Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 22Cb/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715207618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7715207618.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: A.v právne zastúpený JUDr.

Stanislav Pavol, advokát, Šancová 58, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Mesto Michalovce, Nám.
osloboditeľov 30, 07101 Michalovce o zaplatenie 197 502,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalobu zamieta

II.Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca ( pôvodne žalobcovia 1. až 3.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2015 domáhali od
žalovaného zaplatenia 197 502,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.4.2012 do
zaplatenia a trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že nárok na náhradu škody resp. ušlého zisku uplatneného voči žalovanému
Mestu Michalovce, vznikol na základe vzniknutej situácie k pozemkom k. ú. SD. okres: Michalovce,
obec: Michalovce, tiež v území nazvanom "lokalita č.. pretože žalovaný - Mesto Michalovce - neschválilo
zmeny využitia pozemkov vo vlastníctve žalobcov svojím uznesením č. 151 v roku 2012 dňa 24. 4. 2012,
výlučne iba vlastníkom lokality č. XX/X- Bielej hory - Stráňany, hoci všetkým ostatným žiadateľom bolo
v plnom rozsahu vyhovené a aj napriek tomu, že všetky dotknuté orgány súhlasili s výmerou 19,7502

ha pozemkov vo vlastníctve vlastníkov lokality č. XX/X - BY. z.a účelom ich zmeny pre individuálnu
bytovú výstavbu (ďalej aj ako „IBV“ ) Žalobcovia boli ako jediní z pomedzi všetkých žiadateľov so
svojou žiadosťou žalovaným odmietnutí, hoci sa výraznou mierou po finančnej stránke podieľali na
prípraveavyhotovenípodkladovkobstaraniuzmienadoplnkovč.2ÚzemnéhoplánuMestaMichalovce.
Tomuto predmetnému uzneseniu predchádzalo uznesenie č. 60 zo dňa 21.6.2011, ktorým žalovaný
prostredníctvom svojho mestského zastupiteľstva schválil obstaranie zmien a doplnkov č. 2 Územného
plánu Mesta Michalovce, ktorého súčasťou bol aj zámer a žiadosť žalobcov o zmenu využitia pozemkov

vichvlastníctvepreúčelyIBV.Motiváciouzámeruvlastníkovozmenuvyužitiapozemkovvichvlastníctve
v lokalite č. XX/X - Biela hora - Stráňany bolo najmä násilné odobratie vlastníckeho práva k pozemkom
a k lesu po roku 1948 ich poručiteľom - oprávneným a zákonným vlastníkom (starí rodičia žalobcov),
pričom bezohľadná urbanizačná zástavba aj zo strany žalovaného, Mesta Michalovce, v nasledujúcich
rokoch budovania komunizmu a socializmu a bezohľadnou urbanizačnou zástavbou rodinných domov
na pozemkoch poručiteľov žalobcov, zasiahlo priamo do vlastníctva žalobcov - dedičov oprávnených
vlastníkov pozemkov na Bielej hore - Stráňany.

3.Žalobcovia ďalej uviedli, že táto urbanizačná politika žalovaného pretrváva dodnes, keď žalovaný,
alebo organizácie, v ktorých je žalovaný riadiacim subjektom, naďalej buduje kanály, vodovodné rúry,
či priemyselné budovy a v neposlednom rade dochádza aj k prisvojovaniu si cudzích parciel vovlastníctve žalobcov. Žalobcovia tento stav dlho tolerovali, najmä vo vzťahu k Mestu Michalovce a jeho
organizáciám, či jeho mestským podnikom, nakoľko predpokladali, že sa so žalovaným dohodnú na
zmene územného plánu a boli by tak aspoň po finančnej stránke čiastočne sanovali útrapy poručiteľov

spôsobenépočaskomunistickéhorežimu.Užvroku1991žalobcoviapožiadalionavrátenievlastníckeho
práva k lesným pozemkom v oblasti nazvanej Biela hora, potom čo im tieto pozemky boli násilne odňaté
po roku 1948. Žalovaný začal s obstarávaním Územného plánu mesta Michalovce v roku 2006, pričom
už vtedy, vtedajší vlastníci a dediči oprávnených vlastníkov z reštitúcii požiadali žalovaného o registráciu
ich zámerov do územného plánu mesta Michalovce a o zmenu funkčného využitia pozemkov v ich

vlastníctve pre IBV.

4.V priebehu roka 2011 žalobcovia na základe udeleného plnomocenstva žalobcovi v 1/. rade
prostredníctvom žalobcu v 1/. rade uzatvorili so žalovaným Dohodu č. 05/2011/ÚPN o financovaní
Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce dňa 4.7.2011, s dojednaným predmetom
dohody podľa čl. II tejto dohody. Dňa 21.11.2011 žalobca v 1. rade na základe udeleného vyššie

spomenutého splnomocnenia vlastníkov uzatvoril s odporcom Dohodu č. 08/2011/ÚPN o financovaní
posudku k Správe o hodnotení strategického dokumentu. Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu mesta
Michalovce, s predmetom dohody podľa čl. II tejto dohody. Dohody boli uzavreté medzi zúčastnenými
stranami podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení s primeraným použitím § 19 zák.
č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení.

5.Spoločným dohodnutým predmetom vyššie uvedených dohôd medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným
bol podľa čl. II ods. 1 písm. a) záväzok žalovaného vykonať proces obstarania a proces posudzovania
Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade so zámerom žalobcov v rozsahu
všetkých činností podľa § 19a ods. l zákona Č. 50/1976 Zb. a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z.

Podľa čl. II ods. l písm. b) sa žalobca v 1. rade zaviazal uhradiť žalovanému náklady spojené s procesom
obstarania a posudzovania zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce, ktorých výška
a splatnosť je dojednaná v čl. III. Podľa čl. II ods. 2 dohody žalobca v 1. rade mal zobrať na vedomie,
že žalovaný negarantuje výsledok procesu obstarania územnoplánovacej dokumentácie a tento bude
v súlade s jeho zámerom, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov. Podľa čl. II ods. 3

za splnenie povinnosti podľa čl. II ods. 1 písm. b) dohody zodpovedá žalobca v 1. rade osobne, s tým,
že vzťahy medzi jednotlivými spoluvlastníkmi dotknutého územia sú upravené ich osobitnou vzájomnou
dohodou, na ktorú sa vo vzťahu k žalovanému nemôžu odvolávať.
6.V zmysle uvedeného, stanoviská dotknutých orgánov v procese obstarávania územnoplánovacej
dokumentácie boli všetky, vrátane Komisie výstavby, územného plánu a turizmu žalovaného so

zámerom žalobcov a žalovaný bol na základe týchto skutočností z uzavretého záväzku povinný obstarať
zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade so zámerom navrhovateľa tak,
ako sa zaviazal vo svojom zmluvnom záväzku. Napriek tomuto záväzku žalovaného "lokalita č. XX/
X obvod Biela hora - Stráňany" nebola, výlučne ako jediná spomedzi všetkých lokalít a žiadostí
adresovaných žalovanému a predložených na odsúhlasenie zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu

Mesta Michalovce, žalovaným schválená. Žalobcovia sa podieľali na prefinancovaní obstarania zmien
a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce v celkovej sume 10 537,- EUR. V čase podania
žaloby bolo pred príslušne konajúcim súdom vedené konanie pod sp. zn. 22Cb 91/2014, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a vrátenie sumy 10 537,- EUR, ktoré nebolo pri podaní žaloby právoplatne
ukončené.

