Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204288.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom, v spore žalobcu D. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXXXX E., K.. XX, K. Q. H., štátnym občanom Q. Q., zastúpeným JUDr. Jiřím
Martausom, advokátom, so sídlom ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš proti žalovaným: 1.) PRONIMA,
s.r.o., so sídlom Žiar 4, IČO: 46868992, zastúpeným JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom
Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, a 2.) Z.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. K. XXX/X, M., okr. F. Z.,
zastúpený Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš,
o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaní m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto výroku rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd 15.6.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne od 19.5.2016 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými
a právnymi tvrdeniami. Žalobca počas svojho pobytu v Slovenskej republike prejavil záujem o kúpu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., vedených na liste vlastníctva č. XXX, a

to stavby rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na pozemku - parcele č. CKN-1284/5, o výmere
221 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a pozemku - parcely č. CKN-1284/3, o výmere
330 m2, druh pozemku orná pôda, pod podmienkou, že mu budú predložené listiny preukazujúce ním
požadované skutočnosti týkajúce sa týchto nehnuteľností. Následne na základe ústneho ubezpečenia
od žalovaných, že rezervačná zmluva obsahuje jeho výhradu (ako prejav záujmu o kúpu nehnuteľností)
uzavrel rezervačnú zmluvu so žalovaným v 1. rade (ako sprostredkovateľom) a žalovaným v 2. rade (ako
vlastníkom), a potom v súlade so zmluvou zaplatil žalovanému v 1. rade rezervačný poplatok vo výške

5.000 eur. Keďže mu však neskôr neboli požadované listiny predložené, rozhodol sa, že nehnuteľnosti
nekúpi, a požiadal o vrátenie zaplateného rezervačného poplatku. Keďže žalobca nevedel dostatočne
dobre po slovensky, nevedel si overiť, či rezervačná zmluva skutočne obsahuje jeho výhradu, a spoliehal
sa iba na ústne ubezpečenie od žalovaných, že zmluva túto výhradu naozaj obsahuje. Žalobca tak
uzavrel rezervačnú zmluvu na základe omylu, ktorý u neho vyvolali žalovaní, a preto je zmluva neplatnú.
Rezervačná zmluva je však neplatná aj preto, že bola vyhotovená v slovenskom jazyku, ktorý žalobca na
dostatočne neovláda, čím je tento právny úkon neplatný pre jeho relatívnu nezrozumiteľnosť vo vzťahu

k žalobcovi. Tým, že žalobca podpísal rezervačnú zmluvu v jazyku, ktorému nerozumel, nemohol tiež
prejaviť vážnu vôľu byť touto zmluvou viazaný, v čom videl žalobca ďalší dôvod neplatnosti rezervačnej
zmluvy. Vzhľadom na to, že rezervačná zmluva je neplatná, pričom žalobca na základe nej zaplatil
rezervačný poplatok vo výške 5.000 eur, išlo o plnenie na základe neplatného právneho úkonu, a tedabezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný žalovaný v 1. rade (ktorému bol tento rezervačný poplatok
zaplatený)vydať.Napreukázanieuvedenýchskutkovýchtvrdenížalobcaakodôkazyoznačilrezervačnú
zmluvu, a predžalobnú výzvu žalobcu pre žalovanému v 1. rade na vrátenie sumy 5.000 eur (spolu s

kópiou príslušného podacieho lístka.)

2. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 17.10.2016 nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že žalobca podmieňoval kúpu nehnuteľností splnením uvedenej výhrady, pričom ako
dôvod neuzavretia kúpnej zmluvy mal žalobca uviesť, že sa rozišiel so slovenskou priateľkou a uvažuje

preto o odchode zo Slovenskej republiky. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tým, že žalobca nerozumie
po slovensky, nakoľko rok pred uzavretím rezervačnej zmluvy žil na Slovensku spolu so slovenskou
priateľkou, a naučil sa tak hovoriť po slovensky na dostatočnej úrovni. Rokovania o uzavretí rezervačnej
zmluvy prebiehali v slovenčine a v prípade potreby mu s prekladom pomáhala jeho slovenská priateľka.
Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, keďže v zmysle článku III. ods. 1 rezervačnej zmluvy polovica z
rezervačnejpoplatkupripadávlastníkovinehnuteľností,ježalovanýv1.radepasívnevecnelegitimovaný

len ohľadne polovice žalovanej sumy, teda vo výške 2.500 eur. Na preukázanie uvedených skutkových
tvrdení žalovaný v 1. rade ako dôkazy označil výsluch žalovaného v 1. rade, žalovaného v 2. rade,
manželky žalovaného v 2. rade a priateľky žalobcu.

3. V replike doručenej na tunajší 25.11.2016 žalobca doplnil, že rezervačná zmluva je neplatná aj pre

jej neurčitosť, nakoľko nemožno určiť jedného z účastníkov tohto právneho úkonu, pretože na úvodnej
strane tejto zmluvy je ako sprostredkovateľ uvedená spoločnosť Directreal - PRONIMA s.r.o., a na konci
rezervačnej zmluvy je ako sprostredkovateľ uvedený výlučne Ing. Peter Hubka, ktorý tak zmluvu vlastne
podpísal za seba a vo svojom mene, hoci podľa výpisu z obchodného registra má tento konateľ správne
konať tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoje meno a priezvisko spolu s označením

svojej funkcie a vlastný podpis. Navyše obchodná spoločnosť pod názvom Directreal - PRONIMA,
s.r.o. ani nikdy neexistovala. V obchodnom registri je totiž vedená iba spoločnosť PRONIMA, s.r.o.,
ktorej konateľom je P.. S. D.. Žalobca tiež poukázal na to, že vzhľadom na neplatnosť rezervačnej
zmluvy, je neplatné aj ustanovenie rezervačnej zmluvy - článok III. ods. 1, a nakoľko bola celá suma
5.000 eur vyplatená žalovanému v 1. rade, je iba on pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní.

Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil dôkazy výpis z obchodného registra na
spoločnosť PRONIMA, s.r.o., výsluchy žalobcu a jeho priateľky, a výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty
- pokus o mimosúdne vyrovnanie.

4. Žalovaný v 1. rade sa k replike v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

5. Na pojednávaní žalovaný v 1. rade odmietol názor žalobcu týkajúci nezrozumiteľnosti zmluvy pre
žalobcu vzhľadom na použitý jazyk, pričom vyjadril názor, že požiadavka zrozumiteľnosti v zmysle
Občianskeho zákonníka sa týka iba použitých výrazových prostriedkov s tým, že v zmluve neboli použité
žiadne neštandardné výrazové prostriedky, nebol použitý žiaden slang, ani iné zvláštne slová. Žalobca

bol s rezervačnou zmluvou oboznámený tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení k žalobe. Túto zmluvu
podpísal,pričomhokpodpisuniktonenútil.Všetkypredzmluvnérokovaniabolivedenétakýmspôsobom,
aby žalobca obsahu rezervačnej zmluvy porozumel, a keďže jej obsahu porozumel, túto zmluvu aj
podpísal. Pokiaľ ide o nepredloženie podkladov, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaný v 1. rade uviedol,
že rezervačná zmluva žiadnu takúto rozväzovaciu podmienku neobsahuje. Pokiaľ išlo o neurčitosť

označenia sprostredkovateľa v zmluve, žalovaný v 1. rade vyslovil názor, že táto zmluvná strana bola
označená dostatočne určito tak, že je nepochybné, kto túto zmluvu uzatvoril. Aj keď obchodné meno
nie je uvedené úplne správne, teda v súlade s obchodným menom zapísaným v obchodnom registri,
zodpovedá sídlo, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo, ako aj konateľ spoločnosti, pričom
odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované pod č. R 9/2002, podľa ktorého nepresnosti v

označení zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Na základe
uvedeného navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

