Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by JUDr. Mária Špániková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207459
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1715207459.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

žalobcu: T. M., O.Ý. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX U., X. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpený advokátkou
JUDr. Evou Klemovou so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovaným X. L. T., O..
X.XX.XXXX, V. U. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. M. T., O.. XX.X.XXXX, V. U. H.. c.č XXX/
X, U., štátna príslušnosť SR, X. U. P., O..XX.X.XXXX, V. O. H.. c.č XXXX/XX, P., štátna príslušnosť
SR, X. U. L., O.. XX.X.XXXX, V. Y. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. R. L., O.. X.XX.XXXX, V.
Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, X. Y. D., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna
príslušnosť SR, X. X. E., O.. X.X.XXXX, V. Y. H..c.čXXX/X, U., štátna príslušnosť SR, počas konania

dňa XX.X. XXXX zomrela, X. U. R., O.. XX.XX. XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X U., štátna príslušnosť SR,
X. L. D., O.. XX.XX. XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, G.. T. D., O.. XX.XX.XXXX,
V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. F., O.. XX.X.XXXX, V. H.. F. c.č XXXX/XX, U.,
štátna príslušnosť SR, XX. F. E., O.. X.X.XXXX, V. U. - B. c.č XXXX, štátna príslušnosť SR, XX. C. U.,
O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. C. M., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č
XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. T. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť
SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX,

V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. P. G., O.. XX.X.XXXX, V. Š. H.. c.č XX, U., štátna
príslušnosť SR, XX. U. M., O.. XX.X.XXXX, V. O. H.. c.č XXXX/XX, P., štátna príslušnosť SR, XX. X. T.,
O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. c.č XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. L. I., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. H.. č..
XXX/X, U., štátna príslušnosť SR, XX. U. C., O.. X.X.XXXX, V. F. c.č XX, U., štátna príslušnosť SR, XX.
U. C., O.. XX.X.XXXX, V. F. c.č XX, U., štátna príslušnosť SR, XX. Y. X., O.. X.XX.XXXX, V. N. XX, U.,
štátna príslušnosť SR, XX. O. X., O.. XX.X.XXXX, V. N. XX, U., štátna príslušnosť SR, všetci zastúpení
advokátom JUDr. Lukášom Tykom so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava o zaplatenie 3.097,61

Eur s príslušenstvom (po zmene žaloby 9.163,41 Eur s príslušenstvom), rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným v 1. až 25. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom
nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 10.09.2015 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne proti
žalovaným v 1. - 25. rade zaplatenia pôvodne sumy vo výške 3.097,61 € s príslušenstvom titulom

bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.8.1995
nadobudol od svojich rodičov T.Š. M. R. L. M., V. P. H.. Č.. X, U. nehnuteľnosti - dom so súp. č. XXX a
pozemok, na ktorom tento dom stojí s parc. č. XXXX - K. P. D. X. XXX U., P. F. P.. Č.. XXXX - X. D. X.XXX U. R. P. P.. Č.. XXXX - K. D. X. XXX U., M.. Ú.. U. R. X. Z. Č. V. K. O. G. Č.. XXXX. Vklad vlastníctva
bol povolený dňa 9.8.1995 pod č. X. XXXX/XX Správou katastra P., Z.. Č.. D. Ú. X. P., katastrálny odbor.
2. Na základe rozhodnutia D. P., katastrálny odbor zo dňa 31.3.2014 č. D.-P.-M.. X/XXXX/ROEP U.,

právoplatného dňa 24.4.2014 bol schválený ROEP v k. ú. U., na základe ktorého sa k časti pozemkov
opísaných v bode I žaloby obnovila evidencia jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností a tieto boli vedené
následne na LV č. XXXXX P. M.. Ú.. U. O. D. P., M.Á. D. R. P. F. P.. Č.. XXX/X - X. D. X. XXX U. R.
P.. Č.. XXX - X. D. X. XXX U..
3. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 22.9.2014 boli pozemky zamerané a boli ním vytvorené

