Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119219484
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119219484.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom D. XX, XXX XX Y. - mestská časť H.
D., proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, pobytom M. R. J. XXXX/XX, D. XXX XX, zastúpenému
právnym zástupcom Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom ul. J. XXXXX/XX, XXX XX D., v konaní
o zaplatenie 1.656,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/55/2019-143 zo dňa 5. decembra 2019 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/55/2019-143 zo dňa 5. decembra 2019 v napadnutých
výrokoch
- II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.346,61 Eur spolu s úrokom z omeškania v
sadzbe 9% ročne zo sumy 1.346,61 Eur odo dňa 9.12.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III., podľa ktorého žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%, o výške ktorej náhrady
trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku,

p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške
309,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 309,82 Eur od 9.12.2016 a v časti
úroku z omeškania v sadzbe 0,05 % ročne zo sumy 1.346,61 Eur od 9.12.2016 do zaplatenia,
zastavil. Podľa výroku II. napadnutým rozsudku okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1.346,61 Eur, úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.346,61 Eur odo

dňa 9.12.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
okresný súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%, o výške
ktorej náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu (pôvodným žalobcom
bol ERGO Poisťovňa, a.s., IČO: 35 779 012, ktorý na základe právoplatného uznesenia Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb/55/2019-223 zo dňa 29.4.2020 bol zamenený žalobcom Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, ďalej len „žalobca“), podľa ktorej žaloby sa domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 1.656,43 Eur, úrok z omeškania 9,05% ročne zo sumy 1.656,43 Eur od
9.12.2016 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur a trovy konania. V
žalobe žalobca poukázal na to, že dňa 9.12.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o sprostredkovaní,podľa ktorej žalovaný vykonával činnosť viazaného finančného agenta a vyvíjal činnosť smerujúcu
k tomu, aby žalobca a jeho zmluvní partneri mali príležitosť uzavrieť zmluvy na poistné produkty v
rozsahu predmetu činnosti žalobcu. Za riadne vykonanie tejto činnosti vznikol žalovanému nárok na

províziu podľa províznej schémy, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy a v zmysle ostatných príloh zmluvy.
Klienti, s ktorými žalovaný sprostredkoval uzavretie zmlúv na produkty, si neplnili svoje záväzky zo
sprostredkovaných zmlúv, preto podľa čl. V prílohy č. 1 zmluvy žalobca mal proti žalovanému nárok
na vrátenie vyplatenej provízie. Dňa 27.4.2015 zo strany žalovaného bola doručená výpoveď Zmluvy
o finančnom sprostredkovaní. Ukončenie zmluvy založilo oprávnenie žalobcu na vrátenie nezaslúžene

vyplateného programu finančnej podpory vo forme Štartovacieho balíka pre reprezentanta v zmysle čl.
IX.I bod 3 prílohy č. 1 zmluvy. Nezaslúžený Štartovací balík vo výške 1.400,- Eur (čl. IX.I) pozostával zo
splátok: 500,- Eur vyplatených za mesiac december 2014, 300,- Eur za január 2015, 300,- Eur za február
2015 a 300,- Eur za marec 2015. Nezaslúžené provízie (stornoprovízie) v zmysle odmeňovacieho
poriadku vo výške 256,43 Eur za Poistnú zmluvu č. 330046, ktorá bola ukončená k 1.9.2015. Výška
nezaplatenej pohľadávky tak predstavovala sumu 1.656,43 Eur.

2. Okresný súd k námietke žalovaného o nedostatku právomoci odkázal na úpravu ust. § 54b ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca bol oprávnený podať žalobu na všeobecný súd žalovaného, keď z
dostupných informácií bolo okresným súdom zistené, že označený rozhodcovský súd v rozhodcovskej
zmluve bol zriadený obchodnou spoločnosťou a nevyplynulo, že do troch mesiacov po 1.1.2015

splnil podmienky stanovené zákonom, resp. že by v súčasnosti išlo o súd, ktorý po 30.1.2012 môže
uskutočňovať rozhodcovské konanie, odkazom na ust. § 54b ods. 3, § 54c zákona o rozhodcovskom
konaní č. 244/2002 Z.z..

3. Okresný súd uviedol, že rozhodol na pojednávaní dňa 5.12.2019 v neprítomnosti strán sporu a

ich právnych zástupcov. Žalovaný bol na pojednávanie predvolaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 20.11.2019. Právny zástupca žalovaného zobral termín pojednávania na
5.12.2019 o 13.00 hod. na vedomie s upozornením, že nebude písomne predvolaný (ust. § 178 ods. 1
CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len
zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch). Žalovaný ani právny zástupca

žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.12.2019 žiadnym spôsobom neospravedlnili. Okresný
súd po začatí pojednávania o 13.00 hod. po preverení prostredníctvom súdnej tajomníčky senátu 18Cb
nezistildoručenieospravedlneniažalovanéhoanijehoprávnehozástupcuzpojednávaniadňa5.12.2019
o 13.00 hod, preto okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich právnych
zástupcovi, keďže nezistil dôvody na odročenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, podľa ktorého

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Okresný súd podľa ust. § 180 druhá veta CSP
rozhodol tak, že bude konať v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na čiastočné späťvzatie,
ktoré bolo doručené po začatí pojednávania vo veci samej dňa 20.11.2019, z ktorého dôvodu na

výzvu súdu žalovaný uviedol, že sa nevie k tomuto vyjadriť, pretože nedostal vyúčtovanie, ako
vyplýva z čl. II. čiastočného späťvzatia. Uvedené okresný súd nevyhodnotil ako kvalifikovaný nesúhlas
žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP. Žalovaný ani jeho právny
zástupcakvalifikovanýnesúhlassčiastočnýmspäťvzatímokresnémusúdunedoručilianidorozhodnutia
okresného súdu a v tomto smere neboli produkované žiadne návrhy na dokazovanie, ani v lehote 5 dní,

ktorá bola poskytnutá stranám sporu v zmysle vyhláseného uznesenia na pojednávaní dňa 20.11.2019.

5. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o finančnom sprostredkovaní s
viazaným finančným agentom medzi žalobcom ako poisťovňou a žalovaným ako finančným agentom,
ktorá bola uzavretá dňa 9.12.2014. Poukázal na rozhodné články predmetnej zmluvy. K námietke

platnosti zmluvy okresný súd zistil, že v čase podpisu zmluvy 9.12.2014, podľa výpisu z obchodného
registra žalobcu, boli za spoločnosť oprávnení konať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne.
Podľa Poverenia zo dňa 25.2.2014 (č.l. 106 spisu) bolo udelené poverenie pre Ing. M. Q., nar. X.X.XXXX,
aby za žalobcu vystupoval a s tretími osobami uzatváral zmluvy o finančnom sprostredkovaní so
samostatným finančným agentom podľa § 7, § 8 a § 9 zákona č. 186/2009 Z.z. a rozhodcovské zmluvy

podľa § 3 a nasl. ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poverenie bolo
podpísané Ing. Miriam Čizmazia, predseda predstavenstva a Ing. Ingrid Sojková, člen predstavenstva.
Ing. M. Q. poverenie prijal, čo potvrdil svojim podpisom. Toto poverenie bolo udelené na dobu do
31.12.2014. Ku dňu 25.2.20014 za spoločnosť konali vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne,pričom Ing. Miriam Čizmazia ako predseda predstavenstva bola oprávnená za žalobcu konať od
10.1.2013 a Ing. Ingrid Sojková ako člen predstavenstva bola oprávnená konať za žalobcu v období od
1.1.2013 do 13.7.2015 podľa výpisu z obchodného registra žalobcu na č.l. 95 a nasl. spisu.

6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii rozhodných ustanovení zákona č. 186/2009 Z.z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.186/2009Z.z.“),§2ods.2písm.c)Obchodnéhozákonníkamal
za preukázané, že pôvodný žalobca (poisťovňa) a žalovaný (finančný agent) uzatvorili dňa 9.12.2014 v

písomnej forme Zmluvu o sprostredkovaní podľa ust. § 642 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka,
čopreukázallistinnýdôkaz,atozmluvaofinančnomsprostredkovaní(č.l.9anasl.spisu),vzneníPrílohy
č. 1 podľa č.l. 21 spisu. Zmluvný vzťah okresný súd vyhodnotil ako obchodno-záväzkový podľa ust. § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože tento vzťah vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Pôvodný žalobca bol podnikateľom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka
a žalovaný v zmysle ust. § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom

poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním podľa ust. § 2 ods. 2 písm. c)
Obchodného zákonníka. K námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy pre nedostatok písomnej formy,
žalobca doložil do spisu dôkaz, ktorým bolo preukázané okresnému súdu, že pri podpise predmetnej
zmluvy za žalobcu konali osoby oprávnené konať za žalobcu, Ing. Miriam Čizmazia ako predseda

predstavenstva a Ing. M. Q., oprávnený konať na základe Poverenia zo dňa 25.2.2014, ktoré poverenie
bolo podpísané štatutárnym orgánom žalobcu spôsobom konania, ako vyplýva z výpisu z Obchodného
registra, a teda dvoma členmi predstavenstva, keď v zmysle ust. § 191 ods. 1 prvá veta Obchodného
registra predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v
jej mene a podľa ust. § 191 ods. 1 posledná veta Obchodného registra členovia predstavenstva, ktorí

konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra. Podľa
zápisu do obchodného registra konajú v mene žalobcu dvaja členovia predstavenstva a takéto konanie
bolo preukázané aj v súvislosti s podpisom poverenia na podpis zmluvy, z ktorej nároky si žalobca voči
žalovanému v danom spore uplatnil, čiže pri podpise zmluvy konali fyzické osoby oprávnené konať za
žalobcu.

7. Okresný súd mal výpisom z účtu žalobcu podľa ods. 34 odôvodnenia svojho rozsudku za preukázané,
že žalobca počas trvania zmluvy vyplatil žalovanému v súlade s dojednaním čl. IX bod 2. štyri splátky z
tituluprogramufinančnejpodpory,voformeštartovaciehobalíka-prvúsplátkuvovýške500,-Eur,druhú,
tretiu a štvrtú splátku každú vo výške 300,- Eur, spolu 1.400,- Eur. Ďalej okresný súd mal preukázané

listomžalobcuzodňa27.4.2015(č.l.29aods.33odôvodnenianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu),
že došlo k ukončeniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou podľa dojednania čl. 11. bod
11.3.2 bez uvedenia dôvodu. Podľa tohto zmluvného dojednania bola dohodnutá výpovedná lehota 1
mesiac a zmluvné strany dohodli písomnú formu výpovede. Písomnú formu výpovede preukázal list
žalobcu zo dňa 27.4.2015 (č.l. 29 spisu), doručenie preukázal podací lístok (č.l. 29 a 30 spisu, ods.