6. Žalovaný v 1. rade v rámci ústneho prednesu na pojednávaní zopakoval svoje tvrdenia z písomných
podaní, a žalovaný v 2. rade, o ktorého účasti v spore (na návrh žalobcu) bolo právoplatne rozhodnuté

uznesením tunajšieho súdu sp.zn.: 10C/168/2016 z 20.6.2017, na pojednávaní zopakoval tvrdenia už
uvedené žalovaným v 1. rade.7. Súd ustálil, že za nesporné skutkové tvrdenia (§ 186 ods. 2 CSP) možno považovať tvrdenia o
tom, že 22.1.2016 bola uzavretá rezervačná zmluva medzi žalobcom ako záujemcom, žalovaným v 1.
rade ako sprostredkovateľom a žalovaným v 2. rade ako vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej obsahom bol

záväzok sprostredkovateľa a vlastníka nehnuteľností rezervovať pre záujemcu uvedené nehnuteľnosti
po v zmluve určenú dobu, a záväzok vlastníka nehnuteľností a záujemcu uzatvoriť zmluvu o prevode
vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Ako prejav vážneho záujmu o kúpu nehnuteľností sa žalobca v
tejto zmluve zaviazal zaplatiť rezervačný poplatok vo výške 5.000 eur. Za nesporné skutkové tvrdenie
súd považoval tiež tvrdenie o tom, že žalobca rezervačný poplatok vo výške 5.000 eur žalovanému v

1. rade zaplatil. Vo vzťahu k týmto nesporným skutkovým tvrdeniam teda nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie.

8. Vzhľadom na to, že pre účely právneho posúdenia veci postačoval skutkový stav zistený v rozsahu
vyplývajúcom zo zhodných skutkových tvrdení strán, súd nevykonával dokazovanie (resp. neprihliadal
na obsah dovtedy vykonaného dokazovania.)

9. Takto zistený skutkový stav súd podrobil právnemu posúdeniu.

10.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomvčaseuzatvoreniarezervačnejzmluvy,
ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Vzhľadom na to, že sa súd nestotožnil so žalobcovým názorom o neplatnosti rezervačnej zmluvy,
zamietol žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu. Pokiaľ išlo o námietku

nezrozumiteľnosti rezervačnej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi pre použitý jazyk, súd uvádza, že ak
žalobca ako osoba uzatvárajúca zmluvu, túto zmluvu podpísala, vyjadrila tým, že súhlasí s jej obsahom,
čo predpokladá, že tomuto obsahu aj porozumela. Ak žalobca nerozumel obsahu zmluvy z dôvodu
nedostatočnej znalosti slovenského jazyka, nemal ju, pred zabezpečením si jej prekladu nestrannou
osobou, podpísať. Žalobca netvrdil, že by bol pri uzatváraní zmluvy pod nátlakom. Žalobcom citovaná

judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.3.2008, sp.zn.: 21Cdo/1760/2007) sa
týka skutkovo odlišného prípadu, preto ju nemožno v danom prípade použiť. V danom prípade totiž
išlo o otázku zrozumiteľnosti jednostranného adresovaného právneho úkonu (výpovede z pracovného
pomeru) doručeného druhému účastníkovi pracovného pomeru v jazyku ktorému nerozumie. Adresát
tohto jednostranného právneho úkonu nemal možnosť rozhodnúť sa, či s týmto úkonom bude súhlasiť,

a podpíše ho, ako tomu bolo v prípade uzatvárania rezervačnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti tiež
poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku, tretie doplnené a prepracované vydanie, ktorého
autorom je Peter Vojčík s kolektívom, nakladateľstvo Iura edition, rok vydania 2010, k ustanoveniu
§ 37 Občianskeho zákonníka, strana 127, podľa ktorého zrozumiteľnosť právneho úkonu (v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka) značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové

prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu. Vyššie uvedený
výklad platí aj vo vzťahu k námietkam žalobcu o neplatnosti rezervačnej zmluvy pre omyl a pre
absenciu vážnej vôle, ktoré skutočnosti mali prameniť zo žalobcovej nedostatočnej znalosti slovenského
jazyka. Rovnako bola nedôvodná námietka žalobcu o neplatnosti rezervačnej zmluvy pre jej neurčitosť,
pretože pokiaľ ide o neurčitosť zmluvy, ktorá mala podľa žalobcu spočívať v tom, že v záhlaví

rezervačnej zmluvy je uvedené, že ju ako sprostredkovateľ uzatvára firma Directreal - PRONIMA, s.r.o.,
so sídlom Žiar 4, IČO: 46868992, v zastúpení konateľom P.. S. D., a v závere zmluvy je uvedené,
že ju ako sprostredkovateľ len Ing. Peter Hubka, súd uvádza, že zo záhlavia zmluvy jednoznačne
vyplýva, že na základe poznámky (ďalej len „sprostredkovateľ“), je v ďalšom texte zmluvy slovom
„sprostredkovateľ“ nahradené celé označenie Directreal - PRONIMA, s.r.o., Žiar 4, IČO: 46868992,

zastúpená konateľom P.. S. D., čiže ak bolo použité v závere zmluvy slovo „sprostredkovateľ“ s vyššie
uvedeným významom, ku ktorému bolo duplicitne pripojené meno konateľa P. S. D., nespôsobuje to
neurčitosť rezervačnej zmluvy, a teda ani jej absolútnu neplatnosť. Pokiaľ ide o neurčitosť zmluvy,
ktorá mala podľa žalobcu spočívať v tom, že sprostredkovateľ bol v zmluve uvedený pod nesprávnymobchodnýmmenom,nezodpovedajúcimskutočnémuobchodnémumenusprostredkovateľauvedenému
v obchodnom registri, nakoľko spoločnosť Directreal - PRONIMA, s.r.o., neexistuje, tak súd uznáva,
že v zmluve uvedené obchodné meno sprostredkovateľa (Directreal - PRONIMA, s.r.o.) nezodpovedá

obchodnému menu sprostredkovateľ uvedenému v obchodnom registri (PRONIMA, s.r.o.) Avšak aj keď
obchodné meno nie je celkom správne uvedené (k správnemu obchodnému menu sprostredkovateľa
je s pomlčkou pripojené slovo Directreal), platí, že identifikačné číslo organizácie je správne, a takisto
označeniekonateľavzmluvejesprávne,pretovýkladommožnoľahkodospieťkzáveruoakúspoločnosť
sa jedná. Považovať takúto zmluvu za neplatnú by predstavovalo prílišný formalizmus, tak často

odmietaný v súdnej praxi súdov vyššej inštancie. V tejto súvislosti súd súhlasí s odkazom žalovaného v
1. rade na judikatúru najvyššieho súdu publikovanú pod značkou R/9/2002, podľa ktorého nepresnosti
v označení účastníka zmluvy nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel.

14. Vzhľadom toto právne posúdenie súd zamietol návrhy strán na vykonanie dôkazov svedkami - Z.. Z.
K., Z. K., Z. K. a manželkou žalovaného v 2. rade. Dôvodom pre toto zamietnutie bola tiež skutočnosť,

že uvedení svedkovia nie sú spôsobilí objektívne zhodnotiť úroveň jazykových schopností žalobcu, teda
či bola na takej úrovni, aby porozumel obsahu danej rezervačnej zmluvy alebo nie.

15. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie súd tiež zamietol návrh žalovaného v 2. rade na vykonanie
dokazovania výsluchom žalovaného v 2. rade.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že každému zo žalovaných priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, nakoľko obaja boli v spore plne úspešní vzhľadom na zamietnutie žaloby v
celom rozsahu.

17. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.