pozemky s parc. č. XXXX/XX- K. P. R. O. D. X.U. XXX U., F. P.. Č.. XXXX/XX-K. P. R. O. D. X. XX U.,
F. P.. Č.. XXXX/XX - K. P. R. O. D. X. XX U., F. P.. Č.. XXXX/XX - K. P. R. O. D. X. XX U., R. F. P.. Č..
XXXX/XX -K. P. R. O. D. X. XX U. X. M.. Ú.. U. - v prítomnosti vedené na LV č. XXXXX M.. Ú.. U..
X. Podľa LV č. XXXX D. X. P., katastrálny odbor sú žalovaní v 1. až 25. rade vedení ako vlastníci bytov v
bytovom dome so súpisným číslom 856 stojacom na pozemku parc. č. XXXX/X R. P. F. P.. Č.. XXXX/X v
meste U. na Y. H. ako aj ako spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení vyššie uvedeného

bytového domu. Pozemky, na ktorých tento bytový dom stojí nie sú v ich výlučnom vlastníctve a ani
spoluvlastníctve.
5. Ako vyplýva z GP XX/XXXX vyššie citovaný bytový dom so súp. č. XXX na Y. H.. Č.. X, U. sa
nachádza na pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pričom pozemky
s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX M.. Ú.. U. O. G. Č.. XXXXX používajú

žalovaníakoobslužnépozemky,lebonanichparkujúsvojeosobnémotorovévozidláatiežtietopozemky
tvoria prístupovú cestu do garáží, ktoré sa nachádzajú v bytovke. Tieto pozemky sú zároveň priľahlými
pozemkami k predmetnému bytovému domu.
6. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca C.. R. Č.. XXX/XXXX zo dňa 25.5.2015 hodnota týchto
pozemkov opísaných vyššie predstavuje sumu 42.600 € a ročný nájom za ne predstavuje sumu 6.633

€/m2, čo za rok predstavuje sumu 3.097,61 € (467 m2x 6,633,-€/m2).
7. So žalovanými sa snažil žalobca dohodnúť mimosúdne o majetkovom vysporiadaní vyššie citovaných
pozemkov, navrhol im ich odkúpenie, na cene, za ktorú by im bol ochotný pozemky odpredať, sa
nedohodli. Keďže žalovaní jeho pozemky užívajú, nič mu za užívanie neplatia, za obdobie od 1.6.2014
do 1.6.2015 sa jeho úkor bezdôvodne obohatili, navrhol tak, ako je rozpísané na strane 11 žaloby, aby

súd zaviazal každého zo žalovaných na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za dobu od 1.6.2014 do
1.6.2015 spolu s ročným úrokom z omeškania od podania žaloby až do zaplatenia.
8. Žalovaní v 1. - 22. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 8.12.2015 prostredníctvom právnej kancelárie
uviedli,ženárokžalobcunepovažujúzadôvodnýamajúcioporuvplatnejprávnejlegislatíveSR,nakoľko
žalobca si nárok odvodzuje od ust. § 451a nasl. Občianskeho zákonníka a tvrdí, že žalovaní sa na jeho

úkor obohacujú tým, že užívajú pozemky bez právneho dôvodu, čo oni namietajú, nakoľko v zmysle §
23 ods.5 z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov im vzniklo zo zákona vecné
bremeno k dotknutým pozemkom, t.j. medzi žalobcom a žalovanými existuje právny dôvod, ktorý založil
právo na užívanie pozemkov žalovanými, ktoré právo vyplýva priamo zo zákona a preto nie je možné v
danom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Žalobca sa domáha finančného nároku za užívanie

nielen parc. č. XXXX/X, ktorá je preukázateľne zastavaným pozemkom bytovým domom, v ktorom
žalovaní bývajú, ale i k ďalším nezastavaným pozemkom- priľahlým a to k parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX, pričom žalovaní 1., 2., 8., 9., 12-14., 21-24. reálne využívajú len
časť pozemku parc. č. XXXX/X a to ako prístupovú cestu do garáží nachádzajúcich sa v bytovom dome.
Zostávajúca asfaltová časť pozemku nie je žalovanými žiadnym spôsobom užívaná, je priamo a verejne

