa 05.11.2019 (čl.136) v spojení s jeho spresnením ( na
pojednávaní dňa 28.11.2019) zobrali svoju žalobu v časti uvedenom vo výroku I. tohto rozsudku
späť. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo odôvodnené administratívnou chybou. Rozsah čiastočného
späťvzatia predstavoval alikvotnú výšku mesačného poplatku za užívanie nehnuteľnosti za dni 3.12,
4.12 a 5.12.2016. Žalovaní s čiastočným späťvzatím súhlasili (na pojednávaní dňa 28.11.2019).

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na to, že žalobcovia využili svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzali (vo vzťahu k

žalobcovi 1.) čiastočne späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v časti uvedenej vo výroku I. tohto
rozsudku zastavil. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili. Vo vzťahu k žalobcovi 2. zostala
žaloba nezmenená.

14. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).

15. Zástupca žalobcov v rámci vyjadrenia na pojednávaní sa vyjadril v zhode s tvrdeniami a
argumentáciou obsiahnutých v jeho písomných podaniach. Doplnil, že žalobca 1. bol vlastníkom bytu

od 20.12.2013, čo protistrana nenamietla.

16.Žalobca1.napojednávaníuviedol,žebytkupovalodžalovanýchzdôvoduichfinančnýchproblémov,
byt v čase kúpy užívali žalovaní, on tento byt nikdy neužíval, niekoľkokrát ústne vyzval žalovaných
k tomu, aby byt prestali užívať. Uviedol, že poplatky správcovi bytu platili žalovaní priamo, nakoľko

tento byt užívali a bolo by nelogické, aby tieto poplatky platil on. Byt kupoval z dôvodu, aby mal kde
bývať. Následne byt predal žalobcovi 2. (jeho bratovi), nakoľko potreboval finančné prostriedky na
výstavbu rodinného domu, v čase kúpy byt užívali žalovaní. Prečo žalobcovia akceptovali užívanie bytu
žalovanými v trvaní cca. 5 rokov, žalobca 1. uviedol, že sa chcel s nimi seriózne dohodnúť, potom mal
však zdravotné problémy, finančné problémy, pre ktoré sa nemohol stretnúť so žalovanými. Žalobca 1.

uviedol,žeusprávcubytuniekoľkokrátpreverovalplatenieúhradspojenýchsužívanímbytužalovanými.

17. Žalobca 2. uviedol, že byt kupoval od brata, so žalovanými sa niekoľkokrát stretol a vyzval ich ústne
na opustenie bytu. Správcovi taktiež neplatil žiadne poplatky, nakoľko tam nebýval.

18. Zástupca žalovaných taktiež zotrval na doterajších písomných podaniach, opätovne argumentoval
uzatvorením ústnej nájomnej zmluvy, podľa ktorej strany sporu postupovali 5 rokov. Uviedol, že
pre prípad neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k ústnej nájomnej zmluve, zmluva vznikla
konkludentne podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Potvrdil doručenie predžalobnej výzvy žalobcov zo
dňa 13.11.2018 žalovaným dňa 20.11.2018. Ďalej uviedol, že na uzatvorení zmluvy sa dohodli žalovaní

sožalobcom1.,sožalobcom2.žalovanínekomunikovali,vtomtoprípadebolazmluvauzatvorenémlčky.
Vo vzťahu k platbe vo výške 2.800,-€ uviedol, že táto bola určená pre žalobcu 2. Vlastníctvo žalobcu 1.
k bytu ku dňu 6.12.2016 nie je podľa neho sporným.