7.Dňa 13.4.2012 bolo medzi sporovými stranami rokovanie, z ktorého je vyhotovená zápisnica, podľa
ktorejžalovanýnavrholvýmenupozemkovalesaBielahora,vovlastníctvežalobcovzalesvovlastníctve
žalovaného, pričom bol žalobcom v 1./ rade prednesený návrh k nájmu na 30 až 35 rokov, žalovaný
navrhoval prenájom na 40 až 50 rokov, a v prípade kúpy žalovaný navrhol kúpnu cenu v sume 1,- EUR.
Po neschválení žiadosti žalobcov uznesením č. 151 žalovaného (ako jediných zo všetkých žiadateľov),

dňa 15.6.2012 žalovaný adresoval žalobcom svoje stanovisko, v ktorom vysvetľuje, že pokiaľ majú
naďalej záujem o zmenu funkčného využitia svojich pozemkov v odsúhlasenej časti dotknutými orgánmi,
majúpožiadaťžalovanéhoznovuoobstaraniezmienadoplnkovÚzemnéhoplánuMesta Michalovce.Vo
vzájomnej komunikácii medzi sporovými stranami, obe strany prejavili záujem riešenia ich vzájomných
požiadaviek, pričom žalobcovia súhlasili s požiadavkou žalovaného získať časť pozemkov Biela hora a

bol daný súhlas na schválenie a odsúhlasenie zámeru žalobcov k zmene funkčného využitia časti ich
pozemkov na Bielej hore. Po ďalšej komunikácii sporových strán, žalovaný adresoval žalobcom svoje
písomné stanovisko dňa 7.11.2012, obsahom ktorého je prerušenie rokovaní so žalobcami, nakoľkopodľa žalovaného, sú ďalšie návrhy žalobcov neakceptovateľné z dôvodu neprimerane veľkej časti lesa,
ktorá by mala byť obetovaná v prospech budúcej IBV.
8.Zhrnutím vyššie uvedeného skutkového stavu, žalobcovia svoj nárok na náhradu škody (ušlého zisku)

voči žalovanému vyvodili najmä z porušenia povinnosti žalovaného z uzatvorených Dohôd č. 05/2011/
ÚPN a č. 08/2011/ÚPN, najmä s poukazom na posúdenie prejavenej vôle plniť si svoje záväzky na
strane žalovaného s precizáciou k vyhoveniu žiadosti a zámeru žalobcov v zmene funkčného využitia
pozemkov v ich vlastníctve. Žalobcovia v danej súvislosti uviedli, že už pri uzavretí predmetných dohôd
je potrebné skúmať prejavy vôle všetkých účastníkov. Obe vyššie uvedené dohody boli vypracované a

predložené zo strany žalovaného bez akejkoľvek diskusie k podpisu žalobcovi v 1. rade, zastupujúceho
všetkých vlastníkov. Podľa žalobcu, výkladom slovných spojení obsiahnutých v uzavretých dohodách a
to konkrétne, že „žalovaný negarantuje výsledok procesu obstarania územnoplánovacej dokumentácie
a tento bude v súlade s jeho zámerom, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov“
je nutné dospieť k záveru, že ak všetky orgány mimo žalovaného budú súhlasiť s ich žiadosťou o
zmenu funkčného využitia pozemkov v ich vlastníctve, žalovaný je povinný na základe svojho zmluvného

záväzku vyhovieť ich žiadosti. Žalobcovia poukázali v nadväznosti na výklad prejavenej vôľe stranami
sporunaustanovenia§266ods.3a§266ods.4Obchodnéhozákonníkaakoajnarozsudoknajvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 Odo 21/2002, kde výkladom vôľe prejavenej stranami v uzavretých dohodách mali
žalobcovia za to, že v prípade ak si splnia svoje povinnosti podľa zmluvného záväzku uvedeného v
dohodách, tak aj žalovaný splní svoj záväzok v súlade so zámerom žalobcov o zmenu funkčného

využitia pozemkov v ich vlastníctve a zabezpečí nielen obstaranie zmien a doplnkov č. 2 Územného
plánu mesta Michalovce, ale zároveň aj v súlade aj s § 19a ods.1 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zabezpečí vyhlásenie záväznej časti
územnoplánovacej dokumentácie časti lokalita č..y vo vlastníctve žalobcov.
9. Žalobcovia majú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že konaním žalovaného a

opomenutím konania na strane žalovaného, bola spôsobená škoda / ušlý zisk žalobcom, pretože
žalobcovia ako poškodení nedosiahli týmto diskriminujúcim úkonom na strane žalovaného majetkový
prospech, ktorý by dosiahli pri pravidelnom behu vecí, teda keby nedošlo k porušeniu záväzku na strane
žalovaného.
10. Žalobcovia ďalej poukázali na § 379 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak tento zákon

neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje
škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia
svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré
v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. V spojení s
týmto ustanovením nemožno opomenúť ani ust. § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením

§ 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorých sa ukladá generálna prevencia pred
vznikom škody na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Porušením práva je aj porušenie vyššie
uvedenej generálne prevencie pred vznikom škody na majetku, ktoré má subsidiárnu povahu. Porušenie
prevenčnej povinnosti predstavuje jeden z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, t.j.
protiprávny úkon. Z ustáleného právneho výkladu možno vyvodiť ten záver, že uzavretím predmetných

dohôd, ktorých splnenie nevedel samotný žalovaný garantovať ( v podobe schválenia zmien a doplnkov
č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce) v súlade so zámerom žalobcov a následným zavádzajúcim
konaním s výmenou komunikácie žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, t.j. predchádzať vzniku škody.
11. Žalobcovia ďalej uviedli, že v dôsledku konania a opomenutia v konaní na strane žalovaného, aj v
zmysle vyššie uvedeného a v príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním a protiprávnym úkonom,

nemohli a stále nemôžu svoje majetkové hodnoty rozmnožiť a čiastočne sanovať útrapy im spôsobené,
pretože tomu bráni chovanie a konanie (opomenutie konania) žalovaného ako škodcu. Žalobcovia v
dôsledku konania žalovaného trpia stratou očakávaného prínosu z predaja pozemkov, ktoré by zmenou
funkčného využitia
svojich pozemkov na IBV mohli dosiahnuť. Aj v komunikácii medzi žalobcami a žalovaným bola zo

strany žalovaného prezentovaná kúpna cena 1,- EUR až 10,- EUR, predpokladajúc za 1m2, keďže
všetky rokovania boli zo strany žalovaného so žalobcami prerušené od 7.11. 2012. Berúc do úvahy tieto
predpoklady, s poukazom na súhlasné stanovisko Krajského úradu životného prostredia v Košiciach k
výmere pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktoré majú byť funkčne zmenené na IBV, o veľkosti 19,7502
ha, sa žalobcovia domáhajú náhrady škody / ušlého zisku v predpokladanej sume 197 502,- EUR.

