Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209261
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6417209261.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: INT-COR spol. s.r.o., so sídlom Lučenec, Haličská 76, IČO: 36 023 876, zastúpený advokátom
Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom Nitra, Bottova 34 proti žalovanému: E. F., F.. XX.XX.XXXX, Q. H.
P., S. I. XX, zastúpený advokátom Mgr. Milošom Čičmancom, so sídlom Poprad, Štefánikova 887/53, o
žalobe na zaplatenie sumy 2.009,09 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.954,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne počítaný od 14.10.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v pomere 95,34% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia od žalovaného sumy vo výške 2.344,44
€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia
titulom náhrady škody v zmysle § 427 ods.1, § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka. V žalobe uviedol, že
dňa 19.8.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil žalovaný. V dôsledku dopravnej nehody došlo
k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, poistné plnenie mu bolo vyplatené z havarijného postenia.

Uvedené škoda nebola predmetom sporu. Žalovaný spôsobil dopravou nehodou aj inú škodu spolu vo
výške 2.344,44 € ktorá je predmetom sporu a tvorená: sumou 250 € bez DPH za polep autoreklamy
na poškodenom motorovom vozidle; sumou 138.30 € bez DPH za opravu vysávača FESTOOL, ktorý
bol poškodený pri dopravnej nehode, nakoľko sa nachádzal v poškodenom motorovom vozidle; sumou
48.05 € bez DPH za opravu kotúčovej píly, ktorá bola poškodená pri dopravnej nehode, nakoľko sa
nachádzala v poškodenom motorovom vozidle; sumou 212,53 € bez DPH za odťah poškodeného
motorového vozidla; sumou 1375 € bez DPH za nájom náhradného motorového vozidla počas doby, po

ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo; sumou 57 € bez DPH za remontáž GPS systému v
poškodenom motorovom vozidle; sumou 14 € bez DPH za mesačnú diaľničnú známku; sumou 135 € bez
DPH za poškodený výrobok žalobcu, ktorý bol poškodený pri dopravnej nehode, nakoľko sa nachádzal v
poškodenom motorovom vozidle; sumou 54,56 € ako mzdy za dvoch zamestnancov (H. W., L. H.), ktorí
sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a sumou 60 € za vyslané náhradné motorové vozidlo
pre zamestnancov k miestu dopravnej nehody.

2.Súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 5Csp/123/2017 zo dňa 10.10.2017.
Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, vzhľadom na to súd platobný rozkaz uznesením zo
dňa 13.11.2017 zrušil.3.Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú
čo do dôvodu a výšky, nakoľko žalobca nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku. Žalovaný
bol zmluvne poistený voči zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v

spoločnosti OBCHODNÁ POISŤOVACIA A ZAISŤOVACIA SPLOČNOSŤ ASTRA S.A., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, ktorá však stratila povolenie na prevádzkovanie svojej činnosti
a z toho dôvodu nedošlo k poistnému plneniu. Žalovaný tvrdil, že žaloba nepreukázal porušenie
právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť. Faktúry, ktoré žalobca v spore predložil, nemožno
považovať za právny titul pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko sú len účtovným a daňovým dokladom.

Platobný rozkaz žiadal zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že z podaného odporu nevyplýva, že by žalovaný
spochybňoval že k dopravnej nehode došlo. Uviedol, že preukázal výšku škody, ktorá je v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný. Doplnil, že žalobca má právo sa domáhať
náhrady škody voči žalovanému, aj keď bol žalovaný poistený.

5.Žalobca na pojednávaniach navrhol vykonať dôkaz výsluchom konateľov žalobcu a vykonať dôkaz
výsluchom svedkov, zamestnancov žalobcu, ktorý boli prítomní pri dopravnej nehode H. W. I. L. H..
Uviedol, že škoda, ktorú si v spore uplatnil, je škoda, ktorá vznikla v priamej súvislosti s dopravnou
nehodou. Pokiaľ by k dopravnej nehode nedošlo, mohol žalobca ďalej pokračovať v jazde a nevznikla

by žiadna škoda. Vznikla nutnosť premiestniť zamestnancov, ktorí boli účastní dopravnej nehody
náhradným motorovým vozidlom. Tiež vznikla nutnosť zakúpenia diaľničnej známky, ktorú si musel
žalobca zakúpiť po dopravnej nehode, aby ju mohol dať na iné vozidlo. Samotný žalobca nemal k
dispozícii vlastné náhradné vozidlo, a toho dôvodu to musel riešiť prenájmom iného vozidla. Žalobca,
vzhľadom na tvrdenie žalovaného, v priebehu sporu predložil súdu dôkaz o úhrade plnení, ktoré si v

spore ako škodu uplatňuje od žalovaného.

