Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223146
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117223146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, IČO: 37941623, so sídlom
Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX K.,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
9C/48/2017-285 zo dňa 09. 12. 2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Náhrada trov odvolacieho konania žiadnej zo strán nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že základnou otázkou pre konajúci súd bola otázka právneho
posúdenia nároku žalobcu. To znamená, z akého právneho prepisu bude vychádzať pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia. Určenie obvyklej hodnoty nájmu je otázkou skutkovou, určenie výšky
bezdôvodného obohatenia je otázkou právnou. Súd už v svojom predbežnom posúdení veci vyslovil
svoj názor, že bude postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a to z toho dôvodu, že predmet sporu

sú poľnohospodárske pozemky, prípadne pozemky zastavané stavbou na poľnohospodárske účely,
ktorá bola zriadená do 24.júna 1991. Žalovaným užívané pozemky v katastri nehnuteľnosti sú zapísané
ako orná pôda, sú vedené v registri „E“ a predložený geometrický plán žalobcom nebol použiteľný,
keďže nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom
z odboru geodézie a kartografie, Ing. Tarasovičom . Z neho vyplynulo, že reálne ide o pozemok druhu,
zastavaná plocha, jedinou stavbou nachádzajúcou sa na tomto pozemku, je stavba ošipárne, ktorá
bola postavená pred 24.júnom 1991 na poľnohospodárske účely. Slúži na starostlivosť o kone, preto

súd prvej inštancie považoval pozemok zastavaný takou stavbou na, ktorý treba aplikovať režim zák.č.
504/2003 Z.z. Citoval aj ustálenú judikatúru v tomto smere napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 28Cdo/2359/2012, 30Cdo/1207/2007, 33 Odo/1405/2005, 33Odo/114/2006. Pokiaľ
predložil žalobca k žalobe znalecký posudok Technickej univerzity Košice, súd 1. inštancie konštatoval,že tento posudok nie je pre vec použiteľný. V posudku sa porovnávajú pozemky a stavby, ktoré nemôžu
byť porovnateľné s predmetom sporu. Obdobný znalecký posudok bol predložený aj v inej právnej
veci pred Okresným súdom v Prešove, vedenej pod sp.zn. 9C/7/2012. Rovnako bola riešená obdobná

právna vec na Okresnom súde v Prešove v iných konaniach napr. 10C/184/2014, 29C/79/2009, ktoré
boli prejednané odvolacím súdom a potom Ústavným súdom SR v konaní II. ÚS 687/2017, kde sa
konštatuje, že je potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky, ak bol zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely, ktorá bola postavená do 24.06.1991. Z vyššie uvedených dôvodov postupoval
podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a subsumoval nárok žalobcu pod tento právny predpis. K rozsahu

užívania žalovaným bol vypracovaný znalecký posudok, bola vykonaná ohliadka na mieste samom a
z pôvodne požadovanej plochy uznal diel A, B, F, E, znaleckého posudku , no nezahrnul plochu C
a. Celkovo tak uznal plochu vo výmere 391 m2, ktorú žalovaný v rozhodnom období užíval. Pri výške
bezdôvodného obohatenia vychádzal súd 1. inštancie z priemerného nájmu poľnohospodárskej pôdy
v kat.úz. Solivar za rok 2018 a tiež zmluvy o nájme, ktoré sa týkali bezprostredne susediacich parciel,
ktoré žalovaný užíval na základe zmluvy o nájme. Súd 1. inštancie tak spriemeroval výšku nájomného

a dokonca zvýšil na 0,10 Eur za 1 m2/ rok, čo v danom prípade predstavoval sumu 78,02 Eur a po
zaokrúhlení 80 Eur. Preto ďalšie dokazovanie považoval súd prvej inštancie za nehospodárne. Pokiaľ
žalobca poukázal na územný plán Mesta Prešov a na polyfunkčné využitie tohto areálu, z dôvodu
oneskorenej prezentácie územného plánu a využijúc zásady sudcovskej koncentrácie, tento argument
nezobral do úvahy. Ďalej tiež poukázal nato, že pozemky, ktoré vlastní žalobca majú prístup len cez

pozemky, ktoré vlastnia iné osoby a zmluvný prístup k svojím pozemkom nepreukázal. Pozemok, ktorý
nemá zlegalizovaný prístup či už vo forme vecného alebo záväzkového práva, je podľa úsudku súdu,
pozemkom na trhu bez hodnoty. Z ohliadky na mieste samom, ako aj z predložených fotografii, vyplýva,
v akom stave sa tieto pozemky nachádzajú. Sú zarastené vysokou burinou, čo sa odráža aj v nájomných
zmluvách, ktorými sa mal možnosť oboznámiť konajúci súd v tomto konaní.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451, § 456 Občianskeho zákonníka.

