Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319205075
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319205075.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu
JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Pavla Laczu, vo veci žalobkyne: DD Bau s.r.o., Jánovce 231, IČO:
51 804 468, zastúpenej: Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415, proti
žalovanej: MUDr. T. S., nar. XX. C. XXXX, O. R. XXXX/X, W. - X. P., zastúpenej: SCHUBERT & partners,
s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, o určenie, že záložné právo tu nie je /neexistuje, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
z 12. novembra 2019 č. k. 10C/58/2019-66, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu
záložného práva p o t v r d z u j e .

II. V napadnutej časti o uloženie povinnosti zdržať sa pokračovania vo výkone tohto záložného práva

alebo pokračovania v inom výkone tohto záložného práva uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. V napadnutej časti o zdržanie sa úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného práva

uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť
žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého vklad bol povolený do katastra nehnuteľností
rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Galanta zo 6. mája 2019 pod sp. zn. V 1819/2019,
predmetomktoréhosúnehnuteľnostinachádzajúcesavokreseGalanta,obciU.,katastrálnomúzemíU.,
zapísané na a/ liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom ako

pozemky - parcely registra „C“ parcela č. 38/1 - záhrada o výmere 3157 m2, parcela č. 40/1 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 480 m2, parcela č. 40/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2,
parcela č. 40/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, stavba so súpisným č. XXX, popis stavby
rodinný dom, postavená na parcele č. CKN 40/2, b/ liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom
Galanta, katastrálnym odborom ako pozemky - parcely registra „C“ parcela č. 298/21 - zastavaná plocha
nádvorieovýmere296m2,parcelač.298/27-záhradaovýmere1673m2,parcelač.298/40-zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 128 m2, parcela č. 298/41 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2,
parcelač.298/42-zastavanáplochaanádvorieovýmere40m2,stavbysosúpisnýmč.XX,popisstavby
rodinný dom, postavená na parcele č. CKN 298/40 bez súpisného čísla, popis stavby garáž, postavená
na parcele č. CKN 298/41 bez súpisného čísla, popis stavby hospodárska budova, postavená na parcele
č. CKN 298/42, c/ liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom
ako pozemky - parcely registra „C“ č. parcela č. 305/32 - orná pôda o výmere 309 m2, parcela č. 314/1 -

záhrada o výmere 1892 m2, parcela č. 314/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 546 m2, parcela č.
314/4 - orná pôda o výmere 1306 m2, parcela č. 314/7 - orná pôda o výmere 332 m2, stavba so súpisnýmč. XX, popis stavby rodinný dom, postavená na parcele č. CKN 314/2, vrátane pokračovania vo výkone
tohto záložného práva alebo pokračovania v inom výkone tohto záložného práva a povinnosť zdržať sa
úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v

mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného práva, II. vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol.
Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 329
ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

Vecne dôvodil, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa
je obchodnou spoločnosťou, ktorá má dvoch spoločníkov a to PhDr. T. Q., PhD. a žalovanú. Práva
spoločníkov, vrátane podielu na zisku, povinnosti spoločníkov a im zodpovedajúca účasť na spoločnosti
žalobkyne sú reprezentované obchodnými podielmi, ktoré sú v prípade oboch spoločníkov rovnaké
(50 %). Zámerom pri inkorporácii spoločnosti žalobkyne bola realizácia podnikateľského projektu
spočívajúceho v obstaraní starších rezidenčných nehnuteľností v obci U. s priľahlými pozemkami,

následnom developmente územia, zabezpečenia verejnoprávnych povolení novej rezidenčnej výstavby
a finálnom predaji. Strany uzavreli dohodu, že všetky finančné kontribúcie do projektu budú splácané v
závislosti od možností vytváraných v priebehu času disponibilnými výnosmi z predaja vydelopovaných
aktív. Žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. U., zapísaných v KN na LV č.
XXX, XXX a XXX. Žalobkyňa po nadobudnutí týchto nehnuteľností do svojho vlastníctva a v súlade

