Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320200009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu H. X., Q.. X.X.XXXX, U. J.

XXXX/X, XXX XX Y. zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so sídlom Komenského č. 2791/35,
069 01 Snina proti žalovanému: Mesto Snina, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 00 323
560 o náhradu škody vo výške 2.490,- eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 2.490,- eur z a m i e t a.

II. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal 3. 1. 2020 na tunajší súd žalobu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť škodu
vo výške 2.490,- eur do troch 3 od právoplatnosti rozsudku a aby mu súd priznal nárok náhradu trov

konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla Y. O., EČV Y a žalovaný je správcom
miestnych komunikácií v meste Y.. Dňa XX. 5. XXXX žalobca prechádzal so svojím motorovým vozidlom
po ulici J. v Y. v čase približne o 22:30 hodine. Žalobca ďalej uviedol, že na tejto ulici pred rodinným
domom súpisné číslo 2594 sa nachádza kanalizačná šachta. V dôsledku toho, že poklop kanalizačnej
šachty bol pootvorený, nakoľko jeho spodné upevnenie je v zlom technickom stave, žalobca predným

kolesom vošiel do kanalizačnej šachty, pričom došlo k poškodeniu vozidla - vystrelili dva predné airbagy,
poškodila sa predná náprava, čelné sklo a došlo k ohrozeniu života a zdravia osôb vo vnútri vozidla.
Poisťovňou bola konštatovaná totálna škoda. Žalobca namiesto okamžite privolal hliadku polície. Pre
úplnosť žalobca uviedol, že chyba poklopu kanalizačnej šachty trvala dlhšiu dobu a obyvatelia ulice
Mierovej tento chybový stav pred dňom 23. 5. 2019 opakovane nahlasovali. Podľa žalobcu škoda na
jeho vozidle bola stanovená vo výške 2.490,- eur. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval na náhradu
vzniknutej škody, avšak žalovaný na jeho výzvu opakovane zaslal vyjadrenie, že vzniknutú škodu

neuznáva a žalobcovi nezaplatí.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov a
správou poisťovne, avšak žalobca ani na výzvu súdu správu poisťovne nepredložil.

4. Súd doručoval žalovanému podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP") žalobu, s procesným poučením a s uznesením s výzvou na vyjadrenie k

žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa k 10. 2. 2020.

5. Podaním doručeným dňa 14. 2. 2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe a ku skutkovému stavu uviedol,
že na základe žiadosti o zaplatenie náhrady škody zo dňa 30. 10. 2019 žalobca požiadal žalovanéhoo zaplatenie sumy 2.490,- eur, ktorá škoda mala nastať v dôsledku skutočnosti, že dňa 23. 5. 2019
prechádzal žalobca svojim motorovým vozidlom po ulici J. v Y., kde pred rodinným domom č. XXXX
má byť pootvorený poklop kanalizačnej šachty, do ktorého žalobca mal vojsť kolesom s tým, že chyba

poklopu kanalizačnej šachty mala trvať už dlhšie a obyvateľmi mala byť opakovane nahlasovaná.
Žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 11. 11. 2019 žalobcovi uviedol, že kanalizačná šachta pred týmto
rodinným domom nie vo vlastníctve mesta Snina, ale vo vlastníctve spoločnosti VVS, a. s. a z uvedeného
dôvodu žalobcovi uviedli, aby sa obrátil s náhradou škody naje vlastníka.