6.Žalovaný prostredníctvom svoj právneho zástupca na pojednávaniach, okrem iného uviedol, že sumu
750 € je ochotný žalobcovi zaplatiť, čiže časť z uplatnenej sumy 1.375 € za nájom náhradného
motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo. Konštatoval,

že na škodu, ktorú si uplatňuje žalobca, nie je možné aplikovať ustanovenie § 427 Občianskeho
zákonníka ako typ osobitnej zodpovednosti, ale nárok žalobcu treba podriadiť pod ustanovenie § 420
Občianskeho zákonníka, pričom je nutné vychádzať z cien v čase vzniku poškodenia. Voči uplatnenej
škode vzniesol výhrady: pokiaľ ide o časť nároku žalobcu vo výške 250 € za polep autoreklamy na
poškodenom motorovom vozidle, poukázal na to, že ju nadobudol v roku 2011, čiže 4 roky pred

dopravnou nehodou; žalobca mohol použiť aj iné svoje motorové vozidlo, ako náhradné vozidlo; náhrada
za náhradné motorové vozidlo, je uplatnená vo vyššej výške, správne mala byť 16, 51 € a nie 60 €;
diaľničnú známku si žalobca zakúpil až po dopravnej nehode; nepreukázal nárok na zaplatenie náhrady
mzdy za zamestnancov; poškodený výrobok si žalobca mohol opraviť vo vlastnej réžii; zamestnanci
neboli odmeňovaní hodinovou mzdou, ale mesačne Žalovaný tvrdil, že žalobca v spore nepreukázal, že

veci, za ktoré sa domáha náhrady škody, boli v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle. Žalobca
tiež nepreukázal, že faktúry skutočne uhradil (pred predložením dôkazu zo strany žalobcu). Konštatoval,
že žalobcovi by vznikol nárok, len na úhradu priamej škody, pričom žalobca si v spore uplatnil nepriamu
škodu.

7.Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 3.12.2018, tak že žalobe žalobcu v plnom rozsahu
vyhovel. Žalovaný podal voči rozsudku odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn.
11Co/93/2019 zo dňa 22.8.2019 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 335,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
od 14.10.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (časť prvého výroku) potvrdil.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.009,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.10.2017 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (časť prvého výroku) a vo výroku o trovách konania (tretí
výrok) zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Po rozhodnutí odvolacieho súdu ostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.009,09
€ s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo 14.10.2017 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva:
zo sumy 250 € bez DPH za polep autoreklamy na poškodenom motorovom vozidle; zo sumy 212,53 €
bez DPH za odťah poškodeného motorového vozidla; zo sumy 1375 € bez DPH za nájom náhradnéhomotorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo; zo sumy 57
€ bez DPH za remontáž GPS systému v poškodenom motorovom vozidle; zo sumy 54,56 € ako mzdy
za dvoch zamestnancov (H. W., L. H.), ktorí sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a zo sumy

60 € za vyslané náhradné motorové vozidlo pre zamestnancov k miestu dopravnej nehody. Vo zvyšných
nárokoch žalobcu je rozhodnutie právoplatné.

9.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10.Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

11.Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

12.Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13.Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

14.Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15.Podľa § 142 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

16.Podľa § 142 ods.2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku.

17.Podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na

strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

18.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

20.Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. účinný do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.23.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
dôvodná.

24.Predpokladomvznikukaždejobčianskoprávnejzodpovednostijeprotiprávnyúkon,spôsobenieškody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto
zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto

zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého
dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia
(zákon používa jazykovo nesprávny pojem "prevádzateľ") určitých dopravných prostriedkov. Subjektom
tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené
podmienky ustanovené v § 430. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide
o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi

osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Čo treba
považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha
spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v
súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno
čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v

stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré
ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie
ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany
tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U

prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody
spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad
vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (pozri zákon č.
381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 427 ods.1 sú objektmi zodpovednosti
za škodu vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku fyzické a právnické osoby

vykonávajúcedopravu.Priosobáchvykonávajúcichdopravu(čiuždopravuosôbalebodopravunákladu)
je zodpovednosť za škodu podľa § 427 daná bez ohľadu na to, o aký dopravný prostriedok ide; môže
ísť o motorové vozidlo, lietadlo, motorové plavidlo, ale aj o iný dopravný prostriedok. Podľa ustanovenia
§ 427 ods.2 za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky zodpovedá aj iný prevádzkovateľ (t.j.
taký, ktorý na rozdiel od subjektov uvedených v odseku 1 nevykonáva dopravu) motorového vozidla,

motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ lietadla. Organizáciami vykonávajúcimi dopravu uvedenými
v § 427 ods. 1 OZ treba rozumieť iba dopravné organizácie, ktorých hlavnou hospodárskou činnosťou je
organizovanie a uskutočňovanie cestnej, železničnej, vodnej a vzdušnej dopravy osôb a nákladov. Tieto
organizácie zodpovedajú vždy za škodu spôsobenú prevádzkou ich dopravných prostriedkov každého
druhu podľa § 427 ods. 1 OZ (teda na základe zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky bez zreteľa na zavinenie) bez ohľadu na to, či v súvislosti so vznikom škody išlo o dopravu,
ktorá bola poskytovaním prepravných služieb iným organizáciám alebo občanom, alebo o dopravu v
rámci plnenia iných úloh. Ak však nejde o organizáciu vykonávajúcu dopravu, zodpovednosť podľa § 427
OZ vzniká v prípade, keď ide o prevádzateľa motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj lietadla.

25. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno
spravidlaodstrániťpeňažnýmplnením.Skutočnouškodoutrebarozumieťmajetkovúujmu,ktoráspočíva
v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred

spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť
či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci môže
skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Ustanovenie § 442 ods. 3 upravuje spôsob náhrady
škody. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhradzuje zásadne v peniazoch. Takéto riešenie zodpovedá
potrebám praxe.

26.Zodopovednosť žalovaného je daná v zmysle ustanovenia § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky zodpovedá aj iný prevádzkovateľ (t.j. taký,
ktorý na rozdiel od subjektov uvedených v odseku 1 nevykonáva dopravu) motorového vozidla. Uvedenésa týka náhrady škody: vo výške 250 € bez DPH za polep autoreklamy na poškodenom motorovom
vozidle; vo výške 212,53 € bez DPH za odťah poškodeného motorového vozidla; vo výške 1375 € bez
DPH za nájom náhradného motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje

motorové vozidlo. Súd, tak ako nižšie uviedol, zisťoval, či uplatnená výška daných škôd je dôvodná.

27.Zodopovednosť žalovaného je daná v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
ako všeobecná zodpovednosť, nakoľko každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Uvedené sa týka náhrady škody: vo výške 57 € bez DPH za remontáž GPS systému v

poškodenom motorovom vozidle; vo výške 54,56 € ako mzdy za dvoch zamestnancov (H. W.A., L. H.),
ktorí sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a vo výške 60 € za vyslané náhradné motorové
vozidlo pre zamestnancov k miestu dopravnej nehody. Súd, tak ako nižšie uviedol, zisťoval, či uplatnená
výška daných škôd je dôvodná.

28.Žalobca v spore preukázal, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zo dňa

19.8.2015. Z Upovedomenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Krajský dopravný inšpektorát,
Diaľničné oddelenie PZ Žiar nad Hronom zo dňa 29.7.2017 vyplýva, že dňa 19.5.2015 sa stala dopravná
nehoda na rýchlostnej ceste R1 v km 91,00 v smere jazdy od Novej Bane na Hronský Beňadik. O.. E.
F. (žalovaný) ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault Fluence ev.č. W. XXX T. uvedenú
dopravnú nehodu zavinil, pričom účastníkom dopravnej nehody bol aj vodič dodávkového motorového

vozidlazn.FiatDucatoev.č.A.XXXT.H.W..Žalovanémubolazaspôsobeniedopravnejnehodyuložená
bloková pokuta. To, že dopravnú nehodu spôsobil žalovaný, vyplýva aj jeho konania a to riešenia poistnej
udalosti u svojho poisťovateľa.

29.Žalovaný bol povinne zmluvne poistený u spoločnosti OBCHODNÁ POISŤOVACIA A ZAISŤOVACIA

SPLOČNOSŤ ASTRA S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá však stratila povolenie
na prevádzkovanie svojej činnosti a to na základe rozhodnutia Úradu pre dohľad nad finančným trhom
v Rumunsku. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2015. V zmysle zákona č. 136/195 o poistení
a zaistení v Rumunsku v znení neskorších predpisov záväzky z poistných zmlúv budú hradené z
Garančného fondu v Rumunsku. Ku dňu rozhodovania súdu Garančný fond Rumunska poistné plnenie

neplnil. Žalobca mal právo uplatniť si svoj nárok voči žalovanému, ktorý má v danom spore pasívnu
legitimáciu. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

30.V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd vykonal dotaz na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov,
či medzičasom nebolo plnené poistné z Garančného fondu Rumunska. Slovenská kancelária

poisťovateľov Bratislava súdu oznámila, že nemá vedomosť a evidenciu vyplatených poistných plnení
z Rumunského garančného fondu.

