Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Antónia Kandravá

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313206176
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313206176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu B. W., nar. XX. XX.
XXXX, B. XXXX, A. proti žalovanej M. C., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XXX, A., zastúpenej JUDr.
Valériou Brečkovou, advokátkou, Daľkovská 470/14, Snina, o určenie hranice, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/231/2013-333 zo dňa 19.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa rozsudok v zamietavom výroku.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobca
sa domáha vydania časti parciel žalovanej z dôvodu jej neoprávneného zásahu do jeho vlastníctva
(č.l.210 úprava žaloby).

2. Žalovanánavrhovalavosvojejprocesnejobranežalobuzamietnuťzdôvodu,žehranicaprebiehajúca

medzi parcelami v jej vlastníctve a vlastníctve žalobcu je správna.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že „Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania v sume 26,10 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 737,48 Eur na adresu právnej zástupkyne žalovanej v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 487,19 Eur na účet Okresného súdu Humenné
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Svojerozhodnutieodôvodniltým,žeskutkovomalzapreukázané, že žalobcajevýlučnýmvlastníkom
pozemkov CKN 7723/1, CKN 7723/2, zapísaných na LV č. 3535 kat. územia A.. Žalovaná je výlučnou
vlastníčkou pozemku CKN 7715/2, zapísaného na LV 7399 v kat. území A., na OÚ A., odbor katastrálny.
PozemokCKN7715/2bolprečíslovanýnaparceluCKN7715/7ovýmere915m2.Žalobcatietopozemky

nadobudol od svojej matky Q. W., rod. K. na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 24.08.1995. Z
výsluchu žalobcu súd zistil, že podľa žalobcu žalovaná porušila hranicu, pričom k tomuto záveru ho
viedlo to, že šírka jeho pozemku, ktorý získal darom od matky je iná, než bola v roku 1959, kedy
predstavovala šírka pozemku 21,5 m a dĺžka pozemku 63 m. Vychádzal aj zo zistenia, že v konanívedenom pod sp. zn. 15C/59/2008 súd určil priebeh hranice medzi pozemkami žalobcu a pozemkami
druhej susedy Q. T.E. podľa znaleckého posudku, pretože bolo v konaní zistené, že bol preukázaný
iný priebeh hranice sporných pozemkov, než aký je vyznačený právny stav v katastrálnom operáte a

práve týmto rozhodnutím o určení hranice došlo k zmene priebehu hranice medzi skutočným stavom
a právnym stavom.

5. Súd zo spisov Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Er/799/2007 zistil, že v tomto konaní
exekučnom išlo o vykonávanie rozhodnutia Mesta Snina zo dňa 14.05.2007, ktoré sa stalo právoplatným

a vykonateľným 03.08.2007 a ktorým bolo uložené žalobcovi podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona
vlastníkom nehnuteľností pozemkov parcely č. CKN 7723/1 a 7723/2 kat. územia A. povinnosť strpieť
práce spojené s vykonaním nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe rodinného domu súp. č.
2003, ktorého stavebníkom je žalovaná. Exekučné konanie bolo uznesením 6Er/799/2007 zo dňa
05.08.2010zastavené.ZospisuOkresnéhosúduHumennésp.zn.5Er/1050/2008súdzistil,žežalovaná
ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a vykonanie rozhodnutia Mesta Snina zo dňa

14.05.2007, ktorým boli uložené žalobcovi povinnosti smerujúce k tomu, aby strpel práce spojené s
vykonaním nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe rodinného domu žalovanej. Súd vykonal na
mieste samom ohliadku, na ktorej žalovaná popierala porušenie hranice. Zo znaleckého posudku
znalca Ing. M. M. č. 102/2015, a jeho záverov zistil, že znalec stanovil, že priebeh hranice medzi
parcelou CKN 7715/2, po prečíslovaní 7715/7 a parcelami CKN 7723/1 a 7723/2 kat. územia A. prebieha