4. Výrok o úroku z omeškania bol odôvodnený ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257 a § 261 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal
odvolanie žalobca. Žalobca poukázal nato, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia nároku žalobcu a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Predovšetkým zdôraznil
to, že na svoj nárok predložil dôkaz, znalecký posudok, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie mal rozhodovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z., s poukazom na
iné konania v obdobných veciach. Predovšetkým bolo potrebné brať do úvahy rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva, kde sa zdôrazňuje spravodlivá rovnováha medzi verejným záujmom a záujmami
jednotlivca. Pokiaľ išlo o zákon č. 504/2003, tento bol prijatý v snahe sledovať verejný záujem, ktorý
bol prijatý pre subjekty, ktoré participujú na poľnohospodárskej výrobe. Preto by bolo nespravodlivé,

aby v opačnom prípade,, mohol využívať subjekt výhody spočívajúce v tomto regulovanom nájomnom.
Samotný fakt, že stavba ošipárne bola zrealizovaná do 24.06.1991 nemôže znamenať automaticky
použitie zákona 504/2003 Z.z. Táto stavba neplní poľnohospodársky účel, žalovaný ju na tento účel ani
nevyužíval. Stavba slúžila na ustajnenie, výcvik a jazdenie koní, k čomu sa žalovaný vyjadril a vyjadril sa
prečo musel športovú činnosť v tomto klube ukončiť. Z uvedeného jasne vyplýva, že nedochádzalo ku

žiadnej reálnej poľnohospodárskej činnosti. Je potrebné potom brať do úvahy i to, že chov jazdeckých
koní nie je chovom zvierat na poľnohospodárske účely, teda chov ťažných koní, ktoré by prípadne bolo
možné ešte zaradiť do tejto kategórie. Pokiaľ vychádzal súd prvej inštancie zo sumy 0,10 Eur za 1m2/
rok, potom je potrebné brať do úvahy, že len výška miestnej dane na nehnuteľnosti podľa všeobecne
záväzného nariadenia Mesta Prešov je vyššia, ako priznaný nárok. Neskoršie rozhodnutia Najvyššieho

súdu ČR vychádzajú z toho, že je veľmi dôležité, že predpis, ktorý upravoval nájom poľnohospodárskej
pôdy bol len dočasným predpisom a to na prechodné obdobie, aby sa zastabilizovali poľnohospodárske
vzťahy, ale nemôže byť konečný. Ak nie je pozemok využívaný na poľnohospodárske účely, nemal by
subjekt platiť regulované nájomné. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za
neprijateľné. Poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9Co/32/2016 z ktorého vyplýva,

že nie je možné rozhodovať len na základe zák.č. 504/2003 Z.z., pretože je potrebné zobrať všetky
okolnosti vo veci. Podľa názoru žalobcu, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výšky všeobecnej hodnoty nájmu za užívania pozemku žalovaným. Súd prvej inštancie vychádzal z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, pričom pri zastavaných pozemkoch, v intraviláne nie je stanovenáBPEJ. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril napr. rozhodnutí III ÚS 271/2011, že súdy nie sú pri
výklade zákonných ustanovení viazaný doslovným znením zákona absolútne. Vzhľadom na uvedené
nie je možné aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z., ktorý sledoval verejný záujem a vysvetľovať ho, ako

záujem, pri ktorom by mal byť nadradený záujem akéhokoľvek podnikateľského subjektu, sekundárne
participujúceho na poľnohospodárskej výroby, bez potreby využívania poľnohospodárskej pôdy, nad
záujmom vlastníka pozemku. Pripustením moderácie výšky náhrady je potrebné vychádzať z toho,
že nie je ústavne komfortné, aby súd zasahoval do výšky náhrad, ktorá bola stanovená znaleckým
posudkom. Znalecký posudok bol vypracovaný právnickou osobou. Je to najvyššia znalecká autorita,