33 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu). Žalovaný nepoprel doručenie predmetnej
výpovede a sám v odpore proti platobnému rozkazu upozornil, že výpoveď z predmetnej zmluvy bola
daná zo strany žalobcu, čo preukázal aj list žalobcu zo dňa 27.4.2015.

8. Okresný súd k obrane žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožnil

s aplikáciou ust. § 36 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu nesporne zmluvné
strany v čl. IX.I bod 2 Prílohy č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní dohodli podmienky, kedy je
štartovací balík pre reprezentanta zaslúžený. Zaslúženosť štartovacieho balíka zmluvné strany urobili
okrem iného závislou aj od trvania zmluvy, a to minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky
štartovacieho balíka. V konaní bolo preukázané, že zmluva netrvala 24 mesiacov od vyplatenia prvej

splátky štartovacieho balíka, teda nebola splnená podmienka v zmysle čl. IX.I bod 2. písm. a) Prílohy
č. 1 pre to, aby sa štartovací balík stal zaslúženým. Žalovaný je preto ho povinný žalobcovi vrátiť.
Pri doručení výpovede zmluvy listom zo dňa 27.4.2015 žalovanému v apríli 2015, vychádzajúc z
podacieho lístka, podaním na pošte predmetnej výpovede dňa 27.4.2015, keď žalovaný netvrdil iný
termín doručenia predmetnej výpovede, potom pri dohodnutej výpovednej lehote jedného mesiaca,

ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, zmluva zanikla koncom
mája 2015. Pri preukázaní vzniku zmluvy 9.12.2014 zmluva netrvala 24 mesiacov ani od jej podpisu
zmluvnými stranami 9.12.2014, a teda nemohla trvať ani odo dňa vyplatenia prvej splátky štartovacieho
balíka, ktorý preukázateľne bol vyplatený prvýkrát v decembri 2014 vo výške 500,- Eur. Ak aj právnyzástupca žalovaného namietal aplikáciu ust. § 36 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, okresný súd
uviedol, že nebola dôvodná s ohľadom na preukázanú dohodu zmluvných strán v čl. 11. bod 11.3.2, kde
sa strany dohodli na písomnej výpovedi ktoroukoľvek zo zmluvných strán, doručenou druhej zmluvnej

strane a to aj bez uvedenia dôvodu. Výpoveď žalobcu listom zo dňa 27.4.2015 žalovanému bola daná
v súlade s čl. 11. bod 11.3 bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného zmluvného dojednania nebolo
možné vyhodnotiť, že splnenie podmienky zámerne zmaril žalobca, ani že na splnenie podmienky
sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je
jej splnenie na prospech. Konanie žalobcu podľa dohody zmluvných strán nebolo možné vyhodnotiť

ako zámerné konanie žalobcu, keď toto konanie malo zmluvný základ, ak žalobca mal právo dať
žalovanému výpoveď bez udania dôvodu, pretože mu to dovoľovala zmluva (dojednanie čl. 11. bod
11.3.2). Pre úplnosť okresný súd doplnil, že rovnaké právo dať písomnú výpoveď bez uvedenia dôvodu
mal aj žalovaný. Pre zaslúženosť štartovacieho balíka, ktorý žalobca vyplatil žalovanému, nebol splnený
zmluvný predpoklad, aby sa tento stal zaslúžený podľa čl. IX.I bod 2. písm. a), lebo podľa dojednania čl.
IX.Ibod2.písm.a)Prílohyč.1lenvprípadezaslúženiahofinančnýagentnemusípoisťovnivrátiť,apreto

okresný súd žalobe vyhovel ako nároku na vrátenie vyplateného štartovacieho balíka, ktorý žalobca
vyplatil žalovanému v rozsahu 1.400,- Eur, pričom v rozsahu sumy 53,39 Eur tento nárok žalobcu zanikol
zápočtom v súlade s dojednaním čl. VIII.I bod 4. Prílohy č. 1 k zmluve o finančnom sprostredkovaní,
podľa ktorého poisťovňa je oprávnená si kedykoľvek započítať prostriedky na KK s jej pohľadávkami
voči finančnému agentovi (§ 580 Občianskeho zákonníka), keď v zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho

zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

9. K vyjadreniam právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom pred okresným súdom
dňa 20.11.2019 okresný súd uviedol, že bolo dôvodné ich vyhodnotiť aj tak, že právny zástupca
žalovaného výslovne nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o rozsahu zúčtovania žalovaného nároku v

rozsahu čiastočného späťvzatia, teda zúčtovania v rozsahu, v akom žalobca evidoval stav kaučného
konta žalovaného. Žalovaný nepreukázal ani to, že výška nároku žalobcu na vrátenie nezaslúženej
provízie z titulu zrušenej Poistnej zmluvy č. 330046 nezodpovedá výške stornoprovízie 256,43 Eur, ktorú
žalobca zúčtoval práve s finančnými prostriedkami na kaučnom konte žalovaného. V tomto smere neboli
produkované žiadne dôkazy, preto podľa názoru okresného súdu bola namieste aplikácia ust. § 151

ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, a to vo vzťahu ku skutočnosti k rozsahu čiastočného späťvzatia podľa stavu kaučného
konta žalovaného. Žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových tvrdeniach vo vzťahu k pôvodne
uplatnenému nároku a k zúčtovaniu na nezaslúženú províziu, z ktorého dôvodu v zmysle ust. § 151 ods.
2 CSP potom popretie nároku zo strany žalovaného bolo neúčinné.

