Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010011
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8720010011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného U. V. z r u š
u j e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/2/2020 zo dňa 24.02.2020 výrok o treste u tohto
obžalovaného.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému U. V. - nar. XX.XX.XXXX v F. O. X., bytom
F. O. X., F. č. XXXX/X,

u k l a d á

podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l), § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody
p od m i e n e č n e odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/2/2020 zo dňa 24.02.2020 boli obžalovaní Y. V. v bode

I. a U. V. v bode II. rozsudku uznaní vinnými každý samostatne zo zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

bod I.
obžalovaný Y. V. v období mesiacov máj až jún 2018 najmenej raz v Poprade na ulici K.. XXXX/X, okres
Poprad, v mieste trvalého bydliska maloletej E.., nar. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek tomu,
že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

bod II.- obž. U. V. v období mesiacov apríl 2018 až október 2018 najmenej raz v Poprade na ulici K. XXXX/X,
okres Poprad, v mieste trvalého bydliska maloletej E.., nar. XX.XX.XXXX vykonal súlož a to aj napriek
tomu, že vedel, že maloletá nedovŕšila 15-tý rok svojho veku, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia,

za čo im bol uložený

obž. Y. V.
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 42 ods. 1, 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr.

zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 a § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním
a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 5 rokov, zároveň mu bola podľa §
51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona uložená aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve; okrem toho mu podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bolo
uložené aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou,

obž. Markovi Bodzionymu
podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l) Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr.

zákona mu bola určená skúšobná doba na 3 roky, zároveň mu bola podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona
uložená aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obž. U. V. dňa 10.03.2020 prostredníctvom svojho obhajcu

proti výroku o treste pre podstatné chyby konania, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými
sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení
a tiež preto, že uložený trest je neprimeraný. Výrok o treste považuje za nezákonný a nespravodlivý
a to berúc do úvahy hlavne okolnosti prípadu, teda aj na celkom zrejmý podiel viny na strane
maloletej E.. na stíhanom skutku a to preukázaný spôsob komunikácie maloletej E.. či už s ním

resp. s druhým spoluobvineným, ktorému sa vôbec nebránila, či jej prezentácia na internetových
zoznamovacích portáloch s označeným vekom 18 rokov, a to dokonca aj v čase konania hlavného
pojednávania, t. j. s výrazným odstupom od doby spáchania skutku. Okrem toho poukázal aj na ďalšie
okolnosti ako skutočnosť, že k súloži došlo v priestoroch bydliska poškodenej, v trestnom konaní
spolu s ním bola stíhaná aj ďalšia osoba prakticky za rovnakú trestnú činnosť, čo v každom prípade

jednoznačne poukazuje na sexuálne aktívny spôsob života maloletej E.. a to napriek jej veku, na
absenciu traumatizácie resp. sexuálnej traumatizácie maloletej E.., bez potreby dlhodobej terapeutickej
intervencie, na bagatelizácii, zľahčovaní a nekritickému postoju maloletej E., k svojmu podielu viny na
vyšetrovaných okolnostiach, či nezistenie forenzne - psychologicky významnej ujmy a to v súvislosti
s jeho konaním u maloletej E... Bola jednoznačne preukázaná celkom zjavná spoluzodpovednosť,

resp. istý podiel viny maloletej E.. na jeho protiprávnom konaní, čo ostalo súdom prvého stupňa
nepovšimnuté. Je si samozrejme plne vedomý svojej protiprávnej činnosti, svoje správanie v súvislosti
s maloletou E.. už neraz oľutoval, k trestnému konaniu sa postavil zodpovedne a pokorne, pričom
dlhodobo žije s pocitom obrovskej negatívnej životnej skúsenosti, ktorá naňho bude doliehať počas
celého života. S poukázaním na uvedené je presvedčený, že v jeho prípade sú splnené všetky kritéria

na aplikáciu § 39 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Trest uložený mu súdom prvého stupňa v
kombinácii s povinnosťou podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného úradníka a podrobenia sa
psychologickému poradenstvu je neprimerane prísny a to aj v kontexte porovnania tej časti rozsudku,
ktorý sa týka druhého obžalovaného. Preto navrhol zrušiť výrok o treste a uložiť mu trest odňatia slobody
za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou
odvolací súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.Vrámciprieskumnéhokonaniaodvolacísúdsavprvomradezaoberalprocesnýmpostupomkonajúceho
súdu, či tento je v súlade so zákonom, pretože bez zákonného postupu nemožno ani rozhodnutie
považovať za zákonné. Konajúci súd dodržal procesné lehoty pri nariadení hlavného pojednávania,

obžalovanému umožnil vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu ako aj k vykonaným
dôkazom, pritom obžalovaný ako aj jeho obhajca mali možnosť predniesť argumentáciu ohľadne
ukladania trestu v rámci záverečnej reči a posledného slova, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo
spáchania skutku, a jeho vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo prijaté. Uvedené zistenia
tak opodstatňujú záver, že právo obžalovaného na obhajobu porušené nebolo. Ak obžalovaný namietal

porušenie jeho práva na obhajobu na základe toho, že konajúci súd nevykonal ako dôkaz oboznámenie
sa s fotografiou, ktorú predložil na hlavnom pojednávaní a ktorá poukazuje na terajšie aktivity
poškodenej na sociálnych sieťach opakovane s nepravdivým vekom (18 rokov), čím chcel poukázať na
charakter osobnosti maloletej, odvolací súd sa s touto jeho námietkou nestotožnil. Za porušenie práva
na obhajobu nemožno považovať každé nevyhovenie návrhu na vykonanie dokazovania, ale je potrebné
vždy posudzovať, či navrhovaný dôkaz je podstatným dôkazom, teda či môže ovplyvniť rozhodnutie o