Žalobca opätovne listom zo dňa 18. 11. 2019 požiadal žalovaného o náhradu škody, ktorú doplnil
zaslaním rozhodnutia KS v Bratislave sp. zn. 8Co/324/2012 zo dňa 22. 10. 2013, ale nedoplnil
podstatnou skutočnosťou a to preukázaním relevantných podkladov preukazujúcich výšku škody.
Žalovaný listom zo dňa 21. 11. 2019 požiadal OO PZ Y. o poskytnutie vyjadrenia, či zo strany polície
bola šetrená predmetná škodová udalosť, pričom OO PZ Y. aj potvrdilo danú skutočnosť listom zo dňa
2. 12. 2019. Zároveň žalovaný kontaktoval aj Mestskú políciu v Y., ktorá uviedla, že v knihe denných

záznamov neeviduje žiadne hlásenia ohľadne poškodeného predmetného poklopu od 1. 5. 2019 do 24.
5. 2019. Preto žalobca odpovede zo dňa 16. 12. 2019 opätovne žalobcovi odporúčal, aby sa so svojou
žiadosťou obrátil na vlastníka kanalizačnej šachty.

Podľažalovanéhosajednáozamieňaniepojmovkanalizačnejavodárenskejšachty,nakoľkoskutočným

vlastníkom šachty je VVS, a. s. a zaujímavou skutočnosťou na celej veci sa žalobcovi javí aj to, že nárok
na náhradu škody, ktorá sa mala stať 23. 5. 2019, si žalobca u žalovaného uplatnil po uplynutí piatich
mesiacov.

K právnej úprave žalovaný poukázal na ustanovenia § 1 ods. 3, § 3d ods. 3 a ods. 6, § 4b ods. 1, §8 ods.

10, § 9a ods. 2 zákona číslo 135/61 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a na ustanovenia
§ 8 ods. 2 a ods. 4 a § 12 ods. 2 vyhlášky číslo 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách.

Žalovaný navrhol súdu žalobu zamietnuť, pretože nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný namietol

pasívnu legitimáciu v spore, pretože je toho názoru, že za škodu nezodpovedá z dôvodu, že nie
vlastníkom vodárenskej šachty. Poklop kanalizačného vedenia - vodárenskej šachty, do ktorého žalobca
narazil, mal uzatvárať kanalizáciu, ktorá neslúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z pozemnej
komunikácie a jedná sa o verejnú kanalizáciu slúžiacu verejnej potrebe na hromadné odvádzanie
odpadových vôd, o čom svedčí aj umiestnenie v strede vozovky. Podľa žalovaného sa v danom prípade

jednoznačne jednalo o stav poklopu vodárenské šachty a nie o závadu v zjazdnosti vozovky. V záver
žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil relevantné podklady preukazujúce vznik a výšku škody ani
reláciu od príslušného orgánu pojednávajúceho o miere zavinenia žalobcu na škodovej udalosti.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - žiadosť o zaplatenie náhrady škody zo dňa

30. 10. 2019, odpoveď na žiadosť zo dňa 31. 10. 2019, žiadosť o náhradu škody - odpoveď zo dňa
11. 11. 2019, žiadosť o zaplatenie náhrady škody doplnenie zo dňa 18. 11. 2019, žiadosť o poskytnutie
informácií zo dňa 21. 11. 2019, odpoveď na žiadosť zo dňa 2. 12. 2019, odpoveď na žiadosť o náhradu
škody zo dňa 16. 12. 2019.

7. Súd doručoval žalobcovi podľa ust. § 167 ods. 3 CSP vyjadrenie žalovaného s prílohami, procesné
poučenie a uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré si žalobca prevzal
dňa 29. 2. 2020. Dňa 16. 3. 2020 bolo súdu doručené stanovisko žalobcu, v ktorom uviedol, že s
obsahom a závermi žalovaného nesúhlasí, pretože k poškodeniu jeho motorového vozidla došlo na
miestnej komunikácií a táto je vo vlastníctve žalovaného. Vo vzťahu k miestnym komunikáciám upravuje

povinnosti dotknutých účastníkov cestný zákon, ktorý zaväzuje vlastníka komunikácie k povinnosti
udržiavať ju v stave zodpovedajúcom jeho účelu, na ktorý je určená a prípadné závady v zjazdnosti
bez prieťahov odstraňovať. Žalobca poukázal, že podľa ustanovení cestného zákona, aj podľa platnej
judikatúry, poklop kanalizačnej šachty súčasťou miestnej komunikácie, keďže slúži na zabezpečenie
bezpečnej a plynulej premávky na nej a zodpovednosť správcu komunikácie je objektívna. Žalobca má

za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danom spore o náhradu škody.