10. K argumentácii žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že žalovaný nepodpísal
Prílohu č. 1, okresný súd zhodne s vysloveným právnym zhodnotením na pojednávaní dňa 20.11.2019,
vyhodnotil túto listinu v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie umožňuje
zmluvným stranám, aby časť obsahu zmluvy určili aj odkazom jednak na všeobecné obchodné

podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Prílohu č. 1, na
základe ktorej bol priznaný nárok žalobcu na vrátenie nezaslúženého štartovacieho balíka, okresný súd
vyhodnotil ako iné obchodné podmienky, ktoré boli zmluvným stranám pri vzniku zmluvy známe a boli
aj k návrhu priložené, a to bez ohľadu na to, že neboli označené ako obchodné podmienky. Podstatné

bolo, že upravovali obchodné podmienky medzi stranami zmluvy vo vzťahu k Zmluve o sprostredkovaní,
ktorú zmluvné strany podpísali 9.12.2014 a že táto zmluva na túto Prílohu č. 1 k zmluve o finančnom
sprostredkovaní vo svojom dojednaní čl. 13. bod 13.6 odkazuje. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Príloha č. 1
mu nebola pri podpise predložená, a teda jej obsah mu nebol pri podpise zmluvy známy, toto tvrdenie
zostalo len v rovine tvrdenia, bez predloženia alebo označenia dôkazov na jeho preukázanie. Po tomto

tvrdení právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2019 bol poskytnutý stranám sporu
priestor, aby v lehote 5 dní poskytli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr na pojednávaní
dňa 5.12.2019. Žalovaný ani jeho právny zástupca tak neurobili. Okresný súd poukázal v tejto veci na
pasivitu žalovaného vo vzťahu k predloženiu vyjadrenia a predkladanie dôkazov aj s ohľadom na žiadosť
právneho zástupcu žalovaného, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 19.8.2019 o predĺženie

lehoty na zaslanie vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu. Okresný súd dodal, že pokiaľ došlo k odročeniu
pojednávania dňa 6.11.2019 za účelom mimosúdnych rokovaní, so súhlasom oboch sporových strán, za
situácie, že žalovaný chcel v rámci mimosúdnych rokovaní zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- Eur, potom
okresnýsúdobranužalovanéhovodporeprotiplatobnémurozkazu,akoajnapojednávaníkonanomdňa20.11.2019 prostredníctvom právneho zástupcu, že žiadne plnenie od žalobcu neprijal, vyhodnotil ako
kontraproduktívnuvovzťahukuplatnenémunárokužalobcuprotižalovanémuavsúvislostisvykonaným
dokazovaním táto obrana žalovaného ani preukázaná nebola. Žalobca predložil výpisy z účtov, podľa

ktorých bolo preukázané vyplatenie štartovacieho balíka v rozsahu, ako to tvrdil žalobca v žalobe 1.400,-
Eur a žalovaný opak nepreukázal.

11. Vo vzťahu k úroku z omeškania okresný súd poukázal na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 23/2013 Z.z.. Uplatnená sadzba úroku z omeškania

neodporovala zákonnej úprave. Doba omeškania vyplývala zo žiadosti o zaplatenie dlhu, v lehote do 15
dní odo dňa doručenia tejto žiadosti na číslo účtu tam uvedené. Podľa Prílohy č. 1 k zmluve, čl. IX.I. bod
3, lehota na vyrovnanie dlžnej sumy bola 15-dňová odo dňa obdržania výzvy na vrátenie. Pri doručení
tejto výzvy 23.11.2016, lehota na plnenie 15 dní, potom uplatnená doba omeškania zodpovedala
dohodnutému času v zmluve ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu vo výške 40,-
Eur okresný súd priznal pri preukázanom omeškaní s plnením žalovanej sumy, v zmysle právnej úpravy

ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, vo výške podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

12. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, a to k 5.12.2019

predstavoval sumu 1.751,21 Eur (suma 1.346,61 Eur, uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy vo
výške 9% ročne ku dňu rozhodovania okresným súdom a paušálna náhrada nákladov 40 Eur), úspech
žalovaného 18%, čistý úspech žalobcu predstavoval 64%. Za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP o výške
týchto trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

13. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov II., III., v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný,
ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a následne aj nesprávne právne posúdenie veci.

14. Žalovaný uviedol, že prevažnú časť žalovanej sumy vo výške 1.346,61 Eur, spočívajúcu v tzv. nároku

na vrátenie štartovacieho balíka, okresný súd priznal na základe toho, že príloha č. 1 zmluvy o finančnom
sprostredkovaní, ktorou je provízna schéma, je právne záväzný dokument pre vzťah medzi žalobcom a
žalovaným založený zmluvou. Okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, že tento dokument nemôže
mať povahu všeobecných obchodných podmienok podľa § 273 Obchodného zákonníka, pretože
obsah žalobcom predloženého dokumentu nezodpovedá zákonnej definícii. Provízna schéma obsahuje

identifikačné údaje zmluvných strán, a to konkrétne žalobcu a žalovaného, čiže presne vymedzila,
medzi ktorými subjektmi má tento dokument platiť. Dátum podpisu províznej schémy zo strany osôb
oprávnených konať v mene žalobcu je totožný s dátumom, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy
o finančnom sprostredkovaní, takže bolo zrejmé, že tento dokument bol určený pre konkrétny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným. Všeobecné obchodné podmienky platia tak, ako to vyplýva už z názvu

všeobecne medzi individuálne určeným subjektom na jednej strane a neurčitou nekonkretizovanou
množinou subjektov na strane druhej. Províznu schému tak, ako aj všetky ostatné dokumenty vypracoval
žalobca a ten uvedením konkrétnych údajov zmluvných strán vymedzil povahu tohto dokumentu ako
individuálneho kontraktu dopĺňajúceho zmluvu o finančnom sprostredkovaní. Provízna schéma podľa
názoru žalovaného nemá povahu obchodných podmienok, a preto sa musí spravovať ust. § 272 ods.