vine alebo treste (primerane NS SR 6Tdo/16/2008). Predložený dôkaz obžalovaným totiž nemal vplyv
ani na vinu a ani na ukladanie trestu, keďže ide o skutočnosť, ktorá nastala dva roky po spáchaní skutku.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané len v obmedzenom rozsahu a to proti výroku o treste,
odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval a len v krátkosti konštatuje, že skutkové zistenia boli správne

právne kvalifikované ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu

prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona a to, že obžalovaný sa k spáchaniu
skutku priznal a oľutoval ho. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. V dôsledku prevahy poľahčujúcich
okolností potom konajúci súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho upravil
základnú trestnú sadzbu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov znížením jej hornej hranice na 7 rokov 8
mesiacov a v takto upravenej trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov 8 mesiacov ukladal trest. Po zhodnotení

všetkých okolností prípadu ako aj hodnotenia osoby obžalovaného vyvodil záver, že uloženie trestu
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov je trestom primeraným, keďže
nezistil splnenie podmienok na použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a priznanú
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona vyhodnotil ako bežnú okolnosť.

S priznaním iba jednej poľahčujúcej okolnosti sa odvolací súd stotožnil, pretože vyhlásenie
obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku, a oľutovanie jeho konania zodpovedá podstate
ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval konajúci
súd, ak obžalovanému nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, ktorá je
založená na vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu, hoci obžalovaný nebol doposiaľ

súdne trestaný. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný bol v štyroch prípadoch
uznanýzospáchaniapriestupkov,čopoukazujenaprotiprávnekonanianižšejzávažnosti.Toalevylučuje
konštatovanie, že obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním trestného činu. Keďže došlo k prevahe
poľahčujúcich okolností, použitie ustanovenia § 38 ods. 3 je v súlade so zákonom.

Odvolací súd sa ale nestotožnil s názorom konajúceho súdu, že neboli zistené žiadne okolnosti pre
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a že poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona nebola takou okolnosťou, ktorá by svojím rozsahom alebo významom
prekračovala bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný
vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, a vzdal sa tak práva na verejný proces pri dokazovaní

jeho viny, čo podstatným spôsobom skrátilo trestné konanie, pritom nemal možnosť oboznámiť sa
so sankciou, ktorá ho môže postihnúť, a mohol iba predvídať, že mu bude uložený trest v zákonom
stanovenej trestnej sadzbe od 3 rokov do 10 rokov. Súdna prax ustálila, že v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku môže táto okolnosť, ktorá sa hodnotí aj ako poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, byť podkladom pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.

1 Tr. zákona, keďže vyhlásenie o vine je porovnateľné s dohodu o vine, pretože v oboch prípadoch
sa obvinený vzdáva práva na verejný proces a preskúmania jeho viny v rámci riadneho opravného
prostriedku (primerane stanovisko NS SR č. 44/2017).Obžalovaný poukázal v rámci uplatnených odvolacích dôvodov i na skutočnosť, že vo veci bol s ním
obžalovaný aj Y.. V. ktorému bol ukladaný taktiež trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, avšak ako
trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, keďže spáchal dva rovnaké trestné činy sexuálneho

zneužívania. Aj z tohto pohľadu hodnotil trest jemu uložený ako neprimeraný, keďže sa zodpovedá iba
za jeden trestný čin.

Odvolací súd sa stotožnil aj s touto odvolacou námietkou, pričom dáva do pozornosti i to, že obž. Y.. V.
sa hlavného pojednávania nezúčastnil a hoci požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti a umožnil

tak súdu vo veci konať, konajúci súd musel vykonať dôkazy za účelom rozhodnutia o podanej obžalobe
vo vzťahu k jeho osobe.

Hodnotiac závažnosť protiprávneho konania, osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol,
riadne pracuje a prejavuje snahu viesť riadny život, hodnotiac jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti,
ku ktorej sa priznával už v prípravnom konaní a ktorú oľutoval, berúc zreteľ aj na vzdanie sa práva

obžalovaného na verejný proces odvolací súd uzavrel, že uložený trest odňatia slobody je trestom
neprimeraným i keď je uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s poukázaním na
už vyššie prezentované úvahy.

Uvedený záver bol potom podkladom pre zrušenie výroku o treste v napadnutom rozsudku vzťahujúceho

sa na obž. M. V. postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku a keďže konajúci súd
vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie k napadnutému výroku, odvolací súd rozhodol vo veci
sám. Obžalovanému M. V. uložil za použitia aj § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 2 roky v zmysle § 49
ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona, pretože výkon trestu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

a osobu obžalovaného nie je nevyhnutným.

Takto uložený trest odňatia slobody považoval odvolací súd za primeraný nielen z pohľadu závažnosti
spáchaného trestného činu, na ktorom sa spolupodieľala aj samotná poškodená, ale aj z dôvodu
zabezpečenia ochrany spoločnosti, ktorý sa dá zabezpečiť aj trestom kratšieho trvania, a z pohľadu

možností nápravy obžalovaného, ktorú vzhľadom na jeho doterajší život možno dosiahnuť aj trestom
uloženým pod dolnú hranicu zákonnej sadzby.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného za opodstatnené
a vyhovel mu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.