8. Súd doručoval žalovanému podľa ust. § 167 ods. 4 CSP vyjadrenie žalobcu s výzvou na vyjadrenie,
ktoré si žalovaný prevzal dňa 16. 4. 2020. Žalovaný v podaní doručenom dňa 24. 4. 2020 zotrvalna obsahu predošlého vyjadrenia, v ktorom podrobne vysvetlil svoj postoj k veci. Žalovaný opätovne
namietol svoju pasívnu legitimáciu a zároveň uviedol, že žalobca opätovne nezdokladoval výšku
žalovanej sumy, ktorá by mala predstavovať spôsobenú škodu na jeho motorovom vozidle.

9.Súdnariadilvovecipojednávanienadeň22.9.2020azároveňvyzvalstranysporu,abysavyjadrili,čím
navrhujú vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti,
ako aj pripojili listinný čaká, na ktoré sa odvolávajú s poukazom na ustanovenie § 153 v spojení s §
149 a § 154 CSP.

10. Žalobca dňa 2. 7. 2020 doručil doklady o výške vzniknutej škody, ktoré doposiaľ nemal k dispozícii
a získal ich až teraz zo strany poisťovne, a to oznámenie o totálnej škode zo dňa 23. 5. 2019 a výpočet
všeobecnej hodnoty cestného vozidla ku dnu 23. 5. 2019.

11. Žalovaný v podaní doručenom dňa 9. 7. 2020 uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a

zotrval na obsahu svojich predošlých vyjadreniach.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.9.2020 zotrval na podanej žalobe, pričom k listinám
doteraz predložených žalobcom predložil rozhodnutia súdov, a to Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
8C/243/2008 a Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/324/2012, ktoré súdy rozhodovali o obdobnej veci

a z ktorých vyplýva, že poklop kanalizačný alebo horúcovodný je súčasťou miestnej komunikácie a v
prípade jeho absencie, ide o závadu zjazdnosti, za ktorú zodpovedá vlastník miestnej komunikácie.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.9.2020 poukázal na svoje doterajšie podania s
dôrazom na to, že v tomto spore nie sú pasívne legitimovaní. Ďalej navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním

si správy o šetrení škodovej udalosti od príslušného dopravného inšpektorátu, keďže im bola doručená
odpoveď nie v takom obsahu, v akom si predstavovali. Ďalej namietol výšku škody, nakoľko z
predloženého oznámenia o totálnej škode doručenej žalobcovi z poisťovne nevyplýva, aká je výška
škody. Zástupca žalovaného dal súdu na zváženie rozšírenie účastníkov na strane žalovaného a to o
Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, ktorá je podľa ich názoru vlastníkom kanalizačného poklopu

a zodpovednou osobou za vznik škody žalobcovi. Ďalej súdu na podporu svojej argumentácie predložil
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 25Cb/29/2012, z ktorého vyplýva, že je potrebné
rozlišovať správcu poklopu a správcu vozovky.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, ako aj s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, s listinami,

ktoré predložili strany sporu a výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

15. Listom zo dňa 23. 5. 2019 Komunálna poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi ku škodovej udalosti
číslo 8014063957, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a nákladov na opravu
vozidla EVČ: SV402AO vypočítaných technikom Slovexperty, poisťovňa posudzovala rentabilitu opravy

vozidla. Keďže vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej
opraviteľnosti vozidla, poisťovňa vyhlásila škodu na vozidle žalobcu za totálnu škodu - neekonomickú
opravu. V tomto oznámení poisťovňa tiež uviedla, že v prípade, ak škodovú udalosť posúdi ako poistnú
udalosť, poisťovňa poskytne poistné plnenie vypočítané podľa algoritmu pre výpočet výšky poistného
plnenia pri totálnej škode a bude poskytnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho

zákonníka, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými
dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou príslušnej poistnej zmluvy.