2 Obchodného zákonníka. Podľa tohto provízna schéma mala byť podpísaná žalovaným, a ak to tak
nebolo, tak potom nejde o platný právny dokument. Podľa žalovaného na tento dokument nebolo možné
aplikovať ust. § 273 Obchodného zákonníka, a tým sa vytýkalo nesprávne právne posúdenie zo strany
okresného súdu.

15. Podľa žalovaného nebolo preukázané ani splnenie podmienky podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keď podľa tohto ustanovenia musia byť obchodné podmienky stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo musia byť priložené k návrhu zmluvy. Žalovaný namietal, že provízna schéma mu nebola
zostranyžalobcudodňapodpisuzmluvyosprostredkovanípredložená.Tútoskutočnosťnebolžalovaný
v zmysle negatívnej dôkaznej teórie povinný preukázať. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že

najneskôr v momente podpisu zmluvy o sprostredkovaní mal žalovaný konkrétnu províznu schému
priloženú k žalobe vo svojej dispozícii alebo bol aspoň s ňou oboznámený. Tieto skutočnosti žalobca
v konaní nepreukázal. Žalobca tvrdenie žalovaného o nepredložení províznej schémy dokonca ani
nepoprel. Žalovaný uviedol, že samotná zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená dodatočne po tom,čo už vykonával pre žalobcu sprostredkovateľskú činnosť. Tieto skutočnosti podľa žalovaného bránia
aplikácii obsahu províznej schémy na vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a teda bránia priznaniu
nároku na vrátenie štartovacieho balíka v sume 1.346,61 Eur, čo bol celý predmet sporu po čiastočnom

späťvzatí žaloby zo strany žalobcu.

16. Vo vzťahu k províznej schéme ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že dojednanie čl. IX.I tohto
dokumentu odporuje § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jednou z podmienok vzniku nároku
na ponechanie si štartovacieho balíka bolo zotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu najmenej 24

mesiacov a plnenie ďalších podmienok počas tejto doby. Tomuto zodpovedal aj bod 1 uvedeného
článku, že zaslúženosť štartovacieho balíka sa mala vyhodnocovať až po uplynutí 24 mesiacov od
vyplatenia prvej splátky. V takomto prípade by žalobca podľa výkladu okresného súdu cez právo
bezdôvodného jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu mohol kedykoľvek počas jeho trvania
zabrániť žalovanému, aby mu vznikol nárok na ponechanie si štartovacieho balíka. Podľa žalovaného
priznanie nároku na vrátenie štartovacieho balíka na tomto právnom základe odporuje zákazu takéhoto

dojednania obsiahnutému v ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň odporuje aj dojednaniu
čl. IX.I bod 1. províznej schémy, ktorého obsah nasvedčuje skôr o správnosti výkladu, ktorý predložil
žalovaný, že ak dôjde k ukončeniu vzťahu poisťovňou počas prvých 24 mesiacov, nemožno toto
vyhodnotiť ako nesplnenie podmienok podľa bodu 2 uvedeného článku zo strany finančného agenta.
Žalobca totiž počas 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky ani nemal v zmysle čl. IX.I bod 1. právo

vyhodnocovať, či došlo k splneniu podmienok ponechania si týchto plnení, takže nemal ani právo
spôsobiť výpoveďou zmluvy zánik práva na ponechanie si štartovacieho balíka, resp. vznik povinnosti
na jeho vrátanie na strane žalovaného. Od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka dňa 15.1.2015
do doby, kedy bol žalovaný vyzvaný na vrátenie štartovacieho balíka listom žalobcu zo dňa 28.10.2016,
neuplynulo 24 mesiacov. Aj v prípade záväznosti províznej schémy a vyhodnotenia štartovacieho balíka

ako nezaslúženého žalobca nebol dňa 28.10.2016 oprávnený na vyzvanie žalovaného na vrátenie
štartovaciehobalíka.Splatnosťtejtopohľadávkybolavzmyslečl.IX.I.bod3.viazanánaobdržanievýzvy
na vrátenie balíka. V čase vyzvania nemal žalobca ešte právo vyhodnocovať zaslúženosť štartovacieho
balíka. Výzva žalobcu preto nemohla vyvolať účinky splatnosti jeho pohľadávky na vrátene štartovacieho
balíka, a to ani v prípade, ak by napriek vyššie uvedeným faktom táto pohľadávka existovala. Z tohto

pohľadu považoval žalovaný žalobu aj za predčasne podanú. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
nepreukázal, že nárok na konkrétnu províziu za konkrétneho klienta zanikol z dôvodu stornovania
zmluvy. Okresnému súdu bol predložený len interný prehľad, nie však dôkaz o ukončení zmluvy zo
strany klienta vrátane dôkazu o tom, že za tento konkrétny obchod bola žalovanému vyplatená žalobcom
tvrdená provízia. Žalovaný navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu

zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov súdneho konania.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní opakuje svoju
obranu uplatnenú v konaní pred súdom prvej inštancie. S touto obranou sa okresný súd dôsledne
a správne vysporiadal v odôvodnení rozsudku, preto žalobca navrhuje rozsudok okresného súdu v

napadnutých výrokových častiach potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že zotrváva na tom, že čl. IX.I bod 1. províznej
schémy je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V zmysle zásady iura novit curia okresný súd
mal povinnosť ex offo prihliadnuť na neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s § 662 ods. 3 Obchodného

zákonníka, ktoré je potrebné vykladať v kontexte s čl. 11 Smernice Rady z 18. decembra 1986 o
koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov
(86/653/EHS). Podľa tejto právnej normy v zmysle čl. 11 nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak:
- je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného.

Obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. Od ustanovení odseku 1 sa
nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu. Aj v zmysle uvedeného je potrebné
vykladať ust. § 662 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na daný prípad. Predmetné ustanovenie je
kogentné a neumožňuje rozšíriť dôvod zániku provízie aj na iné prípady ako tie, ktoré sú v ňom uvedené
v neprospech obchodného zástupcu. V danom prípade žalobca požaduje vrátenie tzv. štartovacieho

balíka, ktorý je svojou povahou taktiež províziou - odmenou za činnosť žalovaného. Žalovaný dal do
pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/135/2018, vydané v obdobnej veci, kde
žalobcom bola rovnako spoločnosť ERGO Poisťovňa, a.s., v ktorom konaní okresný súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú pre rozpor ustanovenia prílohy zmluvy upravujúceho právo na vrátenie štartovaciehobalíka a ostatných odmien žalovaného s § 662 Obchodného zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, pričom predmetom žaloby bolo vrátenie
časti provízie, ako štartovacieho balíka. Z tohto dôvodu žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.

19. Okresný súd vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu v
zmysle úpravy na č.l. 206 spisu, pričom vyzval žalobcu na možnosť vyjadrenia sa v lehote 10 dní od
doručenia výzvy, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

20. Na základe oznámenia o prevzatí zastúpenia, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z
titulu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, pred predložením spisového materiálu krajskému súdu,
okresný súd uznesením č.k. 18Cb/55/2019-223 zo dňa 29.4.2020, právoplatným dňa 21.5.2020, pripustil
zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca s pôvodným obchodným menom ERGO
Poisťovňa, a.s. vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, s ktorým žalobcom

už konal odvolací súd.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/92/2020-241 zo dňa

22.09.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 13.10.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

23. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval len v rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, vyjadrených v ním podanom odvolaní, datovanom dňa
30.1.2020 (č.l. 161 spisu) za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1, § 364 CSP. Podstatou
odvolacích dôvodov žalovaného bolo namietanie základu nároku žalobcu, ak podľa žalovaného Prílohu
č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Provízna schéma pre

kariérny stupeň finančného agenta nie je možné kvalifikovať ako dokument, ktorý by mal charakter
všeobecných obchodných podmienok v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže išlo o
dokument, ktorý bol určený pre konkrétny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a preto sa má spravovať
ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak provízna schéma nebola žalovaným podpísaná, nie je
možné ju považovať za platný právny dokument a základ pre žalobcov nárok. Ďalej žalovaný namietal,

že provízna schéma mu nebola do dňa podpisu zmluvy predložená, naviac čl. IX.I bod 1. tejto províznej
schémyodporujeust.§36ods.3Občianskehozákonníka,keďzaslúženosťštartovaciehobalíkasamala
vyhodnocovať až po uplynutí 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky a pri zaujatom výklade súdom
prvej inštancie žalobca cez právo jednostranného ukončenia zmluvného vzťahu mohol kedykoľvek
počas jeho trvania zabrániť žalovanému, aby mu vznikol nárok na ponechanie si štartovacieho balíka.

Ďalej žalovaný mal za to, že pre vyhovenie žalobcovho nároku nestačili len interné prehľady, ak nebol
predložený dôkaz o ukončení zmluvy zo strany klienta vrátane dôkazu o tom, že za tento konkrétny
obchod bola žalovanému vyplatená tvrdená provízia.

24. K uvedeným odvolacím dôvodom žalovaného, uplatneným v zákonnej odvolacej lehote, krajský súd

uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. V danej súdenej veci je potrebné prihliadnuť k postaveniu
žalovaného, ktorý v čase kreovania zmluvného vzťahu, a to Zmluvy o finančnom sprostredkovaní s
viazaným finančným agentom, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.12.2014, vystupoval
ako finančný agent, pričom išlo o zmluvu uzavretú v zmysle ust. § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Vzhľadom k tomuto jeho vystupovaniu v zmluvnom vzťahu, za aplikácie ust. §
6 ods. 1, 2, § 8 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.“), na ktoré zákonné
ustanovenie odkazovala Zmluva medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu zo dňa 09.12.2014,vyplýva, že v takomto postavení vystupujúci žalovaný má byť nositeľom v požadovanej miere tomu
zodpovedajúceho stupňa profesionality, odbornosti, z titulu ktorej sa namieste v takomto zmluvnom
vzťahu vyžaduje aj potrebná obozretnosť, štandardná odborná starostlivosť, pokiaľ žalovaný dohodol s