prístupná z cestnej komunikácie a časť pozemku je verejne prístupná ako zeleň, resp. park, pričom celá
parcela je z jej ľavej strany z pohľadu od cestnej komunikácie ohraničená bytovým domom Y. H.. Č..
X a zároveň i obyvateľmi tohto bytového domu ne/využívaná rovnako ako žalovanými a verejnosťou.
Zostávajúce parcely XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX R. XXXX/XX sú zamerané, zakreslené a reálne
využívané ako vonkajšie parkovacie státia, ktoré sú voľné podľa obsadenosti využívané obyvateľmi

predovšetkým bytového domu na Y. X prípadne obyvateľmi ďalších bytových domov v okolí. Žalobca sa
teda domáha voči žalovaným odplaty za užívanie podstatne väčšieho rozsahu - m2 - jeho nehnuteľností,
ako žalovaní reálne užívajú. Uviedli, že znalecký posudok Ing. R. je v rozpore so znaleckým posudkom
C.. C. N., ktorý majú oni k dispozícii, podľa ktorého je ročné bezdôvodné obohatenie za 1 m2 1,498,-€, t.j.
spolu 699,57 €, teda nie je zrejmá skutočná výška ročného bezdôvodného obohatenia za 1 m2. Okrem

toho podľa žalobcom označenej darovacej zmluvy žalobca dotknuté pozemky nikdy nenadobudol,
predmetom darovania boli len pozemky uvedené v bode I žaloby, avšak nie parcela č. XXX/X R. XXX,
t.j. nie je jednoznačne určené vlastníctvo žalobcu k dotknutým pozemkom. Uviedli, že žalovaná v 23.rade zomrela a nie je pasívne legitimovaná. S poukazom na uvedené navrhli žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania.
9. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 27.4.2016 uviedol, že v zmysle § 23 ods. 5 z. č.

182/1993 Z. z. žalovaným vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu k jeho pozemkom,
avšak v uvedenom paragrafe nie je uvedené, že toto právo je bezodplatné, preto v zmysle ust. § 451 a
nasl. OZ on má nárok na primeranú odplatu od žalovaných za užívanie jeho pozemkov, i keď žalovaní
majú právo jeho pozemky užívať s poukazom na ust. § 23 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z. Z dôvodu rozporu
znaleckých posudkov navrhol, aby súd vo veci ustanovil znalca za účelom určenia všeobecnej hodnoty

pozemkov a znej vypočítal výšku odplaty za užívanie jeho pozemkov žalovanými. Písomným podaním
zo dňa 4.5.2016 uviedol PZ žalobcu, že žalovaná v 7. rade X. E. O.. X.X.XXXX K. Y. XX.X.XXXX, Y. V.
P. U.. C.. Y. X.M., O.. X.XX.XXXX R. C.. O. X., O.. XX.X.XXXX.
XX. Písomným podaním zo dňa 31.5.2017 upravil žalobca petit žaloby, rozšíril žalobu o zaplatenie
6.159,22 € a rozšíril okruh žalovaných o manželov X., súd uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa
11.10.2017 pripustil v súlade s ust. §§ 79 CSP, 139 CSP a 142 ods. 1, 2 CSP zmenu petitu žaloby a

rozšírenie okruhu žalovaných.
11. Právna kancelária žalovaných 1. až 23. rade k zmene žaloby zo dňa 31.5.2017 uviedla, že zmena
žaloby je nedôvodná čo do právneho dôvodu žalovanej pohľadávky ako aj do jej výšky. Trval na tom,
že uplatnená pohľadávka žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 23 ods. 5
z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobstojí, žalobca neunesie dôkazné

bremeno, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, alebo z neplatného právneho
dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko ako už uviedol predtým, žalovaným vzniklo
priamo zo zákona k nim vecné bremeno, t.j. existuje právny titul užívania pozemkov, a preto je podľa
ich názoru riešiť otázku, či za užívanie pozemkov patrí žalobcovi náhrada. Uviedli, že žalobca sám
vo svojom podaní zo dňa 27.4.2016 uvádza, že žalovaným vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce

vecnémubremenukpozemkomuvedenýmvžalobe.PodľanázoruKrajskéhosúduvPrešovevrozsudku
zo dňa 22.04.2009 sp. zn. XCo XXX/XXXX „finančný nárok žalobcu nie je možné posúdiť ani ako nárok
z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže pri takomto nároku by žalovaní museli užívať pozemok bez
právneho dôvodu. Žalovaní majú tento právny dôvod, a to práve vznikom už spomínaného zákonného
vecného bremena, a preto sa nejedná o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.“

12. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 06.05.2013 sp. zn. XCo/
XX/XXXX „finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z.
z., v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené
s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období

jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20-timi a pri
právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo trvať, najviac však 20-timi.“
Vo vzťahu k prípadnému premlčaniu takéhoto prípadného nároku žalobcu je potrebné poukázať na
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. C. Ú. XXX/XXXX zo dňa 03.11.2011 podľa ktorého „nárok
na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým právom a každé majetkové právo

podlieha premlčaniu. V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Pre začiatok jej
plynutia je rozhodujúci objektívny moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Nepochybne sa
právo mohlo uplatniť v deň účinnosti zákona o vlastníctve bytov, teda 1.9.1993, trojročná lehota preto
uplynula 1.9.1996. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove uvedeného vyššie, podľa
ktorého: “Ako bolo vyslovené v rozsudku KS v Prešove z 27.6.2011 sp. zn. XXCo XX/XXXX, XXCo XX/

XXXX, nárok na zaplatenie finančnej náhrady za vznik vecného bremena má iba ten, kto bol vlastníkom
zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena, t.j. v čase účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., t.j.
k 1.9.1993, ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, v danom prípade žalobca už nadobudol pozemok s
vecným bremenom a keďže vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom
prevádzanej veci, nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným

bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady, keďže vlastníctvo k dotknutým pozemkom
nadobudol žalobca darovacou zmluvou zo dňa 09.08.1995 a na základe rozhodnutia X/XXX/ROEP U.,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2014, žalobca nie je preto vecne legitimovaný požadovať
finančnú náhradu za vznik vecného bremena, nakoľko nebol vlastníkom pozemkov v čase vzniku
vecného bremena. Poukázali súčasne aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

XX. R. XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX podľa ktorého: “bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 1.
septembra 1993 (deň účinnosti z. č. 182/1993) vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno
vzniknuté ex lege v zmysle ust. § 23 ods. 5 tohto zákona, túto náhradu uplatnil, alebo neuplatnil, resp. čimu náhrada bola alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto
ním je), nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.“
13. Žalovaní namietli aktívnu legitimáciu žalobcu a súčasne uplatnili námietku premlčania nároku

žalobcu.
14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 19.4.2018 uviedla, že žalobca ponúkol žalovaným
odpredaj jeho pozemkov za cenu uvedenú v ZP Ing. R., na cene k dohode so žalovanými nedošlo, okrem
toho zistila, že žalovaní podali návrh na zápis ich vecného bremena do katastra nehnuteľností, čo sa
týka priľahlých pozemkov. Toto právo malo byť zapísané do KN dňom účinnosti ZOVB t.j. 1.9.1993, v

tomto čase bolo vlastníkom priľahlých pozemkov SBDO v Pezinku, čo vyplýva z LV č. XXXXX M.. Ú.. U.
a z LV z ktorého však nevyplýva ťarcha vecného bremena žalovaných a ani skutočnosť, že na pozemku
parc. č. XXXX/X stojí bytový dom súp. č. XXX. Ťarcha žalovaných (ich oprávnenie z vecného bremena)
nevyplýva ani z LV č. XXXX M.. Ú.. U.. Poukázala na ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení účinnom v čase prevodu domu, podľa ktorého zmluva okrem iného musí
obsahovať aj určenie a popis priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti priľahlého pozemku

užívajú len niektorí vlastníci bytov a neb. priestorov a mala obsahovať aj úpravu práv k pozemku k
zastavanému domom a priľahlého pozemku, žiadny priľahlý pozemok v zmluve o prevode vlastníctva
definovaný nebol, preto podľa jej názoru žalovaní nepreukázali tvrdenie o existencii vecného bremena
na týchto pozemkoch, parcely č. XXXX/XX-XX teda nemajú status priľahlých pozemkov.
15. Podaním zo dňa 05.12.2019 právna zástupkyňa žalobcu opäť špecifikovala predmet žaloby s tým,