s účelom podnikateľského zámeru začala realizovať kroky potrebné na zhodnotenie pozemkov a
finálny predaj nehnuteľností. Potom ako žalobkyňa nadobudla obavu v roku 2019, že žalovaná sa k
dohode o viazanosti splácania prostriedkov poskytnutých žalobkyni na výnosy z predaja zhodnotených
aktív nemusí prihlásiť, tematika dokumentárneho podchytenia financovania žalovanou bola zaradená
do programu valného zhromaždenia žalobkyne 23.4.2019, na ktorom žalovaná dala najavo, že na

akékoľvek vecné závery a hlasovanie ohľadne podmienok financovania nepristúpi. V predmetný deň
žalovaná v mene žalobkyne a vo svojom mene podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam, ktorou mala na zabezpečenie pohľadávok žalovanej zriadiť záložné právo a dojednať
pre seba oprávnenie ako záložného veriteľa na výkon záložného práva priamym predajom za cenu
300.000 eur, hoci cena nehnuteľností by v skutočnosti dosahovala cca 440.000 eur. Následne žalovaná

žalobkyni zaslala výzvu na vrátenie pôžičky do 5 pracovných dní od doručenia výzvy a 31.10.2019
konateľ žalobkyne prevzal zásielku označenú ako oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Podľa
názoru žalobkyne záložná zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s princípom zákazu konfliktu
záujmov, pre rozpor s dobrými mravmi, pre rozpor s povinnosťou lojality spoločníka. Žalobkyňa sa
žalobou vo veci samej domáha určenia, že záložné právo nie je/neexistuje.

V danom prípade na základe zistených skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniaazlistinnýchdôkazovpredloženýchžalobkyňousúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženávrhu
žalobkyne je možné čiastočne vyhovieť. Žalobkyňa preukázala existenciu právnych vzťahov medzi
stranami sporu. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich v k. ú. U. zapísaných
v KN na LV č. XXX, XXX a XXX. Žalobkyňa zriadila záložné právo na nehnuteľnostiach, pričom jeden

zo spoločníkov tvrdí, že k uvedenému došlo bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti. Žalovaná
pristúpila k výkonu záložného práva. V prípade výkonu záložného práva, a to buď predajom zálohu ako
celku alebo po častiach tretej osobe alebo tretím osobám podľa bodu 4.1.b/ zmluvy o zriadení záložného
práva alebo podľa bodu 4.1.a/ zmluvy o zriadení záložného práva - predajom zálohu na dražbe podľa
§ 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, by v prípade kladného výsledku žaloby v danej veci, mohlo

dôjsť k podávaniu ďalších žalôb za účelom vrátenia do stavu pred predajom zálohu. Na základe týchto
skutočností súd videl potrebu úpravy vzťahov medzi stranami a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
uznesenia. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zdržania sa akýchkoľvek úkonov
majúcich svoj pôvod alebo inak odvodzovaných od záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných v
KN na LV č. XXX, XXX, XXX vrátane pokračovania vo výkone záložného práva oznámeného listom z 28.

októbra 2019 odmietol z dôvodu, že petit nebol je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľne formulovaný.
Použitie slovného výrazu „akokoľvek“ bez ďalšieho konkrétneho určenia, čoho sa konkrétne žalobkyňa
domáhala, robilo petit absolútne neurčitým a v prípade vydania takéhoto navrhnutého petitu, rozhodnutie
by sa stalo nevykonateľným. Súčasne súd poučil žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorou
sa bude domáhať voči žalobkyni splnenia pohľadávky na vrátenie finančných prostriedkov vo výške

300.000 eur poskytnutej 18.6.2018 a sumy 100.000 eur a 9.9.2018 vo výške 200.000 eur.