19. Súd vykonal dokazovanie listinami: replikou k odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 6.12.2018,

predžalobnou výzvou zo dňa 13.11.2018 s podacím lístkom, vyúčtovaním č, XXX/XXXX, listinou
žalovaných zo dňa 21.11.2018, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX H.. B., kúpnymi zmluvami, dokladmi
o úhradách, protokolom o odovzdaní bytu, príjmovým pokladničným dokladom, rozhodnutím OÚ V. zo
dňa 11.05.2018 a zistil tento skutkový stav:20. Z predžalobnej výzvy zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že jej obsahom bola výzva zástupcu žalobcov pre
žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.626,-€ z dôvodu, že ani žalobca 1. ani

žalobca 2. ako vlastníci bytu č. 8 neuzatvorili so žalovanými žiadnu kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu,
resp. akúkoľvek obdobnú zmluvu, ktorá by ich oprávňovala na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, v
ktorej sa žalovaní zdržiavali bez poskytovania náhrady vlastníkom, čím dochádza k ich bezdôvodnému
obohateniu. Výzva obsahovala informáciu o výške mesačného nájmu v sume 558,-€, určenej znaleckým
posudkom č. XXX/XXXX H.. V. B.. Na záver bolo uvedené, že výška bezdôvodného obohatenia

žalovaných narastá každým dňom, kedy zotrvávajú v užívaní bytu.

21. Žalovaní na výzvu písomne odpovedali listom zo dňa 21.11.2018, v ktorom uviedli, že nárok
uplatňovaný za užívanie bytu č. X je nezrozumiteľný, neurčitý - za aké obdobie je uplatňované. Súčasne
boli v liste uvedené, že riadne uhrádzajú nájom, plyn, elektrinu, fond opráv a údržby.

22. Z repliky žalobcov zo dňa 06.12.2018 k odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 21.11.2018
vyplýva, že obsahovala pre žalovaných informáciu, že uhrádzanie plnenia správcovi bytového
domu a dodávateľom energií sú vo vzťahu k neuhradenému mesačnému nájmu od roku 2016
irelevantné. Súčasne bolo v listine uvedené, že výška dlžného nájomného predstavuje sumu 13.392,-€,
predstavujúcu sumu ušlého nájmu od 10.11.2016 do 10.11.2018. Na záver bolo (opätovne ako vo výzve

zo dňa 13.11.2018) uvedené, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaných narastá každým dňom,
kedy zotrvávajú žalovaní v užívaní bytu.

23. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX H.. V. B. vyplýva, že mesačná výška nájomného predstavuje
sumu 558,-€, táto suma vyjadruje priemernú hodnotu nájmov k 5 bytom, z ktorých znalec vychádzal. Za

vypracovanie posudku vyúčtoval znalec sumu 300,-€, ktorú žalobcovia aj uhradili dňa 26.10.2018, čo
vyplýva z predloženého pokladničného dokladu.

24. Prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalobcu 1. bol predmetom kúpnej zmluvy zo
dňa 07.11.2013, pričom predávajúcimi boli žalovaní. Prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na

žalobcu 2. bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2018, pričom predávajúcim bol žalobca 1. Prevod
vlastníckeho práva na žalobcu 2. bol preukazovaný aj rozhodnutím Okresného úradu V., katastrálny
odbor zo dňa 11.05.2018, číslo vkladu B. XXX/XXXX, právne účinky vkladu nastali dňa 11.05.2018.

25. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu č. X vyplýva, že dňa 13.03.2019 žalovaní odovzdali

protokolárne predmetný byt zástupcovi žalobcov.

26. Z potvrdení o vykonaní platby vyplýva, že dňa 9.1.2019 bola v prospech účtu zástupcu žalobcov
vykonaná platba v sume 2.400,-€ so správou pre príjemcu „/P.-XX-XX/SPNAJOM U.. I. D.. O., R. XX-
XX/XXXX Z., J. D.. XXXX“, dňa 9.1.2019 bola v prospech účtu zástupcu žalobcov vykonaná platba v

sume 200,-€ so správou pre príjemcu „/P.-XX-XX/SPNAJOM U.. I. D.. O., R. XX/XXXX Z., J. D.. XXXX“
a dňa 15.1.2019 bola v prospech účtu zástupcu žalobcov vykonaná platba v sume 200,-€ so správou
pre príjemcu „/P.-XX-XX/SPNAJOM U.. I. D.. O., R. XX/XXXX Z., J. D.. XXXX“.

