Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807010576
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8807010576.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2014, v
trestnej veci obž. R. R., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/138/2007
zo dňa 15.05.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/138/2007 zo dňa 15.05.2013 bol obžalovaný
R. R. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

- v nočných hodinách od 22.00 hod. dňa 27.7.2006 do 06.30 hod. dňa 28.7.2006 v rodinnom dome č.
XXX/XX v obci K. S., okr. N. nad R., presne nezisteným spôsobom spôsobil svojej dcére mal. K. R.,
nar. X.X.XXXX, ktorá spala vedľa neho v manželskej posteli, zranenia, a to zlomeninu lebečnej klenby
vpravo,spánkovo-čelovo-temennejoblasti,vnútrolebečnékrvácaniepodtvrdúmozgovúplenuvrozsahu
takmernadceloupravoumozgovouhemisférou,pohmoždeniemozgovéhotkanivavpravomspánkovom
laloku, opuch mozgu ako následok vnútrolebečných poškodení, rozsiahly krvný výron mäkkých tkanív

spánkovo-temennej oblasti vpravo a drobné krvácanie v oblasti pravého oka, pohmoždenie a podkožné
krvné výrony v mäkkých tkanivách oboch predlaktí, posthemoragický šok, multiorgánové zlyhávanie ako
dôsledok traumy a šokového stavu s dobou liečenia v trvaní najmenej 3 mesiace.

Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 39 ods.
1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložený s probačným dohľadom.

Podľa 51 ods. 2 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. obžalovanému bola uložená povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona mu bolo zároveň uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry do výroku
o treste. Poukazuje na závažnosť konania obžalovaného, ktorého sa dopustil voči svojej dcére, ktorámala v čase spáchania skutku 3 a pol mesiaca. Po spáchaní skutku obžalovaný odišiel od rodiny, no
záujem o svoje dieťa neprejavil. Bol jedenkrát za nimi, kedy mu švagor nedovolil stretnúť sa s deťmi a
už o ďalší pokus nemal záujem. Prokurátorka nevzhliadla žiadne mimoriadne okolnosti prípadu či také

pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona. V súlade s individualizáciou
trestu zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v
osobitnej časti. Obžalovaný po celý čas vylučoval, aby z jeho strany išlo o úmyselné konanie, kde toto
sa potvrdilo znaleckým dokazovaním. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a aby
krajský súd vo veci konal a sám rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V danej veci už odvolací súd raz konal a rozhodol, pričom uznesením sp. zn. 5To 19/09 zo dňa 3.6.2009
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodolzdôvodovbližšieuvedenýchvtomtouznesení.Zdôvoduprerušeniavýkonufunkciezákonného
sudcu JUDr. A. D. bola vec dňa 11.01.2011 pridelená náhodným výberom elektronickou podateľňou

sudcovi JUDr. Z. H..

V prieskumnom konaní bolo následne zistené, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.5.2013 po opätovnom prednesení obžaloby a po zákonnom poučení urobil vyhlásenie o vine podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.

c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie len k výroku o
treste a náhrade škody. Správne postupoval okresný súd, keď prijal takého vyhlásenie o vine, pretože
skutkové okolnosti napadnutého rozsudku sú výsledkom prípravného a súdneho konania, v ktorom sa
postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k chybám, ktoré by mohli mať

vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že skutok sa stal spôsobom popísaným
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že tento spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastal
tam uvedený následok. Tieto zistenia vyplývajú jednak zo samotného priznania sa obžalovaného ku
skutku v konaní pred súdom, ako aj z iných v trestnom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov. S
prihliadnutím aj na tieto skutočnosti odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o vyššie uvedenom závere

týkajúcom sa viny obžalovaného.

Následne okresný súd vykonal dokazovanie k výroku o treste a dospel k záveru, že na obžalovaného
z hľadiska prevýchovy nie je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s výkonom,
ale dostatočná prevýchova bude zabezpečená aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu pri nariadení probačného dohľadu za súčasného uloženia
aj povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Prvostupňový súd má za to, že vzhľadom na pomery páchateľa (založenie si novej rodiny, starostlivosť o
mal. dieťa) a na ďalšie skutočnosti by bol pre obžalovaného postih v rámci trestnej sadzby neprimerane
prísny a z hľadiska ochrany spoločnosti postačí aj uloženie trestu kratšieho trvania pod dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby. Okresný súd súčasne v súlade s doporučením príslušných znalcov
uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov z odboru
zdravotníctvo,odvetviepsychiatria,zodborupsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíadospelých

a rodného listu K. R..

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria okrem iného vyplýva, že
u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, III. vývojové štádium. V čase spáchania
skutku nebola zistená u obžalovaného žiadna psychotická komplikácia alkoholizmu, ani vplyv duševnej

choroby či poruchy na jeho konanie a obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a
mohol svoje konanie aj ovládať, a to v oboch zložkách v plnom rozsahu. Z psychiatrického hľadiska
nebola zistená taká duševná choroba alebo porucha, ktorá by bola príčinou takéhoto konania. Pobytobžalovaného na slobode je potencionálne nebezpečný a vzhľadom na pozitívny postoj obžalovaného
navrhli nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých konštatuje, že osobnosť
obžalovaného je nevyrovnaná, akcentovaná so schizoidnými črtami, labilná a uzavretá. V súvislosti s
popísanými okolnosťami vypovedal podľa názoru znalca neúplne, účelovo, vo svoj prospech a nie je
vylúčené, že aj s motívom účelovej obrany. V prípade, že obžalovanému bude spáchanie trestného činu
preukázané, primárnou motiváciou konania obžalovaného v inkriminovanom čase, mohla byť potreba

užiť drogu a navodiť si stav senzorickej, emocionálnej prípadne inej stimulácie. Následne mohlo dôjsť k
akútnemupsychotickémustavusporuchamivnímaniavzmyslehalucinácii,bludnejprodukcií,poruchám
psychomotoriky a abnormálnemu afektu, ktoré môže kolísať od intenzívneho strachu po extázu, čo
mohlo ovplyvniť konanie obžalovaného voči svojmu okoliu, teda aj k maloletej dcére.