16. Žalobca tiež predložil výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla k číslu poistnej udalosti
8014063957 ku dňu 23.5.2019 , pričom sa posudzovalo motorové vozidlo, SETA O., ev. č. Y V

tomto výpočte sú uvedené údaje o identifikácii vozidla, základných technických údajov, výbave vozidla,
východiskovej hodnote vozidla (obstarávacia cena 14.280,02 eur) a následne je uvedený výpočet
amortizácie vozidla, technickej hodnoty vozidla a koeficient predajnosti.

Ďalej z tohto výpočtu vyplýva, že všeobecný hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a

čase v peniazoch, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyv trhu a vyjadruje
hodnotu vozidla pre jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Ide o
súčin technickej hodnoty vozidla a koeficientom predajnosti, v danom prípade technická hodnota vozidlaje 3,099,62 eur a koeficient predajnosti 1,0604 a výsledkom je všeobecná hodnota vozidla vo výške
3.286,84 eur.

Výpočet bol spracovaný dňa 25.7.2019 a vypracovaný Hirtlom.

17. Žalobca dňa 31. 10. 2019 doručil žalovanému žiadosť o zaplatenie náhrady škody, pretože dňa 23.
5. 2019 prechádzal svojím motorovým vozidlom po ul. J. v Y. v čase okolo 22:30 hod. a kolesom narazil
do pootvoreného poklopu kanalizačnej šachty, čoho dôsledkom bolo poškodenie vozidla a poisťovňou

bola konštatovaná totálna škoda. Žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie škody 2.490,- eur.

18. Žalovaný v liste zo dňa 31. 10. 2019 odosielaným z oddelenia správy majetku a služieb do právneho
oddelenia uviedol k jej žiadosti žalobcu, že uvedená šachta, na ktorej došlo k poškodeniu osobného
vozidla žalobcu nachádzajúca sa pred domom J. XXXX, nie je vo vlastníctve žalovaného, ale je vo
vlastníctve VVS, a. s..

19. Žalovaný odpoveďou zo dňa 11. 11. 2019 žalobcovi uviedol, že kanalizačná šachta nachádzajúca
sa pred domom J. XXXX v Y. nie je jeho vlastníctvom, ale je vo vlastníctve v spoločnosti VVS, a. s..
Žalobca tiež žalovanému odporučil, aby sa so žiadosťou obrátil na vlastníka kanalizačnej šachty.

20. Žalobca listom zo dňa 18. 11. 2019 opätovne žalovaného požiadal o náhradu škody, pričom pre
potvrdenie opodstatnenia svojej žiadosti žalovanému zaslal rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 8Co/324/2012 zo dňa 22. 10. 2013, ktorým bol riešený obdobný prípad a v ktorom bolo rozhodnuté,
že pasívnu vecnú legitimáciu v takomto prípade má vlastník komunikácie, na ktorej k vzniku škody došlo.

21. Žiadosťou zo dňa 21. 11. 2019 žalovaný požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru Y. o
vyjadrenie, či zo strany polície bola šetrená udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 23. 5. 2019 pred rodinným
domom č. XXXX v Y. na ul. J. motorovým vozidlom EVČ: Y

22. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Snine listom zo dňa 2. 12. 2019 na žiadosť žalovaného

odpovedalo, že vec bola tunajším oddelením riešená ako škodová udalosť.

