Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/246/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1402899883
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1402899883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/Ružena L., A.. E., U.. XX.XX.XXXX,
Č.. F. X, R., X/ B.. C. L., A.. L., U.. XX.XX.XXXX, Č.. F. X, R., X/ B.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, G.. A.. Š.
XX, Q., X/ B.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, B. R. XX, R., X/ B.. G. T., U.. XX.XX.XXXX, U.. T. X/B, R., X/ B..
E. T., U.. XX.XX.XXXX, Č.. F. XXX, R., X/ B.. E. U., U.. XX.XX.XXXX, W. L. X, R., všetkých zastúpených

advokátom: JUDr. Tomáš Vaňo, so sídlom Nám. SNP 23, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Základná
organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu Záhorská Bystrica, zastúpenému: Mgr. Ľubomír Kubík,
tajomník, Vrbárska 9, Bratislava, 2/ Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu č. 4-39
Strmé Vŕšky, Záhorská Bystrica, zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Pokorný, so sídlom Anenská 1,
Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 15. mája 2019, č.k. 19C/91/2002-482, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný 2/ má proti žalobcom 1/ - 7/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 15. mája 2019, č.k. 19C/91/2002-482 súd prvej inštancie konanie proti
žalovanému 1/ Základná organizácia Slovenského záhradkárskeho zväzu Záhorská Bystrica na základe
späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil, žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobu
podanú proti žalovanému 2/ Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 4 - 39, Strmé

Vŕšky - Záhorská Bystrica v celom rozsahu zamietol a žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania
spoločne a nerozdielne voči žalobcom 1/ až 7/ vo výške 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.
2. V prvom rade poukázal prvoinštančný súd na to, že v danej veci rozsudkom č. k. 19C/91/2002-136
zo dňa 22.01.2007 v spojení s opravným uznesením č. k. 19C/91/2002-146 zo dňa 12.04.2007
žalobu na vypratanie nehnuteľnosti parcely č. XXXX orná pôda vo výmere 1.953 m2 a parcely č.

XXXX trvalé trávne porasty o výmere 1.485 m2 v katastrálnom území Q. R. zamietol a rozhodol o
trovách konania. Proti predmetnému rozhodnutiu však podali žalobcovia odvolanie a Krajský súd v
Bratislave uznesením č. k. 8Co 307/2007-191 zo dňa 14.12.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa
pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcov na vypratanie predmetných nehnuteľností vychádzal zo
zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie uzavretej podľa

§ 40 zákona č. 122/1975 Zb. dňa 5.6.1978 medzi odovzdávajúcou organizáciou - Jednotné roľnícke
družstvo "Devín" v Bratislave - Záhorskej Bystrici a preberajúcou organizáciou - Slovenský ovocinársky
a záhradkársky zväz - Základná organizácia Záhorská Bystrica, pri posudzovaní ktorej na základepredložených dvoch fotokópií dospel k záveru, že jej účinnosť nastala až po schválení ObNV Bratislava
IV dňa 4.11.1983 a doba užívania začala plynúť dňa 5.11.1983, a teda, keďže bola dohodnutá na 12
rokov, neskončila pred 24.6.1991, čo je rozhodujúce pre právnu ochranu záhradkovej osady. Tento

záver považoval odvolací súd za predčasný a nepodložený výsledkami vykonaného dokazovania, najmä
pokiaľ ide o dátum a pečiatku ObNV BA IV dňa 4.11.1983, ktoré sa nachádzajú len na jednej
z predložených fotokópií, na druhej nie, a tento rozpor vykonaným dokazovaním nebol odstránený.
Nemožno teda považovať v danom prípade za preukázanú skutočnosť, že účinnosť predmetnej zmluvy
nastala po schválení ObNV Bratislava IV dňa 4.11.1983 a že v zmluve dohodnutá doba užívania

(nájmu) začala plynúť až od tohto dňa a uplynula až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 229/1991
Zb., na ktorého právnom režime, ako aj na právnom režime zákona č. 64/1997 Z.
z. prvostupňový súd založil oprávnenie žalovaného 2/ užívať sporné pozemky. Predložené fotokópie
ako listinné dôkazy súd prvého stupňa nevyhodnotil z hľadiska vierohodnosti a tiež v súvislosti s
ďalšímipredloženýmidôkazmiaskutočnosťami,najmäpotvrdenímZákladnejorganizácieSZZZáhorská
Bystrica zo dňa 28.1.2002, v ktorom potvrdila, že nájomná zmluva uzavretá s bývalým JRD Záhorská

