Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206447
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817206447.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: A. X., Y..
X.X.XXXX, J. XXXX/XX, J., o vymoženie 873,27 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 1Er/510/2017-21 zo dňa 20.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. C. zo dňa
22.6.2016. Súd ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o kreditnej
karte č. XXXXXXXXX zo dňa 22.8.2008, ktorá napĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže
bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne posudzoval platnosť

rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Konštatoval,
že samotný záver oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní
záväzku zo dňa 17.10.2013 súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č.
250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila
ekonomické správanie sa povinného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany oprávneného došlo k

porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej práci
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Uznanie dlhu, ku ktorému
došlo za situácie, keď oprávnený dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane
vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom, exekučný súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, v dôsledku
ktorej došlo k zhoršeniu podstavenia povinného naoko „vlastným“ úkonom. Vzhľadom na uvedené

súd konštatoval, že nakoľko si oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky,
súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu, keďže sa jedna o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Poukazujúc na uvedené exekučný súd
vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskehozákonníkaneplatná,pretoexekučnýtitul-rozhodcovskýrozsudokexekučnýsúdvyhodnotil
ako materiálne nevykonateľný a postupom podľa § 44 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia.3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený, ktorým žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných
rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel

zásadnými zmenami vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil
a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Oprávnený
mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou súd vyhodnotil ako neprijateľné.

Uvedeným výkladom by podľa názoru oprávneného boli neplatné všetky formulárové zmluvy uzatvárané
bežne v obchodnom styku, napr. v prípade zmlúv uzatváraných s energetickými podnikmi, bankovými
inštitúciami a pod. Uviedol, že napriek tej skutočnosti, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej
zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom
dokumente, bola obsahovo oddelená od Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach.
Uviedol, že povinný túto podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené

poskytnutieúveru.Zuvedenéhojezrejmé,žespotrebiteľjumoholodmietnuť,čímbyzároveňneodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve žiadne nenachádzali. Taktiež
poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená po viac ako štyroch rokoch od poskytnutia
finančnýchprostriedkov.Oprávnenýnamietal,žesúdvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutianevysvetlil
na základe akých skutočností dospel k záveru, že podpísaním spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

došlokzhoršeniupostavenianastranespotrebiteľa.Uviedol,ževzmyslebodu3.3.malpovinnýmožnosť
od zmluvy odstúpiť aj bez udania dôvodu, z čoho taktiež vyplýva, že povinný nebol žiadnym spôsobom
nútený k podpisu rozhodcovskej zmluvy. Taktiež považoval za potrebné zdôrazniť, že rozhodcovská
zmluva je naformulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský
súd sa v prípade sporu obrátia. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle

ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, preto
takúto zmluvu nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený odkázal na viacero
rozhodnutí iných súdov ako napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoE/265/2015 Z 28.1.2016,
sp.zn.6CoE/17/2017,uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.2CoE/173/2017Z21.12.2017,
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/58/2017 z 28.12.2017 a taktiež aj na rozhodnutie

NajvyššiehosúduSRzodňa26.09.2011vydanéhovoveci3MCdo/11/2010,zktoréhovyplýva,žepokiaľ
ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., teda vtedy,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je tak viazaný

na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.
Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým
mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Oprávnený má v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne

príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený
záverom namietal aj arbitrárnosť rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, v súdom stanovenej lehote, nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP

v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania a spisového materiálu dospel k
záveru, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie čo sa týka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že
zmluva o kreditnej karte zo dňa 22.8.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, preto aj vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny
predchodcaoprávnenéhovystupovalvzmluvnomvzťahuakododávateľ,ktorýposkytujefinančnéslužby
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Dňa 15.11.2012 došlo k podpísaniu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku (uzatvorenej dňa 15.11.2012), budú

riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
V článku 4. rozhodcovskej zmluvy v bodoch 1 až 6 je upravené poučenie o rozhodcovskom konaní a v čl.
5 dlžník vyhlásil, že sa riadne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy, jej ustanoveniam porozumel,

pochopil dôsledky rozhodcovského konania a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal.

11. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme, bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v §
3 a nasl. zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia

rozhodcovskej zmluvy.

12. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti
rozhodcovskej zmluvy uzavretej súčasne s Dohodou o uznaní záväzku dňa 15.11.2012.

16. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 sa konštatuje, že pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade, ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

17. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva,
uzatvorená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 15.11.2012, nebola medzi oprávneným a
povinným uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.18. Čo sa týka individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.11.2012 odvolací súd
konštatuje, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
jestav,akzmluvnépodmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad

(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou a
hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri
uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme
alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných
strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v

nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ
C-76/10 bod 37, a iné).

19. Vzhľadom k uvedenému je nevyhnutné konštatovať, že medzi účastníkmi nedošlo k individuálnemu
vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, keďže oprávnený neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tej
skutočnosti, že by si spotrebiteľ osobitne vyjednal uzatvorenie takejto zmluvy, resp. že by bol oprávnený

meniť obsah predmetnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive,
má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je
preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky
k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany
dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zo spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
zo dňa 15.11.2012 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa,
pričom ostatné zmluvné ustanovenia boli vopred naformulované a nebolo možné ich meniť. Ani samotný

oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má
odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku, a preto postupoval súd prvej
inštancie správne, ak rozhodcovskú zmluvu v spotrebiteľskom vzťahu podrobil prieskumu existencie
neprijateľných zmluvných podmienok.

20. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v predmetnom prípade vyplývala z ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, keďže predmetné
ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovalo dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O neprijateľnú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa rozhodcovskej zmluvy možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil
komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy
rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

21. Vo vzťahu k uvedené odvolací súd konštatuje, že sa nemieni odkloniť od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa
ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo

všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z obsahu spisového materiálu, odvolací súd uzatvára, že
v predmetnom prípade nebolo preukázané, že by spotrebiteľ uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy si
výslovne vymienil, pričom z formulácie predmetnej zmluvy vyplýva, že táto vyžaduje od spotrebiteľa, aby
všetky spory s dodávateľom, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku riešil výlučne v rozhodcovskomkonaní, ak dodávateľ začal konanie na rozhodcovskom súde, teda v uvedenom prípade dochádza
k strate možnosti spotrebiteľa vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko
túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov

prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním a to podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na základe uvedené súd prvej inštancie
správne vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, následkom čoho je toto
dojednanie neplatné a nemôže spôsobiť založenie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a
rozhodnutie sporov vzniknutých z Dohody o uznaní záväzku.

23. Ak teda nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať, je nulitným právnym aktom a nemožno
na jeho podklade nariadiť vykonanie exekúcie, preto je exekučný súd povinný postupom podľa § 44
Exekučného poriadku zamietnuť návrh na vydanie poverenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

24. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že od rozhodcovskej zmluvy bol povinný oprávnený odstúpiť,
odvolací súd dodáva, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne
neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).