23. Mestská polícia v Snine k žiadosti žalobcu zo dňa 18. 11. 2019 sa vyjadrila a uviedla, že v knihe
denných záznamov žiadne hlásenie ohľadom poškodenia poklopu na ul. J. v Y. od 1. 5. 2019 do 24.
5. 2019 neeviduje.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 22.9.2019 uviedol, že všetko má súd uvedené v žalobe a všetko
dokladoval, pričom on prišiel o svoj majetok a cíti, že nik za to nie zodpovedný. Ku škodovej udalosti
žalobcauviedol,žeišielneskorovečerdomovzpráce,pričompršalo,bolimlákyapoklopbolpootvorený,
čo si však on už nestihol všimnúť a narazil do pootvorenej šachty, následkom čoho došlo k zničeniu

jeho motorového vozidla. Na otázku súdu žalobca uviedol, že ráno poklop nebol pootvorený, pričom on
ráno nešiel do roboty, išiel až poobede, avšak ani poobede tento kanalizačný poklop pootvorený nebol,
keďže prechádzal popri ňom a to by si určite všimol.

Žalobca si škodu uplatňoval aj voči Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá tiež jeho žiadosť

o náhradu škody zamietla, pretože uviedli, že nenesú za to zodpovednosť. Túto vec prešetrovala
Komunálna poisťovňa a zistila, že auto bolo totálne zničené a vodárenská spoločnosť sa žalobcovi
vyjadrila, že za túto škodu nenesú zodpovednosť, preto si žalobca uplatnil škodu následne voči
žalovanému. Žalobca je toho názoru, že kanalizačný poklop je súčasťou miestnej komunikácie, ktorá
patrí mestu Snina.

Žalobca po incidente si motorové vozidlo nechal pritiahnuť do svojho domu, kde dlho stálo, neskôr ho dal
do šrotu a odhlásil z evidencie motorových vozidiel. K výške škody žalobca uviedol, že o sume 2.490,-
eur sa dozvedel od technika zo Slovexperty, ktorý vykonával obhliadku vozidla a ktorý mu uviedol, že
takú by malo auto hodnotu, keby ho predával v danom čase, avšak následne keď si vyžiadal dokumenty

z komunálnej poisťovne, z týchto vyplynulo, že výška škody je iná a to vo výške 3.286,84 eur, avšak
v čase, keď žiadal výšku škody od mesta Snina a keď podával žalobu, tieto dokumenty od poisťovne
žalobca ešte nemal. Keďže na automobile bola konštatovaná zo strany poisťovne totálna škoda, žalobca
dňa 28.08.2019 motorové vozidlo nechal vyradiť z evidencie vozidiel.25. K výpovedi žalobcu zástupca žalovaného rozporoval tvrdenia uvedené žalobcom vo svojej výpovedi
s jeho tvrdeniami uvedenými v článku 3 žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že chyba poklopu kanalizačnej

šachty trvala dlhšiu dobu a obyvatelia Mierovej ulice tento stav pred dňom 23.05.2019 opakovane
nahlasovali, pričom teraz vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že poklop bol v poriadku, keď okolo neho
v tento deň prechádzal. Ďalej zástupca žalovaného poukázal, že doteraz nebola preukázaná relevantná
výška škody, a až teraz žalobca uvádza relevantné skutočnosti, odkiaľ sa o výške škody dozvedel. Tak
isto zástupca žalovaného poukazuje, že škodová udalosť bola šetrená políciou, ktorej výsledky nie sú

známe, teda nepoznajú ani mieru zavinenia na strane žalobcu na tejto škodovej udalosti.

26. Žalobca k vyjadreniu zástupcu žalovaného uviedol, že nevie zdokladovať o tom, že táto chyba
bola hlásená jeho susedmi, avšak túto skutočnosť sa dozvedel až deň po nehode od svojich susedov,
že chybný kanalizačný poklop hlásili Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, pričom tiež žalobca
poukazuje, že prítomná privolaná policajná hliadka v čase nehody volala Technickým službám mesta

Snina, aby prišli na dané miesto, avšak v tom čase už na technických službách nikto nebol, prítomný
bol iba strážnik.

Právny stav

27.Podľaust.§415zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenako„Občianskyzákonník")
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

28. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinného ku dňu vzniku

škody obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych
komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných
zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.