27. V záverečnej reči zástupca žalobcov uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

žalovaní so žalobcami neuzatvorili žiadnu nájomnú zmluvu alebo inú dohodu, ktorá by ich oprávňovala k
užívaniu bytu, užívanie bytu žalovaní nerozporovali, tento užívali bez akejkoľvek odplaty voči žalobcom,
bez právneho titulu. Žalovaní svoje tvrdenia dôkazne nepodporili, nie je vôbec zrejmé, či domnelá
nájomná zmluva mala byť uzatvorená ústne alebo konkludentne. O jej tvrdenej existencii sa prvý krát
dozvedeli až v tomto konaní. Výška nároku je odvodená od preloženého znaleckého posudku. Žiadal

preto žalobe vyhovieť.

28. V záverečnej reči zástupca žalovaných uviedol, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nájomná
zmluva, či už ústna alebo konkludentne. PO dobu piatich rokov medzi stranami sporu existovala forma
dohody. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

29. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.30. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

31. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

33. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

34. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

35. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

36. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

37. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

40. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

41. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

42.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

43. Po vykonanom dokazovaní súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba (aj v znení

po jej čiastočnom späťvzatí) nie je dôvodná, preto ju v rozsahu zostávajúcom po čiastočnom späťvzatí
žaloby zamietol (výrok II.). Čo sa týka skutkového stavu, súd konštatuje, že nesporným bolo, že žalovaní
užívali predmetný byt, ktorého boli pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom 1. a následne
žalobcom 2. vlastníkmi, teda pokračovali v jeho faktickom užívaní aj po tom, čo vlastnícke právo k tomuto
bytu im už neprináležalo. Nebolo sporným, že žalobca 1. nadobudol vlastnícke právo k bytu titulom

kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2013, žalovaní jeho vlastnícke právo k bytu nerozporovali. Taktiež nebolo
sporným ani vlastnícke právo k bytu žalobcu 2., toto taktiež žalovaní nerozporovali, navyše vlastnícke
právo žalobcu 2. k bytu bolo v konaní preukázané rozhodnutím Okresného úradu V., katastrálny odbor
zo dňa 11.05.2018, číslo vkladu B. XXX/XXXX, s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 11.05.2018.Nespornou bola i tá skutočnosť, že žalovaní počas celej doby užívania bytu, kedy tento byt už nebol v ich
vlastníctve, t.j. od roku 2013, platili správcovi bytu úhrady spojené s užívaním bytu, platenie týchto úhrad
si u správcu overoval žalobca 1. ako vlastník bytu. Dňa 13.03.2019 žalovaní predmetný byt uvoľnili, a

to po tom, ako bola voči nim podaná žaloba na vypratanie bytu v roku 2019 (vedená na tun. súde pod
sp. zn. 22C/6/2019). Žalovaní teda byt užívali od roku 2013 do roku 2019, s tým, že podľa žalobcov k
takémuto užívaniu bytu žalovaní nemali žiaden právny titul, preto sa žalobcovia ako vlastníci bytu voči
nim domáhali vydania bezdôvodného obohatenia.

44. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, súd uvádza, že jednou z jeho skutkových podstát je aj
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Podstata daného sporu bola v tom, či
žalovaní mali, resp. nemali právny dôvod (titul), ktorý by ich oprávňoval užívať byt vo vlastníctve iných
osôb, t.j. žalobcu 1., neskôr žalobcu 2. Ak by takýto dôvod k užívaniu bytu žalovaní nemali, faktickým
užívanímbytubyimvzniklapovinnosť(§451ods.1OZ)vydaťžalovanýmbezdôvodnéobohatenie,ktoré
by získali na úkor žalobcov tým, že užívali byt, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov, teda v tomto rozsahu by

žalovaní realizovali jedno z oprávnení z vlastníckeho práva, t.j. vec užívať, avšak bez právneho dôvodu.
Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaní byt užívali bez akejkoľvek zmluvy bez náhrady za takéto užívanie.
Z hľadiska dôkazného súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálne neexistenciu určitej skutočnosti.
Teda žalobcovia nemali povinnosť (nemohli) preukázať neexistenciu právneho titulu oprávňujúceho