právnym predchodcom žalobcu v Zmluve zo dňa 09.12.2014 podmienky a súčasne predmetnú zmluvu
podpísal. Okrem iného v čl. 13 - záverečné ustanovenia, bodu 13.6.1 podpisom zmluvy žalovaný
potvrdil, že ...„Príloha č. 1: Provízna schéma pre kariérny stupeň Finančného agenta: Reprezentant“,
je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Nemohla byť preto relevantná obrana žalovaným, že provízna
schéma mu nebola predložená. Pred podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 žalovaným je vyjadrené

znenievčl.13.bodu13.8,že...„Zmluvnéstranyvyhlasujú,žesitútoZmluvuvrátanejejprílohprečítali,jej
obsahuporozumeli,súhlasiasovšetkýmiustanoveniamitejtoZmluvyauzatvárajútútoZmluvuslobodne,
vážne, určito, zrozumiteľne, pričom sú plne oprávnené a spôsobilé na uzatvorenie tejto Zmluvy.“ Krajský
súd v rovine tohto neopodstatneného odvolacieho dôvodu žalovaného poukazuje na odôvodnenie
rozsudku okresného súdu v odseku 50., s ktorým sa stotožňuje.

25. Krajský súd nezistil nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pokiaľ vyhodnotil
Prílohu č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Províznu schému
cez aplikáciu ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V niektorých častiach konkrétnosti Prílohy
č. 1 - Províznej schémy túto nie je možné vykladať tak, ako sa toho domáhal žalovaný v podanom
odvolaní v tom zmysle, že stráca charakter všeobecných obchodných podmienok, ktorý je vyžadovaný

ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Príloha č. 1 k Zmluve o finančnom sprostredkovaní s
viazaným finančným agentom - Provízna schéma má tak znaky adresnosti vo vzťahu k žalovanému,
ako aj znaky všeobecnosti, ktoré vyplývajú z jej obsahu, konkrétne z čl. III, ako aj vo všeobecnosti
vymedzenie nároku na províziu, na získateľskú províziu, následnú províziu, storno províziu a ďalšie
články, ktoré vo všeobecnosti vymedzujú podmienky Províznej schémy. Príloha č. 1 k Zmluve o

finančnom sprostredkovaní s viazaným finančným agentom, Provízna schéma pre kariérny stupeň
finančného agenta (ďalej len „Príloha č. 1“, resp. „Provízna schéma“) mala charakter obchodných
podmienok, ktoré zmluvným stranám, a to právnemu predchodcovi žalobcu a žalovanému, ktorí uzavreli
Zmluvu dňa 09.12.2014, boli známe a k zmluve pripojené tak, ako to svojim vlastnoručným podpisom
žalovaný na Zmluve dňa 09.12.2014 potvrdil, pred ktorým podpisom je uvedené, že neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy v rámci príloh bola aj Príloha č. 1: Provízna schéma pre kariérny stupeň Finančného
agenta: Reprezentant. Ďalej bolo pred podpisom žalovaným v čl. 13. bodu 13.8 vyjadrené, že zmluvu
vrátane jej príloh si zmluvné strany prečítali, obsahu porozumeli. V danom prípade išlo o zmluvný
vzťah v zmysle ust. § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z., podľa ktorého finančné sprostredkovanie
vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním s odkazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorého podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Nepochybne vo sfére podnikania a v
obchodno-záväzkových právnych vzťahoch sa predpokladá profesionálna úroveň, na ktorú je namieste
apelovať aj pri kreovaní obchodno-záväzkových vzťahov tak, ako to bolo aj v danej veci medzi právnych
predchodcom žalobcu a žalovaným a tomu vyžadovanú zodpovednosť subjektov takýchto vzťahov.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný prejavili vôľu podpísaním Zmluvy zo dňa 09.12.2014 v zmysle
jej obsahu, že sa budú spravovať podmienkami vyjadrenými aj v Prílohe č. 1, resp. podmienkami
vyplývajúcimi z Províznej schémy. Takto priložená Príloha č. 1, resp. Provízna schéma k uzavretej
Zmluve zo dňa 09.12.2014 žalobcovi ako aj žalovanému bola známa.

26. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam vyjadreným krajským súdom, v zhode so závermi
okresného súdu v napadnutom rozsudku vyplýva, že Príloha č. 1 (Provízna schéma) ako súčasť
uzavretej Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 09.12.2014, sa stala
záväznou pre zmluvné strany, a preto pri uplatnenom nároku žalobcom bolo nevyhnutné z tejto Prílohy
č. 1 vychádzať. Krajský súd nevyhodnotil túto Prílohu č. 1 (Províznu schému) tak, ako to požadoval

žalovaný v odvolaní ako dvojstranný právny úkon, pre ktorý sa vyžadoval postup v zmysle ust. § 272
ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ako súčasť uzavretej Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným dňa 09.12.2014, na ktorú Prílohu č. 1 zmluva odkazovala, u ktorej zmluvné strany v čl.
13. bodu 13.8 Zmluvy zo dňa 09.12.2014 vyhlásili, že si nielen zmluvu, ale aj prílohu, t.j. Prílohu č. 1
prečítali, obsahu porozumeli a odkazom na ňu tak vyjadrili, že predstavuje obchodné podmienky, ktoré

boli zmluvným stranám známe a súčasne aj k zmluve priložené ako neoddeliteľná súčasť v zmysle
ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto smere preto nedošlo ani k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci okresným súdom pri aplikácii ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.27. Podľa čl. IX.I bodu 2. písm. a) Prílohy č. 1 (Provízna schéma) „Štartovací balík pre Reprezentanta
(finančného agenta) je zaslúžený, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:
a) Finančný agent má platnú Zmluvu s Poisťovňou minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky

Štartovacieho balíka.“

28. Pokiaľ uvedená podmienka záväznej Prílohy č. 1 (Províznej schémy) nebola splnená, keď bolo
preukázané, že zmluva túto vyžadovanú dobu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu
netrvala, ak bola uzavretá dňa 09.12.2014 a pri výpovedi právnym predchodcom žalobcu s výpovednou

lehotou 1 mesiac (výpoveď daná listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.04.2015) zanikla
koncom mája 2015, t.j. netrvala minimálne 24 mesiacov, pri nesplnení tejto dohodnutej podmienky o
trvaní zmluvy, bola tu zmluvná povinnosť žalovaného vrátiť štartovací balík. Krajský súd v zhode s
názorom okresného súdu konštatuje, že bol tu splnený a preukázaný predpoklad pre opodstatnenosť
žalobcovho nároku, a to keď neboli splnené podmienky dohodnuté medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným o trvaní zmluvy minimálne 24 mesiacov. Krajský súd poukazuje na odsek 47.

odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a uvádza, že predmetné dojednanie vyjadrené v
čl. IX.I bodu 2. písm. a) Prílohy č. 1 nie je dojednaním, ktoré by odporovalo ust. § 36 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Vyplýva to z toho, že zmluvnými stranami vymedzené časové určenie predstavovalo dohodu
o tom, že určité právne následky konkrétneho právneho vzťahu nastanú až po tom, ako uplynie
stanovený čas. Zmluvné strany zaslúženosť štartovacieho balíka pre žalovaného okrem iného viazali

na uplynutie času dojednaného v dĺžke 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky štartovacieho balíka
finančnému agentovi - žalovanému. Žalovaný podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 takéto nastavenie
zaslúženosti štartovacieho balíka akceptoval. Podpisom Zmluvy zo dňa 09.12.2014 akceptoval aj
možnosť ukončenia zmluvy písomnou výpoveďou ktoroukoľvek zo zmluvných strán, a to aj bez uvedenia
dôvodu. Ak žalobca túto možnosť využil a zmluvný vzťah so žalovaným ukončil výpoveďou bez uvedenia

dôvodu, nebolo možné takéto konanie žalobcu považovať za konanie, ktorým by došlo k zmareniu
naplnenia predpokladov pre vznik zaslúženosti štartovacieho balíka. Tak, ako vecne správne poukázal
okresný súd, možnosť ukončenia zmluvy mala ktorákoľvek zo zmluvných strán, t.j. rovnaké postavenie
pri ukončení zmluvy bolo umožnené tak žalobcovi ako aj žalovanému.

29. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nedostatočnosti dôkazov predložených žalobcom krajský
súd uvádza, že ani v tomto smere nebolo relevantné vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu. Krajský
súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného bol povinný aplikovať ust. § 383 CSP, a to
viazanosť skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie
dokazovania alebo na jeho doplnenie. K rozsahu zisteného dôkazného stavu krajský súd odkazuje na

závery prijaté súdom prvej inštancie a z nich bolo v odvolacom konaní vychádzané, keď v sumáre
vykonané dôkazy preukázali oprávnenosť žalobcovho nároku v rovine aj jeho preukázania.

30. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach,
ani na jeho zrušenie a vrátenie v dotknutých výrokových častiach súdu prvej inštancie, preto vo

vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III. potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku okresného súdu, tento osobitne
odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku II., ktorý sa týkal
veci samej, bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

31. Krajský súd považuje za potrebné dodať, pokiaľ až po uplynutí odvolacej lehoty v rámci vyjadrovania
žalovaný považoval dojednanie čl. IX.I bod 1. Prílohy č. 1 (Provízna schéma) za neplatné pre rozpor
so zákonom, a to s ust. § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, že ani takýto rozpor nebolo možné
v danej sporovej právnej veci konštatovať. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka nie
je ustanovením zahrnutým do ustanovení v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, preto

je dovolené sa od tohto dojednania odchýliť. Podľa Prílohy č. 1 (Provízna schéma) v čl. IX.I bodu 1.
je vyjadrené, že ...„Zaslúženosť Štartovacieho balíka pre Reprezentanta sa vyhodnocuje po uplynutí
24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky (sledované, resp. hodnotiace obdobie zaslúženosti)“ a v bode
2. písm. a) je vyjadrená jedna z podmienok pre zaslúženie Štartovacieho balíka, a to trvanie zmluvy
minimálne 24 mesiacov od vyplatenia prvej splátky Štartovacieho balíka. V danej veci boli dohodnuté

podmienky, kedy je Štartovací balík zaslúžený a ak jedna z nich nebola splnená, tak podľa názoru
krajského súdu bol tu tak zmluvný, ako aj zákonný nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie plnenia
žalovaným žalobcovi, za vzatia do úvahy aj princípu zmluvnej voľnosti a zachovania rovnosti práv
zmluvných strán, keď tak žalobca, ako aj žalovaný za rovnakých podmienok boli oprávnení ukončiťzmluvu, a to spôsobom vypovedania bez uvedenia dôvodu. Ak žalovaný poukazoval na rozhodnutie
iného súdu, a to Okresného súdu Prešov, tak v danej veci sa koná a rozhoduje z pozície krajského súdu
ako odvolacieho súdu.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za

aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.