31.V zmysle intencií odvolacieho súdu, súd tiež vykonal dotaz na poisťovňu žalobcu, za účelom
zistenia, ktoré čiastkové nároky boli žalobcovi uhradené z havarijného poistenia, či poistné plnenie

nebolo poskytnuté aj na náhradu škody uplatnenej žalobcom v tomto súdnom konaní a či sa poisťovňa
nedomáhala ich regresnej úhrady od žalovaného. UNIQA poisťovňa a.s. Bratislava súdu oznámila, že v
zmyslepoistnejzmluvyavšeobecnýchpoistnýchpodmienokbolourčenépoistnéplnenietýmspôsobom,
ženakoľkoišloototálnuškodu,trhováhodnotavozidlabolaurčenána9.120€,pričomoduvedenejsumy
bola odpočítaná hodnota predajných zvyškov 2.810 € a tiež dlžné poistné 241,59 €. Vyčíslená suma

bola následne vyplatená poistenému. Regresnej náhrady od žalovaného sa nedomáhajú. Z obsahu
uvedeného podania a pripojenej listiny Oznámenie o výške poistného plnenia vyplýva, že iné plnenie z
titulu dopravnej nehody , ako je vyššie uvedené, žalobcovi zo strany UNIQA a.s vyplatené nebolo.

32.Žalobcom uplatnená škoda v celkovej výške 2.009,09 € (čo ostalo predmetom sporu) pozostáva z

viacerých škôd a to: suma 250 € bez DPH za polep autoreklamy na poškodenom motorovom vozidle;
suma 212,53 € bez DPH za odťah poškodeného motorového vozidla; suma 1375 € bez DPH za nájom
náhradného motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo;
suma 57 € bez DPH za remontáž GPS systému v poškodenom motorovom vozidle; suma 54,56 € ako
mzdy za dvoch zamestnancov (H. W., L. H.), ktorí sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle a

suma 60 € za vyslané náhradné motorové vozidlo pre zamestnancov k miestu dopravnej nehody.

33.Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 250 € za polep autoreklamy na poškodenom motorovom
vozidle je dôvodný. V spore nebolo sporné, že na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo poškodenéžalovaným pri dopravenej nehode, bol v čase dopravnej nehody polep autoreklamy, ktorá bola v
dôsledku dopravnej nehody zničená. Žalobca v spore preukázal faktúrou č. XXXXXX zo dňa 27.5.2011,
že dodávateľ KEART Emil Köböl Lučenec mu dodal polep autoreklamy v cene 250 € bez DPH.

Žalobca výpisom z účtu preukázal, že uvedenú sumu dňa 14.6.2011 aj zaplatil (300 € vrátene DPH).
Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca v priebehu sporu, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ustálil, že sa (pokiaľ ide o vyššie uplatnený nárok) domáha náhrady škody
vzniknutej zničením autoreklamy už nalepenej v roku 2011 na poškodené motorové vozidlo, teda
náhradu jej hodnoty. Nedomáha sa náhrady škody vzniknutej vynaložením nákladov na nalepenie novej

autoreklamy po dopravnej nehode. Súd je toho názoru, že žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej
nehody, ktorú spôsobil žalovaný, škoda za polep autoreklamy. Následky tejto majetkovej ujmy možno
odstrániť peňažným plnením. Pri úplnom zničení veci skutočná škoda spočíva v celej hodnote veci.
Uvedená majetková ujma vznikla žalobcovi už samotným zničením autoreklamy.