Žalobcovia poukázali na to, že vznik škody a príčinná súvislosť sú otázky skutkové, ktoré musia byť
posudzované súčasne, vo vzájomnej súvislosti. Z hľadiska posúdenia konkrétneho rozsahu nároku
na náhradu škody nie je totiž relevantná každá ujma vzniknutá poškodenému subjektu, ale len tá
majetková ujma (škoda), ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a zároveň poukázalina rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 2653/2014; 25 Cdo 3320/2011;
29Cdo/3405/2010.teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalobcovia domáhali predbežne
zaplatenia sumy 197 502, Eur s tým, že v priebehu konania predložia znalecký posudok, v ktorom bude

špecifikovaná a vyčíslená škoda/ ušlý zisk, ktoré žalobcovia utrpeli. Znaleckým posudkom žalobcovia
zároveň preukážu existenciu príčinnej súvislosti - teda vzťah, že pokiaľ by k porušeniu povinnosti mesta
Michalovce, resp. k spôsobeniu neplatnosti právnych úkonov nedošlo, žalobcovia by škodu neutrpeli.
12.Uznesením zo dňa 28.9.2017 bolo konanie voči žalobkyni v 3 rade ( Y. zastavené a uznesením zo
dňa 30. januára 2018 bolo konanie zastavené aj voči žalobkyni v 2 rade. (.

13.Na pojednávaní dňa 11.3.2019 žalobca v 1. rade ( ďalej len žalobca) uviedol, že Mesto Michalovce
začalo tvoriť územný plán v r. 2006,2007,2008, a bol schválený v r. 2008. V prípravách boli oslovení
aj vlastníci lesa S. (pôvodní žalobcovia 1 až 3), vlastníci predložili aj grafický aj písomný návrh, ako si
predstavujú svoj majetok a dali tam aj konkrétne parcely, o ktorých sa jedná o zmenách a doplnkoch
č. 2 a č. 6. Boli tam konkrétne navrhnuté na zastavané plochy, na stavebné pozemky, toto mesto
ignorovalo a urobilo územný plán, schválilo územný plán v r. 2008 bez toho, aby kladne vyhodnotilo

návrh vlastníkov. mesto urobilo územný plán, s tým, že toto územie urobili ako oddychovú zónu. K tomuto
nemali žiadny súhlas vlastníkov, čiže vznik samotného územného plánu v r. 2008 pokladajú vlastníci
za neprávoplatný. Keďže o túto zmenu žiadali aj v ďalších rokoch, v r. 2011, to je už zmena územného
plánu č. 2, ( ktorá je predmetom tohto konania), požiadali zase o zmenu územného plánu, a všetky
stanoviská, ktoré boli, boli kladné, bolo vypracované aj záverečné stanovisko a to záverečné stanovisko

ešte sa podporilo záverečným stanoviskom z posúdenia strategického dokumentu lokalita S. a toto
záverečné stanovisko podľa výsledkov píše: na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného
podľa ustanovení zákona 24/2006 o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a o zmene doplnení
niektorýchzákonovsaodporúčavydaťkladnéstanoviskoorgánomposudzujúcimzmenyadoplnkyÚPN,
č. 2 Lokalita č. 02/4, čiže záverečné stanovisko ku konkrétnemu projektu bolo vydané kladné. žalobca

ďalej uviedol, že na stránkach ministerstva sa píše: záverečné stanovisko je výsledkom posudzovania
vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné
pre ďalšie povoľovacie konanie. Keďže z jemu neznámych dôvodov bol ich zámer zamietnutý, tak sa
snažili s mestom dohodnúť ďalšie 4 roky a v r. 2015 sa dohodli na tom, že podajú novú žiadosť. Nová
žiadosť bola podaná a prišlo rozhodnutie, ( ktoré podal krátkou cestou, s číslom 4, čl. 194 spisu) kde

Okresný úrad Michalovce rozhodol, že sa predložený dokument nebude ďalej posudzovať podľa zákona
č. 24 ( 24/2006), čo mu dávalo ako takú nádej, že nikto nebude môcť špekulovať s tým, že či je tam
banské dielo, či je tam vodárenské zariadenie, proste bral do úvahy, že Mesto Michalovce má taký
istý záujem ako má on. Avšak v záverečnom vyhodnotení stavebnej komisie, resp. odboru výstavby,
sa píše, že vzhľadom na nesúhlasné stanovisko dotknutého orgánu, Obvodného banského úradu v

Košiciach je lokalita č. 34 vylúčená z riešenia zmien, o čom súdu predložil konkrétnu stranu z tohto
zasadnutia Mestského úradu, kde je napísané zo strany Banského úradu že „súhlasí“, /čl. 193 spisu/.
Keďže žalobcovia 1 až 3 boli vylúčení zo zmien a doplnkov č. 6, situáciu sledoval ďalej a na konkrétnych
parceláchsazačalitakéveci,žerazbolivyhodnotenésúhlasyakonesúhlasy,arazvyhodnotenésúhlasy
ako súhlasy. Napríklad, na konkrétnej parcele č. 559 vydalo Mestské zastupiteľstvo 26.2.2019 také

rozhodnutie, kde žiadateľ píše o unimobunkách, že si ich chce schváliť, avšak Mesto Michalovce už
nehovorí o unimobunkách, ale hovorí o novom rodinnom dome. Konkrétne vyjadrenie k tejto parcele
bolo v r.2014 kladné a v r. 2017 bolo opäť kladné, len primátor tvrdí, že bolo záporné, ale už v r. 2019,
vo februári, ( teraz), bolo dané povolenie na to, že tam bude nový rodinný dom. Takže pred rokom tvrdil
primátor, že je nesúhlasné stanovisko, ale teraz už nikto žiadne stanovisko nepýta. Takže je otázka,

vyhodnotí súhlas z r. 2014 ako súhlas? V r. 2018 vyhodnotí súhlas banského úradu ako nesúhlas?
Ale aj keď ho vyhodnotil ako nesúhlas a preto ich vyhodili, už vo februári, t.j. pred dvoma týždňami to
vyhodnotili tak, že tam môže byť nový rodinný dom, aj keď je tam nesúhlas, aj keď je tam čokoľvek. Čiže
toto posudzovanie jednotlivých vyjadrení je podľa žalobcu zvláštne zo strany Mesta Michalovce, netvrdí,
že zo strany primátora ale zo strany Mesta Michalovce. Žalobca ďalej uviedol, že je zvláštne, keďže

