Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obo/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Priecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011201779.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Slovenský pozemkový
fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanej: JUDr. Martina Mrázová,
Šoltésovej 20, Bratislava, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Západoslovenské tehelne, š. p. v
likvidácii, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 00 015 326, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej
podstaty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2 Cbi 2/2011-148 z 18.

septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2 Cbi 2/2011-148
z 18. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej ako správkyni konkurznej podstaty úpadcu
Západoslovenské tehelne, š. p. v likvidácii, Pezinok, povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej

podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre
V., pre okres X., X. - T., katastrálne územie J., ako parcely registra „C“ KN, ktoré špecifikoval podľa
parcelných čísiel výmery a podielov. Ďalším výrokom žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou vylúčenia nehnuteľností s odôvodnením,
že žalovaná ich zaradila do súpisu majetku konkurznej podstaty neoprávnene. Žalovaná tvrdila, že

nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny fond, nie sú zastavané obytnými
budovami, hospodárskymi budovami alebo inými stavbami, pôvodne patriacimi poľnohospodárskej
usadlosti,apretopodľa§1ods.1písm.a/,písm.b/zákonač.229/1991Zb.nepatriapodsprávužalobcu.
Predmetné pozemky pôvodne slúžili znárodnenému podniku Akciové tehelne a chemické podniky,
ktorý predmetné pozemky využíval na tehliarsku výrobu. Uvedené vyplýva z výmeru Povereníctva
stavebníctva v Bratislave, ktorým boli tieto pozemky znárodnené. Nie sú ani zastavané obytnými a

hospodárskymi budovami alebo stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe, alebo s
ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, a preto nepatria pod správu žalobcu ani podľa § 1 ods. 1
písm. c/ uvedeného zákona. Pozemky evidované ako ostatná plocha s kódom využitia 37 a 18, nie
sú zastavané žiadnou budovou, preto nespadajú pod správu žalobcu. Žalobca tvrdil, že predmetné
nehnuteľnosti vzhľadom na ich využitie spĺňajú charakteristiku ustanovenia § 1 v spojení s § 17
zákona 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a

nehnuteľnosti spadajú do správy žalobcu. Žalobca vedomý si tohto svojho postavenia uzatvoril 10. 05.
1995 nájomnú zmluvu s družstvom podielnikov Devín, ktorej predmetom sú aj dotknuté nehnuteľnosti.
Výpisy z pozemno-knižných vložiek osvedčujú len právo hospodárenia národného podniku s týmito
nehnuteľnosťami a zákonom č. 229/1991 Zb. prešla správa predmetného majetku na žalobcu ex lege.
Súd dokazovaním zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo 17. 12. 1992, Správa katastra pre V., vykonala
zápispredmetnýchnehnuteľností nažalobcuvsúlades§1a§17z.č.229/1991Zb.Nazáklade

výpisu z pozemkových kníh pozemno-knižnej vložky č. 67 bolo zapísané vlastníctvo predmetných
nehnuteľnostívcelostivprospechZápadoslovenskýchtehelní,národnýpodnikvPezinkupodľavyhláškyMinisterstva priemyslu zo dňa 27. 12. 1945 a 07. 03. 1946 a § 17 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č.
100/1945 Sb. Na základe uznesenia Obvodného súdu Bratislava I z 30. 12. 1988 boli Západoslovenské
tehelne, národný podnik Pezinok zrušené dňom 31. 12. 1988 a od 01. 01. 1989 prešli všetky práva a

povinnosti zo záväzkov zrušenej štátnej hospodárskej organizácie súvisiacej s jej doterajšou činnosťou,
ako aj všetka majetková podstata na Západoslovenské tehelne, š. p. so sídlom v Pezinku. Súd s
poukázanímna§19 z.č. 328/1991Zb.okonkurzeavyrovnaní(ďalejlenZKV),čl.8zákonač.
100/1960 Zb., § 6 zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku, § 6 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku
§ 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov

k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby. Uviedol, že v
rámci konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty sa zaoberal prejudiciálnou otázkou vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca vlastnícke právo odvodzuje zo zápisu vykonaného
Správou katastra na LV č. XXXX podľa zákona č. 229/1991 Zb. Žalovaná odvodzuje vlastníctvo úpadcu
z výmeru Povereníctva stavebníctva zo 06. 10. 1954 a zápisu v pozemkovej knihe, pozemno-knižnej
vložkyč.67a1900kat.úz.J..Konštatoval,ženazákladevýmeruPovereníctvastavebníctvavBratislave

sa znárodnenie týkalo majetku patriaceho Akciovým tehelniam a chemickým podnikom, účastinnej
spoločnosti v Hodoníne, závod v Devínskej Novej Vsi. Predmetom tohto znárodnenia boli aj dotknuté
nehnuteľnosti. Na základe vyhlášky Ministerstva priemyslu z 27. 12. 1945 uverejnenej v úradnom liste
č. 273/15 z 26. 01. 1946 a podľa vyhlášky Ministerstva priemyslu z 07. 03. 1946 uverejnenej pod
č. 35/1126 Úradného vestníka zo 14. 05. 1946, ako aj na základe § 17 ods. 1 Dekrétu prezidenta

republiky č. 100/45 Sb. došlo k vloženiu vlastníckeho práva v prospech Slovenských tehelní, národný
podnik Pezinok a potom na základe uznesenia Obvodného súdu Bratislava I s účinnosťou od 01. 01.
1989 prešli všetky práva a majetková podstata Západoslovenských tehelní, národný podnik Pezinok
na Západoslovenské tehelne, š. p. Pezinok. Podľa názoru súdu do roku 1989, v súlade s dovtedy
platnou Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonom o štátnom podniku, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

mohlo byť len v prospech štátu. Národný podnik, resp. štátny podnik v súlade s citovaným zákonom
hospodáril s majetkom, ktorý mu bol poskytnutý pri jeho založení, resp. takýto majetok nadobudol
štátny podnik v rámci svojej hospodárskej činnosti. Štátny podnik mohol byť teda len poverený správou
a hospodárskym využitím majetku - nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, vlastníctvo
však mohlo byť len štátne. Zápis v pozemno-knižnej vložke síce uvádza vlastníctvo predmetných

nehnuteľností v prospech Západoslovenských tehelní, š. p., avšak v súlade s citovaným zákonom
nemohlo ísť o vlastníctvo tak ako ho chápe súčasná úprava Občianskeho zákonníka, ale mohlo ísť len
o spravovanie tohto majetku. Zákonom č. 229/1991 Zb. došlo k úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku. Podľa názoru súdu jednotlivé parcely, ktoré sú predmetom žaloby,
vzhľadom na ich charakter a spôsob využitia, neboli určené a spôsobilé na zabezpečenie výrobnej

činnosti podniku Západoslovenské tehelne, š. p. Charakterom týchto nehnuteľností je jednoznačne
poľnohospodárska a živočíšna výroba, pričom od roku 1995 sú tieto nehnuteľnosti v nájme družstva
podielnikov Devín, a boli prenajaté na poľnohospodárske využitie. Predmetné
nehnuteľnosti spadajú pod § 1 a § 17 zákona č. 229/1991 Zb., a preto v súlade s týmto
zákonom bol vykonaný zápis vlastníka - žalobcu v roku 1992 v katastri nehnuteľnosti, na liste vlastníctva

č. XXXX. Podľa názoru súdu nehnuteľnosti boli od vzniku národného podniku vždy vo vlastníctve či
už Československej republiky alebo Slovenskej republiky, žalovaný vykonával len ich správu a došlo
k zosúladeniu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v súlade so zákonom a skutočným
stavom. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/, teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p. ( súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že súd vyhodnotil zápis v pozemno-knižnej vložke č.
1900vprospechZápadoslovenskýchtehelní,národnýpodnik-právnehopredchodcuúpadcu,akovýkon
správy v rozpore s vlastnými zisteniami na strane 5 a 6 rozsudku, kde uviedol, že došlo k vloženiu
vlastníckeho práva v prospech Slovenských tehelní, národný podnik, a potom na základe uznesenia