Bystrica a prenájom pozemkov parc. č. XXXX K. XXXX H. T. E. H., L.. Ú.. Q. R. skončil v roku 1990
a súhlasí s tým, aby pozemky boli vrátené ich pôvodným majiteľom. Neprihliadol ani na vyjadrenie
zástupcu žalovaného 1/ k tejto skutočnosti. Prvostupňový súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou,
že žalovaný 2/ nebol preberajúcou organizáciou predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o
prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie uzavretej dňa 5.6.1978, na

strane preberajúcej organizácie išlo o subjekt odlišný od žalovaného 2/, ktorý v konaní nenamieta, že
jeho členovia sporné pozemky užívajú a svoje údajné užívacie oprávnenie odvodzuje práve od tejto
zmluvy. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný 2/ je právnym nástupcom účastníka zmluvy
- Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu - Základnej organizácie Záhorská Bystrica,
ktorý prevzal predmetné pozemky do užívania. Právne nástupníctvo je potrebné preukázať v zmysle

príslušných zákonných ustanovení. Žalovaný 2/ vznikol až v roku 1995, teda niekoľko rokov po uplynutí
dohodnutej 12 - ročnej doby užívania sporných pozemkov. Pre oprávnenie členovo žalovaného 2/, ako
členov záhradkárskej osady užívať sporné pozemky a požívať ochranu v zmysle zákona č. 64/1997 Z.
z. je potrebné, aby išlo o záhradkársku organizáciu zriadenú v súlade s uvedeným zákonom, teda aby
jej založenie a hospodárenie spĺňalo všetky zákonom stanovené požiadavky, ktoré sú predpokladom

pre uskutočnenie konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v
záhradkárskej osade. Žalovaný 2/ a jeho členovia sa domáhali tohto vyporiadania a podali návrh na
začatiekonaniapodľazákonač.64/1997Z.z.,nazákladektoréhoObvodnýpozemkovýúradvBratislave
rozhodnutím zn. 162/2010/1263/09-MSO zo dňa 7.4.2010 zastavil konanie
o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade Strmé Vŕšky H. L.. Ú.. Q. R.,

v odôvodnení ktorého uviedol, že sa nepreukázala legálnosť záhradkovej osady Strmé Vŕšky a užívací
titul členov Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4-37 Záhorská Bystrica - Strmé
Vŕšky. Žalovaného 2/ nemožno považovať za záhradkársku osadu zriadenú v zmysle zákona č. 64/1997
Z. z. V dôsledku podania odvolania proti uvedenému rozhodnutiu vo veci rozhodol Krajský pozemkový
úrad v Bratislave rozhodnutím zn. 1323/081/07/2010 dňa 4.10.2010 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil

rozhodnutie Pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 7.4.2010. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu
žalobcov je preto potrebné vychádzať aj z týchto uvedených rozhodnutí, pretože pozemkový úrad
je jediným kompetentným správnym orgánom na posúdenie legálnosti záhradkovej osady a splnenia
predpokladov pre vyporiadanie vlastníctva k užívaným pozemkom proti vlastníkom. Odvolací súd tiež
nepovažoval za správny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď

nepreukázali, že pozemky, ktoré žiadali vypratať sú totožné s pozemkami, ktoré užívajú žalovaní, pričom
však zároveň dospel k záveru, že predmetné pozemky žalovaný 1/ neužíva a nikdy mu neboli
prenechané do užívania, keď tieto užíva žalovaný 2/. Odvolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že
o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci. Následne uznesením č. k. 19C/91/2002-209 zo dňa 04.04.2011 na základe návrhu žalovaného

2/, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 1S 271/2010, v ktorom sa žalovaný 2/ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 04.10.2010 pod sp. zn. 1323/081/07/2010. Krajský
súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 1S 271/2010-149 zo dňa 24.11.2011 rozhodnutie
Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 04.10.2010 pod sp. zn. 1323/081/07/2010 v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1662/2010/1263/09-MSO
zo dňa 7.4.2010 zrušil a vec vrátil Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave na ďalšie konanie.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 1Sžr/12/2012 zo dňa 28.09.2012
dovolanie žalobcov podané voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím č. k. 1S271/2010-149 zo dňa 24.11.2011 odmietol. Vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie krajského súdu podal
žalovaný 2/ návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia správneho konania o vyporiadaní
vlastníckych práv k pozemkom v užívaní Základnej organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu

4-39StrméVŕškyZáhorskáBystrica,ktorémusúdrozhodnutímč.k.19C91/2002-273zodňa25.03.2013
vyhovel, nakoľko v spore je rozhodujúca skutočnosť, či žalovaný 2/ je záhradkárska osada v zmysle
zákona č. 64/1997 Z. z.. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím OU-BA-
PLO-2013/5260/KZI zo dňa 28.11.2013 konanie v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o
vyporiadanie vlastníctva pozemkovej v záhradkovej osade ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, L.. Ú.. Q.