na pojednávaní žalovaný tvrdí, že nemajú žiadne záujmy, tak dovolilo si Mesto Michalovce k zmenám
a doplnkom č. 7, posledný deň 30.12. dať geometrický plán toho, čo chystajú, a chystajú zmenu č. 7,
kde žalobca uvádza, že k zmene č. 7 dochádza tak, že v podstate konkuruje jeho pozemkom a okrem
toho, že mu konkuruje, tento človek sedí v mestskom orgáne, to znamená, je tam komisia výstavby a
pod., takže v podstate mu priamo konkuruje. Žalobca ďalej poukázal na to, že záujem človeka, ktorý

tu sedí, je jasný, proste robí čo môže. Na to ešte dal (žalovaný) do zmien č. 8 ďalšiu zmenu, to je
hneď vedľajšia parcela, zase je to len človek, ktorý sedí v mestských orgánoch. A čo sa stalo, ten istý
človek dal na banský úrad veci, napríklad, že z parciel, ktoré konkrétne patria do zmien a doplnkov č.
2 a č. 6 a boli a aj sú vo vlastníctve vlastníkov, odstránil ložiskové územie tak, že ho posunul smeromhore a oslobodil tak ďalšie parcely, ktoré by reálne mohli v budúcnosti byť predmetom záujmu realitných
kancelárií, ktorých nielenže on, ale aj ďalší členovia v tej istej komisii v meste sú vlastníkmi. Čiže je
tu stret takých záujmov mesta a vlastníkov, konkrétnych uvedených parciel, ktorí žiadajú o zmeny, že

ak tvrdí protistrana, že nemá žiadne záujmy, tak nemusí to byť priamo mesto, len tí funkcionári v tom
meste to môžu byť, takže toto predložil. Žalobca ďalej uviedol, že okrem tejto zmeny, ktorá sa objavila
v decembri, bola ďalšia zmena a to pred pol rokom, kde sa objavilo na listoch vlastníctva žalobcov
ďalšia skutočnosť a to je: zrušenie chráneného kódu č.401, /čl. 185 a 186 spisu/ . Podľa názoru žalobcu,
niekto sa pokúsil odstrániť v konkrétnych parciel kód č. 401 , parciel žalobcov, a to tým spôsobom, že sa

odvolával na list č. 441-1126/2017, 9.5.2017, v tomto liste o uvedených parcelách nie je ani jedno slovo,
čiže podal to na geodéziu a na geodézií tento zápis reálne vykonali, čiže tento zápis zrušenie kódu na
liste vlastníctva reálne aj prišiel. Čiže, keďže to urobil zasa ten istý človek, lebo je tam podpísaný, ktorý
vlastní tieto parcely, dáva žalobcovi reálne predpoklady, že záujmy tu má nielen mesto, ale aj funkcionári
mesta. Zároveň dal na posúdenie súdu, že či to s prípadom súvisí alebo nie a zvlášť preto, že má ďalší
dôkaz, že z uvedenej zmeny č. 2 a 6 malo prísť k zmene najprv 19 ha a potom 23 ha, ale z týchto

19 ha, sa v januári 2019 stretli zástupcovia lesného a pozemkového úradu, vodárenských zariadení a
vlastníkov a reálne vodári ukázali, čo reálne potrebujú. Z týchto parciel, ktoré žiadali (žalobcovia 1 -
3) , aby sa zmenili z lesného na stavebné, je z 19 ha - 4 ha, by vlastne tak či tak súžili vodárenskému
zariadeniu, to znamená, že v dozornej rade vodárni je sám primátor Mesta Michalovce, čiže má reálny
záujem, aby tak ako doteraz tieto pozemky sú lesné pozemky, na lesných pozemkoch zo zákona sa

nesmie vytvárať zisk, nesmie sa na nich podnikať a zvlášť sa to nesmie robiť bez súhlasu alebo dohody
písomnej s vlastníkom pozemkov. Žalobca ďalej uviedol, že toto vytvárajú (žalovaný) dlhodobo, od r.
1976 vytvára Mesto Michalovce také podmienky, aby vlastníkom nemuselo platiť nič, a ak sa odvolávajú
na to, že mesto to nevlastní, tak opakuje, že do r. 2003 to vlastnilo mesto. Vlastnilo to tým spôsobom,
že zmluvy boli napadnuté a nikdy nebolo doriešené ich vlastníctvo, aj toto by sa dalo prešetriť akou

zmluvou to nadobudli, ale momentálne, keďže je v dozornej rade pán primátor, je reálny záujem na tom,
aby tento stav trval ďalej. Čiže vlastníkom zo 4,2 ha mesto nebude platiť ani korunu, ale my budeme
platiť 4 600 EUR ročne dane za tento les Biela hora, čiže keď má žalobca platiť 4600 EUR dane, to
znamená, že za 10 rokov tam musí vyrúbať všetky stromy, aby dal Mestu Michalovce daň, aby oni
(žalovaný) boli spokojní a žalobca nebude mať nič. A oni (žalovaný) budú mať aj vodárenské potrubie,

aj pozemky na pomníky, o ktorých tiež tvrdili, že nie sú ich, ale je ich možné visieť v majetku mesta, že
sú ich, takže reálne si myslím, že k vodárenským zariadeniam, práve preto, že je v dozornej rade pán
primátor, takisto mesto má čo povedať.

14.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú všetkých písomných podaní,

ktoré boli zaslané súdu a tvrdení, ktoré sú uvedené v žalobe, na ktorej trvajú. Ďalej uviedol, že
už od roku 2012 prebehol nejaký proces ohľadne dotknutých vlastníckych práv žalobcu, najprv išlo
o zmeny územného plánu č. 2, kde mu žalovaný neodsúhlasil zámer napriek tomu , že žaloba mal
súhlasné stanoviská všetkých orgánov, ktorých vyjadrenia žalovaný požadoval. Táto situácia sa vyvíjala
a v roku 2016 sa začala riešiť zmena územného plánu , myslím č. 6, kde opäť nastala situácia, že mali

byť predkladané súhlasné stanoviská jednotlivých orgánov k zmene územného plánu č.6, k vyhoveniu
zámeru žalobcu. Napriek tomu , že všetko bolo splnené , hoci žalovaný tvrdí, že nie, tak majú listinné
dôkazy, ktoré vyvracajú tieto tvrdenia, teda že mesto zavádzalo, či už vlastníka alebo verejnosť v
tvrdeniach o nesúhlasných stanoviskách, kde súhlasné stanoviská boli a napriek tomu vlastnícke práva
žalobcu sú hrubým spôsobom porušované. Žalobca sa nebráni zásahu do svojich vlastníckych práv, čo