34.Nárokžalobcunazaplatenieškodyvovýške212,53€zaodťahpoškodenéhomotorovéhovozidlasúd

považuje tiež za dôvodný. V spore medzi stranami sporu nebolo sporné, že pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobil žalovaný, bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu Fiat Ducato ev.č. A. XXXBY. Žalobca v
spore predložil faktúru č. XXXXXX, ktorou spoločnosť S.O.S. TEAM NITRA s.r.o., odťahová služba Nitra
akododávateľfakturovalaspoločnostiautosportSzilágyis.r.o.Lovinobaňasumu255,04€sDPH(212,53
€ bez DPH) za odťah motorového vozidla žalobcu. Žalobca súdu predložil aj príjmový pokladničný

doklad a doklad o výbere z účtu, preukazujúce úhrady platby medzi vedenými subjektmi. Žalobca
v spore predložil faktúru č. XXXXXXX vystavenú spoločnosťou autosport Szilágyi s.r.o. Lovinobaňa
zo dňa 23.9.2015, ktorou fakturoval žalobcovi sumu 255,04 € s DPH, suma 212,53 € bez DPH za
odťah poškodeného motorového vozidla. Žalobca súdu predložil dôkaz o úhrade uvedenej sumy dňa
30.11.2018. Žalobca v spore preukázal, že ide o škodu, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku, a ktorá

by nebola vznikla nebyť dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný. Súd sa v ďalšom zaoberal obranou
žalovaného, pričom poukazuje na to, že k dopravnej nehode došlo dňa 19.8.2015, ktorá skutočnosť
nebola medzi stranami sporu sporná, avšak medzi stranami sporu bolo sporné, kedy žalobcovi vznikla
škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorej náhrady sa v tomto spore domáha. Súd v kontexte
poukazuje na to, že majetková ujma vzniká vlastníkovi veci už samotným poškodením, stratou alebo

zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na
uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli
skutočne vynaložené alebo nie a čo poškodené vec bola opravená alebo nie (napr. rozhodnutie NS
ČR sp.zn. 25Cdo/3010/2006 zo dňa 23.9.2008). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov
plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu (napr. R 55/1971). Súd je toho názoru,
že žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorej náhrady sa v tomto spore
domáha, dňom dopravnej nehody, čiže dňom 19.8.2015, kedy bol odťah poškodeného motorového
vozidla žalobcu aj realizovaný, čo vyplýva z predložených podkladov odťahovej služby S.O.S. TEAM

Nitra s.r.o. (č.l.18 spisu).

35.Žalovaný v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe stanovenej v Občianskom zákonníku. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na náhradu

škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky (ak nejde o škodu spôsobenú úmyselne).
Tak ako súd už vyššie uviedol, žalobcovi vznikla škoda dňa 19.8.2015 kedy bol odťah poškodeného
motorového vozidla žalobcu aj realizovaný, čo vyplýva z predložených podkladov odťahovej služby
S.O.S. TEAM Nitra s.r.o. (č.l.18 spisu). Žalobca v uvedený deň už mal aj vedomosť o tom, kto za škodu

zodpovedá. Dňa 19.8.2015 začala plynúť subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba. Žalobca doručil
žalobu na súd dňa 17.8.2017, pričom na pošte bola podaná dňa 16.8.2017. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca podal žalobu v subjektívnej dobe 2 roky a to v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej
dobe. Vzhľadom na to súd uzatvára, že nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 212,53 € za odťah
poškodeného motorového vozidla premlčaný nie je.

36.Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 1.375 € za nájom náhradného motorového vozidla
počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo súd považuje tiež za dôvodný.
V spore medzi stranami sporu nebolo sporné, že pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný, bolopoškodené motorové vozidlo žalobcu Fiat Ducato ev.č. A. XXXBY. Žalobca v spore preukázal výpoveďou
konateľa žalobcu E. G., že nemali k dispozícii vlastné motorové vozidlo, do ktorého by sa zmestili aj
diely o dĺžke 3,5 metra, čo bolo nutné pre výkon ich práce, ktorým by nahradili motorové vozidlo,

ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode. Žalobca v spore predložil faktúru č.20150598 vystavenú
spoločnosťou autosport Szilágyi s.r.o. Lovinobaňa zo dňa 22.9.2015, ktorou fakturoval žalobcovi sumu
1.650 € s DPH, suma 1.375 € bez DPH za zapožičanie náhradného motorového vozidla Fiat Ducato
od 19.8.2015 do 21.9.2015. Žalobca súdu predložil dôkaz o úhrade uvedenej sumy dňa 30.11.2018
(okrem iného výpis z účtu - platobný príkaz na úhradu, odpísanie z účtu č.l.314 spisu). Žalovaný v

priebehu sporu uviedol, že z uplatnenej sumy 1.375 € je ochotný zaplatiť žalobcovi časť vo výške 750 €.
S takýmto čiastočným plnením žalobca nesúhlasil. Súd konštatuje, že škodou je aj požičovné zaplatené
za požičanie vozidla zrovnateľného s poškodeným, ak prevyšuje výdavky spojené s vyžívaním vlastného
auta. Škodu spočívajúcu v tom, že žalobca vynaložil vyššie náklady na požičanie motorového vozidla
v porovnaní s nákladmi, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol
používať v dôsledku poškodenia žalovaným, je treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je žalovaný,

