Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118302046
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:6118302046.6

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany vo veci žalobcu: BAYERN CENTER HC, s.r.o., Hviezdoslavova 25, 920 01
Hlohovec, IČO: 36 238 619, zast. Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková, s.r.o., Bajkalská 5/A,
831 04 Bratislava , IČO: 51 330 091, proti žalovanému: K. Č., X.K.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX B., v konaní
o zaplatenie 5760,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.760 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 5.280 eur od 19.8.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
480 eur od 5.9.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca podal dňa 15.10.2018 na Okresný súd v Nitre žalobu, ktorá bola postúpená dňa 1.3.2019
tunajšiemu súdu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 5.760 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 5.280 eur od 19.8.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 480 eur od 5.9.2017 do zaplatenia, kde pôvodne žaloval aj A.. H. R., voči ktorému bolo konanie
zastavené a to na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaný pôvodne v prvom rade uzatvorili
dňa 12.3.2014 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný v l. rade pracoval u žalobcu ako manažér
prevádzky, pričom tento nebol v zmysle pracovnej zmluvy, ani v zmysle popisu pracovnej činnosti dňa
1.1.2015 oprávnený podpisovať ani uzatvárať v mene žalobcu akéhokoľvek zmluvy. Žalovaný v 2. rade

bol s popisom pracovnej činnosti riadne oboznámený dňa 1.1.2015, kedy mu žalobcom popis pracovnej
činnosti bol odovzdaný, čo žalovaný aj svojim podpisom potvrdil. Dňa 24.2.2017 uzatvoril žalovaný v
l. rade v mene žalobcu so spoločnosťou BLJ, s.r.o zmluvu o nájme dopravného prostriedku, Škoda
Octavia, EČV: L. a to i napriek, tomu, že žalovaný v l. rade nebol na predmetný právny úkon v zmysle
popisu pracovných činností oprávnený. Na takéto právne konanie nikdy neoprávňovala žalovaného
v l. rade nie len pracovná zmluva a popis činnosti ale ani žiadny vnútorný predpis zamestnávateľa ,

či akýkoľvek platný všeobecne záväzný právny predpis. Za spoločnosť BLJ , s.r.o. zmluvu uzatvoril
žalovaný v 2. rade K. Č.. Žalovaný v l. rade následne predmetné vozidlo odovzdal žalovanému, ktorý
si vozidlo prevzal a začal ho používať. Následne v emailovej komunikácií zo dňa 16.8.2017 medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade oznámil žalovaný v 2. rade žalobcovi údaje potrebné na vystavenie
faktúry za dlhodobý prenájom vozidla, kde uviedol ako spoločnosť , na ktorú má byť faktúra vystavená
spoločnosť BGV spol.s.r.o. Zároveň v tejto emailovej komunikácii predložil žalobcovi osvedčenie o

registrácii pre daň z pridanej hodnoty a osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného
čísla vystaveným príslušným orgánom pre spoločnosť BGV spol. s.r.o. Dňa 16.8.2017 vystavil žalobca
faktúru č. 7048 za dlhodobý prenájom vozidla za obdobie od 1.3.2017 do 15.8.2017 na celkovú sumu
5.280 eur splatnú do 18.8.2017 a dňa 31.8.2017 vystavil žalobca faktúru č. 7052 za dlhodobý prenájom
vozidla za obdobie od 16.8.2017 do 31.8.2017 na celkovú sumu 480 eur splatnú do 4.9.2017 a tieto
doručil spoločnosti BGV spol. s.r.o. Spoločnosť BGV. Spol. s.r.o. listom zo dňa 5.9.2017 vrátila žalobcovi

predmetnú faktúru č. 7048 s odôvodnením, že si od žalobcu nikdy neprenajala a nevyužívala vozidlo a ,
že žalovaný v 2. rade nie je ich zamestnancom a nemal oprávnenie za ich spoločnosť predmetnú zmluvupodpísať.Zpredmetného listuodspoločnostiBGVspol.s.r.ožalobcazistil,žežalovanýneboloprávnený
konať v mene druhej zmluvnej strany ( spoločnosti BLJ, s.r.o. ) a ani v mene spoločnosti BGV spol. s.r.o.
Predmetné faktúry tak neboli do dnešného dňa uhradené a to i napriek skutočnosti, že na ich úhradu boli

spoločnosť BGV spol. s.r.o. aj žalovaný v 2. rade , ktorý predmetné vozidlo neoprávnene užíval vyzvaný.
Uvedeným konaním vznikla žalobcovi škoda vo výške 5.760 eur. Žalobca kontaktoval žalovaného v 2.
radeopakovaneniekoľkokráttelefonickyprostredníctvomemailov,pričomtentohoopakovanezavádzal,
keď viackrát aj emailovo tvrdil, že sumu za dlhodobý nájom vozidla zaplatí, resp. , že ju už uskutočnením
príkazu v banke zaplatil, pričom tieto jeho vyhlásenia sa ukázali ako nepravdivé, keďže do dnešného

dňa dlžnú sumu nezaplatil. Žalobca bezodkladne po zistení, že žalovaný v 2. rade nebol oprávnený
konať v mene spoločnosti BLJ s.r.o. ani spoločnosti BGV spol. s.r.o. vyzval žalovaného v 2. rade okrem
zaplatenia dlžnej sumy aj na vrátenie vozidla. Predmetné vozidlo žalovaný v 2. rade žalobcovi vrátil o
opakovaných urgenciách až dňa 31.8.2017 čo vyplýva z preberacieho protokolu zo dňa 31.8.2017.

2./Žalovanýbol opodanejžalobeinformovanýoznámenímopodanejžalobe,ktorýoznambolvyvesený

na úradnej tabuli súdu od 8.4.2019 do 23.4.2019 a teda platila u neho fikcia doručenia. Ku dňu
pojednávania sa žalovaný k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, pričom pojednávanie dňa 1.10.2020
bolo vykonané v jeho neprítomnosti , nakoľko boli splnené procesné podmienky pre takýto postup.

3./ Podľa § 274 CSP, Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak
a)sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b)žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

4./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 , 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

5./ Podľa § 275 CSP, Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

6./ V danej veci žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5.760 eur spolu s príslušenstvom z titulu

spôsobenej škody. Nakoľko súd zistil splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, čo
navrhol sám žalobca, súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Samostatnýmuznesením sp.zn.11Cpr/7/2019zodňa29.9.2020súdkonanievočipôvodnežalovanému
v l. rade zastavil.

7./ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom
zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia a to v plnej výške.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. (§ 356 písm. b) CSP)
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové

pojednávanie. (§ 277 ods. 2 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).