sa týka nakladania so svojím vlastníctvom v k.ú. O. avšak požaduje za to aspoň primeranú náhradu.
Žalovaný vykonáva všetky aktivity , ktoré susedia s parcelami vlastníctva žalobcu v tom smere, že
žalovaný sleduje svoje vlastné záujmy resp. pravdepodobne aj osobné záujmy jednotlivcov konajúcich
za mesto, a z neznámych dôvodov obmedzuje vlastníctvo žalobcu. Poukázal na to, že žalobca sám v
priebehu konania uvedie konkrétnosti, ale má za to, že pokiaľ žalobca má mať obmedzené nakladať

so svojím majetkom, hospodáriť so svojím majetkom má mať za to, primeranú náhradu. Toho sa od
žalovaného žalobca nedočkal. Žalovaný prezentuje, že je to v prospech občanov Mesta Michalovce,
že je to celospoločenský význam, avšak žalovaný zabúda na to, že ide o súkromné vlastníctvo, ku
ktorému žalovaný neposkytol žiadnu náhradu, refundáciu, napriek tomu, že žalobca platí riadne dane
vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľností. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu je nepochopiteľné, že

sú zamietané všetky jeho požiadavky týkajúce sa nakladania s jeho vlastníctvom, ale čo sa týka
susediacich parciel priamo v k.ú Stráňany, žalovaný už nemá problém vyňať parcely z užívania resp.
zaradiť ich do zmien územného plánu , minimálne v poradí č. 6, 7 a pripravuje sa aj č.8 , kde je
vyhovené vlastníkom parciel susediacich s parcelami žalobcu a je vyhovené ich zámerom. Rovnakonie je vysvetlené zo strany žalovaného, že sa v danom k.ú vykonávajú činnosti, ktoré nepatria do
kompetencie mesta a to v tom rozsahu, že sa posúva ložiskové územie bez vedomia vlastníka, žalobcu,
ktorýjevlastníkombanskéhooprávneniaavlastníkomložiskovéhoúzemiavtomtopriestore,kdejedným

z hlavných argumentov vo vzájomných rokovaniach zo strany žalovaného bolo, že je to ložiskové
územie , nemôže sa tam vykonávať žiaden investičný zámer a príslušný orgán, konkrétne Banský úrad
v Košiciach dáva nesúhlasné stanoviská , čo nie je pravda. Považuje za veľmi zvláštne, že susedné
parcely sú pre mesto v poriadku, ohľadne toho, že ich vlastníci ich môžu využívať k takým účelom
na ktorý chcú, najmä čo sa týka výstavby a vydávaniu stavebných povolení na pozemkoch , ktoré

bezprostredne susedia s parcelami žalobcu v danom k.ú. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je žalobca
toho názoru, že uplatnený nárok je dôvodný a žalobca tvrdí, že pokiaľ má byť obmedzený na svojich
vlastníckych právach , kde podľa Ústavy SR čl. 20 vlastníctvo je garantované, nedotknuteľné a teda
pokiaľ má vyhovieť požiadavkám žalovaného tak za primeranú náhradu, čomu sa žalovaný bráni a
nikdy z jeho strany nedošlo ku konkrétnemu návrhu náhrady alebo spôsobe využitia vlastníctva pána
žalobcu, ktorému je bránené vo užívaní svojho vlastníctva v rozpore s čl. 20 Ústavy SR. Má za to, že

žalovaný vykonáva všetky činnosti v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sú tu opomínané, žalobca
je obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach zo strany žalovaného, keďže žalobca nemôže so
svojim vlastníctvom na predmetných parcelách nakladať tak ako si želá, a ako mu garantuje Ústava
SR. Žalovaný vykonáva takú činnosť, ktorou zasahuje do kompetencií iných orgánov, a vykonáva
činnosti, ktoré sú v rozpore so záujmami vlastníka resp. vlastníkov predmetných parciel. Má za to, že

protiprávnym konaním žalovaného, keďže sú tu banský zákon, lesný zákon, Ústava SR a iné právne
predpisy, žalovaný výrazne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a jedinou obranou žalobcu je civilná
žaloba. Ďalej uviedol, že v danom konaní sa žalobca domáha náhrady škody, kde má za o, že v danom
konaní preukázali, že aj dohody, ktoré uzavrel žalovaný so žalobcom , si neplnil vôbec resp. uvádzal
skutočnosti , ktoré boli nepravdivé. Žalobca mal záujem hospodáriť v lese a to ťažiť v tomto lese, napriek

tomu, aby vyhovel požiadavkám mesta tak neťažil, teda prišiel o ušlý zisk, pretože sa snažil vyhovieť
mestu, občanom mesta, aby les na týchto parcelách žalobcu, slúžil oddychovej zóne, pre občanov
mesta. Čiže tu vidí konanie resp. nekonanie, ktoré považuje za protiprávne zo strany žalovaného.
Žalobca zároveň požadoval nejakú protihodnotu od žalovaného, za to, že keď bude vytvorená na jeho
pozemkoch oddychová zóna v prospech mesta, jeho obyvateľov, tak žalobca žiadal aby ďalšie jeho

pozemky, ktoré mu žalovaný neodsúhlasí , mohol využívať buď na podnikateľskú činnosť alebo na
predaj týchto pozemkov, samozrejme lesné pozemky majú po ich preklasifikovaní na stavebné pozemky
inú hodnotu, preto aj v tomto konaní resp. nekonaní bol žalobca zavádzaný a považuje to tiež za
protiprávne konanie, pretože napriek prísľubom, podpísaným dohodám tieto žalovaný nesplnil. Ďalej
žalovaný vykonáva stavby na parcelách v lese na parcelách žalobcu, bez toho aby mal k týmto parcelám

nejaký právny vzťah, či už je to kladenie chodníkov, cyklotrás , lavičiek na pozemkoch žalobcu, je to
bez akéhokoľvek právneho titulu a keď je niečo bez právneho titulu je to protizákonné a teda aj z tohto
titulu je žaloba dôvodná, pretože nie je možné žiadať od súkromného vlastníka aby strpel, žeby mu na
jeho pozemok niekto kládol cestu, cyklotrasu aby mu ničil porasty, o ktoré sa musí starať, na ktoré on
musí vynakladať finančné prostriedky , či už výsadbou alebo kultiváciou daného miesta. Ďalej uviedol,

že podľa Ústavy SR občan môže konať tak, čo mu nie je zakázané a štátny orgán a obec sú povinné
konať len to, čo im zákon ukladá, a žalobca v tomto konaní preukázal a má za to, že žalovaný koná ako
občan SR, teda koná tak, že čo nie je zakázané je mu dovolené. Teda koná v rozpore s ústavou. Mesto
musí konať len to čo mu zákon dovoľuje, teda nemôže vydávať stanoviská namiesto Banského úradu,
nemôže vydávať súhlasné stanovisko k stavbe pri zriaďovaní cyklotrás, vodovodov, pri zriaďovaní iných

stavieb stojacích na pozemkoch žalobcu, toto je protizákonná činnosť. To nie je možné zamieňať s tým,
že pokiaľ toto nie je zakázané tak obec môže konať. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Teda má za to, že tieto činnosti žalovaného od roku 2012 do súčasnosti pretrvávajú a žalobca je stále
poškodzovaný vo svojich právach. Preto nemôže súhlasiť s predbežným právnym posúdením veci, že
súd nezistil porušenie povinnosti resp. že žalovaný nevykonáva žiadnu protiprávnu činnosť, pretože

Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne čo môže a čo nemôže obec, ako orgán miestnej samosprávy
konať.