ako škodca, povinný uhradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Z predloženej faktúry
je zrejmé, že žalobca si do spoločnosti zapožičal rovnaké motorové vozidlo ako bolo jeho motorové
vozidlo, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené a to Fiat Ducato. Z uvedenej faktúry rovnako
vyplýva, že žalobca mal v nájme náhradné motorové vozidlo len určitý čas a to od 19.8.2015 do
23.9.2015. Uvedenú dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla v danom rozsahu súd nepovažuje

za neprimeranú, vzhľadom na nutnosť výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu a nevyhnutnosť potreby
takéhoto motorového vozidla pre zabezpečenie výkonu práce žalobcu. Žalobca v priebehu sporu
podporne predložil súdu výtlačok z internetu (ako podporný dôkaz na preukázanie dôvodnosti výšky
nájmu, s poukazom na to, že obdobné listiny z roku 2015 sa mu zabezpečiť už nepodarilo), z ktorého
vyplýva, že obdobné motorové vozidlo Citroen Jumper sa prenajíma na 15 až 30 dní za cenu 60 €/

deň, pričom žalobca poukázal na to, že spoločnosť autosport Szilágyi s.r.o. Lovinobaňa im prenajala
motorové vozidlo lacnejšie a to za cenu 41,67 €/deň bez DPH. Žalobca v spore preukázal, že si v spore
uplatnil škodu za nájom náhradného motorového vozidla len v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov. Žalobca v spore preukázal, že ide o škodu, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku, a ktorá
by nebola vznikla nebyť dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný. Súd je toho názoru, že žalobcovi

vznikla škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku, ktorej náhrady sa v tomto spore domáha, dňom
dopravnej nehody, čiže dňom 19.8.2015, kedy aj došlo k prenajatiu náhradného motorového vozidla,
ktoráskutočnosťvyplývazvyššiešpecifikovanejfaktúryč.XXXXXXXX,kdejezapožičaniekonštatované
od 19.8.2015. Suma, ktorú sú priznal žalobcovi vo výške 1.375 €, predstavuje iba cenu dohodnutú
medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom za požičanie motorového vozidla (uvedená skutočnosť

jednoznačne vyplýva aj z obsahu faktúry č. XXXXXXXX). V uvedenej sume nie sú zahrnuté aj výdavky
spojené s jeho prevádzkou.

37.Žalovaný v rámci odvolacieho konania aj pri tomto nároku vzniesol námietku premlčania. Tak ako súd
už vyššie uviedol, žalobcovi vznikla škoda dňa 19.8.2015 kedy si žalobca aj reálne náhradné motorové

vozidlo prenajal, čo vyplýva z predložených podkladov (faktúry č. XXXXXXXX č.l.20 spisu). Žalobca
v uvedený deň už mal aj vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Dňa 19.8.2015 začala plynúť
subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 17.8.2017, pričom na
pošte bola podaná dňa 16.8.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu v subjektívnej dobe 2
roky a to v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Vzhľadom na to súd uzatvára, že nárok

žalobcu na zaplatenie škody vo výške 1.375 € za nájom náhradného motorového vozidla počas doby,
po ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo premlčaný nie je.

38.Žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol vykonať dôkaz k nároku žalobcu
na náhradu škody vo výške 1.375 € za nájom náhradného motorového vozidla počas doby, po

ktorú nemohol žalobca užívať svoje motorové vozidlo, vyžiadaním preberacieho protokolu, prípadne
predložením knihy jázd, nakoľko vzniká pochybnosť, že by sa mohlo jednať o spriaznené subjekty. Súd
uvedené dôkazy nevykonal, pretože vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania (k danému nároku
na náhradu škody) ich považoval za nedôvodné. Tvrdenia žalobcu (o dôvodnosti daného nároku) sú
preukázané výpoveďou konateľa žalobcu, ako aj predložením faktúry so špecifikovanými skutočnosťami

ako aj poukázaním samotného finančného plnenia a dovedenia DPH.

39.Vyššie uvedené plnenia súd priznal žalobcovi, tak ako súd už vyššie konštatoval, v zmysle § 427
Občianskeho zákonníka. V týchto častiach (suma 250 € bez DPH za polep autoreklamy na poškodenommotorovom vozidle; suma 212,53 € bez DPH za odťah poškodeného motorového vozidla; suma 1375 €
bez DPH za nájom náhradného motorového vozidla počas doby, po ktorú nemohol žalobca užívať svoje
motorové vozidlo) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a vyhovel mu.