R. zastavil z dôvodu, že navrhovatelia v danej veci (ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, L.. Ú.. Q. R.) nie
sú užívateľmi oprávnenými podať uvedený návrh na začatie konania, uvedená záhradková osada
nemá pasívnu procesnú legitimáciu. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát
pôdohospodárstva rozhodnutím č. 2/09127/2014 zo dňa 10.02.2014
rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor č. k. OU-BA-PLO-2013/5260/KZI
zo dňa 28.11.2013 potvrdil a odvolanie navrhovateľov zamietol z dôvodu, že žalovaný 2/ z právneho

hľadiska nespĺňa podmienky záhradkárskej osady. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný
2/ na Krajský súd v Bratislave žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. 2/09127/2014 zo
dňa 10.02.2014, ktorá bola zapísaná pod sp. zn. 5S/83/2014. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.
k. 5S/83/2014-140 zo dňa 21.07.2015 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Voči

rozhodnutiukrajskéhosúdubolopodanédovolanie,oktoromrozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
rozhodnutím sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S/83/2014-140 zo dňa 21.07.2015 zmenil tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 konštatoval, že nebolo preukázané
splnenie podmienky zriadenia záhradkovej osady ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, Q. R. (žalovaný 2/)

do termínu 24.6.1991, čo je podmienkou pre postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z.. Podľa názoru
najvyššieho súdu nemožno považovať záhradkovú osadu za legálne zriadenú, ak nebol dodržaný celý,
v tom čase zákonom vyžadovaný postup na jej zriadenie. Jednotlivých členov záhradkovej osady
ZO SZZ 4-39 Strmé Vŕšky, Q. R. nemožno v tomto prípade považovať za "užívateľov", zákonite teda
nemôžu byť ani oni, ani ZO SZZ Strmé Vŕšky účastníkmi konania podľa § 6 písm. a/ a b/ zákona

č. 64/1997 Z. z. a nemôžu podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 64/1997 Z. z. Najvyšší súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie konania, a
to z dôvodu, že ten, kto podal návrh na začatie konania nie je účastníkom konania, pretože nebol
podaný užívateľmi pozemkov v legálne zriadenej záhradkovej osade, členmi záhradkárskej organizácie,
ktorí pozemky obhospodarujú a užívajú na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo

poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou. V ďalšom priebehu konania žalobcovia s
poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžr 8/2016 zo dňa 26.4.2017, ako aj geometrický plán,
vypracovaný vyhotoviteľom GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, Bratislava, IČO: 11 915 587 dňa
26.10.2005, úradne overený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa
21.12.2005, okrem toho, že vzali žalobu proti žalovanému 1/ späť zmenili petit žaloby a žiadali, aby

súd uložil žalovanému 2/ povinnosť vypratať a odovzdať žalobcom pozemky predstavujúce pôvodnú
parcelu č. XXXX, podľa listu vlastníctva č. XXXX, L..Ú.. Q. R., O. R. - G..Č.. Q. R., v členení a parcelných
čísiel v novom stave podľa geometrického plánu GEOMAP, Ing. Ján Barca, špecifikovanom presne
v petite žaloby v prospech jednotlivých žalobcov. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 a geometrickým plánom, vypracovaným vyhotoviteľom GEOMAP,
Ing. Ján Barca, Belehradská 10, Bratislava, IČO: 11 915 587 dňa 26.10.2005, úradne overený Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 21.12.2005. Po právnej stránke vec
posúdil najmä podľa § 2 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových
osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť.

