Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200823
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619200823.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne: S. J., nar.

XX.X.XXXX,trvalebytomJ.C.,Y.XXX/XX,zastúpenáAdvokátskoukanceláriouKurucová,s.r.o.,Senica,
Hurbanova 486/2 proti žalovaným v 1. rade: W. D., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade: I. D., nar. XX.X.XXXX,
obaja trvale bytom J., J. X/XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Procházka, AK Lakšárska Nová
Ves 403 o o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J. C.,
zapísanej v LV č. XX ako parcela registra „Q.“ parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
277 m2 v podiele 3/5-in.

Žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.4.2019 voči žalovaným domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. J. C., zapísanej na LV č. XX ako parc. reg.
„Q.“ parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2 v podiele 3/5-in (ďalej aj „predmetný
pozemok“). Zároveň žiadala náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Borský Mikuláš, LV č. XX parc.č.
XX,XX,XX, XX, XX, XX a XXX a rodinného domu postaveného na parc.č. XX v celosti. Zároveň je
spoluvlastníčkou predmetného pozemku zapísaného v LV č. XX v 1/25-ine a v 14/25-inách. Žalovaní
sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku v 1/25-ine. Pri vlastníctve žalovaných i žalobkyne ohľadom
1/25-iny predmetného pozemku je uvedená poznámka „Hodnovernosť údaju o vlastníckom práve k
nehnuteľnostiam v katastri bola vyvrátená. Podľa § 71 ods. 3 z.č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje nesmú
používať podľa P430/2016 č.z. 619/16. Jedná sa teda o jedná o duplicitné vlastníctvo.

Pôvodná parc.č. XXX/X bola zapísaná v pozemkovej knihe ako spoločný dvor a to vo vl. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX (k.ú. J. C.), pričom nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXXX, XXXX, XXXX vlastnili
V. Č. a manželka.

Vo vl.č. XXXX, kde bola zapísaná parc.č. XXX/X- spoločný dvor s parc. č. XX, XX, XX S. XX, bol
pod bodom B5a zapísaný V. Č. ako vlastník v 1-ici a pod B6 V. Č. ako vlastník v 1-ici. Táto vložka

bola uzavretá na základe rozhodnutia ŠN v Senici O. XXX/XX. Pod týmto číslom bola registrovaná
bývalým Štátnym notárstvom darovacia zmluva číslo L. XX/XX, L. XX/66, podľa ktorej V. Č. daroval
svojej manželke S. Č. 1/2-icu rodinného domu s.č. XXX s prísl. na parc.č.XX,XX,XXX, ako i podiel na
spoločnom dvore na parc.č. XXX/X v kat.úz. J. C..Vo vl.č. XXXX boli ako vlastníci nehnuteľností parc.č. XX,XX ako i parc.č. XXX/X spoločný dvor s domami
XX, XX, XX, XX vo výmere 77 siah zapísaní V. Č. v 1/2-ici a S. Č. v 1/2-ici. Vložka bola uzavretá na

základe D XXXX/XX.

Vo vl. č. XXXX boli ako vlastníci nehnuteľností parc.č. XX, XX a parc.č. XXX/X dvor spoločný s domami
XX, XX, XX S. XX zapísaných vo vložke XXX, XXXX, XXXX a XXXX vo výmere 77 siah zapísaní V. Č.
v 1/2-ici a S. Č. v 1/2-ici. Táto vložka bola uzavretá na základe D XXXX/XX.

Rozhodnutím bývalého Śtátneho notárstva v Senici č. XXXX/XX zo dňa 19.2.1976 bolo prejednané
dedičstvo po nebohom V. Č., po vyporiadaní dedičstva sa stali vlastníkmi okrem iného aj predmetného
pozemku nasledovní dedičia:
1.S. Č. rod. K. v 6/10-inách. (Týmto rozhodnutím
nadobudla 1/10-inu. 5/10-in jej patrilo ako spoluvlastníčke.)

2. I. Č. , nar. XX.X.XXXX v 1/10-ine,
3. E. T. rod.Č. v 1/10-ine,
4. O. Č. rod. Č. v 1/10-ine,
5. E. Š.Á. rod. Č. v 1/10-ine.

Okresný súd Senica v konaní č. 6C 138/76 zrušil spoluvlastníctvo účastníkov, a to navrhovateľky S. Č.
proti odporcovi I. Č., E. T., O. Č.R. a E. Š. k nehnuteľnostiam v kat.úz. J. C. LV č. XX, parc.č. XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XXX ako i k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX parcely registra "C" parc.č. XXX/1
spoločný dvor vo výmere 277 m2 tak, že podiely odporcov každého v 1/10-ine prikázal do vlastníctva
navrhovateľky (S. Č.). Rozsudok číslo 6C 138/76 zo dňa 25.7.1977 bol právoplatný dňa 8.10.1977. S. Č.

zaviazaná zaplatiť každému z odporcov sumu 3 148 Kčs do 15 dní pod následkami výkonu rozhodnutia.
S. Č. sa stala výlučnou vlastníčkou príslušného podielu predmetného pozemku.