15.Žalovaný v priebehu konania v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že Okresný súd Michalovce v
konaní vedenom pod sp.zn. 22Cb/91/2014 rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a z toho

možno vyvodiť, že žaloba o náhradu škody je bezpredmetná. Na pojednávaní dňa 11.3.2019 žalovaný
uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby žalovaný nejakým spôsobom obmedzoval vlastnícke práva
žalobcu k jeho pozemkom. Je pravdou , že v dvoch územných konaniach boli prejednávané žiadosti
vlastníka , žalobcu, na zmenu územného plánu, kde mestské zastupiteľstvo v konečnom dôsledku,zmenu územného plánu neschválilo. Poukázalna rozhodnutie NS SR, uznesenie sp.zn. 5Obdo 37/2017,
ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o dovolaní v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 22Cb 91/2014, žalobcu A. c/a Mesto Michalovce, kde odmietol dovolanie žalobcu, kde

potvrdil tú skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo je orgán, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje o
zmene územného plánu. Mesto sa zaviazalo k tomu, že prevedie proces územného konania, to aj bolo
splnené, to že mestské zastupiteľstvo neschválilo zmenu územného plánu, jednoducho je to v jeho
kompetencii a mesto nič neporušilo. Mestské zastupiteľstvo je taký istý orgán ako všetky ostatné orgány,
ktoré s územným konaním súvisia. Žalovaný má za to, že mesto voči vlastníkom žiadne obmedzenia

nevykonáva. Nevie, o ktoré pozemky konkrétne ide, ktoré mesto zahrnulo do územného plánu, a sú
niektorépozemkyzahrnutédoúzemnýchplánovč.7ač.8,alejednoduchostáleprebiehaproces,adnes
nevie povedať aký bude výsledok tohto procesu či kladný alebo záporný. Poslanec má slobodné právo
rozhodovať. Poslanca nie je možné zaviazať a preto rozhoduje mestské zastupiteľstvo a nie je v zákone
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku napísané, že ak budú mať (žiadatelia) všetky kladné
rozhodnutia, majú právo na zmenu územného plánu. Nárok na zmenu územného plánu nikde zakotvený

nie je a zmena územného plánu je vo výlučnej kompetencii mestského zastupiteľstva. Zároveň uviedol,
že nevie v čom spočíva škoda, ktorú si uplatňuje žalobca. Opätovne uviedol, že nevie o žiadnych
zásahoch do vlastníctva žalobcu. Nebolo vedené žiadne trestné konanie , nebolo žiadne podanie na
polícii, že mesto obmedzuje vlastnícke práva žalobcu. Zástupca žalovaného ďalej poukázal na obsah
spomenutého uznesenia NS SR a to na strane 9 bod 19, kde okrem iného najvyšší súd uviedol, že

„ v súvislosti s uvedeným sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v
procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok“,....teda čo sa
týka schvaľovania územného plánu, tak mesto nepochybilo. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha
náhrady škody , ušlého zisku z dôvodu nesplnenia záväzku mesta, žalovaného, čo sa týka schvaľovania
územného plánu avšak na pojednávaní žalobca hovorí o nárokoch vplývajúcich z obmedzovania

vlastníckeho práva, žalobcu, teda nerozumie, čo je predmetom žaloby a dnešného pojednávania.
Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu sú vlastne znáškou nepodložených informácií,
že ide o nejaký výpočet škody, ktorý nie je nejako odôvodnený, a čo sa týka nejakých stavebných
povolení, pokiaľ má žalobca názor, že došlo k porušeniu zákona, teda bolo vydané nejaké stavebné
povolenie tam kde nemalo, je potrebné napadnúť vydané stavebné povolenie. Pokiaľ sa týka nejakých

prác na vodovodoch mesto neprevádzkuje vodovody, teda nevie sa vyjadriť k vyjadreniu žalobcu. Čo sa
týkatoho,žemestoprevádzkujenejakéčinnosti,taknebološpecifikované„aké,kedyakde“.Tedabuďsa
zmení petit žaloby, pretože petit žaloby obsahuje niečo úplne iné ako to uvádza žalobca, lebo inak je to
lenznáškanarážokanepodloženýchinformácií. Vrámcizáverečnejrečiuviedol,ženiejepravdačotvrdí
žalobca, obec ako orgán miestnej samosprávy môže robiť všetko, čo mu zákon nedovoľuje, obec nerobí

len to čo mu zákon ukladá, obec robí všetko čo mu zákon nezakazuje. K ostatným veciam sa vyjadril
tak, že všetko čo tu bolo povedané nebolo ničím preukázané, tieto záležitosti nie sú vecou občianko
právneho konania ale je to vecou správneho konania. Jednoducho ak je rozhodnutie podpísané, nie
je zrušené, je pre každý orgán záväzné a súd v občiansko právnom konaní nemá čo posudzovať či
rozhodnutie v stavebnom konaní bolo vydané zákonne alebo nie, na to je iný orgán. V konaní nebolo

predložené žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo niektoré rozhodnutie mesta zrušené. V priebehu konania
nebolo preukázané, že by obec porušila nejakú povinnosť, alebo zákon, nebolo preukázané, že by boli
naplnené 4 základné podmienky pre uplatnenie náhrady škody a preto navrhol celú žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť, považujem toto podanie, teda žalobu za zmätočné.