Zdôraznil predovšetkým to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžr/8/2016 zo
dňa 26.04.2017 vyplýva, že Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 4-39 Strmé Vŕšky -
žalovaný 2/, nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
64/1997Z.z.Žalovaný2/jeZákladnouorganizáciouslovenskéhozväzuzáhradkárovodroku1995,kedy
bola predmetná organizácia registrovaná na základe zápisnice o jej založení z roku 1994. Z uvedeného

vyplýva, že nebolo preukázané splnenie podmienky zriadenia predmetnej záhradkovej osady do termínu
24.6.1991, čo je podmienkou pre postup podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Z rozsudku sp. zn. 3Sžr/8/2016
ďalej vyplýva, že záhradkársku osadu nemožno považovať za legálne zriadenú, ak nebol dodržaný
celý v tom čase požadovaný postup na jej zriadenie. Jednotlivých členov žalovaného 2/ nemožno vtomto prípade považovať za užívateľov, zákonite teda nemôžu byť ani oni, ani ZO SZZ Strmé Vŕšky
Záhorská Bystrica účastníkmi konania podľa § 6 písm. a/ a b/ zákona č. 64/1997 Z. z. a nemôžu
podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaný 2/ nie je záhradkovou osadou v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., nestal sa tak
nástupníckouorganizáciouSlovenskéhoovocinárskehoazáhradkárskehozväzu-Základnáorganizácia
Záhorská Bystrica, a ako taký nemohol vstúpiť do tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu so žalobcami a
užívať nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v súvislosti so záhradkárskou činnosťou. Nakoľko
žalovaný 2/ nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou, ako taký nemôže užívať nehnuteľnosti,

ktorýchvyprataniasažalobcoviavžalobedomáhajú.Nakoľkomedzižalobcamiažalovaným2/nevznikol
hmotnoprávny vzťah, nemôže byť žalovaný 2/ pasívne vecne legitimovaným v spore, týkajúcom sa
vypratania predmetných nehnuteľností. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004) Vecná
legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca
je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva, a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej
subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. V nadväznosti na
uvedené dospel k záveru, že žalovaný 2/ nemá v predmetnom konaní pasívnu legitimáciu, keď nie je

legálnou záhradkárskou osadou v súlade so zákonom č. 64/1997 Z. z., nevstúpil tak to hmotnoprávneho
vzťahu so žalobcami a predloženými dôkazmi nebolo preukázané, že by konkrétne parcely užíval. V
danom prípade je potrebné žalovať jednotlivých užívateľov, fyzické osoby, ktorým v tom čase žalovaný
2/ v domnení, že je záhradkárska osada v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. dal do užívania predmetné
nehnuteľnosti, ako členom osady. S poukazom na uvedené žalobu proti žalovanému

2/ považoval za nedôvodnú. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 2/, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalobcom 1/ -
7/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní
uhradiť žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
3. Proti tomuto rozsudku podali do zamietajúceho výroku vo veci samej v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobcovia, ktorí v napadnutej časti žiadali rozsudok prvej inštancie zmeniť a podanej
žalobe proti žalovanému 2/ vyhovieť. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok považujú za
nezákonný, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Konštatovali, že generovanými dôkazmi v prvoinštančnom konaní bolo
evidentne preukázané, že žalovaný OSZZ Strmé vŕšky vznikol až v roku 1995, tzn. je subjektom, ktorý
neoprávnene, bez právneho dôvodu zadržiava a užíva vec, pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania
a špecifikované v návrhu, patriace žalobcom a preto je ako neoprávnený držiteľ podľa § 131 OZ pasívne
legitimovanou osobou v tomto konaní a nie ako nesprávne rozhodol prvoinštančný súd. Samozrejme,

ďalšie pozemky, resp. ich časti v rôznom členení, vo vlastníctve žalobcov neoprávnene užívajú mnohé
fyzické osoby, avšak to nie je premetom tohto konania. Žalovaný existuje a má subjektivitu, ale nepožíva
právnu ochranu v súvislosti a s poukazom na zákon. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov
v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, čoho dôkazom sú rozsudky
Krajského súdu Bratislava 8 Co 307/2007, zo dňa 14.12.2010, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SK

3Sžr 8/2016, zo dňa 26.4.2017. Skutkový stav, ktorý je nutné pri uplatňovaní žaloby vlastníka na súdnu
ochranu jeho pozemkov preukázať, bol dostatočne zistený v prvoinštančnom konaní príslušným výpismi
z listov vlastníctva a geometrického plánu GEOMAP. Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava,
zo dňa 26.10.2005, ktorými boli preukázané aj faktická moc a neoprávnené užívanie žalovaného azásah do vlastníctva žalobcov. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nemohol
vstúpiť do hmotnoprávneho stavu so žalobcami a užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, pretože
nie je záhradkárskou osadou v zmysle zákona a ako taký nemôže užívať sporne nehnuteľnosti a z tohto