Podľa ust. § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení majetok obce, ktorý slúži na verejné

účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho
obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

29. Podľa ust. § 6 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účinného ku dňu vzniku
škody, obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce

(ďalej len „správca"), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa
osobitného predpisu. Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti
k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou.
Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci
predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom

a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

30. Podľa ust. § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) účinného
ku dňu vzniku škody (ďalej len ako „cestný zákon") miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestnekomunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo
iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o
prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve
obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa ust. § 3 ods. 6 cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní

pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

Podľa ust. § 4b ods. 1 cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.

Podľa ust. § 8 ods. 5 cestného zákona ak na elektrických, telekomunikačných, vodovodných,
kanalizačných a iných vedeniach (ďalej len „vedenie") uložených v pozemných komunikáciách nastane
porucha a vznikne nebezpečenstvo všeobecného ohrozenia, vlastník alebo správca tohto vedenia
neodkladne vykoná opatrenia potrebné na zamedzenie rozšírenia škôd a zaistenie bezpečnej premávky
na komunikácii. Odstránenie takej poruchy na vedeniach je zvláštnym užívaním, na ktoré sa vopred

nevyžaduje povolenie cestného správneho orgánu. Vlastník alebo správca vedenia je povinný do 12
hodín od zistenia oznámiť vznik poruchy vlastníkovi alebo správcovi pozemnej komunikácie. Cestný
správny orgán na základe žiadosti predloženej vlastníkom alebo správcom vedenia dodatočne vydaným
rozhodnutím určí podmienky uvedenia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie do pôvodného stavu
na náklady vlastníka alebo správcu vedenia. Správny poplatok sa za toto dodatočne vydané povolenie

nevyberá.

Podľa ust. § 9 ods. 1 prvá veta cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych
komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať
pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete

a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky.

Podľa ust. § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v

zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

31.Podľaust.§8ods.2vyhláškyč.35/1984Zb.,ktorousavykonávazákonopozemnýchkomunikáciách
(cestný zákon) účinnej v čase vzniku škody (ďalej len ako „vyhláška") súčasťami diaľnic, ciest a

miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane
chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné,
zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy
a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá,
smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy

pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných
znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky
údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy
vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.

Podľa ust. § 8 ods. 4 vyhlášky kanalizácia včítane úprav na odvádzanie vody sú súčasťou diaľnice,
cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z tejto
komunikácie.

Podľa ust. § 12 ods. 1 vyhlášky zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav
týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú
dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a
ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.Podľa ust. § 12 ods. 2 vyhlášky závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také
zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať

ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä
a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z
okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Posúdenie veci súdom

32. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.490,- eur titulom náhrady škody, ktorá
sa mala stať na jeho motorovom vozidle, na ulici J. v Y., dňa 23.05.2019 a to tak, že mal prednou
časťou vozidla naraziť do pootvoreného kanalizačného poklopu, ktorý si žalobca nedokázal všimnúť
skôr. Spornou skutočnosťou nebol priebeh vzniku škody, keďže žalovaný škodový dej nerozporoval.

Sporným bolo posúdenie, ktorý subjekt za vzniknutú škodu zodpovedá, keďže žalovaný namietal svoju
pasívnu legitimáciu v tomto spore. Spornou skutočnosťou tak isto bola aj samotná výška škody.

33. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti
škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou

poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom je porušením povinností uloženej zákonom alebo
zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade je škoda na majetku. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne konanie
a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane
jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno

riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len
také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.