S.Č. zomrelaX.XX.XXXXsozanechanímzávetu.ZávetnoudedičkoubolaS.C..Rozhodnutímbývalého
Štátneho notárstva v Senici číslo D XXXX/XX sa S. C. stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností okrem

iného predmetného pozemku v príslušnej časti. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.1.1979.

Kúpnou zmluvou obsiahnutou v notárskej zápisnici L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa 9.9.1988 predala S.
C. nehnuteľnosti v k.ú. J. C. zapísané na LV č. XX parc.č. XX, XX , XX , XX, XX, XX, XXX v celosti a na
LV č. XX v k.ú. J. C. parc.č. XXX/1 dvor spoločný vo výmere 277 m2 v príslušnom podiele O. J., nar.

XX.X.XXXX a jeho manželke, teda žalobkyni.

SO.J.sažalobkyňarozviedlaarozsudkomOSvSenicič.k.XCX/XXzodňa6.12.2000bolovyporiadané
BSM a to tak, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. J. C. LV č. XX parcely registra "Q."
parc.č. XX, XX, XX, XX,XX, XX, XXX v celosti a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. J. C. LV č.

XX parcely registra "Q." parc.č. XXX/1 zast. pl.(spoločný dvor) vo výmere 277 m2 v príslušnom podiele.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.2.2001

Zámennou zmluvou zo dňa 13.1.2006 si žalobkyňa zamenila s MUDr. C. N., C. C. nehnuteľnosti parc.č.
XX a parc.č. XX za parc.č. XX a XX. Táto zámenná zmluva sa však netýkala predmetného pozemku,

teda spoločného dvora. Zmluva bola vložená pod číslom V XXX/XX zo dňa 9.2.2006.

I. Č. (nar. XXXX, syn V. Č.) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičstvo bolo prejednané pod číslom XD XXX/
XXXX zo dňa 18.3.2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.4.2004. Predmetom dedičstva boli
nehnuteľnosti v kat.úz. T., vkladná knižka a finančné prostriedky. Dedičmi boli I. Č., nar.XXXX a I. Č.,

nar.XXXX.
Dedičia po poručiteľovi I. Č. podali návrh na náhradné prejednanie dedičstva, kde predmetom
novoobjaveného dedičstva mal byť ideálny podiel 1/25-ine na predmetnom pozemku. Osvedčením o
dedičstve vydaným notárom JUDr. I. T., Notársky úrad Skalica pod č. XXD XXX/XXXX, K. XX/XX-T.
zo dňa 23.2.2007 bolo dedičstvo vyporiadané tak, že dedičom predmetnej nehnuteľnosti sa stal I. Č.,

nar.XXXX - syn poručiteľa v celosti.
V ten istý deň 23.2.2007 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a v ten istý deň I. Č., nar. XXXX uzavrel
so žalovanými kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podiel 1/25-iny na predmetnom pozemku. Zmluva
bola vložená Správou katastra Senica pod číslom E. XXX/XX, zo dňa 26.3.2007.Žalovanísatedastalivlastníkminehnuteľnostívroku2007,nazákladevyššiespomínanejkúpnejzmluvy
od predávajúceho I. Č., nar. XXXX.

Rozsudkom OS v Senici č.k. XC XXX/XX sa stala S. Č. výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, okrem
iného aj parc.č. XXX/1 v k.ú. J. C., teda I. Č., nar.XXXX od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 8.10.1977 už
nebol vlastníkom žiadneho podielu v tejto parcele. To znamená, že nebolo možné, aby notár na základe
rozhodnutia XXD XXX/XXXX náhradne prejednal nehnuteľnosť, a to podiel 1/25-iny predmetného

pozemku a následne, aby tento uzavrel kúpnu zmluvu so žalovanými.

Po zistení, že na LV č. XX sú nesprávne zápisy, obrátila sa žalobkyňa na Okresný úrad Senica,
katastrálny odbor (ďalej len „OÚ“), ktorý vydal rozhodnutie pod číslom Z..XX/XXXX zo dňa 16.6.2016 a
po prešetrení opravil údaje v kat.úz. J. C. na LV č. XX, zrušil vlastnícke právo k pozemku registra - KN,
parc.č. XXX/1 zast. pl. vo výmere 277 m2 evidované v prospech vlastníkov E. T. v podiele 1/25-iny, S. J.

v podiele 1/10-iny, V. Č. v podiele 1/10-iny, S. Č. podiele 1/10, S. Č. v podiele 1/10-iny, O. Č. v poduiele
1/25-iny, E. Š. v podiele 1/25-ine a S. Č. v podiele 1/25-ine a rozhodol, že vlastnícke právo sa zapíše
v prospech spoluvlastníčky S. J. rod. J. v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny s titulom nadobudnutia L.
XXX/XX, L. XXX/XX, O., rozsudok XC X/XX.

Je nepochopiteľné, aby rozsudok OS v Senici číslo XC XXX/XX bol zapísaný pokiaľ ide o LV č. XX
parc.č. XX, XX , XXX, XX, XX, XX S. XX a zvyšok rozsudku, ktorý bol nepochybne katastru zaslaný a
týkal sa nehnuteľností na LV č. XX, už zapísaný nebol.