40.Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a
právnických osôb za škodu. Uvedená všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy vždy vtedy, keď
nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp.
v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771). Ide o zodpovednosť fyzických

alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, tak
ako súd uvádzal aj vyššie pri zodpovednosti v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, je protiprávny
úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých

prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu
zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká
záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto

vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá,škodunahradiť.V§420ods.1jevyjadrenázásada,žekaždý,t.j.takfyzická,akoajprávnická
osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť
vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a

porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto
ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Ustanovenie § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka ráta s

prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba
nedbanlivostné zavinenie.

41.Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 57 € za remontáž GPS v poškodenom motorovom
vozidle súd považuje tiež za dôvodný. Žalobca v spore preukázal, výsluchom konateľa žalobcu E.

G., že išlo o GPS, ktorá slúžila na sledovanie pohybu vozidla žalobcu Fiat Ducato ev.č. A. XXXBY
a bola v ňom namontovaná. Žalobca predložil v spore faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2015,
ktorou mu spoločnosť Commander systems s.r.o. Bratislava fakturovala za remontáž GPS sumu 68,40 €
vrátene DPH, bez DPH suma 57 €. Žalobca výpisom z účtu preukázal, že za remontáž GPS zaplatil dňa
7.10.2015 sumu 68,40 € vrátene DPH. Žalobcovi vznikla škoda, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku

o uplatnenú sumu 57 € (bez DPH). Aj v tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná a súd jej vyhovel. Súd
uvedený nárok na náhradu škody priznal žalobcovi a poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej osoby za škodu. Uvedená všeobecná
zodpovednosť prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti
za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437. Ide o zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá spôsobila škodu

inej osobe, pokiaľ na jej zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za
škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k
spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

42.Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 60 € za vyslané náhradné motorové vozidlo pre

zamestnancov žalobcu k miestu dopravnej nehody, súd považuje tiež za dôvodný. Škoda, ktorú si v
spore uplatnil, je škoda, ktorá vznikla v priamej súvislosti s dopravnou nehodou. Pokiaľ by k dopravnej
nehode nedošlo, mohol žalobca ďalej pokračovať v jazde a nevznikla by žiadna škoda. Vznikla nutnosť
premiestniť zamestnancov, ktorí boli účastní dopravnej nehody náhradným motorovým vozidlom. Vpriebehu sporu nebolo medzi stranami sporu sporné že žalobca svojim náhradným vozidlom ev.č. A.
XXX M. prišiel pre zamestnancov žalobcu, ktorí boli účastní pri dopravnej nehode, z ktorej ich odviezol,
nebolo sporné, že podľa technického preukazu auto malo spotrebu 5,9 l/100km a prešlo vzdialenosť

250 km. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi by mala vzniknúť škoda len vo výške 16,51 €, keďže
priemerná cena PHN bola 1,119 €/l z čoho vychádza spotreba vo výške 14,75 l PHM, čo je suma
16,51 €. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného pokiaľ poukazuje na výšku spotreby pri použití uvedeného
vozidla 14,75 litrov PHM čomu zodpovedá suma 16,51 €. Uvedenú vzniknutú náhradu za spotrebu
nerozporoval ani žalobca. Súd však poukazuje na to, že žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu náhradu

za kilometer 0,183 € čo pri 250 km predstavuje sumu 45,75 € (0,183 x 250 km). Žalobcovi tak vnikol
nárok a náhradu škody vo výške 16,51 € plus 45,75 € čiže spolu vo výške 62,26 €. To, že žalobca si v
spore uplatnil nižšiu výšku škody a to vo výške 60 € bolo v jeho dispozícii. Aj v tejto časti bola žaloba
žalobcu dôvodná a súd jej vyhovel. Aj v tejto časti nároku žalobcu súd uvedený nárok na náhradu škody
priznal žalobcovi a poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú
zodpovednosť fyzickej osoby za škodu. Uvedená všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy vždy

vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až
437. Ide o zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá spôsobila škodu inej osobe, pokiaľ na jej zodpovednosť
vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na
porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať
ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

43.Vyššie uvedené plnenia súd priznal žalobcovi, tak ako súd už vyššie konštatoval, v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka. V týchto častiach (suma 57 € bez DPH za remontáž GPS systému v
poškodenom motorovom vozidle; suma 60 € za vyslané náhradné motorové vozidlo pre zamestnancov
k miestu dopravnej nehody) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a vyhovel mu.