34. Protiprávny úkon žalovaného mal podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný ako správca, vlastník
komunikácie, na ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu

vyplývajú zo zákona o pozemných komunikáciách (z cestného zákona). Zodpovednosť žalovaného
za stav komunikácií, ktorých správu vykonáva, respektíve ktorej je vlastníkom, je vyjadrená ako
zodpovednosť objektívna, teda zavinenie sa nevyžaduje. Žalovaný nesúhlasil, aby bol zodpovedným
subjektom za stav kanalizačného poklopu, pričom sa bránil tým, že nie je vlastníkom takéhoto poklopu,
ktorého vlastníkom podľa tvrdenia žalovaného mala byť Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.

s.. Ďalej žalovaný uvádzal, že poklop kanalizačného vedenia, do ktorého žalobca narazil, mal uzatvárať
kanalizáciu, a táto neslúži výlučne na odvádzanie odpadových vôd, ale jedná sa o verejnú kanalizáciu
slúžiacu verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd.

35. K otázke subjektu zodpovedného za pootvorený kanalizačný poklop sa súd v tejto veci stotožňuje s

názorom Krajského súdu v Bratislave uvedeného v rozsudku sp. zn. 8Co/324/2012 zo dňa 22.10.2013,
na ktorý poukázal aj žalobca, z ktorého vyplýva, že „poklop na kanalizačnej šachte je súčasťou miestnej
komunikácie, keďže slúži na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky na nej (§1 ods. 4 cestného
zákona) a tak v prípade chýbajúceho poklopu ide o závadu zjazdnosti miestnej komunikácie, pretože
táto neumožňuje bezpečnú jazdu vozidiel po nej a je vyvolaná vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič

predvídať (§ 12 ods.1 a ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb.)". Krajský súd v Bratislave v tomto rozsudku
ďalej uviedol, že správca tejto komunikácie bol povinný túto závadu v zjazdnosti odstrániť (§ 9 ods. 1
cestného zákona), pričom cestný zákon správcovi komunikácie ukladá aj generálnu povinnosť udržiavať
miestnu komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu a zodpovednosti za škodu spôsobenú závadou v
zjazdnosti sa správca miestnej komunikácie mohol zbaviť jedine v prípade, ak by nebolo v medziach

jeho možností závadu odstrániť, alebo na ňu upozorniť.

36. Žalovaný nesúhlasil s názorom uvedeným v tomto rozsudku, pričom poukázal, že vo veci
8Co/324/2012 vedenej Krajským súdom v Bratislave bola závada v zjadnosti spôsobená chýbajúcimpoklopom na horúcovode, pričom v tomto prípade žalobca závadu v zjadnosti odvodzoval od
pootvoreného poklopu kanalizačnej šachty. Podľa názoru žalovaného poklop kanalizačnej šachty nie je
súčasťou miestnej komunikácie a jedná sa o stav poklopu vodárenské šachty, ktorej vlastníkom nie je

žalovaný. Podľa názoru súdu je irelevantné, či poklop umiestnený na miestnej komunikácii je uzáverom
pre horúcovod alebo vodovodnú kanalizáciu, či iný druh vedenia, ale rozhodujúce je, že ako taký je
súčasťou miestnej komunikácie, bez ktorého by premávka vozidiel nebola plynulá a bezpečná. Vyhláška
č. 35/1984 Zb. v ust. § 12 neuvádza všetky súčasti miestnej komunikácie, čo je vyjadrené použitím
slova „najmä", teda ide len o príkladný výpočet a nie je vylúčené, aby poklop kanalizačnej šachty nebol

súčasťou miestnej komunikácie.

37. Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, že pootvorený poklop kanalizačnej šachty ako súčasť miestnej
komunikácie slúžiaci na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky bol závadou v zjadnosti miestnej
komunikácie, za ktorú bol zodpovedný žalovaný. Súd však poukazuje, že nebolo preukázané, že išlo
chybu poklopu kanalizačnej šachty trvajúcej dlhšej dobu, nakoľko žalobca vo svojom výsluchu uviedol,

že poobede tento kanalizačný poklop pootvorený nebol, keďže prechádzal popri ňom, čo by si určite
všimol. Ak by bola preukázaná skutočnosť, že poklop bol pootvorený už dlhší čas, táto by mohla mať
vplyv na posúdenie spoluzodpovednosti žalobcu za škodu, keďže žalobca v takom prípade mohol tento
poklop z opatrnosti obísť.