16.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a to žaloba čl.
1-6, 7-11, uznesením zo 4. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Michalovciach zo dňa 21.6.2011 č.60,
čl. 12, uznesenie z 9. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 24.4.2012 č. 151, čl. 13, dohoda č.
05/2011/UPN o financovaní zmien a doplnkov č. 2 územného plánu Mesta Michalovce čl. 14, dohoda č.
08/2011/UPN o financovaní odborného posudku k správe o hodnotení strategického dokumentu: zmeny

a doplnky č. 2 územného plánu Mesta Michalovce čl.15, plnomocenstvo čl. 16, príjmový pokladničný
doklad čl. 17, faktúra č. XXXXXXXX čl. 18, územný plán Mesta Michalovce, zmeny a doplnky č. 2,
čl. 19, podklady na rokovanie Mestského zastupiteľstva Michalovce dňa 24.4.2012 k bodu zmeny a
doplnky č. 2 územného plánu Mesta Michalovce , návrh riešenia a návrhy na doplnenie všeobecného
záväzného nariadenia č. 107/2008, o záväznej časti územného plánu Mesta Michalovce s prílohami

čl. 20-25, stanovisko Krajského a stavebného úradu v Košiciach čl. 26, stanovisko Ministerstva obrany
SR správa nehnuteľného majetku a výstavby Košice čl. 27, vyjadrenie z hľadiska ochrany prírody a
krajiny Krajského úradu životného prostredia v Košiciach čl. 28-29, zápisnica z rokovania o majetko-
právnom vyporiadaní lesa S. zo dňa 13.4.2012 čl. 30, stanovisko Mesta Michalovce čl. 31, podaniežalobcu-odpoveďnalistzodňa15.6.2012adresovanéžalovanémučl.32,stanoviskoMestaMichalovce
čl. 33, odpoveď žalobcu na listy žalovaného zo dňa 5.9.2012 a 10.9.2012 čl. 34, odpoveď žalobcu na
stanovisko Mesta Michalovce na čl. 35, reakcia Mesta Michalovce na odpoveď čl. 36, plné moci čl.

43-44a, žiadosť o prerušenie konania čl. 44, uznesenie o zastavení konania čl. 45-46, uznesenie o
zrušení uznesenia o zastavení konania čl. 52-53, odvolanie žalobcu čl. 56-57, vyjadrenie žalovaného
čl. 58, vyjadrenie žalobcu čl. 59, uznesenie o prerušení konania čl. 60-.62, podanie právneho zástupcu
žalobcu s prílohami čl. 68-74, uznesenie o zastavení konania čl. 75-76, žiadosť o pokračovanie v konaní
čl. 77, odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zastavení konania čl. 79-85, uznesenie KS Košice čl. 95-98,

podanie žalobcu v 3. rade čl. 100, uznesenie o zastavení konania voči žalobcovi v 3. rade čl. 101-104,
návrh na zmenu žaloby s prílohami čl. 109-115, doručené súdu dňa 21.12.2017, podnet na podanie
protestu prokurátora čl. 116-120, podanie žalobcu v 2. rade čl. 127, uznesenie o zastavení konania voči
žalobcovi v 2. rade čl. 128-130, odvolanie žalobcu v 2. rade čl. 131, vyjadrenie žalobcu v 2. rade čl.
141, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu čl. 143-146, uznesenie KS Košice čl. 151-152, opravné uznesenie
čl. 153-154, uznesenie čl. 155-156, podanie žalobkyne v 2. rade čl. 158, odvolanie žalobkyne v 2. rade

čl. 159, vyjadrenie žalovaného čl. 162, vyjadrenie žalobcu v 1. rade k podaniam žalobkyne v 2. rade
čl. 164-165, uznesenie KS Košice čl. 170-173, žiadosť žalobkyne v 2. Rade o zaslanie zápisníc zo
všetkých pojednávaní čl. 174, dodatok č. 7 k rozvrhu práce OS Michalovce na rok 2018 čl. 16, žiadosť o
odročenie pojednávania čl. 180-182, pripojený spis sp.zn. 22Cb 91/2014, ktorý sa týka tých istých strán
sporu, všetky písomnosti a dokumenty boli doručované obom stranám, boli im dané na oboznámenie.

Súčasťou tohto spisu je aj rozsudok tunajšieho súdu a to sp.zn. 22Cb 91/2014, zo dňa 24.11.2014,
rozsudok KS Košice zo dňa 27.10.2016, uznesenie NS SR , sp.zn. 5Obdo 37/2017, zo dňa 12.12.2018,
ďalej sa súd oboznámil s predloženými listinami kópie podaní označené ako žiadosť o vydanie súhlasu
k stavebnému povoleniu a list z mailovej komunikácie, označenej ako časť v pekárovom trojuholníku,
tieto listinu sú označené číslicou 1,/čl. 187,188/ listina z Obvodného banského úradu v Košiciach s

označením vec : zrušený kód 401 na parcelách v liste vlastníctva č. 6446 v k.ú. Stráňany, označený
číslicou 2, /čl. 185 spisu/ , výpis z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX . označený číslicou 2, /čl. 186 /;
rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.7.2015,
prvá strana rozhodnutia, dokument označený číslicou 4, /čl. 203/ listina vytlačená z informačného
portálu rezortu Ministerstva životného prostredia SR, označené ako záverečné stanovisko a označené

číslicou 4, /čl. 202/ záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu vydané Obvodným
úradom životného prostredia Michalovce, označené číslicou 4, /čl. 194/ listina označená číslicou 5, kde
sú uvedené stanoviská Obvodného banského úradu Košice /čl. 193/, mapka územného plánu Mesta
Michalovce,zmenyadoplnkyč.7označenésčíslicou5/čl.192/, dokumentvydanýObvodnýmbanským
úradom Košice zo dňa 25.4.2014, označený ako žiadosť o vyjadrenie k návrhu výstavby nebytového

domu na parcele XXX k.ú. Stráňany, označený číslicou 6, /čl. 191/ mapa vodárenských zariadení, ktorá
bola schválená v januári 2019, označená číslicou 7./čl. 190/, písomnosť vydaná Obvodným banským
úradom označená ako žiadosť o prešetrenie zaslania vyjadrenia zo dňa 1.10.2018, označená číslicou
3,/čl. 189/.

17.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto.

18.Podľa § 373 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

19.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20.Podľa§194Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),otázku,oktorejmáprávomocrozhodovať

iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť
(ods. 1). Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada
sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (ods. 2).

21. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo
133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality, ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými
rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude

rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením daného prípadu.

22. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom

(ďalšom) konaní je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ
pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným
hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou,
v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená

zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd
pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho
štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999
a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003].
23.Žalobca sa konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.z n. 22Cb/91/2014 domáhal aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 10 537,- EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10 537,- EUR
od 25.4.2012 do zaplatenia, sumy 40,- EUR ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uhradením
pohľadávky a trov konania z dôvodu, že žalobca na základe splnomocnenia vlastníkov pozemkov v k.ú.
O. okres Michalovce tiež v území nazvanom „Lokalita č. 02/4 obvod S. uzatvoril so žalovaným dohodu
č. 05/2011/ÚPN o financovaní zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce dňa 4.7.2011,

s dojednaným predmetom dohody podľa čl. II. Dňa 21.11.2011 žalobca na základe splnomocnenia
vlastníkov uzatvoril so žalovaným dohodu č. 08/2011/ÚPN o financovaní posudku k správe ohodnotenia
strategického dokumentu: Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce. Dohody boli
uzatvorené podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s priamym použitím § 19 zákona č. 50/1976 Zb..
Spoločným predmetom vyššie uvedených dohôd podľa čl. II ods. 1 písm. a/ bol záväzok žalovaného