44.Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 54,56 € ako mzdy za dvoch zamestnancov (H. W., L. H.),
ktorí sa nachádzali v poškodenom motorovom vozidle súd nepovažuje za dôvodný a preto ho zamietol.
Súd nárok žalobcu posudzoval v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ako všeobecnú zodpovednosť
za škodu v spojení s ustanovením § 142 Zákonníka práce. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že H.

W. I. L. H. boli zamestnancami žalobcu, a že v boli účastní dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný.
Nebolo sporné, že uvedení zamestnanci boli na ceste do Trnavy za účelom vykonania zákazky, ktorú
si iný subjekt objednal u žalobcu. Právny zástupca žalobcu, v zmysle intencií odvolacieho súdu, na
výzvu súdu uviedol, že uplatnený nárok vo výške 54,56 € predstavuje mzdu pre oboch zamestnancov
pripadajúci na deň nehody, avšak iba v rozsahu cca 7,3 hod. Predložil súdu výpočet uplatnenej mzdy: H.

W.A.- výška hrubej mzdy 604,67 €/mesiac: 168 hod/mesiac = 3,60 €/hod x 7,27 = 26,16 €; L. H.- výška
hrubej mzdy 656,26 €/mesiac: 168 hod/mesiac = 3,91 €/hod x 7,27 = 28,40 €. Zároveň predložil výplatné
pásky oboch zamestnancov za mesiac august 2015. Je nepochybné, že uvedení zamestnanci žalobcu
nemohli vykonávať svoju prácu (montáž pracovnej linky v Trnave). Ak zamestnanec nemôže vykonávať
prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín

alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami
(prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku (§ 142 ods.1 Zákonníka práce). Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku (§ 142 ods.2 Zákonníka práce). Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky

na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v § 142 ods.1 , ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ mu
poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 142 ods.3 Zákonníka práce). Žalobca si
uvedený nárok uplatnil titulom vyplatenej mzdy, náhradu škody si neuplatnil správne, nakoľko by mu
prináležala škoda a to náhrady mzdy v sume priemerného zárobku, s poukazom na to, že zamestnanci
žalobcu nemohli vykonávať prácu pre inú prekážku na strane zamestnávateľa.

45.Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z
omeškania (§ 517 ods.2 OZ). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou
úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.46.Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania vzniklo žalobcovi právo aj na
zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne. Žalobca si v spore uplatnil úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, čiže odo dňa 14.10.2017, preto mu súd

uvedený úrok z omeškania priznal od uvedeného dátumu, aj keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania aj za skoršie obdobie. Uplatnenie obdobia, od kedy strana sporu žiada priznať úrok z
omeškania, je v jej dispozičnej vôli. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy 2.009,09
€. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu čo do uplatnenej sumy 54,56 € zamietol, zamietol aj nárok
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z uvedenej sumy.

47.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú uzatvára, že žalobca v spore preukázal protiprávny
úkon žalovaného (zapríčinenie dopravnej nehody ), spôsobenie škody, ktorú si žalobca v spore uplatnil
(v zmysle rozsahu priznaného plnenia) ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Žaloba žalobcu bola v časti sumy 2.009,09 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaný od
14.10.2017 do zaplatenia dôvodná, súd je vyhovel a čo do zvyšnej uplatnenej časti 54,56 € s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne počítaný od 14.10.2017 do zaplatenia súd žalobu žalobcu zamietol
(z dôvodov uvedených vyššie).

48.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49.Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

50.Podľa § 258 ods.3 CSP náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr

však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

51.Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018 boli vypočutí svedkovia H. W. I. L. H.. Svedok L. H.
si uplatnil ako svedočné náhradu mzdy. Svedok si mohol uplatniť len náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. V zmysle ustanovení

CMPsavrámcisvedočnéhosvedkovináhradazastratuušléhozárobkunepriznáva.Svedoksisvedočné
v zmysle § 258 ods.1 CSP neuplatnil nielen v uvedenej lehote, ale doteraz vôbec.

52.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 97,67 % (pôvodne žalovaná suma 2.344,44 €,

priznaná suma spolu 2.289,88 €), úspech žalovaného predstavuje 2,33 %. Čistý úspech žalobcu potom
predstavuje 95,34 % (97,67 % mínus 2,33 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie voči tretiemu výroku nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok). Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.