že v súvislosti s parc. č. XXXX/X pozemkom, zastavaným BD si žalobca uplatňuje právo na jednorazovú
náhradu za vecné bremeno, ktoré právo na neho prešlo dedením a v dôsledku univerzálnej sukcesie
do práv jeho rodičov.
16. Ohľadom hmotnoprávnej námietky premlčania nároku žalobcu vznesenej žalovanými dňa
17.04.2018 navrhla, aby na ňu súd neprihliadal s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP z dôvodov, že

obsah žaloby bol žalovaným známy zo žaloby zo dňa 10.09.2015 a do ich vyjadrenia sa k žalobe dňa
8.12.2015 žiadnu námietku premlčania nevzniesli a námietku premlčania nevzniesli ani 10 mesiacov po
nadobudnutí účinnosti CSP vo vzťahu k nároku týkajúceho sa pozemku parc. č. XXXX/X, a taktiež obsah
rozšíreného návrhu žalobcu zo dňa 31.5.2017 a predmet konania bol žalovaným známy v októbri 2017,
kedy im bolo doručené uznesenie súdu zo dňa 11.10.2017 o pripustení zmeny žaloby, žalovaní vzniesli

námietku premlčania proti nároku uplatnenému žalobou zo dňa 10.09.2015 až po 21,5 mesiacoch od
účinnosti CSP a proti nároku uplatnenému podaním zo dňa 31.05.2017 až po viac ako 5 mesiacoch od
doručenia uznesenia súdu o pripustení zmeny žaloby v ich písomnom podaní zo dňa 17.4.2018, tzn.
nie včas.
17. Súd vykonal dokazovanie žalobou žalobcu, jeho postupnými úpravami petitov žaloby, vyjadreniami

protistrán, výsluchmi strán sporu, dokladmi založenými súdu ku konaniu, obhliadkou na tvári miesta a
dospel k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, a strany súdneho sporu skutočnosť
nesporovali, že žalobca je vlastníkom v žalobe v bode I. a II. opísaných nehnuteľností v k. ú. U., žalovaní
spochybnili len vlastníctvo žalobcu k parc. č. XXX/X R. XXX, rovnako nebolo sporované v konaní ani

vlastníctvo žalovaných k bytom a nebytovým priestorom podľa LV č. XXXX M.. Ú.. U., X. V. Y. F.. Č..
XXX F. O. P. F. P.. Č.. XXXX/X R. XXXX/X O. Y. H.. Č.. X, U..

19. Súd s poukazom na námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom, vznesenú žalovanými, a
námietku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, dospel k názoru, že žalobe s poukazom na premlčanie

nároku a s poukazom na skutočnosť, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nie je v konaní
aktívne legitimovaný, žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. zák. Občiansky zákonník v platnom znení, právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 veta prvá citovaného ustanovenia premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.20. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovanej strany, že ak by išlo o sudcovskú koncentráciu, a
podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu si žalovaní neuplatnili námietku premlčania včas, potom by
súd musel konštatovať, že ani žalobca si neuplatnil procesnú obranu včas, a teda nenamietal uplatnenie

námietky voči neskoro uplatnenému premlčaniu včas., nakoľko aj žalobca uplatnil takúto námietku až
20 mesiacov po tom, ako sa oboznámil s vyjadrením žalovaných zo dňa 17.04.2018, v ktorom bola
námietka premlčania uplatnená.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech procesnej strany. Z uvedeného vyplýva, že
zásada sudcovskej koncentrácie sa na toto konanie v zmysle uvedeného ustanovenia neaplikuje a
súd musel na námietku premlčania uplatnenú žalovanou stranou prihliadať s poukazom na skutočnosť,
že námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek

štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.
22.Pokiaľsatýkaexistencieresp.neexistenciepriľahlýchpozemkovkbytovémudomu,ktorúskutočnosť
namietol žalobca, je potrebné poukázať na ust. § 5 ods. 1 d) z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, na základe ktorého ak zmluva o prevode bytov žalovaným neobsahuje určenie
priľahléhopozemku,ideonedostatokspôsobenýpôvodnýmvlastníkombytovaneb.priestorov(vdanom

prípadeSBDOsosídlomvPezinku),ktorýzmluvyvyhotovoval,avšakpodľanázorusúdutátoskutočnosť
nemá za následok neexistenciu vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXXX/XX-XX, má za následok
len nezapísanie vecného bremena do KN (zápis má však len deklaratórny charakter). Ako už bolo
uvedené vyššie, existenciu vecného bremena uznal aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2016,
uznal vznik vecného bremena aj k priľahlým pozemkom.

Okrem uvedeného názor, že pozemok parc. č. XXXX/XX je priľahlým pozemkom k BD podporuje aj
názor D. V. V. L.. W. I., katastrálny odbor v článku, na ktorý poukázali žalovaní - Zápis vecného bremena
a katastrálne konanie z pohľadu § 23 ods. 5 ZVB, v ktorom bol riešený zápis vecného bremena k
obdobnému pozemku, ako je pozemok vo vlastníctve žalobcu, podľa ktorého okrem iného, ak priľahlý
pozemok nie je uvedený v zmluve o prevode vlastníctva bytu je zrejmé, že k domu priľahlý pozemok v

čase prvého prevodu neprináležal. Uvedené však v danom konkrétnom prípade nie je možné aplikovať,
nakoľko pozemok v tomto prípade vždy bol pozemkom priľahlým k bytovému domu, čo bolo zistené aj
na tvári miesta, z tohto pozemku je jediný vstup do bytového domu a to podľa názoru žalovaných už
desiatky rokov pred prvým prevodom, katastrálny odbor teda zohľadnil reálny stav, ktorý je aj riadne
zadokumentovaný ďalšími listinami, ktoré vlastníci bytov doložili a preto zápis vecného bremena k

priľahlému pozemku vykonal, preto sa súd stotožnil so skutočnosťou a názorom žalovaných, že parc. č.
XXXX/XX je priľahlým pozemkom, keďže ide o jedinú príjazdovú cestu k nebytovým priestorom bytového
domu. Aj z rozhodnutia Krajského súdu v Z. zo dňa 14.8.2013 č. k. XX N. XXX/XXXX je zrejmé, že pri
priľahlom pozemku ide o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, od postavenia stavby slúži
výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, a má pri ňom ísť o pozemok susediaci so zastavanou plochou

pod domom, rovnako pozemok môže často slúžiť na prístup do bytového domu. Nie je možné analogicky
priľahlý pozemok posudzovať podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, nakoľko tu zákonodarca upravil výslovne
otázku zriaďovania vecných bremien na účely prístupu vlastníka k stavbe, avšak v prípade ZVB mienil
upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom času od stavby domu v dôsledku spôsobu užívania
domu a jeho okolia pôvodne nájomcami, neskôr vlastníkmi bytov môžu považovať za priľahlé. Súd sa v

danomprípadestotožnilajsrozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa26.5.2011č.k.XXC/XXX/XXXX,
potvrdeným rozsudkom M. X. P. zo dňa 22.5.2012, podľa ktorého priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý
súvisí s užívaním bytového domu, jeho účelom je umožniť riadne užívanie bytového domu vlastníkmi
bytov. Podľa jeho názoru podľa ust. § 23 ods. 1 prvá veta vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru
sa v ZVB spája nielen so spoluvlastníctvom k pozemku, na ktorom je dom postavený, ale aj so

spoluvlastníctvom k priľahlému pozemku. Na priľahlom pozemku sa môžu nachádzať príslušenstvo
domu a to záhrady, stavby, oplotenia, prístrešky a iné. V konaní bolo súdu preukázané, že v prípade
pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa jedná okrem pozemku zastavaným bytovým domom aj o priľahlé
pozemky, nakoľko súvisia s užívaním bytového domu a ich účelom je umožniť riadne užívanie bytového
domu vlastníkmi bytov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.10.2012 č. k.

