Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224302
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3115224302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpeného: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: W. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., D. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Peter Milec, advokát, so sídlom Banská
Bystrica, Lazovná 20, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/400/2015-185 zo dňa 04. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výrokov II., III. a IV.,

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie, v časti o určenie, že
zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovanou ako záložným veriteľom a Radoslavom
Košútom ako záložcom, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovanej na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k. ú. Malé Stankovce zapísaných na LV č. XXX, a to na pozemku parcela registra
"E", parc. č. XXX, orná pôda, o výmere 15.107 m2 je voči žalobcovi neúčinná, zastavil. Výrokom

II. žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Napokon výrokom IV. zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení vydané Okresným súdom Trenčín
č. k. 18C/400/2015-85 zo dňa 15.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co/255/2016-125 zo dňa 24.05.2016 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej určenia, že kúpna
zmluva, ktorou bol prevedený spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v k. ú. Malé Stankovce, zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym

odborom, a to na rodinnom dome súp č. XXX, postavenom na parcele registra "C" č. 29/1, o výmere
460 m2, na pozemku parcela registra "C", parc. č. 28, záhrady o výmere 790 m2, na pozemku parcela
registra "C", parc. č. 29/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, na pozemku parcela registra
"C", parc. č. 29/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 17 m2, z X. D. ako predávajúceho na
žalovanú ako kupujúcu, je voči žalobcovi neúčinný. Tiež sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení
záložného práva uzavretá medzi žalovanou ako záložným veriteľom a X. D. ako záložcom, ktorou bolo
zriadené záložné právo v prospech žalovanej na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Malé

Stankovce zapísaných na LV č. XXX, a to na pozemku parcela registra "E", parc. č. XXX, orná pôda, o
výmere 15.107 m2, je voči žalobcovi neúčinná. Súčasne žiadal aj náhradu trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 29.06.2006 uzavrel so spoločnosťou METALREZ, spol. s r. o., zmluvu o úvere
č. 4280059418 v znení jej dodatkov č. 1 - 9, na základe ktorej jej poskytol kontokorentný úver vovýške 66.388 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy sa zaručil na základe zmluvy o ručení
č. 4280059418 v celom rozsahu X. D.. Dňa 06.08.2009 uzavrel so spoločnosťou METALREZ, spol.
s r. o., úverovú zmluvu č. 282013 v znení dodatkov 1 - 3, na základe ktorej jej poskytol splátkový

úver vo výške 282.013 eur. Na zabezpečenie tejto pohľadávky sa v celom rozsahu zmluvou o ručení
zaručil X. D.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/3/2013 zo dňa 25.02.2014 bol na
majetok spoločnosti METALREZ, spol. s r. o., vyhlásený konkurz a žalobca bol uspokojený len v rozsahu
53.329,91 eur. Poznamenal, že s prihliadnutím na súpis majetku zaradeného do všeobecnej podstaty
nemožno očakávať ďalšie uspokojenie jeho pohľadávok, ktorú ku dňu 24.09.2015 predstavovali sumu

187.440,86 eur. Ručiteľ preto musel očakávať, že žalobca pristúpi k vymáhaniu svojich pohľadávok
aj voči nemu. Dodal, že ručiteľ v tomto období previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 1/5 na nehnuteľnostiach vyššie uvedených a zriadil záložné právo v prospech žalovanej na
ostatných vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Žalobca mal za to, že bezprostredná časová nadväznosť
medzi speňažením oddelenej podstaty žalobcu v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka, prevodom
spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovanej a zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo

vlastníctve ručiteľa v prospech žalovanej nasvedčujú úmyslu ručiteľa ukrátiť žalobcu. V dôsledku
namietaného prevodu vlastníckeho práva sa nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku ručiteľa a uspokojenie jeho pohľadávok
je výrazne sťažené. Prihláškami zo dňa 26.05.2016 si do konkurzu vyhláseného na majetok ručiteľa
prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 187.440,86 eur. Pohľadávky boli v celom rozsahu správcom

zistené, pričom vzhľadom na ich výšku nemožno dôvodne predpokladať ich úplné uspokojenie v
konkurze. Mal za to, že už samotná skutočnosť, že na majetok ručiteľa bol vyhlásený konkurz svedčí o
jeho insolventnosti. Navyše, z dôvodu zániku dlžníka bez právneho nástupcu, je za účelom uspokojenia
pohľadávok limitovaný výlučne vo vzťahu k ručiteľovi. Dodal, že vzťah ručiteľa X. D. a žalovanej
zodpovedá podľa § 116 Občianskeho zákonníka vzťahu blízkych osôb. Úmysel ručiteľa ukrátiť ho a

vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa ex lege prezumujú. Zdôraznil, že z konkurzu vedeného
na X. D. doposiaľ nebol vôbec uspokojený. V rámci konkurzu si prihlasoval aj iné svoje pohľadávky,
ktoré boli uspokojené. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 37 ods. 1, § 41a ods. 2
veta prvá, § 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. K vecnej legitimácii strán sporu

uviedol, že v danom prípade je veriteľom žalobca, ako právny nástupca subjektu, ktorý na základe
úverovej zmluvy č. 4280059418 zo dňa 29.06.2006 a úverovej zmluvy č. 282013 zo dňa 06.08.2009
poskytol spoločnosti METALREZ, spol. s r. o., úvery a za ktorých splnenie sa zaručil X. D.. Na tejto
skutočnosti nemení nič ani fakt, že na X. D. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 2K/16/2016 zo dňa 04.04.2016, t. j. po podaní žaloby v tomto konaní, vyhlásený konkurz. Dodal,

že pokiaľ žalovaná namietala, že aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby je
správca konkurznej podstaty, možno konštatovať, že tento záver by bol správny za predpokladu, že
odporovacia žaloba by bola podaná v čase po vyhlásení konkurzu na majetok X. D., čo však nie je
prípad súdenej veci. Podľa súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé a v rozpore s právom na súdnu
ochranu aplikovať ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii na vec začatú pred vyhlásením

konkurzu na majetok dlžníka, a to obzvlášť v prípade, keď samotný dlžník ani nie je stranou tohto
sporu. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, mal za to, že táto je daná na strane žalovanej, nakoľko
práve žalovaná je osobou, ktorá mala z napadnutého právneho úkonu, t. j. z kúpnej zmluvy, prospech.
Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby. V zmysle vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalovaná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 10.06.2005 požičala X. D. sumu

500.000,- Sk s dobou splatnosti do 10.06.2015. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalovaná
vypovedala, že pred tým, ako sa mala stať jej pohľadávka zo zmluvy o pôžičke splatná, vyzvala X.
D. na jej úhradu. Ten jej však povedal, že peniaze nemá, a preto navrhol splatenie pôžičky prevodom
podielu vo výške 1/5 na dotknutých nehnuteľnostiach prostredníctvom inštitútu kúpnej zmluvy. Takto
uvedený skutkový stav nebol zo strany žalobcu rozporovaný. V danom prípade s ohľadom na zistený

skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná ani X. D. nemali v skutočnosti vôľu medzi
sebou uzavrieť kúpnu zmluvu, t. z. že žalovaná nemala vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti za
kúpnu cenu a X. D. nemal vôľu jej tieto za dojednanú kúpnu cenu prenechať. Nevôľu žalovanej kúpiť
predmetné nehnuteľnosti nepriamo potvrdzuje aj fakt, že o tieto sa nijak nezaujíma, neužíva ich. Ak
by mala žalovaná skutočne záujem kúpiť dané nehnuteľnosti, aspoň v minimálnom rozsahu by sa o

tieto zaujímala. Súd prvej inštancie mal za to, že spoločnou vôľou X. D. a žalovanej bolo splatenie
pohľadávky žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 10.06.2005. Vo svetle uvedeného potom uzavrel,
žekúpnazmluvabolasimulovanýprávnyúkon,ktorýmstranyzastieralisplneniedlhuX.D.vočižalovanej
(disimulovaný úkon). Simulovaný právny úkon je vadný pre nedostatok vážnosti vôle a z toho dôvodu jeabsolútne neplatný. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že kúpna zmluva uzavretá
medzi X. a žalovanou je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle oboch zmluvných strán.
Keďže kúpnu zmluvu, ktorej určenia neúčinnosti sa žalobca podanou žalobou domáha, vyhodnotil ako

neplatnú, zamietol žalobu pre jej nedôvodnosť v celom rozsahu. S poukazom na uvedené sa potom už
bližšie nezaoberal splnením predpokladov odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu ani ostatnými
námietkami žalovanej, ktoré v tejto súvislosti vyhodnotil ako bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že v časti
konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, rozhodol súd prvej inštancie aj o zrušení uznesenia o
neodkladnom opatrení č. k. 18C/400/2015-85 zo dňa 15.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. 17Co/255/2016-125 zo dňa 24.05.2016 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 335 ods. 1 CSP). S poukazom na § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP dodal, že v predmetnej
veci mala každá sporová strana úspech čiastočný, preto vyhodnotil, že úspech oboch strán bol rovnaký
a rozhodol tak, že žiadnej strane nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku, v časti výrokov II., III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v
zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy súdom prvej