Z rodného listu Z. R. je zrejmé, že sa narodila dňa X.X.XXXX a otcom dieťaťa je obžalovaný a matkou

Z. E..

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného paragrafu, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej

výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa ods. 4, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Na základe vyššie uvedeného, v kontexte s dokazovaním vykonaným na okresnom súde, sa krajský
súd stotožnil zo závermi okresného súdu ohľadne výšky uloženého trestu a spôsobu jeho výkonu.

Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného,
ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo správy o povesti obce K. S. vyplýva, že správanie obžalovaného

bolo na požadovanej spoločenskej úrovni a nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Podľa
pracovného posudku na obžalovaného vypracovaného v prípravnom konaní spoločnosťou VULKMONT,
a.s. Košice si obžalovaný plnil pracovné povinnosti svedomito a k spokojnosti zamestnávateľa a za
krátku dobu sa vypracoval na samostatného pracovníka. Počas trvania pracovného pomeru nebol
disciplinárne postihnutý a bol v kolektíve obľúbený.

Krajský súd k odôvodneniu okresného súdu vo vzťahu k použitiu ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona ešte nad
rámec uvedeného dodáva, že v súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo
výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak
uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo

konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak
poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre
priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie,
zdravotný stav a podobne.Odvolací súd súčasne poukazuje aj na to, že podľa § 2 ods. 6 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje
inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné

vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány
činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por., každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného,
ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

Z trestného spisu vyplýva, že ku spáchaniu skutku došlo od 22.00 hod. dňa 27.7.2006 do 06.30 hod.
dňa 28.7.2006, pričom obžaloba bola podaná na prvostupňový súd dňa 21.12.2007. Dňa 11.01.2011
z dôvodu prerušenia výkonu zákonného sudcu bola vec pridelená novému zákonnému sudcovi. Ďalší
termín hlavného pojednávania bol určený až na deň 6.3.2013. Z dôvodu neprítomnosti obžalovaného

a nevykázania doručenia predvolania zo známej adresy bol vydaný príkaz na zatknutie, ktorý bol
zrealizovaný už dňa 29.3.2013, avšak obžalovaný bol prepustený zo zatknutia na slobodu. Dôvodom
jeho neúčasti na nariadenom hlavnom pojednávaní bola zmena adresy bydliska.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ak dĺžka trestného konania neprimerane presahuje dĺžku konania

v porovnateľných veciach a nebolo to spôsobené úmyselným spôsobovaním prieťahov zo strany
obžalovaného a zároveň predmetná trestná vec svojou obťažnosťou ani rozsahom sa nevymykala z
priemerného rámca iných trestných vecí a z tohto pohľadu nejde o takú neobvyklú vec, pri ktorej by
bolo možné tolerovať viac ako 7 a pol roka trvajúce trestné konanie, potom je možné aj takú okolnosť
považovať za okolnosť prípadu odôvodňujúcu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia

podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnejsadzby,pokiaľbypoužitietrestnejsadzbyodňatiaslobodyustanovenejtýmtoTrestnýmzákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Podľa názoru nadriadeného súdu boli podmienky na použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona v danom prípade

splnené, aj keď prieťahy v konaní v čiastočnej miere, avšak nie vo významnej, spôsobil aj samotný
obžalovaný.

V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do
úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a

zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, dĺžku trvania trestného konania,
taktiež vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na
5 až 12 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných
zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom
zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho
výkonu, pričom má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon
ktorého bol podľa § 51 ods. 1 a § 51 ods. 2 Tr. zákona podmienečne odložený, za súčasného uloženia
probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 5 rokov v plnej miere zodpovedá zásadám
pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska

individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na
zistenie, že išlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné
podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonuObžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Zaúčelomposilneniavýchovnéhoúčinkunaobžalovanéhomubolavskúšobnejdobeuloženápovinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom aj o uložení ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou podľa ust. § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. S prihliadnutím na závery znaleckého

posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva doporučenie uloženia takéhoto liečenia, ako aj na
skutočnosť, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu, III. vývojové štádium a
možnosti opakovania sa takéhoto správania práve pod jeho vplyvom, je uloženie ústavného liečenia
opodstatnené. Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný spáchal trestnú činnosť násilnej povahy voči
blízkej osobe - maloletej dcére a vzhľadom na osobu obžalovaného možno dôvodne predpokladať, že
bude v násilnom konaní pokračovať a z tohto dôvodu je potrebné mu uložiť vyššie uvedené ochranné

liečenie. Ústavná forma výkonu uloženého liečenia bola uložená na základe doporučenia znalcov.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokuratúra krajský súd poukazuje na vyššie uvedené
okolnosti prípadu ako aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri svojom rozhodovaní a v dôsledku
neopakovania tých istých skutočností v celom rozsahu na ne odkazuje.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.