Obvodného súdu Bratislava I, s účinnosťou od 01. 01. 1989 prešli všetky práva, majetková podstata
Tehelní, národný podnik na Západoslovenské tehelne, štátny podnik. Podľa žalovaného nie je možné
zamieňať právne pojmy, a to právo hospodárenia a výkonu práva správy majetku vo vzťahu k štátnemu
podniku a právnemu predpisu č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Ide o právne pochybenie súdu privydaní rozhodnutia vo veci samej, ktoré má za následok nesprávne použitie ustanovenia právneho
predpisu vo vzťahu k štátnemu vlastníctvu. Úpadca je štátnym podnikom v režime zákona č.
328/1991Zb.vplatnomznení(ZKV). Naposudzovanýprípadniejemožnéaplikovaťrozsahvymedzenia

vlastníctva, tak ako je uvedený v Občianskom zákonníku. Na posudzovanú vec sa
vzťahuje § 6 ZKV, ktorý nehovorí o vlastníctve veci ale používa pojem „patrí dlžníkovi“, v zmysle čoho ide
o úpravu zahrnutia majetku, ktorý patrí, alebo mal patriť označenému dlžníkovi. V súvislosti s odvolacím
dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. odvolateľ uvádza, že súd prvého stupňa je oprávnený pri
vydaní rozhodnutia v predmetnej veci riešiť prejudiciálnu otázku, komu patrí výkon práva hospodárenia

či výkon správy majetku. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že výkon práva hospodárenia
ako aj výkon správy majetku patrí označenému žalovanému, ktorému bol majetok protiprávne odňatý
účelovými tvrdeniami žalobcu. V danom prípade ide o nesprávnu aplikáciu v jednotlivosti i kontexte vo
vzťahu k zákonu č. 111/1990 Zb. vo veci nakladania s majetkovou podstatou, ktorá tvorí súčasť štátneho
podniku, výklad pojmov výkon správy majetku štátneho podniku a výkon práva hospodárenia štátneho
podniku, o nesprávnu aplikáciu obmedzenia nakladať s majetkom vo vzťahu ku konštatácii štátneho

vlastníctva, o právne pochybenie pri konštatovaní, že žalobca bez ďalšieho splnil podmienky uvedené v
zákone č. 229/1991 Zb., keď sa súd nevysporiadal so skutočnosťami, že pozemky nespĺňali charakter
podľa tohto zákona, ako aj o nesprávnu aplikáciu ustanovení ZKV, čo viedlo v konečnom dôsledku k
nesprávnemu právnemu záveru. Podľa názoru odvolateľa nie je možné pri štátnom podniku aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v

konaní. Podľa jeho názoru pre ďalšie posúdenie daného prípadu bude nevyhnutné podrobne a presne
vymedziť a zaoberať sa správou Slovenského pozemkového fondu v zmysle § 1 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. a na základe takéhoto vymedzenia určiť, či ten ktorý pozemok patrí alebo nepatrí
pod správu Slovenského pozemkového fondu. V prípade, že sa zistí, že predmetný pozemok nepatrí
pod správu žalobcu, bude nevyhnutné v tejto časti žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie. Zdôraznil, že predmetné pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond ani lesný pôdny
fond, nie sú zastavané obytnými budovami, hospodárskymi budovami alebo inými stavbami, pôvodne
patriacej k poľnohospodárskej usadlosti, pretože pozemky pôvodne slúžili znárodnenému podniku,
ktorý predmetné pozemky využíval na tehliarsku výrobu. Uvedené vyplýva nepochybne z výmeru
Povereníctva stavebníctva Bratislava, ktorým boli pozemky znárodnené. Ďalej uviedol, že pozemky nie

sú zastavané obytnými a hospodárskymi budovami alebo stavbami slúžiacimi poľnohospodárskej alebo
lesnej výrobe, alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu. Žalobca odvodzuje svoju správu k
sporným pozemkom odkazom na § 1 ods. 3 zákona č. 53/1966 Zb., pričom jediným doloženým dôkazom
je evidenčný list vedený na družstvo podielnikov Devín. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č.
53/1966 Zb. vymedzuje, ktoré pozemky patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pričom tieto