ktorá poukázala na atribúty, z ktorých vychádzala pri posúdení výšky a stanovení nároku žalobcu.
Tým bol právo na spravodlivý proces porušený, keďže žalovaná strana nepredložila žiaden dôkaz,
ktorý by vyvracal správnosť tohto znaleckého posudku. Súd prvej inštancie nesprávne určil aj výmeru
plochy užívanej žalovaným, čím došlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď nepriznal nárok dielu
C a D . Podľa tvrdenia žalovaného, tieto diely mali byť len na niekoľko hodín osadené prenosným
elektrickým obradníkom, za účelom ochrany pred zbehnutím koní pri ich predvedení záujemcovi. Tieto

tvrdenia však neboli ničím podložené. Žalovaný poukázal nato, že tento ohradník osadený len jeden
deň, 6.11.2017 považuje toto za vysoko nepravdepodobný stav, že práve v ten deň , kedy boli fotografie
z jeho strany zabezpečené ako príloha pre žalobu, sa vykonával tréning na chvíľu ohradenom priestore.
O tom, že žalovaný nehovorí pravdu, svedčia ešte ďalšie fotografie, ktoré tento ohradník zachytili aj v
inom období, napr. 09.02.2017 alebo 26.10.2017. Tieto fotografie zabezpečil žalobca až v odvolacom

konaní, bez vlastnej viny, nevedel o ich existencii. Poskytol mu ich bezprostredný sused, presnejšie, syn
vlastníčky susediaceho pozemku, keď ho žalobca kontaktoval v súvislosti s nájomným a týmto sporom.
Rovnako nepovažuje žalobca za spravodlivé , použitie ust. § 257 pre posúdenie nároku na náhradu
trov konania. Žalobca sa spoliehal na závery znaleckého posudku preto žaloval uvedenú sumu, pokiaľ
súd úvahou rozhodol inak napriek tomu, že táto úvaha bola nesprávna bola priznaná minimálna suma,

ktorá nedosahuje ani výšku miestnej dane z nehnuteľnosti. Napriek tomu žalobca bol v základe nároku
úspešný, preto navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutia, ako aj konanie,
ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§378anasl.CSP,beznariadeniapojednávania
(acontrario§385ods.1CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujeniejedôvodné.Súd1.inštancie
správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto záveroch sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom do dňa 31.12.2017 - Na vznik zmluvy
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o

výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. je žalobca vlastníkom parcely E KN XXX o výmere
XXXX m2, druh pozemku : orná pôda. Geometrickým plánom F.. Y. G. overeného správou katastra dňa

XX.XX.XXXX, bola parcela E KN č. XXX rozdelená na viaceré C KN parcely, pričom parcely uvedené
v žalobe, by mali byť v užívaní žalovaného ( druh pozemku uvedený ako zastavaná plocha). Tento
geometrický plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľností. V rámci tohto geometrického plánu žalobca
aj označil parcely, ktoré by mali byť neoprávnene užívané žalovaným a rozsah tohto užívania.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. N. vyplýva, že na p.č. XXXX/X a XXXX/X leží stavba vo vlastníctve
žalovaného, a to poľnohospodárska budova - ošipáreň.12. Žalobca predložil znalecký posudok Technickej univerzity Košice č. XX, ktorá sa vyjadrovala okrem
iného aj k parcelám vo vlastníctve žalobcu vzniknutých na základe prezentovaného geometrického
plánu. V znaleckom posudku je okrem iného uvedené, že: „areál štátneho majetku, v ktorom sa

nachádza aj ohodnocovaná parcel V areáli štátneho majetku sú prístupne po miestnych komunikáciách.
Areál štátneho majetku má napojenie na rozvoj elektriny, vody a kanalizácie je oplotený a pozemky sú v
prenajímané. Areál je prístupný verejnou dopravou - MHD 250 m. Pokiaľ ide o zoznam porovnávacích
pozemkov podľa zmlúv, znalecký posudok na str. 13 uvádza, že objekty na Z. ulici a v okolí K.
ulice sa nachádzajú od porovnávaných pozemkoch vo vzdialenosti do 200 m, čo nie je pravda.

