Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515209590
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515209590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: D. T., nar. X.XX.XXXX, bytom v R. V., T.
XXX/X, o 975,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
25.9.2017 č.k. 15C 571/2015-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi 975,53 eur spolu s 19,19% úrokom ročne od 27.3.2015 do 20.9.2019, s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.035,77 eur od 6.4.2015 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z
omeškania vo výške 0,73 eur, s riadnym úrokom v sume 60,24 eur a nezaplatené poplatky za poistenie
v sume 1,30 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2) Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 975,53 eur ako dlžoby na čistej istine z úveru,

nezaplatených poplatkov za poistenie v sume 1,30 eur, dlžných neuhradených úrokov do dňa
zosplatnenia úveru v sume 60,24 eur a sankčných poplatkov (úroku z omeškania) v sume 0,73 eur;
19,19% ročného zmluvného úroku z dlžnej istiny 975,53 eur od 27.3.2015 do zaplatenia, 5% úroku z
omeškania z istiny 975,53 eur a dlžných úrokov 60,24 eur od 27.3.2015 do zaplatenia.

3) Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 502, §
503 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka vzal za preukázané, že strany uzavreli

spotrebiteľskú úverovú zmluvu, podliehajúcu úprave Občianskeho zákonníka, hoci daný zmluvný vzťah
je upravený v Obchodnom zákonníku. Nepochybným spôsobom bolo podľa názoru súdu prvej inštancie
preukázané, že žalovaná splátky úveru riadne neplatila, pričom dlh žalobcu na istine ku dňu podania
žaloby predstavuje 975,53 eur, dlh na poistnom 1,30 eur, dlh na úroku ku dňu zosplatnenia 60,24 eur a
na úroku z omeškania 0,73 eur. V tejto časti preto nároku žalobcu vyhovel.

4) Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ktorý žalobca uplatňoval za obdobie od 27.3.2015 t.j. dňom nasledujúcom

po zosplatnení úveru, vychádzal z toho, že v spotrebiteľskej zmluve bolo medzi stranami sporu
dojednané platenie zmluvných úrokov do doby vrátenia úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie
žalobcovi patrí nárok na dojednané úroky do doby, ktorá bola pôvodne dojednaná ako doba vrátenia
úveru. Z ust. § 503 Obchodného zákonníka bez ďalšieho nie je možné uzavrieť, že úrok patrí len dosplatnosti úveru, keďže toto ustanovenie upravuje otázku splatnosti úrokov, nie otázku doby trvania
povinnosti platiť úroky. Doba trvania povinnosti platiť úroky je upravená len určením jej začiatku v ust. §
502 Obchodného zákonníka a koniec doby je ponechaný na vôli zmluvných strán. V zásade je možné

dohodnúť zmluvný úrok do doby vrátenia úveru. Zmluvné strany v danom prípade nedojednali, že by
žalovaná mala povinnosť uhrádzať úroky z nesplatenej časti úveru až do ich zaplatenia. Pokiaľ teda
žalobca požadoval zmluvný úrok vo výške, kapitalizovanej ku dňu vyhlásenia splatnosti celého úveru a
žalovaná ho nezaplatila, je povinná tieto úroky zaplatiť. V zmysle úverovej zmluvy je povinná úroky platiť
za dobu do splatnosti úveru, ale len za dobu, za ktorú jej peniaze boli požičané, t.j. v danom prípade

do 20.9.2019.

5) Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca sa domáhal jeho zaplatenia tak, že tento kapitalizoval vo
výške 0,73 eur a následne odo dňa 27.3.2015 t.j. počnúc dňom, kedy listom zo dňa 26.3.2015 oznámil
žalovanej, že úver zosplatnil. Žalobca však opomenul, že v danom liste žalovanej bola určená lehota na
plnenie do 5.4.2015, preto podľa názoru súdu prvej inštancie omeškanie nastáva až márnym uplynutím

tejto lehoty, teda dňom 6.4.2015. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.035,77 eur (istina 975,53 eur a dlžné zmluvné úroky 60,24 eur) až od 6.4.2015 do zaplatenia.

6) Pokiaľ ide o zmluvný úrok, ten bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti úveru zo sumy 975,53 eur od 27.3.2015 do zmluvnej splatnosti úveru dňa 20.9.2019. Preto v

zostávajúcej časti úroky z omeškania a zmluvné úroky zamietol.

7) O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

8) Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. V dôvodoch
odvolaniavyjadrilsvojnesúhlassnázoromsúduprvejinštancieohľadompriznaniaúrokupopredčasnom
zosplatnení až do dojednanej doby vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Tvrdenie súdu prvej

inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné
prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na
dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto
nároku, moment jeho zániku nestanovuje. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 31.1.2017 č.k. 11Co 12/2017-90, podľa ktorého pokiaľ zmluva neobsahuje dohodu o úroku

odlišného od zákona, platí ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno
stotožňovať s úrokmi z omeškania. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.8.2014 č.k. 33Cdo 212/2014. Pokiaľ ide o úroky
zo omeškania, tento nárok vyplýva z článku 2.8. Obchodných podmienok, podľa ktorého všetky čiastky,

ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere sa stanú splatné okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve
adresovanej klientovi.

9) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska

uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

10) Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

11) Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.1.2019 o 9,35 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 16.1.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

12) Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nie je naplnený.13) Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.

14) Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, že dojednaný úrok z úveru by mu mal patriť aj následne
po dni 20.9.2019, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dojednaný ako deň vrátenia úveru, tieto odvolací
súd nepovažuje za opodstatnené. Vychádzajúc z ust. § 497 Obch. zákonníka veriteľovi patria dohodnuté

zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť (len) na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka. V
opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku
ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup
by predstavoval neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje
odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998 a na obdobnú judikatúru

v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR
IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).

15) Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku
o trovách konania ako vecne správny.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nepatrí nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

17) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).