2. Proti tomuto uzneseniu v jeho vyhovujúcej časti (výrok I) podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom
na jeho zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila §365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietala arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd konal
v rozpore so zásadou ne ultra petitum vyjadrenou v ust. § 216 ods. 1 CSP a tým sa dopustil
porušenia rovného postavenia účastníkov konania, keďže namiesto žalobkyne preformuloval petit tak,

aby mu bolo možné vyhovieť. Neadekvátne tak zvýhodnil žalobkyňu. Súd prvej inštancie mal návrh
odmietnuť aj v časti, v ktorej mu vyhovel, keď návrh obsahoval neurčitý pojem „akokoľvek“ a nie
vstúpiť do znenia petitu a upraviť ho do podoby tak, aby jeho znenie bolo konkrétne a vykonateľné.
Súd uložil žalovanej aj povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného

práva. Ide o formuláciu neurčitú, uznesenie nie je vykonateľné. Nie je zrejmé, v čom vidí súd prvej
inštancie osvedčenie nároku. Žalobkyňa v žalobe uvádza nepravdy a zavádza (napr. ohľadom dátumu
založenia spoločnosti, počtu hlasov). Žalovaná uzavrela s p. Q. nevyrovnanú spoločenskú zmluvu,
pretože mu plne dôverovala. Neskôr zistila, že bola využitá len na financovanie kúpy predmetných
nehnuteľností, pričom p. Q. prestal dodržiavať ich vzájomné dohody. To všetko bez toho, aby žalovaná
dostala adekvátne zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 300.000 eur. Žalovanej bolo prisľúbené,

že požičané peniaze jej budú vrátené ešte predtým, ako žalobkyňa začne uskutočňovať akékoľvek
úkony smerujúce k realizácii projektu. V banke mal totiž pán Q. vybaviť úver, ktorý potreboval rýchlo
(na zaplatenie kúpnych cien). Nie je preto pravdou, že žalovaná sa dobrovoľne vzdala dispozície
s celkovou sumou 300.000 eur s tým, že túto sumu poskytuje do neurčitého projektu, s neurčitým
budúcim financovaním a bez adekvátneho zabezpečenia, bez akýchkoľvek záruk zo strany žalobkyne.

Žalovaná poskytla pôžičku len na preklenutie obdobia do doby vybavenia príslušného úveru z banky
v zmysle dohody medzi spoločníkmi. Je zrejme, že do dnešného dňa úver vybavený nebol, pôžičky
splatené neboli (ani v časti). Nie je logické, že by fyzická osoba investovala 300.000 eur do cudzieho
projektu a to bez predstavy o ďalšom jeho financovaní, pričom by vrátenie týchto peňazí nechala
na vôli dlžníka. Žalobkyňa tvrdí, že pán Q. investoval do projektu 23.000 eur, poskytnutie tejto sumy

však nepreukázal. Aj z uvedeného vyplýva zjavný nepomer v poskytnutých financiách pokiaľ ide o
žalovanú a pána Q.. Vo svojom dodatočnom písomnom návrhu upravil p. Q. splatnosť pôžičky úplne v
rozpore s predchádzajúcimi dohodami medzi spoločníkmi tak, že splatnosť posunul na neurčito. To bol
dôvod, prečo žalovaná odmietla takéto znenie návrhu zmluvy o pôžičke podpísať. Jedným z dôvodov,
pre ktorý sa žalovaná rozhodla zabezpečiť si svoju pohľadávku záložným právom boli snahy pána

Q. predložiť jej hrubo nevyrovnanú zmluvu o pôžičke v jej neprospech a v rozpore s ich dohodami.
Ďalej poukázala na nezhody medzi žalovanou a druhým spoločníkom i v inom spoločnom projekte
- spoločnosti Vlkolia s.r.o. (výstavba domu sociálnych služieb v U.), kde žalovaná požičala financie
v celkovej sume 925.000 eur. V tejto súvislosti sa vedie niekoľko súdnych konaní. Pokiaľ ide o túto
spoločnosť, p. Q. rovnako uzavrel záložné zmluvy, pričom v tomto prípade konflikt záujmov nevidí.