inštancie je absolútne nesprávne a nemá oporu v objektívnom práve. Dodal, že z vyjadrenia žalovanej
nijakým spôsobom nevyplýva, že by za žiadnych okolností nechcela nadobudnúť spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu na to, aby bola kúpna zmluva k nehnuteľnosti platná sa nevyžaduje,
aby nadobúdateľ mal záujem sa o túto nehnuteľnosť starať, resp. sa o ňu zaujímal. V tejto súvislosti
uzavrel,žeakbyajúčelomnapadnutejkúpnejzmluvybolasnahapredávajúcehokomplexnevysporiadať

aj svoje záväzky voči žalovanej, táto skutočnosť sama o sebe nevyvoláva absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy. Z právneho hľadiska totiž ide iba o motív konania predávajúceho, nie o absenciu vážnosti vôle
na strane konajúcich osôb. K záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vážnosti vôle konajúcich osôb
uviedol, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takýmto výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je

tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie
zásadou. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV.
ÚS 192/08, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07 a I. ÚS 26/2010 a nálezy Ústavného súdu ČR I. ÚS 625/03 a I.
ÚS342/09arozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.28Cdo/808/2011.Nazákladeuvedenýchskutočností

mal za nepochybné, že napadnutá kúpna zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluvné
strany kúpnej zmluvy chceli previesť vlastnícke právo na žalovanú a pre tento prípad boli uzrozumení, že
k prevodu vlastníckeho práva reálne dôjde. Pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny následne započítali
proti pohľadávke na vrátenie domnelej hotovostnej pôžičky. S poukazom na uvedené žalobca žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti výroku II. a III. a ako súvisiaci aj

výrok IV., zrušil.

3. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania

žalovaného nariaďovať pojednávanie.

4. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

5. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec

správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sariadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220

ods. 2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje
základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v
napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

8. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva uzavretá
medzi X. D. a žalovanou je absolútne neplatná pre nedostatok vážnosti vôle oboch zmluvných strán.
Keďže predmetnú kúpnu zmluvu, určenia neúčinnosti ktorej sa žalobca domáhal vyhodnotil súd prvej
inštancie ako neplatnú, zamietol žalobu v celom rozsahu pre jej nedôvodnosť.

9. Ťažisko odvolacích dôvodov odvolateľa spočíva v namietaní správnosti záveru súdu prvej inštancie
o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu vážnosti vôle na strane konajúcich osôb.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

12. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

13. Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

14. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný

a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

16. V zmysle citovaného ustanovenia § 37 OZ sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, ktoré

determinujú platnosť právneho úkonu. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v
skutočnosti neexistuje, resp. existuje, ale v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Za takýto prejav vôle,
kde chýba vážnosť vôle považujeme právny úkon urobený s vnútornou výhradou, simulovaný právny
úkon, úkon urobený pri hre alebo pri vyučovaní. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti vôle
zaťažuje toho, kto tvrdí, že konal bez takejto vôle (dôkazné bremeno sa týka preukázania chýbajúcej

vážnosti vôle).

17. Simulovanýprávnyúkonjetedalenjednýmzprípadov,kedymožnoprávnyúkontrpiacinedostatkom
vôle považovať za neplatný právny úkon. V zmysle citovaného ustanovenia § 41a ods.2 OZ zastretý
právny úkon (simulovaný) nie je platný, keďže tu chýba vôľa účastníkov uzatvoriť práve takýto úkon.

18. Pri posudzovaní ne/platnosti právneho úkonu, je preto potrebné skúmať či je u zmluvných strán
daná vôľa uzatvoriť tento konkrétny právny úkon a v prípade nedostatku vôle posúdiť, či sa jedná o
prípad , kedy strany nemali vôľu uzatvoriť žiaden právny úkon, alebo ide o prípad kedy tu bola vôľa
uzatvoriť iný dissimulovaný úkon. Ak bola daná vôľa strán uzatvoriť iný úkon je potom potrebné posúdiť

jeho platnosť. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že záver o nedostatku vôle uzatvoriť daný právny
úkon spôsobuje vždy neplatnosť tohto úkonu, a to vo všetkých prípadoch, t.j. bez ohľadu na to, či sa
jedná o predstieraný úkon (strany nemali vôľu uzatvoriť žiaden právny úkon), ako aj v prípade, ak je
dissimulovaný úkon platný alebo neplatný.19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posudzoval, či v danom prípade došlo k
poruche vážnosti prejavu vôle v zmysle § 37 OZ a dospel k správnemu záveru, že v prípade kúpnej

zmluvyzodňa05.06.2015uzavretejmedziX.D.ažalovanousajednáoprávnyúkonneplatnývdôsledku
poruchy vážnosti prejavu vôle.