Na základe tohto rozhodnutia potom bol urobený zápis na LV č. XX a to tak, že žalovaní boli vlastníkmi

v 1/25-ine ako duplicitný vlastník, žalobkyňa v 1/25-ine ako duplicitný vlastník a tiež vlastník v 14/25-
inách.
Ďalšími spoluvlastníkmi parc. č. 101/1 je E. V. a manž. C. V. v podiele 2/5-iny, avšak ich podiel v tejto
nehnuteľnosti nie je sporný.

Žalobkyňa mala záujem so žalovanými sa dohodnúť. Cestou právnej zástupkyne ich predvolala do
advokátskej kancelárie. Advokátka žalovaným vysvetlila problém s tým, že keď prešetrí a zadováži
všetky doklady, napíše im. Listom zo dňa 17.12.2018, ktorý bol zaslaný žalovaným do Bratislavy a
následne, keď sa neozvali i do J. C., im advokátka vysvetlila všetky okolnosti s tým, že nemôžu byť
vlastníkmi, keďže I. Č., nar. v roku XXXX na základe rozsudku OS v Senici nebol vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, táto nemohla byť predmetom náhradného prejednania dedičstva a následne kúpnej
zmluvy.
Celú záležitosť bolo možné riešiť urovnaním, avšak žalovaní sa k listu zo dňa 17.12.2018 nevyjadrili a
z ich postoja je zrejmé, že vec nemienia riešiť mimosúdne. Preto bola žalobkyňa nútená podať žalobu
na súd a domáhať sa určenia vlastníckeho práva tak, aby bolo odstránené duplicitné vlastníctvo.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.6.2019 uviedli, že so
žalobou nesúhlasia. Uviedli, že ich právni predchodcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.1966
pozemok parc.č. XXX/X v k.ú. J. C. a k prístupu na svoje nehnuteľnosti z verejného priestranstva peši i
vozidlami vždy využívali predmetný pozemok. Iný prístup ani nie je možný. Žalovaní po nejakom čase po

nadobudnutí nehnuteľnosti parc.č. XXX/X zistili, že nie sú spoluvlastníkmi predmetného pozemku, teda
spoločného dvora. Preto kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.2007 odkúpili od I. Č. jeho spoluvlastnícky podiel
1/25 na predmetnom pozemku, ktorý tento podiel riadne nadobudol osvedčením o dedičstve č. XXD
XXX/XXXX, K. XX/XX-T.. Od vykonania vkladu ich spoluvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa
cítili byť vlastníkmi predmetného spoluvlastníckeho podielu a ich vlastnícke právo nik nespochybňoval.

Až niekedy v mesiaci november 2018 ich oslovila právna zástupkyňa žalobkyne s tým, že údajne
predmetný spoluvlastnícky podiel bol na nich prevedený protiprávne a jeho skutočnou vlastníčkou je
žalobkyňa. Listom zo dňa 17.12.2018 im oznámila skutočnosti uvedené v žalobe. Z toho vyplýva,
že v čase od 23.2.2007 do novembra 2018, teda po dobu dlhšiu ako 10 rokov, sa žalovaní cítili
byť vlastníkmi predmetného spoluvlastníckeho podielu a ich vlastnícke právo nikto nespochybňoval.

Jednalo sa z ich strany o oprávnenú držbu, opierajúcu sa o právny titul - formálne správnu kúpnu
zmluvu, vloženú do katastra pod E.-XXX/XX a súčasne boli poctivými v zmysle dobrej viery držiteľov.
Pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti prípadu od nich požadovať a preto žiadali žalobu zamietnuť.4. K uvedenému doručila dňa 15.7.2019 na súd svoje písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá uviedla, že
vlastníciparc.č.XXX/Xvk.ú.J.C.malinaverejnúkomunikáciusamostatnývchod.Žalobkyňauviedla,že

nechcela,abyžalovaníchodilicezpredmetnýpozemok,pretoimvprístupezamedzilazloženýmdrevom.
Následne žalovaný v 1. rade zavolal políciu a ukázal jej listinu, na základe ktorej odkúpil spoluvlastnícky
podiel na predmetnom pozemku od I. Č.. Na to mu žalobkyňa povedala, že nemohol odkúpiť žiadny
podiel, nakoľko ona je vlastníčkou 3/5-ín predmetného pozemku. Dňa 11.3.2016 podala žalobkyňa na
OÚ žiadosť o prešetrenie zápisu vlastníctva v spoločnom dvore parc. č. XXX/X. Listom zo dňa 27.4.2016

jejOÚoznámilzačatiekonaniaoopravechybyatentolistbolzaslanýnavedomieajžalovaným.Okresný
úrad Senica katastrálny odbor rozhodnutím č. Z.-XX/XXXX-X zo dňa 16.6.2016 opravil údaje v k.ú. J. C.
tak, že zrušil vlastnícke právo k predmetnému pozemku evidované v prospech E. T.T. v 1/25-ine, S. J. v
1/10-ine, V. Č. v 1/10-ine, S. Č. v 1/25-ine, E. Š. v 1/25-ine, S. Č. v 1/25-ine a zapísal vlastnícke právo
v prospech žalobkyne v 3/5-inách. Toto rozhodnutie bolo zaslané aj žalovaným. Ďalším listom zo dňa
12.8.2016 oznámil OÚ nielen žalobkyni, ale aj žalovaným výsledok šetrenia vlastníkov na predmetnom