bodmi6,19a20tak,akosúvyznačenévsituačnomnáčrtevpríloheč.3.Nameranéhodnotyodchýlokna
týchto bodoch nepresahujú dovolené odchýlky a jednoznačne potvrdzujú správnosť priebehu hranice v
teréne.Priebehhranicevterénejevsúladespriebehomhranice,ktorájezobrazenávplatnejkatastrálnej
mape. Body 13, 15 a 17 boli zamerané ako kontrolné body v priebehu plota, o ktorom žalobca tvrdil, že
je stále prekladaný. Prekladanie oplotenia znalec jednoznačne vylúčil na základe porovnania súradníc

bodov a priebehom hranice. Znalec vo svojom posudku reagoval aj na tvrdenie žalobcu o šírke pozemku
21,5 m s tým, že je nepodložené reálnymi dôkazmi a ani v technických dokumentáciách v zbierke listín
nezískal znalec žiaden dôkaz, ktorý by preukázal to, čo tvrdil žalobca pri ohliadke o šírke pozemku.
Priebeh hranice medzi parcelou CKN 7715/7 (pred prečíslením 7715/2) vo vlastníctve žalovanej a
parcelami žalobcu CKN 7723/1, 7723/2 je identický, ako bol v roku 1970, 1975, 19993 až do súčasnosti.

6. Na zistený skutkový stav prijal právny názor, že žaloba nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním súd
dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný iný priebeh hranice než je stav katastrálny. Žalovaná
neporušila a nijakým spôsobom nezasiahla do vlastníckeho práva žalobcu, pretože priebeh hranice je
nemenný už od roku 1970 až doposiaľ. Súd tak žalobu zamietol.

7. Aplikoval ustanovenia § 70 ods. 1,§ 7 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 3 ods. 1, § 4,§ 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov žalovanej titulom hotových výdavkov za vyhotovenie kópii
zo súdneho spisu 26,10 Eur a z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 737,48 Eur, vypočítaných
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

15. O trovách štátu rozhodol tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť trovy štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
v sume 487,19 Eur, ktoré vznikli vyplatením odmeny a náhrady hotových výdavkov znalcovi za podaný
znalecký posudok na základe uznesenia 5C/231/2013-287 zo dňa 19.03.2015 (č.l. 287).

Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

16.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalobca. Vpodanomodvolanínamietal,žesúdprvejinštancie
rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že
sudkyňa rozhodla o tom, že nebude prihliadať na jeho doklady, ktoré stále vedomo a účelovo zadržiava

mimo tých, ktoré získal 07.03.2012 a ktoré predkladá žalovaná písomne. V odvolaní ďalej uviedol, že
sa domáhal určenia hranice podanou žalobou. Namieta, že v odôvodnení rozsudku nie sú uvedené
žiadne slová, fakty a výpovede ako odzneli na pojednávaní dňa 09.09.2013. Ďalej uviedol, že nie je
žalobcom a nežiadal o určenie znalca. Žalobcami sú Mestský úrad Snina, primárne M. C. s dcérouC.Í. a synom B.. Poukazuje na to, že ide o prvé z podvodných konaní žalovanej s dcérou a so synom
- návrh na výkon exekúcie, na ktorom je sfalšovaný podpis za dcéru. Poukazuje na doklady presne
špecifikované, z ktorých jasne vyplýva, že žalobcom je C. s dcérou C. a synom B.. Platiť za trovy,

právne zastúpenie, ako aj znalcov prináleží žalovanej s dcérou, pretože všetky tieto veci vyvolávajú
svojou trestnou činnosťou. Mestský úrad Snina sa podujal vyhovieť oprávnenej aj za cenu porušovania
zákonov. V odvolaní ďalej uviedol, že nenavrhoval priznať žiadneho znalca, tak ako je to uvedené v
rozsudku ani náhodou. Všetky doklady, ktoré sú predložené žalovanou a prijaté súdom sú sfalšované.
Žalovanávyrábafalošnélistiny,pozmeňuje,vyrábazmluvysW.,ktorézneužívajúnaúradochanekonajú