38. Spornou skutočnosťou vzhľadom na námietky žalovaného bolo tiež určenie výšky škody. Podľa
Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda v peniazoch, pri určení ktorej sa vychádza z ceny
v čase poškodenia. Prostredníctvom náhrady škody sa má poškodený dostať do takého majetkového
stavu, ako keby ku škode vôbec nedošlo (restitutio in integrum). Škoda, ktorá sa má nahradiť, vyjadruje
úbytok majetku poškodeného. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu

veci a v dôsledku jej straty, odňatia alebo zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu práve
o hodnotu tejto veci.

Pri určení výšky skutočnej škody na veci sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia a
nahradenámábyťujma,ktoráspočívavzmenšenímajetkovéhostavupoškodeného,pričomzmenšením

majetkového stavu je už samotné poškodenie veci. Peňažná náhrada tohto úbytku je buď ekvivalentom
hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971), alebo
- najmä ak nie je uvedenie do stavu pred poškodením možné - možno vychádzať z ceny, akú mala vec
v čase poškodenia, a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu, teda výšku odškodnenia
možno určiť porovnaním obvyklej ceny, akú vec mala bezprostredne pred poškodením a akú mala v

stave po poškodení.

39. Žalobca predložil oznámenie poisťovne, ktorá likvidovala poistnú udalosť, pričom súd nemal za
jednoznačné, z akého poistného vzťahu a na čí podnet táto poisťovňa poistnú udalosť vyšetrovala.
Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že sa najprv o náhradu škody obrátil na vodárenskú spoločnosť,

ktorá mu túto žiadosť zamietla. Súd sa preto len domnieva, že poisťovňa likvidovala poistnú udalosť
na podnet vodárenskej spoločnosti. Poisťovňa konštatovala totálnu škodu, kedy by oprava vozidla
presiahlacenumotorovéhovozidla.Žalobcatiežpredložilvýpočetvšeobecnejhodnotyvozidla,zktorého
vyplýva všeobecná cena motorového vozidla ku dňu pred škodovou udalosťou. Súd poukazuje, že
z predloženého výpočtu nie je zrejmé, kto výpočet zrealizoval. Taktiež z výpočtu nie je zrejmá ani

všeobecná hodnota vozidla po poškodení alebo zničení a taktiež tento výpočet nepreukazuje ani výšku
možnej opravy motorového vozidla. Skutočnou škodou podľa názoru súdu by mohla byť objektívne
preukázaná škoda spočívajúca v rozdiely medzi hodnotou vozidla v čase pred poškodením a hodnotou
vozidla v čase po poškodení, prípadne v hodnote, za ktorú by bolo možné motorové vozidlo reálne
opraviť.

40. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby je na
samotnom žalobcovi. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na

tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadneurčuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti.

41. Pre úspech v súdnom konaní tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia o skutočnej
výške škody, pričom súd je toho názoru, že k preukázaniu skutočnej škody nepostačuje len oznámenie
poisťovne o neekonomickej oprave s výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla. Súd tiež poukazuje, že
žalobca je v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 131, §150) povinný uvádzať pravdivé a úplné

opísanie rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Nesplnenie tejto povinnosti
má za následok stratu sporu a teda neúspech v sporovom konaní.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 2.490,- eur zamietol.

K trovám konania

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Keďže súd žalobe v celom rozsahu zamietol, úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 0% a úspech
žalovaného predstavuje 0%. Žalovaný sa však vyjadril, že si trovy konania neuplatňuje.

45. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných

ustanovenímánároknanáhradutrovkonania,onáhradutrovzjavneneprejavilazáujem.Nadanýprípad
nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného
zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

46. Keďže žalobca nebol v spore úspešný a žalovaný si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo II. výroku tohto rozsudku a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.