pozemku so záverom, že na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX v dedičskej veci po
nebohom I. Č. (nar. XXXX) bol nesprávne prevedený spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku,
teda spoločnom dvore parc.č. 101/1 v prospech I. Č. (nar. XXXX) a následne bol tento predmetom kúpnej
zmluvy. Keďže okresný úrad nemal právomoc rozhodnúť, vyzval žalobkyňu i žalovaných na uzavretie
dohody o mimosúdnom urovnaní na odstránenie duplicitného vlastníctva k pozemku alebo na podanie

určovacej žaloby na súd. Tento list bo zaslaný aj žalovaným. Na základe uvedeného je zrejmé, že
žalovaní vedeli, že ich vlastnícke právo k podielu na predmetnom pozemku je sporné a preto nemohli
nehnuteľnosť užívať v dobrej viere a byť oprávnenými držiteľmi. Nie je pravda, ako žalovaní tvrdili, že
ich vlastnícke právo nikto nespochybňoval. Nepochybne najneskôr od augusta 2016 žalovaní vedeli,
že nemôžu byť spoluvlastníkmi predmetného pozemku. Listom právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa

17.1.2018 boli žalovaní predvolaní k právnej zástupkyni žalobkyne za účelom uzavretia mimosúdnej
dohody.

5. K uvedenému sa následne dňa 8.10.2019 vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že list OÚ zo dňa 27.4.2016,
jeho rozhodnutie zo dňa 16.6.2016 ani list zo dňa 12.8.2016 nikde neobsahovali ani zmienku o tom, že

žalovaní nie sú vlastníkmi svojho spoluvlastníckeho podielu na predmetnom pozemku. Žalovaní sú v
oblasti práva laikmi a preto im uvedené dokumenty tak, ako boli formulované, vlastnícke právo nijako
nespochybňovali. Vystrašil ich až list od právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 17.12.2018, pretože v
ňom uvádzané skutočnosti ich vlastnícke právo spochybňovali. Takže medzi 23.2.2007 a novembrom
2018 sa žalovaní cítili byť vlastníkmi podielu k predmetnému pozemku. Okrem toho žalovaní poukázali

na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 549/2015 - 33 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého zásadu „nikto
nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa, pokiaľ je
nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný. Dobrá viera nadobúdateľa však
musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s
prihliadnutím na individuálne okolnosti musí javiť ako spravodlivé. To znamená že v prípade, ak sa

dostane do rozporu princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a princíp ochrany dobrej
viery nadobúdateľa a pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch práv, má zvýšené riziko niesť
nedbalý vlastník. V tomto prípade 1/25-ina predmetného pozemku nebola zapísaná na žalobkyňu,
nakoľko rozsudok OS Senica sp.zn. XC XXX/XX nebol do katastra riadne zapísaný. Pokiaľ štát v roku
2002 spôsobil ďalší problém a vytvoril tak chaos v zápise vlastníckych práv, nemôže byť uvedené na

ujmu žalovaných. Žalobkyňa ani od nadobudnutia vlastníckeho práva v roku 1988, ani po zápise ROEP
v roku 2002 nebola dbalá svojich vlastníckych práv a nevyvinula žiadne úsilie smerujúce k tomu, aby
sa oboznámila so stavom ich zápisu v katastri a následne aby zabezpečila zosúladenie ich zápisu s
príslušnými listinami. Učinila tak až v roku 2016, avšak bez toho, aby o tomto mali vedomosť žalovaní. V
rámci uvedenej kolízie princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka . žalobkyne a princípu

ochrany dobrej viery nadobúdateľov - žalovaných by teda riziko ako nedbalá vlastníčka mala znášať
žalobkyňa.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaných, výpismi z LV č. XX a XX pre k.ú. J. C.,
PKV č. XXXX, XXXX, XXXX, notárskou zápisnicou č. L. XX/XX, L. XX/XX zo dňa 3.3.1966, rozhodnutím

Štátneho notárstva v Senici v dedičskej veci po V. Č. sp.zn. K. XXXX/XX zo dňa 19.2.1976, rozsudkom
Okresného súdu Senica sp.zn. XC XXX/XX zo dňa 25.7.1977, rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici
v dedičskej veci po S. Č. sp.zn. D XXXX/XX zo dňa 31.10.1978, notárskou zápisnicou č. L. XXX/XX, L.
XXX/XX zo dňa 9.9.1988, rozsudkom Okresného súdu Senica sp.zn. XC X/XX - XX zo dňa 6.12.2000,zámennou zmluvou zo dňa 13.1.2006, osvedčením o dedičstve v dedičskej veci po I. Č. nar. 1927
sp.zn. XD XXX/XXXX, K. XXX/XX - V zo dňa 18.3.2004, osvedčením o dedičstve v dedičskej veci
po I. Č. nar. XXXX sp.zn. 12D XXX/XXXX, K. XX/XX - K zo dňa 23.2.2007, kúpnou zmluvou zo dňa