XXCo/XXX/XXXX, pokiaľ nebolo vecné bremeno zapísané do katastra, nemožno z toho vyvodiť, že
neexistovalo, a preto platí, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, počítanej od vzniku vecného bremena zo zákona.23. Uplatňovanie nároku žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov parc.
č. XXXX/XX-XX (na ktorých parkujú motorové vozidlá) považuje súd za nedôvodný, nakoľko žalobca
nepreukázal v konaní, ktorí žalovaní majú osobné motorové vozidlá a parkujú na jeho pozemku, v

akom časovom období a v akom rozsahu predmetné pozemky užívali, resp. užívajú, teda ani v tomto
smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súčasne nepreukázal ani skutočnosť, z akého dôvodu by
mali žalovaní mu plniť spoločne a nerozdielne, t.j. podielové spoluvlastníctvo k akej veci zakladá ich
solidaritu. Na obhliadke nehnuteľnosti dňa 13.5.2019 bolo súdom okrem iného zistené, že na pozemku
parc. č. XXXX/XX sa nachádzajú aj smetné koše, ktoré patria obyvateľom iného bytového domu, čo

žalobca nenamietol, pričom od žalovaných si uplatnil odplatu za užívanie celého pozemku.
24. Žalovaní uviedli, že v prípade spochybňovania ich vecného bremena z titulu zákonného vecného
bremena podľa § 23 ods. 5 ZVB už došlo aj k vydržaniu takéhoto vecného bremena, nakoľko žalovaní
práva vyplývajúce z vecného bremena vykonávali dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov, a teda v
prípade spochybnenia zákonného vecného bremena bolo vecné bremeno vydržané.
25. Súd je názoru, že v prípade, ak by išlo o univerzálnu sukcesiu žalobcu z predchádzajúcich vlastníkov

pozemkov, žalobca nemá právo domáhať sa jednorazovej náhrady za vecné bremeno z dôvodu, že
nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby, nakoľko podľa ustálenej judikatúry bol
aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby ten, kto bol vlastníkom pozemku v čase účinnosti
ZVB, t.j. dňa 01.09.1993, čo potvrdzuje aj Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.04.2018 sp. zn.
IV.ÚS 264/2018: “Aj keď v danom prípade z. č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté

podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj
z čl. 11 ods. 4 Listiny a čl. 20 ods. 4 Ústavy. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné
vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého

nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne
jednorazová; nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal
nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno“.
26. Súd dáva do pozornosti, že žalobca opakovane v súdnom konaní menil právny dôvod na zaplatenie
žalovanej sumy 9.292,30 € (suma ustálená na pojednávaní dňa 5.12.2019), najskôr požadoval úhradu

titulom bezdôvodného obohatenia, následne titulom náhrady za zriadenie vecného bremena, následne
opätovnezabezdôvodnéobohatenieanapokončiastočneztitulubezdôvodnéhoobohateniaačiastočne
z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena, súd uvedené považoval za účelové zmeny žaloby zo
strany žalobcu podľa aktuálnej skutkovej a právnej situácie podľa procesnej obrany žalovaných.

27. Súd s poukazom na ust. čl. 2 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Z. z. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
keď mal jednoznačne preukázané, že žalovaní užívajú predmetné špecifikované pozemky žalobcu na
základe zákonného vecného bremena, súčasne žalobca nepreukázal v konaní, že pozemky parc. č.
XXXX/XX-XX užívajú výlučne žalovaní, okrem toho právo podať žalobu nie je aktívne legitimovaným
žalobca, jeho právni predchodcovia si právo uplatniť náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno

neuplatnili, právo žalobcu na jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno považoval súd vzhľadom
na vyššie uvedené za premlčané.

28. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 civilného sporového poriadku a priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalobca si uplatnil proti žalovaným zaplatenia bezdôvodného obohatenia a náhrady za zriadenie
vecného bremena za užívanie pozemkov k.ú. U., žalobu súd zamietol v celom rozsahu, nakoľko
žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle z. č. 182/1993 o ZVB v platnom znení,
pohľadávka bola premlčaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde písomne štvormo.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.