pozemky výslovne definuje ako poľné cesty, pozemky so zaradením dôležitým pre poľnohospodárske
závlahy, vodné nádrže, rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu
pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. Sporné pozemky takýto charakter
nemajú, čo nepochybne vyplýva z katastra nehnuteľností. Súd I. stupňa pochybil, keď sa žiadnym
spôsobom týmito skutočnosťami pri svojom rozhodnutí nezaoberal, nevymedzil a žiadnym spôsobom

neodôvodnil na základe akých záverov dospel k názoru, že sporné nehnuteľnosti spadajú pod § 1, §
17 zákona č. 229/1991 Zb., a že zápis na LV č. XXXX, pre katastrálne územie J.,
bol v kalendárnom roku 1992 vykonaný v súlade so zákonom. Opätovne zdôraznil, že výkon správy
predmetného nehnuteľného majetku patrí Západoslovenským tehelniam, š. p., Pezinok, čo vyplýva z
doložených listín. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal právo hospodárenia úpadcu k dotknutým parcelám a svoje
tvrdenie o správe nehnuteľností odvodzuje len z archívnych dokumentov, ktoré neodrážajú novší stav
platný viac ako 20 rokov, teda že správcom dotknutých nehnuteľností je žalobca. Pokiaľ aj v minulosti

mal úpadca, prípadne jeho právni predchodcovia, právo hospodárenia k dotknutým nehnuteľnostiam,
tento stav sa zmenil na základe zákona a vyše 20 rokov až do súčasnosti patrí zákonná
správažalobcovi,čobolovkonanípreukázané.Ďalejuviedol,žedňomnadobudnutiaúčinnostizákonač.
229/1991 Zb. zaniklo úpadcovi právo hospodárenia k majetku štátu, ktorý mu mal byť zverený. Zápisom
predmetných nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky do správy Slovenského pozemkového

fondu, došlo k zosúladeniu skutkového stavu s právnym stavom, pretože nehnuteľnosti boli stále vo
vlastníctve Slovenskej republiky, a došlo len k zmene ich správy na základe zákona. Podľa názoru
žalobcu žalovaný v odvolaní bližšie nekonkretizuje v čom vidí nesprávnu aplikáciu právnych predpisov.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., v ktorom je výslovne upravenýzánikniektorýchužívacíchpráv,medziktorýmijeajprávohospodáreniaknehnuteľnostiamvovlastníctve
štátu aj právo hospodárenia s majetkom, štátnym podnikom. Pokiaľ by aj žalovaný preukázal, že úpadca
mal právo hospodárenia s majetkom štátu, dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. (24.

06. 1991) mu zaniklo právo hospodárenia s majetkom štátu, ktorý mu mal byť zverený pri založení podľa
§ 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. V súlade s § 22 ods. 1 písm. f/ zákona č.
229/1991 Zb. sa novým správcom majetkom štátu ex lege stal žalobca bez ohľadu na to, kedy došlo k
zápisu zmeny správcu do katastra. Zdôraznil, že nehnuteľnosti nemali byť do súpisu konkurznej podstaty
zaradené, nakoľko žalobcovi svedčí právo vylučujúce ich zo zápisu, a to vlastnícke právo Slovenskej

republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, zapísané v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX,
katastrálneho územia J.. Údaj o vlastníctve, prípadne správe je v zmysle § 78 ods. 2 zákona 162/1995
Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže opak. Žalobca preukázal, že mu správa nehnuteľnosti vo
vlastníctve Slovenskej republiky patrí oprávnene, a to podľa zápisu na predmetnom liste vlastníctve už
viac ako 10 rokov. Z orto foto mapy dotknutých pozemkov vyplýva, že dotknuté pozemky sú súčasťou

uceleného poľnohospodárskeho areálu, kde sa nachádzajú aj stavby využívané na poľnohospodárske
účely a na väčšine parciel sa nachádzajú hospodárske stavby evidované na samostatných listoch
vlastníctva. K pozemkom je tiež uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú s nájomcom družstvo
podielnikov Devín. Uvedený dôkaz preukazuje poľnohospodársky charakter dotknutých nehnuteľností.
Argumenty žalovaného vo vzťahu k zákonu 53/1996 Zb., ktorý bol nahradený zákonom 220/2004 Z. z.,

pokladá žalobca za neaktuálne a navyše žalovaný opomína, že zákon 229/1991 Zb. upravoval odkaz
len vo vzťahu k § 1 ods. 1 písm. a/, pričom zákonná správa žalobcu je tiež odvodená od
písm. b/ až písm. d/ predmetného ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu

podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadcu Západoslovenské tehelne, š. p. v likvidácii, Moyzesova 2, Pezinok, IČO: 00 015 326 (ďalej len

úpadca).