23.2.2007, rozhodnutím Okresného úradu Senica katastrálny odbor zo dňa 16.6.2016, listom o dňa
17.12.2018, kúpnou zmluvou zo dňa 28.2.1966, mapou zobrazujúcou parcely, oznámením o vytýčení
hranice pozemku, žiadosťou o prešetrenie zápisu vlastníctva k predmetnému pozemku, oznámením
Okresného úradu Senica katastrálny odbor zo dňa 12.8.2016, upovedomením o začatí konania o oprave
chyby zo dňa 27.4.2016 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobkyňa zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe. Pri výsluchu na súde doplnila, že
žalovaní vždy vedeli, že je vlastníčkou predmetného pozemku v 3/5-inách, preto aj následne zháňali, od
koho by mohli nejakú časť predmetného pozemku odkúpiť, boli sa pýtať aj spoluvlastníkov predmetného
pozemku manželov V., ktorí im ale mali povedať, že nič predávať nechcú a aj keby pozemok predávali,
ponúkli by ho najskôr žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Na otázku PZ žalovaných uviedla, že

vedela o tom, že po zápise ROEP do katastra nehnuteľností boli v LV č. XX uvedení ako spoluvlastníci
predmetného pozemku aj osoby, ktoré svoje spoluvlastnícke právo stratili na základe rozsudku OS
Senica o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Uviedla že chodila po úradoch, viac krát sa bola pýtať
na túto vec, bola i za notárom JUDr. T. a vždy jej bolo povedané, že je to v poriadku. Nie je právnikom a
preto sa snažila získať informácie na úradoch. Potom, ako sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaní kúpili

1/25-inu predmetného pozemku, bola za pánom Č. a pýtala sa ho prečo pozemok neponúkol na predaj
najskôr jej, keďže má predkupné právo.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že predmetný pozemok má parc.č. XXX/X a rodinný dom, jeho manželky
stojí na parc.č. XXX/X, už len z tohto je podľa neho jasné, že uvedené nehnuteľnosti spolu súvisia.

Uviedol, že až keď im žalobkyňa zatarasila cestu drevom, zistili, že po právnej stránke z predmetného
pozemku nič nevlastnia. Boli sa preto pýtať manželov V., či by im časť nepredali, na čo im odpovedali
to, čo uviedla žalobkyňa. Následne oslovili notára JUDr. T., aby im s tým pomohol a ten im za nejaký
čas oznámil, že našiel spoluvlastníka predmetného pozemku a keď tento odkúpia, predídu v budúcnosti
problémom v prístupe na svoj pozemok. Žalovaný uviedol, že listy od OÚ im doručené boli, tieto si

prečítali, z týchto pochopili, že si žalobkyňa rieši niečo ohľadom svojich pozemkov. Uviedol tiež, že
listom, týkajúcim sa duplicitného vlastníctva k predmetnému pozemku, neprikladal veľkú váhu, nakoľko
mal vlastníctvo k 1/25-ine predmetného pozemku úradne potvrdené. Zároveň však uviedol, že v období
po doručení týchto listov ale oslovili svojho právneho zástupcu s tým, že by sa pokúsili so žalobkyňou
dohodnúť. Na otázku právnej zástupkyne, či im právny zástupca nevysvetlil situáciu, uviedol žalovaný,

že to s právnym zástupcom nerozoberali, rozhodli sa, že nechajú rozhodnutie na súd.

9. Žalovaná v 2. rade súhlasila s tým, čo uviedol jej manžel, žalovaný v 1. rade. Na otázky PZ protistrany
doplnila, že v dome na parc.č. XXX/X bývala od roku 1966, od svojho pol roka. Po vydaji sa odsťahovala
a v roku 1994 sa vlastníkmi domu stala ona s manželom.

10. Výpisom z LV č. XX pre k.ú. J. C. mal súd preukázané, že žalobkyňa je zapísaná ako spoluvlastníčka
predmetného pozemku (parc reg. „Q.“ parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2)
v 14/25-inách, a v 1/25-ine, žalovaní sú zapísaní ako spoluvlastníci predmetného pozemku v 1/25-ine.
Pričom pri zápise 1/25-iny ako u žalobkyne, tak u žalovaných je uvedená poznámka „Hodnovernosť

údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v katastri bola vyvrátená.“ Takéto údaje nesmú používať .

11. Z PKV č. XXXX, XXXX, XXXX a notárskou zápisnicou spísanou na Štátnom notárstve v Senici č. L.
XX/XX, L. XX/XX zo dňa 3.3.1966 obsahujúcou darovaciu zmluvu mal súd preukázané, že V. Č. a jeho
manželka, S. Č. boli spoluvlastníkmi predmetného pozemku (spoločného dvora) v 3/5-inách.

12. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici v dedičskej veci po V. Č. sp.zn. K. XXXX/XX zo dňa
19.2.1976malsúdpreukázané,žededičstvopoV.Č.,atedaajpredmetnýpozemokvpríslušnompodiele
nadobudli manželka S. Č. v 1/10-ine a jeho deti z prvého manželstva I. Č., nar. XX.X.XXXX v 1/10-ine, E.
T. v 1/10-ine, O. Č. v 1/10-ine a E. Š. v 1/10-ine. S. Č. sa tak stala spoluvlastníčkou príslušného podielu

predmetného pozemku v 6/10-inách, nakoľko už pred tým jej 5/10-ín patrilo ako spoluvlastníčke.

13. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp.zn. 6C 138/76 zo dňa 25.7.1977, právoplatným dňa
8.10.1977 mal súd preukázané, že spoluvlastníctvo dedičov uvedených v predchádzajúcom odseku bolozrušené a prejednávané nehnuteľnosti, okrem iného aj predmetný pozemok nadobudla do výlučného
vlastníctva S. Č..

14. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Senici v dedičskej veci po S. Č. sp.zn. K. XXXX/XX zo dňa
31.10.1978 mal súd preukázané, že všetok majetok po S. Č. na základe jej poslednej vôle vyjadrenej
v závete nadobudla S. C., nar. 16.9.1919.

15. Notárskou zápisnicou č. L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa 9.9.1988 spísanou na Štátnom notárstve

v Senici obsahujúcou kúpnu zmluvu mal súd preukázané, že žalobkyňa a jej manžel kúpili od S. C.
nehnuteľnosti, okrem iného aj predmetný pozemok (v podiele 3/5-iny).

16. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp.zn. 5C 7/00 - 64 zo dňa 6.12.2000 mal súd preukázané, že
po rozvode manželstva žalobkyne a O. J. v rámci vyporiadania BSM nadobudla predmetný pozemok
žalobkyňa.

17. Osvedčením o dedičstve v dedičskej veci po I. Č. nar. XXXX sp.zn. XXD XXX/XXXX, K. XX/XX -
K zo dňa 23.2.2007 mal súd preukázané, že v rámci dedičského konania o novoobjavenom majetku
nadobudol syn poručiteľa, I. Č., nar. XX.XX.XXXX ideálny podiel 1/25-iny predmetného pozemku.

18. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.2007 mal súd preukázané, že vyššie uvedený podiel 1/25-iny na
predmetnom pozemku, I. Č., nar. XXXX predal žalovaným.

19. Žiadosťou o prešetrenie zápisu vlastníctva k predmetnému pozemku zo dňa 10.3.2016, doručenej
Okresnému úradu Senica dňa 11.3.2016 mal súd preukázané, že žalobkyňa požiadala o prešetrenie

zápisu vlastníctva k spoločnému dvoru a o opravu zápisu.

20. Upovedomením zo dňa 27.4.2016 mal súd preukázané, že OÚ začal konanie o oprave chyby v LV
č. XX, upovedomenie bolo zasielané žalobkyni a ja žalovaným. V upovedomení sa uvádza, že v roku
2002 bol v katastrálnom území J. C. zapísaný projekt Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP),

pri ktorom spracovateľ nesprávne zapísal na LV č. XX vlastnícke právo k predmetnému pozemku.

21. Rozhodnutím OÚ zo dňa 16.6.2016 bolo rozhodnuté o zrušení vlastníckeho práva k predmetného, t.j.
parc.č. XXX/X evidovaného v prospech spoluvlastníkov E. T. v podiele 1/25-iny, S. J. v podiele 1/10-iny,
V. Č. v podiele 1/10-iny, S. Č. podiele 1/10-iny, S. Č. v podiele 1/10-iny, Rozálie Černej v podiele 1/25-iny,

Viery Šťovíčkovej v podiele 1/25-iny a S. Č. v podiele 1/25-iny a zápise vlastníckeho práva v prospech
spoluvlastníčky S. J., teda žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 3/5-iny s titulom nadobudnutia L. XXX/
XX, L. XXX/XX, O. XXXX/88, rozsudok 5C 7/00, Z-776/01. List bol zasielaný na vedomie aj žalovaným.

22. Oznámením OÚ zo dňa 12.8.2016 mal súd preukázané, že stranám bolo oznámené, že v časti 1/25-

iny k predmetnému pozemku sa jedná o duplicitné vlastníctvo a v katastri bude ohľadom tohto podielu
vyznačená poznámka o vyvrátení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve. V liste bola opísaná celá
genéza vlastníckeho práva k 3/5-inám predmetného pozemku od vlastníkov V. Č. a jeho manželky S.
Č.R. až po žalobkyňu. Tiež sa tu uvádza, že osvedčením o dedičstve XXD XXX/XXXX v dedičskej veci
po neb. I. Č. (nar. XXXX) bol nesprávne prededený spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore, ktorý

bol následne predmetom kúpnej zmluvy z roku 2007. OÚ uviedol, že sám nemá právomoc rozhodnúť,
ktoré vlastníctvo zapísané v súlade s príslušnou verejnou listinou je správne a preto strany vyzval na
uzavretie dohody o mimosúdnom urovnaní, príp. na podanie určovacej žaloby na súd. Uvedený list bol
zaslaný žalobkyni i žalovaným.