Oprávnenú potrebu žalovanej na zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z poskytnutých pôžičiek
spoločnosti Vlkolia s.r.o. uznal aj súd, ktorý nariadil svojím rozhodnutím zabezpečovacie opatrenie na
zabezpečenie pohľadávky žalovanej. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou sú tendenčné. Žalovaná nesúhlasí
ani s jedným z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa považuje záložnú zmluvu za neplatnú. Vzhľadom k tomu,
že právne postavenie štatutárneho orgánu a jeho právny vzťah v príslušnej obchodnej spoločnosti

upravuje Obchodný zákonník dostatočne, nie je dôvod použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a to
ani ustanovenia o zastúpení. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 177/2009, toto rozhodnutie sa týka úplne odlišnej situácie, ako je predmetom
tohto konania. Ďalej má za to, že čas uzavretia záložnej zmluvy je v tomto prípade úplne irelevantný.
Žalovaná uvádza, že dohoda o priamom predaji zálohu je uvedená ako druhá v poradí, ako prvá v poradí

sa uvádza možnosť predať záloh na dražbe. Záložnú zmluvu nemožno považovať ani za v rozpore
s dobrými mravmi, nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza. Žalobkyňa neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nie je zrejmý účel zaradenia
poučeniadouznesenia,keďžežalobkyňaexistenciuuvedenejpohľadávkyvôbecnepopiera.Nariadením
neodkladného opatrenia došlo k porušeniu proporcionality v postavení obidvoch účastníkov konania.

Práve žalovaná ako fyzická osoba sa nariadením neodkladného opatrenia dostala do horšieho právneho
postavenia,keďžepožičalapeniazežalobkyni,ktorájejpeniazespotrebovala,pričomzároveňvyhlasuje,
že ich nemá ako vrátiť. Záložné právo je legitímny inštitút zabezpečenia, respektíve ochrany majetku.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky.

3. Žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že medzi petitom úspešného návrhu a prvým výrokom uznesenia niet žiadneho významného
rozdielu. Zmeny namietané v odvolaní majú povahu výhradne štylistických modifikácií bez vplyvu na
sémantickú stránku textu. Na nariadenie neodkladného opatrenia boli v danej veci splnené podmienky.Žalobkyňa preukázala naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko tu bola hrozba, že
žalovaná nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva a to aj priamym predajom speňaží. Eventuálny
výkon záložného práva by žalobkyňu pripravil o možnosť preskúmania jej námietok a tým aj o efektívnu

súdnu ochranu voči právu uplatnenému zo strany žalovanej. Žalovaná je aj po nariadení neodkladného
opatrenia naďalej oprávnená domáhať sa vrátenia predmetnej sumy. Je vylúčené, aby v tejto súvislosti
žalovanej vznikla akákoľvek škoda.

4. Žalovaná zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní. Navrhované petity považuje za nevykonateľné,

obsahovali totiž súdom spochybňovaný výraz. Námietka odvolateľky smerovala k tomu, že súd si
svojvoľne upravil žalobný návrh tak, aby mu mohol vyhovieť. Poukazuje na to, že žalobkyňa je zastúpená
právnym zástupcom, pri ktorom sa očakáva určitá úroveň a určitosť formulácie petitu. Žalobkyňa
navrhovala v rovnakej veci rozhodnúť o dvoch takmer totožných návrhoch, ide o dva samostatné návrhy
s rozličným vzťahom ku konaniu vo veci samej. Súd sa však vôbec nevysporiadal so skutočnosťami
uvádzanými v návrhoch, neuviedol na základe ktorého z týchto návrhov rozhodol a prečo. Žalobkyňa

neosvedčila svoj právny nárok.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2,
§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363

CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa

odvoláva.

9. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to všeobecne (§ 127 CSP)
a osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade neodkladného opatrenia v ustanovení § 132 a §
326 CSP. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať za následok

jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Je preto potrebné vždy individuálne
vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní
alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností je zo strany žalobcu daný, avšak nie je dostatočný na to,
aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní
nebráni ani absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako

ani chýbajúce označenie dôkazov a listín, ktoré má žalobca pripojiť. Následkom uvedenej absencie je
preto zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však jeho odmietnutie).

10. Je bežnou praxou, že súčasťou žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V takomto
prípade sa dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia posudzuje v priamej súvislosti so žalobou

vo veci samej, inak je tomu v prípade, ak je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
samostatne, bez prebiehajúceho konania vo veci samej.

11. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k napadnutej časti, tento spĺňal
všetky náležitosti požadované zákonom.

12. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.13. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako

i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

14. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou

je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, 1106 s.).

15. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút

neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu
záložného práva, vrátane pokračovania vo výkone tohto záložného práva alebo pokračovania v inom
výkonetohtozáložnéhoprávaapovinnostizdržaťsaúkonovsmerujúcichkprevoduvlastníckehoprávak
predmetným nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného

práva s poukazom na existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď žalobkyňa je vlastníčka
predmetných nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo zriadené žalovanou bez súhlasu druhého
spoločníka.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú žalovaná

a p. PhDr. T. Q., PhD. Títo sú zároveň aj konateľmi žalobkyne (konajú samostatne). Žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. U., zapísaných v KN na LV č. XXX, XXX a XXX. Poskytnutie finančnej
hotovosti žalovanou žalobkyni nebolo sporné. Dňa 23.4.2019 sa konalo valné zhromaždenie žalobkyne,
kde bodom programu 3 bolo schválenie pôžičky so žalovanou, pričom žalovaná požiadala, aby sa
jej pôžička do spoločnosti riešila na nasledujúcom valnom zhromaždení. V ten istý deň (23.4.2019)

bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva medzi žalobkyňou a žalovanou na zabezpečenie jej
pohľadávky v sume 300.000 eur s príslušenstvom (záloh: nehnuteľností v k. ú. U., zapísané na LV č.
XXX, XXX a XXX), pričom zmluvu za žalobkyňu podpísala ako konateľka žalovaná. Nebolo sporné,
že žalovaná oznámila žalobkyni pristúpenie k realizácii záložného práva. Žalobkyňa tvrdí absolútnu
neplatnosť záložnej zmluvy.

18. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v danej veci malo vzniknúť na zmluvnom základe.
Povinnosť žalobkyne ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4
veta prvá Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však uvádza konkrétne relevantné skutkové tvrdenia
spochybňujúce platnosť záložnej zmluvy (kolízia záujmov, rozpor s dobrými mravmi, rozpor s

povinnosťou lojality spoločníka).

19. Odvolací súd nespochybňuje právo konateľa konať v mene spoločnosti, avšak aj takéto konanie
musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nemožnosti použitia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.6.2010 sp. zn. 4 Cdo 177/2009 na danú vec, odvolací súd uvádza nasledovné.21. V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie

tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej
osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby),
uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých
záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby.
Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je špeciálnym predpisom riešiacim

túto otázku Obchodný zákonník a to predovšetkým v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom okrem
iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade
so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s
porušením uvedenej povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu. V každom konkrétnom prípade treba
vždy skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či
tento stret je riešiteľný podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Len ak výsledkom tohto skúmania

bude záver, že právna úprava Obchodného zákonníka na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti
a jej štatutárneho orgánu na konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické
použitie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V každom konkrétnom prípade treba vždy skúmať, či
nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Len ak výsledkom tohto skúmania bude záver, že právna

úprava Obchodného zákonníka na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti a jej štatutárneho orgánu na
konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické použitie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 4 Cdo 177/2009).