tak ako majú. V odvolaní ďalej uviedol to, že jej zamaká múrivo a vlhké steny jej domu tak príčinu si
robí sama, nedodržala projekt stavby domu a to izolácie. Všetko musí platiť on a všetky akty smerujú
proti nemu. Pokiaľ ide o spomenutý plot, vyhadzovaný plot 9 ks, stĺpikov, prvýkrát postavil nový plot
na pôvodnom mieste, opakovane vyhodený pri stavbe domu plota už na časti pozemku W., plot už
samozrejme nie je, čo uvádza znalec M.. Nepodkopal sokeľ C. domu, nakopala si sama zeminu z jeho
pozemku,navŕšilasokeľ,sokeľsaizolujevrozporesuzneseniami,W.tútozeminurozhrnul,upravilterén,

všetky orgány, na ktoré sa odvolal sú proti nemu. Snaží sa brániť iba zákonne. V rozsudku nespomína
sudkyňa fakty, pretože nechce, aby sa usvedčila spolu so žalovanou, určite tieto fakty prebrali spoločne.
To, že nebolo žiadne dokazovanie bol iba formálny akt v podaní sudkyne, lebo už dávno bolo rozhodnuté
proti nemu. Pokiaľ ide o znalecký posudok, znalec si ho vytvoril spleťou, údaje v znaleckom nie sú
pravdivé. V odvolaní ďalej opisuje stav jednotlivých konaní, ktoré sa viedli proti nemu na Okresnom

súde v Humennom. K znaleckému posudku ešte uviedol, že znalec nevykonával samostatné meranie.
Poukázal na to, že vznikajú určité odchýlky, ktoré znalec zrejme koriguje práve tým, že zabezpečuje
spôsob merania, aby odchýlka bola, či nebola. Znalec je nápomocný žalovanej. Namieta postup svojich
predchádzajúcich právnych zástupcov. Poukazuje na to, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie
trov a žiadal súd o tlačivo - formulár, pretože od 01.07.2015 je nezamestnaný. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil alebo vyhovel jeho žalobe. Nesúhlasí s tým, aby mal platiť trovy konania.

17. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a
čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v vzťahu k zamietnutiu žaloby
je vecne správny.

19.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

20. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p
účinného v čase podania odvolania). Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil tvrdené
odvolacie dôvody odvolateľom. Nezistil skutkové ani právne vady napadnutého rozhodnutia.

21.Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) je súdnou praxou vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie (prvého stupňa) vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúladesust.§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúd

vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozporv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

ust. § 133 až 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod
nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

22. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namieta, že súd prihliadol len na dôkazy predložené
žalovanou a nie na jeho dôkazy, na ktoré poukazoval v konaní či už v písomných vyjadreniach

alebo na pojednávaniach. S takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Žalobca opakovane vo svojich
vyjadreniach poukazoval a poukazuje na nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí súdov v exekučnom
konaní. Súd vychádzal zo spisov Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Er/799/2007 a uviedol, že
zistil, že v tomto konaní exekučnom išlo o vykonávanie rozhodnutia Mesta Snina zo dňa 14.05.2007,
ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným 03.08.2007 a ktorým bolo uložené žalobcovi podľa §

135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom nehnuteľností pozemkov parcely č. CKN 7723/1 a 7723/2
kat. územia Snina povinnosť strpieť práce spojené s vykonaním nevyhnutných udržiavacích prác na
stavbe rodinného domu súp. č. 2003, ktorého stavebníkom je žalovaná. Exekučné konanie bolo
uznesením 6Er/799/2007 zo dňa 05.08.2010 zastavené. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.
5Er/1050/2008 súd zistil, že žalovaná M. C. ako oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie

a vykonanie rozhodnutia Mesta Snina zo dňa 14.05.2007, ktorým boli uložené žalobcovi povinnosti
smerujúce k tomu, aby strpel práce spojené s vykonaním nevyhnutných udržiavacích prác na stavbe
rodinného domu žalovanej. Tieto závery sú správne. Správne vychádzal aj z listov vlastníctva LV č.
XXXX podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom parciel CKN 7723/1, CKN 7723/2, v kat. území
A. a LV XXXX podľa ktorého je žalovaná výlučnou vlastníčkou parcely CKN 7715/2. Parcela CKN