Pokiaľ ide o porovnávané objekty, porovnávané boli objekty a) pozemok, na ktorom je parkovacia
plocha, b) pozemok pre skladovanie a parkovanie, c) vonkajšie priestory, d) pozemky prenajaté za
účelom výstavby pozemných komunikácii. Tieto pozemky sa svojich charakterom ani nepribližujú k
porovnávaným pozemkom.

13. Súd 1. inštancie do konania pribral znalca z Odboru geodézia a kartografia F.. M. Y. na zobrazenie

pozemkov, ktoré by mal žalovaný neoprávnene užívať. Znalec vypracoval znalecký posudok pod č.
5/2019 a uviedol, že geometrický plán, na ktorý sa odvoláva žalobca, a ktorý urobil prílohou žaloby bol
vyhotovený za účelom vysporiadania celej pôvodnej parcely mpč. XXX z pôvodného k.ú. N. - I., ktorá
je teraz po V. evidovaná v operáte KN ako parcela D. X-XXX v katastrálnom území N.. Novovytvorené
parcely v geometrickom pláne nevystihujú skutočné užívanie a držbu pôvodného pozemku. Geometrický

plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti a nie je zrejmé, či k tomuto zápisu vôbec dôjde. Jedná sa
iba o návrh a pre posudzovanie vzhľadom k petitu žaloby je tento bezpredmetný a odvolávať sa nim na
vytvárané parcely je irelevantné. Znalec ďalej uviedol, že žalovaný mal užívať pozemky, ktoré označil
písmenamiabecedyakodielypôvodnejparcelyEKNaktýmtodielomuviedolajskutočnúvýmeruzistenú
z merania. Diel A - XXX m2, druh pozemku zastávaná plocha - dvor, diel B - XX m2: budova na parcele

CKN XXXX/X, 2, diel C - XX m2, druh pozemku zastavaná plocha - dvor, diel D - X m2, druh pozemku
zastavaná plocha - dvor, diel E - XX m2, druh pozemku zastavaná plocha, ktorá slúži ako nespevnená
prístupová cesta. Spolu je teda výmera teda XXX m2. Pokiaľ ide o to, že súd mu uložil zamerať parcelu
CKN č. XXXX/XX ako parcelu novovytvorenú podľa geometrického plánu, ktorá bola pôvodne oplotená a
jej oplotenie prebiehalo po hranici medzi parcelami CKN č. XXXX/XX a CKN č. XXXX/XX, toto oplotenie

už v teréne nie je. Išlo iba o dočasné zabezpečovacie zariadenie vo forme elektrického oplotku a nešlo
o oplotenie. Pokiaľ ide o jednotlivé diely, tak diel C predstavuje dvor porastený trávou a ide o časť
pozemku za budovou, ktorá bola v užívaní žalovaného. Diel D je terénny stupeň s betónovým múrikom
porastený trávnatým porastom, bez akéhokoľvek oplotenia a diel E slúži ako nespevnená cesta pre
všetkých účastníkov, ktorí sa potrebujú dostať do tejto lokality.

14. Z ust. § 1 ods. 2 z.č.504/2003 Z.z. vyplýva, že „pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobného predpisu tým nie sú dotknuté“. To znamená,

že za splnenia podmienok, § 1 ods. 2 a § 16 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkoch (v
prípade ak je pozemok vedený v evidencii nehnuteľnosti katastra nehnuteľnosti na liste vlastníctva,
môže sa tento pozemok spravovať s ustanoveniami tohto zákona, pokiaľ je zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely, postavenou do 24.6.1991). Z vykonaného dokazovanie vyplynulo, čo
konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že stavba, ktorej vlastníkom je žalovaný,

je postavený na pozemkoch, ktorých vlastníkom je žalobca a za ktoré si uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a je stavbou, ktorá bola postavená v lehote do 24.6.1991. Ide o stavbu, ktorá
bola využívaná na poľnohospodársku výrobu, z toho dôvodu poukazujúc na ust. § 1 ods. 2 zákona o
nájme poľnohospodárskych pozemkov je nevyhnutné konštatovať, že výška nájomného, resp. v danom
prípade výška bezdôvodného obohatenia sa bude určovať podľa § 10 tohto zákona. Predmetná stavba

spĺňa charakter stavieb uvedených v tomto ustanovení po prijatí novely s účinnosťou od 1.1.2008, t.j.
ide o pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991. Neobstojí preto odvolacia
námietka žalobcu, že má nárok na všeobecné nájomné, keďže žalovaný ako vlastník stavby, stavbu
využíval na chov a cvičenie koní. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo potrebné výšku
nájomného v súlade s ust. § 1 ods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov určovať podľa §

