Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/394/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224963
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114224963.4
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľky: W. P., rodné priezvisko P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: obec R. XXX XX, štátna
občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi: D. P., rodné priezvisko P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt:
Q. XX, R. XXX XX, toho času bytom XX R. S., V.-on-J., L., J XBU, štátny občan Slovenskej republiky,
o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 19. 04. 2008 v Banskej Bystrici zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Štát nemá n á r o k na náhradu trov konania.
III. Prekladateľ má n á r o k na náhradu trov konania voči štátu v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s
odporcom. Návrh odôvodnila tým, že v spoločnej domácnosti s odporcom nežije už viac ako sedem
rokov, od doby kedy sa od odporcu odsťahovala. Hlavnou príčinou vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, je podľa navrhovateľky odporcovo psychické
týranie a fyzické násilie voči osobe navrhovateľky.
2. Odporcovi bol návrh podľa potvrdenia dožiadaného súdu vo Veľkej Británii a Severnom Írsku doručený
dňa 14. 06. 2016, a to podľa bodu 12.2.1.1.1 tlačiva o doručení/nedoručení dožiadanej písomnosti,
písomnosť sa doručila osobne adresátovi. K podanému návrhu sa odporca nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 02. 2017, na ktoré sa navrhovateľka dostavila osobne.
Odporca sa aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie, podľa potvrdenia dožiadaného súdu vo
Veľkej Británii a Severnom Írsku doručeným dňa 14. 11. 2016, a to podľa bodu 12.2.2 tlačiva o doručení/
nedoručení dožiadanej písomnosti, písomnosť sa doručila uložením v jeho komunite, nedostavil a svoju
neúčasť neospravedlnil. Pojednávanie sa viedlo v jeho neprítomnosti.
4. Po vykonanom dokazovaní listinami predloženými v spise a výsluchom navrhovateľky súd zistil
nasledovný skutkový stav: účastníci uzatvorili manželstvo dňa 19.04.2008 v Banskej Bystrici. U
navrhovateľky ide o druhé manželstvo a u odporcu ide o prvé manželstvo. V súčasnosti účastníci bývajú
oddelene, spoločnú domácnosť neudržiavajú ani nevedú, intímne spolu nežijú a navrhovateľka nemá
záujem na obnovení manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú spoločné deti. Ani jeden z
manželov nemá záujem obnoviť manželské spolužitie.
5. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilný mimosporový poriadkok (ďalej len „CMP“), v konaní
o rozvod manželstva vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.
6. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.7. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
9. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
11. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú v súčasnej
dobe vážne narušené a trvalo rozvrátené z dôvodu odporcovho psychického týrania a fyzického násilia
voči osobe navrhovateľky. Od manželov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako sedem rokov,
nevedú spoločnú domácnosť a ani spolu nevychovávajú žiadne deti, za stavu ktorý navrhovateľka
popísala v návrhu, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka stratila
dôveru voči odporcovi a v súčasnej dobe sú vzťahy medzi manželmi trvalo rozvrátené a manželstvo
tak nemôže plniť svoj spoločenský účel.
13. Odporca neprejavil záujem na obnovení manželského spolužitia, k návrhu sa nevyjadril, na
pojednávanie sa nedostavil a súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca žiadne z tvrdení
navrhovateľky nerozporoval, súd má teda za preukázané, že skutkové tvrdenia medzi účastníkmi nie
sú sporné.
14. Od manželov, zo súdom zisteného stavu, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,
nakoľko navrhovateľka ani odporca nemajú záujem o obnovenie vzájomného manželského vzťahu a
navrhovateľka nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia.
15. Súd uvádza, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy, pričom ak žiadny
z partnerov nemá záujem naďalej vo zväzku dobrovoľne zotrvať, nie je dôvod ho udržiavať v právnom
stave, pokiaľ si to žiadny účastník nepraje. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľky vyhovel
a manželstvo účastníkov podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine rozviedol.
16. O náhrade trov konania účastníkov konania súd nerozhodoval, nakoľko žiadny z účastníkov si
náhradu trov konania neuplatnil.
17. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd tak, že na ich náhradu nemá nárok. V konaní vznikli trovy
štátu za preklad listín zo slovenského jazyka do anglického jazyka. Uvedené trovy vznikli z dôvodu, že
dožiadaný súd v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska požadoval po žiadosti súdu o
doručenie písomností do vlastných rúk odporcu ich preklad do anglického jazyka. Uvedené trovy teda
neboli zapríčinené žiadnym z účastníkov konania, nakoľko odporca je štátnym občanom Slovenskej
republiky a jazyku, v ktorom listiny navrhovateľka predložila a ktoré súd prostredníctvom dožiadaného
súdu odporcovi doručoval, rozumie. Vzhľadom na potrebu doručiť uvedené listiny do vlastných rúk
odporcovi súd žiadosti dožiadaného súdu vyhovel a vyhotovil preklad požadovaných listín do anglického
jazyka. Trovy vzniknuté štátu pri žiadosti o doručenie listín do vlastných rúk odporcovi v cudzine súd
preto posúdil podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 155 CSP tak, že ich znáša štát a nie účastník
konania.
18. O náhrade trov konania prekladateľa, ustanoveného do konania uznesením č.k. 12C/394/2014-71
zo dňa 03. 02. 2016 rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 259 a s § 155 CSP tak,
že má nárok na ich náhradu voči štátu v plnej výške. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania prekladateľa rozhodoval podľa ustanovení CSP a nerozhodol aj o ich výške podľa CMP, nakoľko
v čase rozhodovania súdu nie je možné ich výšku v plnom rozsahu vyčísliť, nakoľko je predpoklad, že v
prípade žiadosti dožiadaného súdu o doručenie rozsudku do vlastných súd odporcovi, bude dožiadaný
súd požadovať preklad rozsudku do anglického jazyka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch
vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené, h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo i) že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.