7715/2 bola prečíslovaná na parcelu CKN 7715/7 o výmere 915 m2. Tvrdenia o opaku týchto skutočnosti
zistených súdom žalobca nepreukázal. Opakovane spochybňuje ich pravdivosť a hodnovernosť. V tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že podstata princípu materiálnej pravdy spočíva v presnom dodržaní
určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku dospelo k správnemu a spravodlivému
rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo musí získať bezprostredné a čo

najpresnejšie informácie o prejednávanej veci. K tomu mu slúži zásada priamosti, v ktorej zmysle súd
musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu umožnia, aby jeho poznanie sporných skutočností
bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci, na základe
ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie musí tento zodpovedať objektívne zistenej skutočnosti. K
dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd podľa svojho najlepšieho

vnútorného presvedčenia stanoví skutkový stav, na základe ktorého potom rozhodne. Podstatou tejto
zásady je, že žiadny právny predpis neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp. akú dôkaznú silu
má priznať jednotlivým dôkazným prostriedkom. Záver o skutkovom stave prijatý súdom vychádza zo
všetkých vykonaných dôkazov a je súladný s princípmi hodnotenia dôkazov. Vykonávanie dôkazov je
úlohou súdu, nie je potrebné vykonávať nadbytočné dôkazy, nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti.

23. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Správny bol postup prvostupňového súdu, pokiaľ po zhromaždení a zistení všetkých skutkových
podkladov a vykonaním všetkých potrebných dôkazov dospel k objasneniu rozhodných skutočností vo
vzťahu k správnosti priebehu hraníc medzi pozemkami a teda v konečnom závere o nepreukázaní

neoprávneného užívania vlastníctva žalobcu žalovanou.

24. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k zásahu do jeho
vlastníckeho práva, pretože priebeh hranice medzi parcelami žalobcu a parcelou žalobkyne nie sporný.25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje. Vlastník pozemku
sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu
na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje.
Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ,

podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho
práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice
pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná

právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na
základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo.

27. Podstatou konania pred súdom prvej inštancie bolo vzhľadom na podanú a upresnenú
žalobu vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Správnosť hranice medzi susednými

pozemkami bola podľa žalobcu sporná. Súd správne pristúpil a riešil otázku správnosti priebehu
hraníc pre prijatie následného záveru o neoprávnenom užívaní časti jeho pozemku žalovanou a správne
sa vyrovnal v dôvodoch rozhodnutia so závermi znaleckého posudku znalca T.. M. M., č. 102/2015,
ktorý stanovil, že priebeh hranice medzi parcelou CKN 7715/2, po prečíslovaní 7715/7 a parcelami
CKN 7723/1 a 7723/2 kat. územia A. je v teréne v súlade s priebehom hranice, ktorá je zobrazená v

platnej katastrálnej mape. Znalec sa vyrovnal aj s tvrdením žalobcu o priebehu plota, o ktorom žalobca
tvrdil, že je stále prekladaný. Prekladanie oplotenia znalec jednoznačne vylúčil na základe porovnania
súradníc bodov a priebehom hranice. Znalec vo svojom posudku reagoval aj na tvrdenie žalobcu o šírke
pozemku 21,5 m s tým, že je nepodložené reálnymi dôkazmi a ani v technických dokumentáciách v
zbierke listín nezískal znalec žiaden dôkaz, ktorý by preukázal to, čo tvrdil žalobca pri ohliadke o šírke

pozemku. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu, že žalovaná nezasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku znalca preukazujúceho nesporný priebeh
hranice najmenej od roku 1970, 1975, 19993 až do súčasnosti.

28. Odvolateľ spochybňuje vlastníctvo pozemkov žalovanej bolo teda jeho povinnosťou tieto svoje

tvrdenie preukázať. Žalobca opakovane poukazuje nečestné a falošné konanie žalovanej pri získaní
jej vlastníctva k pozemku 7715/2, po prečíslovaní 7715/7, ide však o jeho tvrdenia ktoré nepreukázal.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č.162/1995 Z. Z o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

29.Vychádzajúczúdajovkatastravýlučnouvlastníčkoupozemku CKN7715/7ježalovaná.Ktvrdeniuže
aj jej dcéra je spoluvlastníčkou pozemku možno poznamenať, že tá je len podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu postaveného na predmetnom pozemku zapísaného na liste vlastníctva XXXX kat.
územie A..