22. Je nepochybné, že žalovaná pristúpila k realizácii záložného práva na základe záložnej zmluvy z

dôvodu uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke/úvere. Potreba dočasnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu formou neodkladného opatrenia je daná tým, že žalovaná sa domáha výkonu záložného
práva v spojitosti s uspokojením jej pohľadávky (sporná je však splatnosť pohľadávky), pričom platnosť
záložnej zmluvy bola relevantnými tvrdeniami spochybnená (nielen s poukazom na stret záujmov) a
posudzovanie jej platnosti bude predmetom konania vo veci samej.

23. V časti o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, považuje odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne, keď súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Prípadnou nedôvodnou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva
žalobkynebezsúdnejkontrolyeštepredtým,nežnazákladepodanejžalobyrozhodnesúdvovecisamej,
vrámciktoréhokonaniabudeposudzovať,čizáložnázmluvajene/platnáatedačizáložnéprávovzniklo.

25. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej je primeraný vyššie uvedenému

sledovanému legitímnemu účelu. Význam úpravy pomerov je preto dôvodný, ak hrozí zásah do ústavne
garantovaných práv žalobkyne, t. j. práva na ochranu vlastníctva. K obmedzeniu práv žalovanej
nariadeným neodkladným opatrením dochádza len v určitom rozsahu (súd prvej inštancie aj bez návrhu
zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje).
Nariadenie neodkladného opatrenia je účinný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred prípadným

predajom predmetných nehnuteľností bez toho, aby dochádzalo i k ďalšiemu rozmnožovaniu sporov.

26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva ako vo výroku vecne správne potvrdil.

27. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti pokračovať vo výkone tohto záložného práva, pokračovať v
inom výkone tohto záložného práva, odvolací súd dodáva, že obmedzenie žalovanej realizovať výkon
záložného práva sa týka všetkých spôsobov jeho výkonu a zahŕňa celý proces jeho výkonu, vrátane
pokračovania. Inými slovami, zvolené vymedzenie (povinnosť žalovanej zdržať sa výkonu záložného
práva)vyjadrujevšeobecnýzákazrealizácievýkonuzáložnéhoprávaohľadnedotknutýchnehnuteľností.

Preto v tejto časti nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.28. S poukazom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti o uloženie povinnosti
pokračovať vo výkone tohto záložného práva, pokračovať v inom výkone tohto záložného práva podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

29. Čo sa týka uloženej povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného
práva, odvolací súd uvádza:

30. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

31. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti

odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s
ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.
marca 2016 sp. zn. 4 Cdo 163/2015).

32. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má
uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané
a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

33. O nepreskúmateľné rozhodnutie ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade, vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú
význam z hľadiska hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa

vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov,
na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

34. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci v tejto časti nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám, kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postráda argumentačný základ, ktorý
by mohol odvolací súd preskúmať.

35. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti o zdržanie sa úkonov smerujúcich k prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, uskutočňovaných v mene žalobkyne z pozície veriteľa z tohto záložného práva a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom

konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie. Pre úplnosť sa uvádza, že
nakoľko potvrdzujúca časť uznesenia nesúvisí s námietkou žalovanej a podľa nej neurčitým výrazom
“akokoľvek”, bolo nadbytočné sa týmto zaoberať.37. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť a uviesť argumentačný základ
vo vzťahu k splneniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorá zostala predmetom
konania.

38. Výrok súdneho rozhodnutia musí spĺňať požiadavku presnosti, určitosti a vykonateľnosti. CSP
nevyžaduje, aby žalobca o stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Petit je súd povinný posudzovať výlučne z hľadiska obsahového. Súd
do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobkyňou naformulovaný petit, môže v

ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (porovnaj napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010). Bude
potrebné posúdiť, či výrok uznesenia v navrhovanom znení (v časti, ktorá zostala predmetom konania)
je dostatočne určitý a aký účinný prostriedok súdnej ochrany predstavuje.

39. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé. Svoj právny

záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konania, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn.
II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

40. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj
bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262
ods. 1 CSP).

41. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.