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a
doplnkov (ďalej len ZKV), ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,

ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu
zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V
prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že správca zapisuje do súpisu podstaty aj majetok, o ktorom má

buď sám pochybnosť, či do konkurznej podstaty patrí, ako aj majetok, o ktorom nepochybuje, že do
konkurznej podstaty patrí ale iné osoby jeho zaradenie do súpisu spochybňujú (spravidla súčasní
vlastníci). Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty nie je žalobou o určenie vlastníckeho práva a
zahrnutím majetku do konkurznej podstaty alebo jeho vylúčením zo súpisu sa nemení vlastník tohto
majetku.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 K 05/2004 zahrnul do konkurznej podstaty úpadcu Západoslovenské
tehelne, š. p. v likvidácii Pezinok nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vylučovacej žaloby. Krajský súd
v Bratislave vyzval žalobcu na uplatnenie práva žalobou proti správcovi konkurznej podstaty z dôvodu,

že v katastri nehnuteľností je evidovaný ako vlastník nehnuteľností. Žalobca uplatnil právo predmetnou
vylučovacou žalobou podľa citovaného ustanovenia § 19 ZKV v lehote určenej súdom.

Prípustným odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/
O. s. p. a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., na ktorý žalovaný v odvolaní poukázal je nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo
skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav.O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
zistení vyvodil nesprávny právny záver.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel a predmetné nehnuteľnosti z konkurznej podstaty vylúčil s tým,
že za podstatnú otázku, ktorú riešil prejudiciálne, považoval otázku vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam. S poukázaním na zákon č. 100/1960 Zb. a zákony o štátnom podniku č. 88/1988 Zb.
a č. 111/1990 Zb. dospel k právnemu záveru, že do roku 1989 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam mohlo

byť len v prospech štátu. Štátny podnik bol len poverený správou a hospodárskym využitím majetku
- nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, nebol ich vlastníkom, aj keď v pozemnoknižnej vložke
sa uvádza vlastníctvo v prospech Západoslovenských tehelní, š.p. Vyvodil tiež záver, že predmetné
nehnuteľnosti boli vždy vo vlastníctve či už Československej republiky alebo Slovenskej republiky,
žalovaný vykonával len ich správu a v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb. došlo k zosúladeniu zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností so skutočným stavom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že úpadcom, do konkurznej podstaty ktorého boli zapísané predmetné
nehnuteľnosti, je štátny podnik Západoslovenské tehelne, š. p. v likvidácii, Pezinok.

Majetkovépostavenieštátnehopodnikuupravuje§6zákonač.111/1990Zb. oštátnompodniku

(predtým z. č. 88/1988 Zb.) podľa ktorého veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve a
podnik má právo majetok s ktorým hospodári držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi
predpismi a majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Uvedený zákon upravuje aj likvidáciu štátneho podniku a v ustanovení § 15c ods. 4 ukladá likvidátorovi

povinnosť, v prípade predĺženia podniku, podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu.
Z uvedeného je zrejmé, že štátny podnik môže byť dlžníkom v úpadku na ktorého sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len ZKV).

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len
„podstata“). Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len
„majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas
konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že do konkurznej podstaty patria aj nehnuteľnosti, ktoré patria
dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Do konkurznej podstaty dlžníka - štátneho podniku patria preto aj
nehnuteľnosti, s ktorými má štátny podnik právo hospodáriť.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí na jednej strane konštatoval, že z listinných dôkazov

predložených žalovaným ( výpisy z pozemkovej knihy - vložky č. 60 a 1900 kat. úz. J.) vyplýva zápis
nehnuteľnostívprospechúpadcu, nadruhejstrane všaknevzaldoúvahypodstatnúskutočnosť,
že uvedenému štátnemu podniku patrilo právo hospodárenia k predmetným nehnuteľným veciam v
zmysle uvedeného zákona o štátnom podniku. Záver súdu prvého stupňa, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností je štát, je síce správny, ale nie je v kontexte tejto vylučovacej žaloby podstatný.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond bolo zapísané
príslušným katastrom nehnuteľností na základe jeho žiadosti zo 17. 12. 1992.

Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na
ich charakter a spôsob využitia, neboli určené a spôsobilé na zabezpečenie výrobnej činnosti štátneho
podniku (neskôr úpadcu) ale ich charakterom je jednoznačne poľnohospodárska a živočíšna výroba,
pričom od roku 1995 sú prenajaté na poľnohospodárske využitie družstvu podielnikov
Devín. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že predmetné nehnuteľnosti spadajú

pod ustanovenie § 1 a § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, a preto v roku 1992 bol žalobca zapísaný ako vlastník v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v súlade s týmto zákonom. Uvedený skutkový aj právny záver
je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný a vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu.Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti pôvodne slúžili znárodnenému podniku
tehelne na tehliarsku výrobu a pretože nemajú charakter definovaný v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991

Zb., nepatria pod správu Slovenského pozemkového fondu v zmysle § 17 uvedeného zákona. Poukázal
pritom aj na kódy využitia pozemkov uvedené v katastri nehnuteľnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku, zákon
sa vzťahuje na

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond (ďalej len „pôda“),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s
ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,

d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje
právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond“) s výnimkou
a) pozemkov,

1. na ktorých sa nachádza cintorín,
2. ktoré sú určené na obranu štátu,
3. ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov,
4. ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu,
5. podľa osobitného predpisu,

6. na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik
Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky,
štátny podnik, a Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
b) nehnuteľností uvedených v § 1 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, s ktorými hospodári Národný žrebčín
Topoľčianky, štátny podnik, a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra,

štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, a Štátne lesy Tatranského
národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe
alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného

predpisu. ( § 17 ods. 2 zákona č. 229/1991)

Z uvedených ustanovení vyplýva, že pozemkový fond spravuje pozemky vo vlastníctve
štátu, ktoré tvoria poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond a zastavané pozemky len v prípade, ak sa
na nich nachádzajú budovy a stavby definované v ustanovení § 1 ods. 1 písm. b/, písm. c/ citovaného

zákona. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy skutočnosť, na ktorú žalovaný poukazoval, že predmetné
pozemky sú v katastri nehnuteľností evidované s kódom využitia pozemkov 37 a 18, čo znamená, že
ide o pozemky na ktorých sú skaly, svahy, rokliny výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a
iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok a dvor. Súd sa nezaoberal ani charakterom stavieb a budov
nachádzajúcichsanapredmetnýchpozemkochvčasenadobudnutiaúčinnostizákonač.229/1991Zb.K

jednoznačnému záveru o poľnohospodárskom charaktere nehnuteľností dospel len na základe tvrdení
žalobcu a existencie nájomnej zmluvy uzavretej v roku 1995 medzi Slovenským pozemkovým fondom
a družstvom podielnikov Devín.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a

v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého
stupňa bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie so zameraním na zistenie skutočnosti,
či predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým nesporne vzniklo právo hospodárenia štátnemu podniku (neskôr
úpadcovi) a sú predmetom vylučovacej žaloby, spĺňajú charakter nehnuteľností definovaných v § 1 ods.
1 zákona č. 229/1991 Zb., a teda či Slovenskému pozemkovému fondu vzniklo v zmysle § 17 ods. 1, ods.

2 uvedeného zákona právo správy predmetných nehnuteľností. Podstatný je charakter nehnuteľností v
čase nadobudnutia účinnosti zákona, nie v čase uzavretia nájomnej zmluvy Slovenským pozemkovým
fondom. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že námietka žalobcu týkajúca sa zániku práva
hospodárenia štátneho podniku k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu podľa § 22ods. 1 písm. f/ zákona č. 229/1991 Zb. nie je opodstatnená, pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynie,
že predmetné nehnuteľnosti nemajú charakter uvedený v § 1 ods. 1 tohto zákona.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods.
3 O. s. p.).

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.