23. Listom zo dňa 17.12.2018 adresovaným žalovaným právna zástupkyňa žalobkyne objasnila situáciu
s duplicitným vlastníctvom, uviedla, že I. Č., od ktorého podiel na predmetnom pozemku kúpili, nebol v
časeuzavretiakúpnejzmluvyvlastníkomažalovanýmaponúklažalovanýmspísaniedohodyourovnaní.

24. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.26. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

28. Keďže v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu, súd v prvom rade riešil otázku existencie
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Súd má za to, že v prejednávanej veci
je naliehavý právny záujem daný tým, že právny stav vyplývajúci zo zápisu v katastri nehnuteľnosti
nezodpovedá skutočnosti a výrok určovacej žaloby je právne relevantným podkladom pre zápis
vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Keďže k mimosúdnej dohode v danej veci
neprišlo, je právne postavenie žalobkyne neisté a určenie vlastníckeho práva je jediným prostriedkom,

ktorý môže túto neistotu odstrániť a zabrániť tak v budúcnosti ďalším sporom v predmetnej veci medzi
stranami.

29. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu následne súd vyvodil právny záver,
že žaloba proti žalovaným v 1. a 2. rade bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako ho žalobkyňa požadovala určiť žalobou, nadobudla táto
riadne na základe kúpnej zmluvy v spojení s následným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode jej manželstva. Po preskúmaní celej genézy vlastníckeho práva k podielu vo
veľkosti 3/5-ín k predmetnému pozemku, t.j. k pôvodne spoločnému dvoru, bolo preukázané, že
vlastnícke právo k uvedenej časti pozemku bolo prevádzané v súlade so zákonom. Po zápise ROEP

do katastra nehnuteľností v roku 2002 však prišlo k chybe pri zápise a do katastra nehnuteľností boli
zapísané aj subjekty, ktoré už vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti po zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom neboli, okrem iného aj I. Č., nar. XXXX. Keďže žalovaní mali záujem vlastniť
aspoň časť predmetného pozemku, oslovili za účelom vyhľadania informácií notára JUDr. T., ktorý
následne na základe vyššie uvedeného chybného zápisu v katastri nehnuteľností podiel vo veľkosti

1/25-iny na predmetnom pozemku prededil v rámci dedičského konania o novoobjavenom majetku a
žalovaní tento podiel obratom kúpili od dediča I. Č. (nar. XXXX), a to kúpnou zmluvou zo dňa 23.2.2007,
t.j. v deň, kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že po zistení, že
v katastri nehnuteľností je chyba, snažila sa situáciu riešiť, bola sa pýtať na úrade aj u právnikov,
kde dostala odpoveď, že všetko je v poriadku. Až dňa 11.3.2006 podala oficiálnu žiadosť na OÚ o

vykonanie opravy. O začatí konania o oprave, ako aj o dôvode konania a následne i s rozhodnutím
OÚ o oprave zápisu s podrobným vysvetlením situácie okolo duplicitného vlastníctva k podielu vo
veľkosti 1/25-iny k predmetnému pozemku boli oboznámení aj žalovaní, a to v roku 2006, čo sami
potvrdili. V rozhodnutí OÚ sa jasne uvádza, že na základe rozsudku Okresného súdu Senica sp.zn.
XC XXX/XX nadobudla S. Č. okrem iného aj spoluvlastnícky podiel I. Č. na predmetnej nehnuteľnosti

a následne dedička S. C. dedila predmetný pozemok v 3/5-inách už v celosti a od tejto uvedené 3/5-
iny pozemku kúpila žalobkyňa s vtedajším manželom. Z vykonaného dokazovania je zároveň zrejmé,
že žalovaní vedeli, že ďalšími spoluvlastníkmi predmetného pozemku sú manželia V., od ktorých sa
pokúšali časť predmetného pozemku kúpiť. To znamená, že i v prípade, ak by žalovaní od momentu
kúpy časti predmetného pozemku boli ohľadom tejto časti dobromyseľnými držiteľmi, po oznámení

začatia a následne po doručení rozhodnutia OÚ zo dňa 16.6.2016 spolu s oznámením a ozrejmením
okolností okolo duplicitného vlastníctva dobromyseľnými byť prestali, nakoľko ich vlastnícke právo bolo
týmto spochybnené. Tvrdenie, že žalovaní ako laici z listov z katastrálneho úradu nepochopili, o čo
sa vo veci jedná a že ich vlastnícke právo bolo spochybnené, považuje súd za účelové. Podľa názoru
súdu, OÚ vysvetlil situáciu jasne a prehľadne a navyše, ako žalovaní sami uviedli, krátko po doručení

listov oslovili právnika za účelom riešenia danej veci. Takže celú situáciu po právnej stránke mohli
žiadať vysvetliť od osoby povolanej. V danom prípade treba vychádzať z jednej zo základných zásad
súkromného práva, a to zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto
nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého“)
vlastníka, v danom prípade žalobkyne. Jej uplatnenie znamená, že žalovaní nemohli platne nadobudnúť