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pri interpretácii
zmluvného vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva

zahŕňa individuálne práva a povinnosti konkrétnych zmluvných strán v konkrétnom vzťahu. Medzi
zmluvnými stranami došlo k simulácii právneho úkonu, pričom neexistovali žiadne iné rozhodujúce
skutočnosti, či už tvrdené prípadne vyplývajúce z písomných prejavov, ktoré by obsahovali inú, skutočnú
vôľu zmluvných strán. Zmluvné strany uzatvorili súčasne s kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2015 aj dňa
5.6.2015 dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 10.06.2005, kde v čl. II. dodatku , v bode 2 je
uvedené, že sa účastníci dohodli, že pohľadávka z pôžičky vo výške 12.000,- eur zanikne započítaním

na pohľadávku X. D. voči W. D. vo výške 12.000,- eur na zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. Malé Stankovce, vedené na LV č. XXX a zvyšok pohľadávky
zo zmluvy o pôžičke predstavuje sumu 5.000,- eur, teda si upravovali vzájomné práva a povinnosti
súvisiace s dlžnou pohľadávkou, keď táto zanikne - v časti sumy 12.000,- eur započítaním na zaplatenie
kúpnej ceny a vo zvyšnej časti, vo výške 5.000,- eur bude zabezpečená zmluvou o zriadení záložného

práva na nehnuteľnosť /čl. III./ Tieto skutkové okolnosti vyplývajú z čl. II. a III. dodatku č. 1 k Zmluve
o pôžičke zo dňa 5.6.2005. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že
uzatvorením kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to X. D. a žalovanou došlo z dôvodu, že
X. D. nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o
pôžičke. Obe zmluvné strany mali vedomosť o tom, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého

dôvodu ich robia, preto je správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti kúpnej zmluvy. Dôvod, pre
ktorý vznikol občiansko-právny vzťah medzi X. D. a žalovanou založený ich úkonmi zo dňa 5.6.2015
vyvodzoval súd prvej inštancie správne z výpovede žalovanej ako aj z obsahu listinných dôkazov /kúpnej
zmluvy a zmluvy o pôžičke/. Iné dôkazy v konaní, na preukázanie tvrdení žalobcu, v konaní produkované
neboli.

21. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
týkajúcich sa skutkovo i právne iných vecí . Pokiaľ žalobca poukazoval aj na rozhodnutia Ústavného
súdu Českej republiky ako i rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v tomto smere odvolací

uvádza, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“
predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v
ZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky, praxvyjadrenáopakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho

súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané
civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných
Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,

ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,
1980 a 1986. Pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemožno zahrnúť rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky (2 Cdo 56/2017, 6 Cdo 79/2017, 3 Cdo 165/2018, 4 Cdo 7/2018).

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu (v danom prípade

predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2015), jeho právne účinky vôbec nenastávajú, na právne vzťahy
sa hľadí rovnako, akoby vôbec nebol urobený. Z toho logicky vyplýva, že pri právnom úkone, ktorý
je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu má prednosť pred jeho
odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Pretože odporovať možno len
platnému právnemu úkonu, má zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, okrem iného za následok,

že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť.

23. Právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu jeho iného dlhu, než ktorý má voči veriteľovi,
ktorý podal odporovaciu žalobu, nie je odporovateľný. Právnym následnom uvedeného právneho úkonudlžníka teda nie je jeho odporovateľnosť (§ 42a OZ), nakoľko ide o právny úkon, ktorý je v rozpore so
zákonom, je od počiatku absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pričom táto neplatnosť pôsobí voči všetkým,
teda aj voči všetkým veriteľom.

24. Zvyššieuvedenýchdôvodovdospelodvolacísúdkzáveru,žerozhodnutie súduprvejinštancie je,v
odvolaním napadnutých výrokoch II., III. IV., vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP, potvrdil.

25. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysle§396ods.1vspojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal
náhradutrovodvolaciehokonania,pretožejejžiadnetrovyodvolaciehokonaniapreukázateľnenevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).