žalovaných k užívanou bytu vo vlastnícke žalobcov. V takýchto situáciách sa dôkazné bremeno presúva
na protistranu. Žalovaní v konaní si splnili povinnosť tvrdenia, keď v rámci obrany tvrdli, že predmetný byt
užívali na základe ústnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 1., pričom nájomné bolo dojednané vo výške
nákladov spojených s užívaním bytu. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu však neuniesli dôkazné bremeno,
ich tvrdenie nebolo žiadnym dôkazom preukázané. Žalovaní nemali žiadne návrhy na vykonanie

dokazovania. Žalovaní ďalej v rámci ich procesnej obrany tvrdili, že pre prípad neunesenia dôkazného
bremena vo vzťahu k ústnej nájomnej zmluve, medzi stranami sporu zmluva vznikla konkludentne
podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Súd vo vzťahu k tejto obrane uvádza, že Občiansky zákonník
síce umožňuje aj konkludentné uzavretie nájomnej zmluvy, avšak k perfektnému uzavretiu tejto zmluvy
môže dôjsť len za predpokladu, že tento konkludentný spôsob prejavu vôle nevzbudzuje pochybnosti

o tom, akú vôľu chceli zúčastnené subjekty v danom prípade prejaviť. Dokazovaním (v tomto smere
ani nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie) nebolo preukázané, že by konkludentným spôsobom došlo k
prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu vzniku nájomného vzťahu medzi stranami sporu. Z (ne)dokazovania
nebola zistená žiadna vôľa sporových strán v tomto smere. Preto ani túto procesnú obranu žalovaných
súd nemohol vyhodnotiť pre žalovaných pozitívne. Súd ešte dodáva, že za konkludentný prejav vôle

nemožno pokladať mlčanie potencionálnych účastníkov tohto vzťahu, poprípade dlhodobé užívanie
bytu (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/436/2004), platenie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu
(rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/212/2005, 26Cdo/2388/2005, 26Cdo/2863/2005). Záver o uzavretí
zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný
prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu

(rozh. NS SR sp. zn. 5Cdo/266/2007). I keď žalobcovia ako vlastníci bytu dlhodobo „trpeli“ užívaniu
bytu žalovanými, akceptovali i platenie úhrad spojených s užívaním bytu žalovanými správcovi bytu,
nebolo preukázané, že by konkludentným spôsobom nájomnú zmluvu so žalovanými uzatvorili. Navyše
podľa § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí okrem iného obsahovať výšku nájomného a výšku úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Z uvedeného vyplýva, že „nájomné“ a

„úhrada za plnenie spojené s užívaním bytu“ súd samostatné, odlišné pojmy (náležitosti), preto nemožno
ani vo vzťahu k vzniku nájomného vzťahu (tvrdeného žalovanými) súhlasiť s tým, že by nájomné mohlo
byť dojedané vo výške úhrady za služby spojené s užívaním bytu tak ako to tvrdli žalovaní (č.l. 150). Pri
nájme bytu musí byť dohodnuté jednak nájomné a jednak úhrada za plnenie spojené s užívaním bytu,
v opačnom prípade nemožno hovoriť o vzniku nájomnej zmluvy, ale o inom záväzkovom (zmluvnom)

vzťahu.

45. Súd vzhľadom na vyššie uvedené potom dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaných k užívaniu bytu (vo vlastníctve žalobcov) oprávňoval nejaký právny titul, resp. nájomná
zmluva tak ako to tvrdli žalovaní. Za daného stavu potom žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu,

a teda na úkor žalobcov sa obohacovali, čoho následkom bol vznik práva žalobcov na vydanie
bezdôvodného obohatenia (majetkového prospechu) od žalovaných. Súd však vyhodnotil daný skutkový
stav tak, že výkonom práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných je sprihliadnutím na širšie okolnosti daného prípadu výkon tohto práva v rozpore s dobrými mravmi, čo nie
je prípustné (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

46. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, no možno uviesť, že dobré mravy sú akýmsi
súborom určitých, spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov k
rešpektovaniu sa navzájom ako i k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov jednotlivcov (spoločnosti).
Občiansky zákonník dobré mravy nedefinuje, no vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, o vzájomnej slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania. Ustanovenie § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka je základným (zásadným) interpretačným pravidlom, keď subjekt vykonávajúci
právo musí jeho výkon realizovať v súlade s dobrými mravmi, jeho realizácia musí byť primeraná s
ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, nesmie ísť o šikanózny výkon práva. A práve v danom prípade
súd posúdil výkon práva zo strany žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi. Súd k takémuto záveru dospel s prihliadnutím na širšie okolnosti daného
prípadu. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaní boli vlastníkmi bytu do roku 2013, neskôr tento byt

predali žalobcovi 1., no byt užívali aj naďalej až do roku 2019, t.j. do času vedomosti o podanej žalobe
na vypratanie bytu. Bez povšimnutia nemožno ponechať skutočnosť, že v danom čase (rok 2013) boli
žalovaní v blízkom rodinnom vzťahu so žalobcom 1. Žalobca 1. tvrdil, že byt kupoval od žalovaných
z dôvodu ich finančných problémov ako i z dôvodu, že nemal kde bývať. Následne však žalobca 1.
uviedol, že v predmetnom byte nikdy nebýval. Ak by žalobca 1. kupoval byt z dôvodu uspokojenia jeho

potreby bývania, je otázne, prečo napokon v tomto byte vôbec nebýval. Aj keď žalobca 1. tvrdil, že
žalovaných ústne niekoľkokrát vyzýval, aby prestali jeho byt užívať, jeho tvrdenia nebolo preukázané
žiadnym dôkazom. Ak by žalobca 1. byt potreboval k bývaniu, je len ťažko vysvetliteľné, prečo sa
účinným spôsobom nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva. Navyše žaloba na vypratanie bytu
bola podaná v roku 2019 (sp. značka 22C/6/2019), teda v čase, keď už žalobca 1. nebol vlastníkom

tohto bytu (nebol ním od 11.5.2018), teda žalobca 1. počas celej doby trvanie jeho vlastníckeho práva
k bytu (od roku 2013 do roku 2018) nepodal žalobu na vypratanie. Čo sa týka písomnej výzvy zo
dňa 13.11.2018, súd túto vyhodnotil tak, že touto neboli žalovaní priamo (jednoznačne a nepochybne)
vyzvaní na to, aby predmetný byt prestali užívať, podstata výzvy spočívala vo vydaní bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu bez právneho dôvodu, s tým, že jeho výška každým dňom zotrvania v

byte narastá. Ak niekto požaduje bezdôvodné obohatenie za užívanie jeho veci, neznamená to, že
požaduje aj vydanie tejto veci. Napokon aj v danom prípade bola samostatne podaná žaloba na vydanie
bezdôvodného obohatenia a samostatne žalobe na vydanie (vypratanie) bytu. Podstata rozporu výkona
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia s dobrými mravmi podľa súdu v danom prípade tkvie v tom,
že žalobca 1. ako vlastník bytu na jednej strane dlhodobo počas 5 rokov akceptoval faktické užívanie

jeho bytu žalovanými, ako i platenie úhrad spojených s užívaním bytu u správcu bytu, čo si aj overoval u
správcu bytu, na druhej strane v čase, keď už mu nesvedčí ani vlastnícke právo k tomuto bytu sa domáha
vzdanie bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, ktoré roky fakticky akceptoval. Podstatné úkony
voči žalovaným začal preukázateľne vykonávať až v roku 2018 (výzva z 13.11.2018). Navyše podľa súdu
na vzniku sporu nemožno vylúčiť ani zmenu príbuzenských vzťahov medzi žalobcom 1. a žalovanými,

ktorá medzičasom nastala. Je otáznym, či v danom prípade vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah
žalobcu1.kžalovanýmišlovskutočnostioneoprávnenéužívaniebytužalovanými.Ajkeďdokazovaniev
tomto smere odpoveď na uvedenú otázku neprinieslo, podľa súdu daná situácia vzbudzuje takú zásadnú
pochybnosť k danému sporu, že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti daného prípadu
nemožno hovoriť o „štandardnom“ neoprávnenom užívaní cudzej veci nevlastníkom. Súd preto výkon