vlastnícke právo k časti predmetného pozemku, ak subjekt, ktorý na nich vlastnícke právo prevádzal,
teda I. Č. (nar. XXXX), toto právo nikdy nenadobudol. Vlastnícke právo nemohlo byť na neho prevedené
v dedičskom konaní, nakoľko jeho právny predchodca (I. Č., nar. XXXX) prestal byť vlastníkom dňa
8.10.1977 (dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctvak predmetnému pozemku). Zároveň v danom prípade, pokiaľ ide o držbu časti predmetného pozemku
žalovanými, neuplynula zákonom predpokladaná 10 ročná doba, nakoľko žalovaní vstúpili do držby
predmetného pozemku dňa 23.2.2007, a v mesiaci 6/2016 bolo im bolo doručené rozhodnutie o oprave

nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností a 8/2016 im OÚ odporučil otázku ohľadom duplicitného
vlastníctva riešiť buď to dohodou o urovnaní, príp. určovacou žalobou na súde. Ich vlastnícke právo bolo
teda spochybnené pred uplynutím zákonom požadovanej 10 ročnej vydržacej doby, žalovaní sa teda
nemohli stať vlastníkmi podielu na predmetnom pozemku vydržaním.

30. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady „nemo plus iuris“ je nemožnosť
nadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiodnevlastníka,nemožnovylúčiťsituáciu,keďprotiprincípu
ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa,
na čo poukázal právny zástupca žalovaných s odkazom na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 549/2015
- 33 zo dňa 16.3.2016. Avšak ochranu skutočného vlastníka možno prelomiť ochranou dobrej viery
nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je

dobromyseľný, že vec nadobudol riadne podľa práva nadobudol, pričom dobrá viera musí byť pritom
hodnotená veľmi prísne a poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na
individuálneokolnostikonkrétnejvecimusíjaviťakospravodlivé.Odobrúvieruidevtedy,aknadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného

jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V predmetnej veci však zistený
skutkový stav a okolnosti daného prípadu podľa názoru súdu dobrú vieru žalovaných (posudzujúc ju
veľmi prísne) konštatovať nemožno. Žalovaná v 2. rade bývala v dome susediacom s predmetným
pozemkom, ktorý okrem iného aj jej rodina vždy používala na prechod ku svojmu domu, od roku 1966. Je

teda veľmi nepravdepodobné, že by nebola oboznámená s právnym osudom spoločného dvora. Obaja
žalovaní vedeli, že žalobkyňa a manželia V. sú spoluvlastníkmi spoločného dvora, nakoľko práve od
týchto sa snažili získať aspoň časť pozemku. Manželia V. im oznámili, že pozemok nepredávajú a aj
keby ho predávali, ponúkli by ho najskôr žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke. Iných spoluvlastníkov
nespomínali. Preto žalovaní o pomoc požiadali notára. Po zistení, že v katastri nehnuteľností je ako

spoluvlastník predmetného pozemku uvedený I. Č. (nar. 1927) nevyvinuli žalovaní ani minimálne úsilie
na overenie si pravdivosti tohto zápisu, i keď s prihliadnutím k vyššie opísaným skutočnostiam by
aktivita v tomto smere od očakávala. Naopak, žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu s dedičom ihneď v deň
nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia o novoobjavenom majetku, z čoho sa javí, ako by
celé dedičské konanie o novoobjavenom majetku prebehlo „na objednávku“ žalovaných. Celý uvedený

postup ako aj rýchla následnosť právnych úkonov týkajúcich sa uvedenej 1/25-iny pozemku dobrej
viere žalovaných nenasvedčuje, skôr naopak. Na druhej strane žalobkyňa v snahe riešiť nesprávny
zápis v katastri nehnuteľností dostala ako od úradov odpoveď, že vec je v poriadku, ktorá skutočnosť
nebola v konaní spochybnená. Nebola teda nečinná, ako tvrdila protistrana. V danom prípade teda
prípadné poskytnutie ochrany žalovaným na úkor žalobkyne ako skutočnej vlastníčky nemožno za

daných okolností hodnotiť ako spravodlivé. Uvedený prípad nenesie znaky takej výnimočnosti čo sa
skutkového stavu týka, ktorý by odôvodnil úvahy súdu o prelomení zásady „nemo plus iuris“.

31. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobe v úplnom
rozsahu vyhovel.

32. Súd nepovažoval za potrebné v konaní vypočúvať G. C., druha žalobkyňa, ani bývalého manžela
žalobkyne, ani manželov V. za účelom preukazovania, či žalovaní vedeli alebo nevedeli, že žalobkyňa je
spoluvlastníčkounehnuteľnostív3/5-inách,nakoľkoprerozhodnutiesúdubolopostačujúcepreukázanie
straty dobrej viery žalovaných po oboznámení sa s listinami od katastrálneho úradu pred uplynutí 10

ročnej vydržacej doby.

33. Nakoľko bola žalobkyňa vo veci plne úspešná, súd jej v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.