dôvodu nemôže byť pasívne legitimovaný. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nepochopiteľne uviedol,
že reálne užívanie pozemkov žalovaným nevyplýva z predložených dôkazov, hoci v spise je založený
geometrický plán, z ktorého je nimi tvrdená skutočnosť jasne preukázaná, keď v tomto geometrickom
pláne je uvedený užívateľ /OOSZZ Strmé Vŕšky/ a nie ako nesprávne konštatuje súd. S poukazom na
uvedené žiadali podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal v napadnutej časti vo veci samej rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobcovia sa mylne domnievajú,
že má faktickú moc nad predmetnými pozemkami, nakoľko v prvoinštančnom
konaní bolo jednoznačne preukázané, že pozemky neužíva, avšak ich užívajú jednotlivé fyzické osoby.
VovzťahukugeometrickémuplánuGEOMAP,Ing.JánBarca,Belehradská10,83104Bratislava,zodňa
26.10.2005, poukázal na to, že bol vyhotovený pre účely podľa zák. č. 64/1997 Z.z. z dôvodu, že nedošlo

k vyporiadaniu právnych vzťahov v danej bývalej záhradkovej osade, pričom údaje o užívateľoch sú iba
informatívne a nie sú dôkazom o tom, že by ich užíval.
5. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcov preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
podaného odvolania podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že v napadnutej zamietajúcej

časti vo veci samej je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.
6. V odvolaním napadnutej časti súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcoviaprotižalovanému2/domáhalivyprataniapozemkovvkatastrálnomúzemí ZáhorskáBystrica,
a to najmä z dôvodu, že žalovaný 2/ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Sžr/8/2016 zo dňa 26.04.2017 nie je legálne zriadenou záhradkovou osadou v zmysle príslušných

ustanovenízákonač.64/1997Z.z.,pričom vkonanínebolopreukázané,žebypredmetnénehnuteľnosti
užíval, a preto žalovaný 2/ v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný.
7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie v
preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
významných pre posúdenie dôvodnosti žaloby podanej proti žalovanému 2/, keď vykonal žalobcami

navrhované dôkazy a po správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovýmzáverom,anaichzákladenáslednevyvodilajsprávnyprávnyzáver,žepokiaľideopovinnosť
predmetné pozemky vypratať žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, keď tieto
pozemky neužíva, v spore nebolo ničím preukázané, že by ich držal a užíval.
8. Nedôvodne žalobcovia v podanom odvolaní poukazujú na to, že žalovaný 2/ je neoprávneným

držiteľom daných pozemkov v ich vlastníctve, tieto užíva a preto je ich povinný vypratať, nakoľko
užívanie pozemkov žalovaným 2/ celkom jednoznačne vyplýva z obsahu geometrického
plánu GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831 04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005. Predmetný
geometrický plán bol totiž vyhotovený iba pre účely správneho konania, pričom jeho obsah bezpochyby
nemôže sám o sebe slúžiť ako dôkaz o tom, kto určitý pozemok zahrnutý do tohto plánu skutočne

užíva. Tento geometrický plán teda nepreukazuje, že žalovaný 2/ predmetné pozemky skutočne drží
a užíva, naviac, keď bol vypracovaný v roku 2005 a žalovaný 2/ v spore namietal, že v prípade
viacerých pozemkov v ňom zahrnutých došlo od roku 2005 k viacerým zmenám.
Údaje uvedené v geometrickom pláne sú iba informatívne a geodet vypracovaním plánu (prirodzene)
neosvedčuje, že údaje tam uvedené zodpovedajú skutočnosti. Toho si boli pritom zrejme vedomí aj

samotnížalobcovia,keďvosvojompísomnompodanízodňa21.3.2018uviedli,žemajúvúmyslerozšíriť
okruh žalovaných o jednotlivé fyzické osoby, ktoré pozemky skutočne užívajú. Argumentácia žalobcov,
že užívanie predmetných pozemkov žalovaným 2/ a tak i jeho pasívna vecná legitimácia v tomto spore,
boli nepochybne preukázané geometrickým plánom GEOMAP, Ing. Ján Barca, Belehradská 10, 831
04 Bratislava, zo dňa 26.10.2005, preto nemôže obstáť a správny je záver súdu prvej inštancie, že

žalobcovia v spore nepreukázali užívanie pozemkov žalovaným 2/.
9. Vzhľadom na uvedené, keď vo vzťahu k napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej súd prvej
inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie v spore a vec
správne posúdil i po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalovaný 2/ v danom spore
nie je vecne legitimovaný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/ proti žalobcompriznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške ich náhrady rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).