práva žalobcu 1. na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhodnotil ako výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Čo sa týka žalobcu 2. ako brata žalobcu 1., tento bol vlastníkom bytu síce až od roku 2018,
avšak súd je toho názoru, že vo veci bol zainteresovaný už skoršie, byt kupoval v čase, keď tento užívali
(nepretržite od roku 2013) žalovaní, túto vedomosť mal. Kúpou bytu síce právne nadobudol vlastnícke
právo k bytu, avšak čo sa týka faktického stavu vo vzťahu k užívania tohto bytu, len nadviazal na

predchádzajúci stav. Preto ani vo vzťahu k jeho osobe nemožno hovoriť o výkone práva v súlade s
dobrými mravmi. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že ani žalobca 1. ani žalobca 2. správcovi bytu neplatili
žiadne poplatky, napriek tomu, že to bola ich zákonná povinnosť (zákon č. 182/1993 Z.z.) ako vlastníkov
bytu,tútoplatbuponechávalizažalovaných,nopodobe5rokovsanaopakdomáhajúvočitýmtoosobám
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu. Teda na jednaj strane akceptujú

užívaniu bytu žalovanými, ako aj nimi vykonávané platby správcovi, na strane druhej sa domáhajú
vydania majetkového prospechu vo výške 13.860,-€, ktorý mali žalovaní získať užívaním tohto bytu.
Za daného stavu tak podľa súdu na strane žalobcov možno hovoriť o šikanóznom výkone práva z ich
strany, ktorého realizáciou by zaplatením žalobcami požadovaného bezdôvodného obohatenie v celovejvýške 13.860,-€ (13.896 €- 36 €) došlo k značnému poškodeniu finančných záujmov žalovaných, ktorí
sa služby spojené s užívaním bytu počas celej doby jeho užívania riadne platili, nebolo tvrdené, že by
byt nejako poškodzovali, že by žalobcom vznikla nejaká škoda. Možno teda predpokladať, že tento byt

žalovaní riadne udržiavali. Súd preto z týchto dôvodov žalobu v jej zvyšnej časti, t.j. zaplatenia istiny
13.860,-€spolusúrokmizomeškaniaakoinákladmispojenýmisuplatnenímpohľadávkyvovýške300,-
€ (za znalecký posudok) ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol
(výrok II.). Na uvedenom právnom posúdení je podľa súdu bez právneho významu uskutočnenie úhrad
vo výške 2.800,-€ žalovanými v roku 2019. Motívy takéhoto konania neboli dokazovaním zistené, ani

dokazovanienebolozatýmtoúčelomnavrhnuté.Navyšežalovanítútoúhraduoznačiliakonájom,pričom
vznik nájomného vzťahu nebol podľa súdu preukázaný.

47. Súd prvej inštancie procesným postupom v tomto konaní neznemožnil žiadnej zo sporových strán
uskutočňovať jej procesné práva; nemohlo teda dôjsť podľa súdu k porušeniu práva na spravodlivý
proces strán sporu. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovaným
1. a 2. priznal voči žalobcovi 1. ako i voči žalobcovi 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

256 ods. 1 CSP. Žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenia istiny 13.896,-€ s príslušenstvom, pričom
vo výške istiny 36,-€ s príslušenstvom zobrali svoju žalobu späť pre administratívne pochybenia pri
vyhotovovaní žaloby, čo je potrebné pripísať na úkor žalobcov, teda zavinenie na zastavení konania
v tomto rozsahu (výrok I.) procesne zavinili žalobcovia (§ 256 ods. 1 CSP) a vo zvyšnej časti bola
ich žaloba ako nedôvodná zamietnutá (§ 255 ods. 1 CSP), čo predstavuje neúspech žalobcov (úspech

žalovaných). Úspech žalovaných je tak v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol
len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Piešťany, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.