30. Obsiahle odvolanie žalobcu vychádzajúc z jeho obsahu obsahuje námietky vo vzťahu nesprávnosti
a nezákonnosti konania súdov Okresného súdu v Humennom v exekučnom konaní vedenom pod sp.
zn. 5Er/1050/2008 ,namieta postup jeho právnych zástupcov v súdnych konaniach, postup orgánov
Mesta Snina tieto námietky nie sú odvolacími námietkami vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého

rozsudku. Ďalšie skutočnosti, ktorými v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie neboli zistené
v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné s námietkami, ktoré namietal už v konaní pred
súdom prvej inštancie a s podstatnými námietkami vo vzťahu k veci samotnej sa súd náležite vyrovnal.

31. Vo vzťahu k námietkam o tom, že sa súd nevyrovnal s jeho návrhom na zmenu žaloby (č.l.

255) je potrebné uviesť, že z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania
vyplýva, že návrh môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, príp. urobil
v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol, alebo žalobca,
ktorý podal žalobu. Žalobca však na pojednávaní dňa 19.05.2015 (č.l. 324) výslovne uviedol, že trvá napodanej žalobe tak, aby mu žalovaná vydala časť nehnuteľnosti, ktorú mu zaberá. Vzhľadom na takýto
výslovný prejav žalobcu možno vychádzať z toho, že na zmene žaloby a vstupe ďalšieho účastníka
už netrval.

32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil.

33. Odvolací súd zrušil rozsudok vo výrokoch o trovách konania z nasledovných dôvodov. O trovách

konania medzi účastníkmi konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného
do 30.06.2016.

34. Ustanovenia § 255 až § 261 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“)
účinného od 01.07.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany konania (alebo tretie
osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

35. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

36.Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman

proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

37. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 C.s.p.

38. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Podľa § 150 Ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

40. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v

prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

41. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a
je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť

aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
strán v priebehu konania a pod.42. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,

R 23/1989).

43.Keďže sa súd prvej inštancie s aplikáciou výnimočného ust. 150 ods. 1 O.s.p. (§ 257 C.s.p.)
nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné.

44. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť
trovy konania žalovanej a trovy štátu zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania vo vyššie
naznačených intenciách, pričom sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho

rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p).

46. Odvolací súd pristúpil aj k prieskumu námietok žalobcu v podanom odvolaní vo vzťahu k zákonnej
sudkyni JUDr. Anne Lisej. Žalobca v odvolaní namieta jej konanie a postup ako v konaní vyhodnotila
dôkazy tvrdiac, že zohľadnila len dôkazy žalovanej a opakovane vyjadruje nespokojnosť s postupom

sudkyne tvrdiac, že je zaujatá.

47. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

48. Podľa § 53 ods. 3 C.s. p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

49. Vychádzajúc z obsahu tvrdení, žalobca námietku zaujatosti dôvodil postupom zákonnej sudkyne

pri jej procesnom postupe a rozhodovaní v predmetnej veci. Je potrebné uviesť, že voľba procesného
postupu v konaní je totiž výlučne vecou konajúceho sudcu, čo je bezprostredne spojené so zásadou
nezávislosti súdnictva. Pokiaľ účastník nesúhlasí s postupom konajúceho zákonného sudcu, má
možnosť namietať jeho nesprávnosť použitím opravných prostriedkov. Nie však návrhom na jeho
vylúčenie podľa ustanovenia § 14 a nasl. O.s.p. a v súčasnosti § 53 ods. 3 C. s. p.

50.Skutočnosti uvádzané žalobcom spočívajú len v okolnostiach, týkajúcich sa procesného postupu
zákonnej sudkyne a jej rozhodovacej činnosti. Na námietku zaujatosti odvolací súd z týchto dôvodov
neprihliadol.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.