10 tohto zákona. Stavba žalovaného spĺňa charakteristiku stavby uvedenej v tomto ustanovení po prijatí
novely s účinnosťou od 1.1.2008, t.j. ide o pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24.6.1991. Správnosti vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu nasvedčuje aj uznesenie Ústavného
súdu, sp. zn. II ÚS 687/2017, v ktorom sa rieši sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa vydania bezdôvodnéhoobohatenia za užívanie pozemku zastavaného stavbou, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 504/2003
Z. z.. Sťažovateľka namietala aplikáciu ustanovení zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov
s tým, že regulácia nájomného je protiústavná. Ústavný súd SR sťažnosť sťažovateľky odmietol

konštatujúc správnosť záverov všeobecných súdov o aplikácii zákona o nájme poľnohospodárskych
pozemkov.Naviacžalobcatvrdil,žezákonč.504/2003boldočasnýmprávnympredpisom.Keďžeprávny
predpis bol platný ( a platí stále ) v čase rozhodovania súdu 1. inštancie, je postup a rozhodnutie súdu
legitímne. Preto postup súdu 1. inštancie vo vzťahu k použitiu daného právneho predpisu považoval za
vecne správny.

15. K námietke možnosti konajúceho súdu modifikovať závery znaleckého posudku, odvolací súd
konštatuje, že ide o jeden z dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil. Súd 1. inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru o nemožnosti použitia závery znaleckého posudku
pre tento nárok. Svoje stanovisko aj riadne odôvodnil a odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom.
Pre výšku vydania bezdôvodného obohatenia je určujúca nielen lokalita , ale aj vlastnícke vzťahy k

susediacim pozemkom, prístup k pozemku, spôsob využívania pozemku atď. Naviac súd 1.inštancie
rozhodoval o výške náhrady podľa iného právneho predpisu, ako ten, podľa ktorého bol vypracovaný
predložený znalecký posudok a svoj postup v rozhodnutí riadne odôvodnil.

16. Vo vzťahu k rozsahu užívania pozemkov žalovaným bolo vykonané znalecké dokazovanie, vrátane

ohliadky na mieste samom. Návrhy na doplnenie dokazovania žalobca nenavrhol. Zistenia súdu 1.
inštancie v tomto smere považuje odvolací súd za vecne správne. Dôkazy v odvolacom konaní , po
poučení strán sporu a vyhlásenia súdu 1. inštancie, že dokazovanie je skončené., má za následok
porušenie zásady zákonnej koncentrácie konania ( § 154 CSP ). Preto dovolací súd na dôkazy
predložené žalobcom neprihliadal.

17. K odvolacej námietke žalobcu k výroku o náhrade trov konania možno konštatovať, že spravidla
pri rozhodovaní o finančnej náhrade, ktorej výška je závislá od znaleckého dokazovania alebo úvahy
súdu , rozhoduje sa o náhrade trov konania na základe zásady úspechu z priznanej sumy. Napriek tomu

nie je vylúčené, aby súd, ktorý rozhoduje o náhrade trov konania, vychádzal z ust. § 257 CSP, ak sú
splnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Z tohto ustanovenia vychádzal súd 1. inštancie a v súlade
so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu 1. inštancie
o náhrade trov konania v plnej miere. Práve ust.§ 257 CSP je výnimkou z pravidla o úspechu strany
v spore. V civilnom sporovom poriadku je zakotvené , že súd, ktorý rozhoduje o trovách konania sa

má vždy zaoberať nielen zásadou úspechu resp. zásadou zodpovednosti za zastavenie konania, ale aj
možnosťou použitia ust. § 257 CSP.

18. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené, vrátane záverov súdu prvej inštancie, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti a výroku o

náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.1 v spojení s ust. §
255 ods.1 CSP. Keďže odvolateľ - žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovanému žiadne
trovy konania spojené s odvolacím konaním nevznikli, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).