vykonať proces obstarania a proces posudzovania zmien a doplnkov č. 2 k Územnému plánu Mesta
Michalovce v súlade so zámerom žalobcu v rozsahu činnosti podľa § 19a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a
v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z.. Podľa čl. II ods. 1 písm. b) sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému
náklady spojené s procesom obstarania a posudzovania zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta
Michalovce, ktorých výška a splatnosť je dojednaná v čl. III. Podľa čl. II ods. 2 dohody žalobca mal zobrať

na vedomie, že žalovaný negarantuje výsledok procesu obstarania územno-plánovacej dokumentácie a
tento bude v súlade s jeho zámerom, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov. V zmysle
uvedeného, stanoviská dotknutých orgánov v procese obstarávania územno-plánovacej dokumentácie
boli všetky súhlasné so zámerom žalobcu a žalovaný bol na základe týchto skutočností z uzavretého
záväzku povinný obstarať zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade so

zámerom žalobcu tak, ako sa zaviazal vo svojom zmluvnom záväzku. Žalobca si splnil svoju povinnosť
podľa čl. III a uhradil všetky náklady spojené s obstaraním územno-plánovacej dokumentácie spoločne
v sume 10 537,- EUR. Napriek splneniu si všetkých povinností na strane žalobcu, žalovaný porušil svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, s uzatvorených dohôd, keď napriek súhlasu dotknutých orgánov a
úhrade všetkých nákladov zo strany žalobcu, žalovaný nevykonal proces obstarania a posudzovania

zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade so zámerom žalobcu, keď napriek
uzneseniu mestského zastupiteľstva žalovaného č. 60, v inom uznesení č. 151 mestského zastupiteľstva
žalovaného, žalovaný zámer žalobcu k lokalite č. 02/4 - Obvod Biela Hora - Stráňany neschválil, hoci
žalobca splnil všetky svoje záväzky plynúce zo záväzkového vzťahu so žalovaným aj vo vzťahu k
súhlasným stanoviskám dotknutých orgánov. Z uvedeného je nutné prijať záver, že v prípade porušenia

povinností zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného je tento povinný vrátiť prijaté plnenie zo
strany žalobcu, ktoré súviseli s predmetom uzatvorených dohôd. Ak by aj záväzkový vzťah bol v
budúcnosti hypoteticky medzi zúčastnenými stranami posúdený ako nulitný ex tunc, teda že by tento
vôbec nevznikol, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetko, čo získal bezdôvodným obohatením sa,
keďže išlo o majetkové plnenie žalobcu získané žalovaným, či už plnenie z neplatného právneho úkonu,

alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

24.Súd žalobu zamietol z dôvodu, že z jednotlivých dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný si
splnil svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov, teda uzavretých dohôd, keďže proces obstaraniaúzemnoplánovacej dokumentácie zodpovedal aj ustanoveniu § 19a stavebného zákona, keďže
jednotlivé stanoviská obstarané žalovaným k zámeru žalobcu v lokalite č. 02/4 obvod Biela Hora -
Stráňany boli kladné. Zároveň súd vyslovil, že žalovaný neporušil ani svoje povinnosti v procese pred

schvaľovaním Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce v mestskom zastupiteľstve
žalovaného, keď z návrhu riešenia a návrhu na doplnenie všeobecného záväzného nariadenia č.
107/2008 o záväznej účasti Územného plánu Mesta Michalovce, ktoré žalovaný predložil na rokovanie
mestského zastupiteľstva v Michalovciach dňa 24.4.2012 k bodu Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu
Mesta Michalovce a zo správy o postupe obstarávania zmien a doplnkov č. 2 UPN Mesta Michalovce /

čl. 18 - 22/ vyplýva, že je tam zahrnutá aj lokalita č. 02/4 obvod Biela Hora - Stráňany, teda zámer
žalobcu. Čo sa týka, argumentácie žalobcu, že uzavreté dohody treba vykladať tak, že žalovaný sa
jednoznačne zaviazal schváliť zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade s jeho
zámerom, teda aj lokalitu č. 02/4 obvod Biela Hora - Stráňany sa súd vyjadril tak, že žalovaný v procese
obstarania územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok, keďže schvaľovanie
územného plánu patrí do právomoci mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy, ktorý tvoria

jednotliví poslanci mestského zastupiteľstva, ktorých slobodu hlasovania nemožno obmedziť.

25.Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27.10.2016 sp.zn. 3Cob/15/2015 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Vo svojom rozsudku uviedol, že za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej
inštancie týkajúce sa výkladu jednotlivých ustanovení dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania.

Je totiž potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že zo znenia čl. II ods. 1 Dohody č. 05/2001/
ÚPN jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného vykonať iba „proces obstarania zmien a doplnkov č.
2 územného Plánu Mesta Michalovce“ síce v súlade so zámerom žalobcu uvedenom v čl. I. ods.
1 dohôd, avšak iba v rozsahu § 19a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý však neobsahuje povinnosť
orgánu územného plánovania, teda žalovanému, schváliť/zabezpečiť schválenie návrhu prerokovávanej

územnoplánovacej dokumentácie v súlade so zámerom žalobcu, ale iba zabezpečiť vyhlásenie
„záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie“ (§ 19 ods. 1 písm. g/ stavebného zákona), teda v
tej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola v príslušnom procese schválená, teda schválená
obecným zastupiteľstvom žalovaného (§ 14 ods. 4 písm. c/ Zákona o obecnom zriadení). Pokiaľ teda
príslušnýmmestskýmzastupiteľstvomnebolschválenýzámeržalobcu,nevzniklažalovanémupovinnosť

zaradiť uvedenú lokalitu do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, a teda svoju povinnosť
žalovaný z uzavretých dohôd neporušil. Správne preto súd prvej inštancie s odkazom aj na čl. II ods. 2
oboch dohôd zdôraznil, že žalobca zobral na vedomie, že žalovaný negarantuje, že výsledok procesu
obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v čl.
1 ods. 1, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov, teda aj obecného zastupiteľstva

žalovaného, ktoré jediné je zo zákona (§14 ods.4 písm. c/ zákona o obecnom zriadení) oprávnené o
tomto rozhodovať.

26. Podľa§ 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

27.V nadväznosti na vyššie uvedené súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31.1.2012 sp. zn. 1 Cdo 44/2010 , v zmysle ktorého, pokiaľ už bola v občianskoprávnom
konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd je pri zodpovedaní predbežnej otázky ( ktorá právoplatným súdnym výrokom

sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný a súd nesmie vychádzať z iného záveru o
porušení resp. neporušení povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu
už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už
bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z

toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená
a akékoľvek jej nové posúdenie v inom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Teda súd
v predmetnom konaní je viazaný posúdením tej skutočnosti, že zo strany žalovaného k porušeniu
povinnosti z vyššie citovaných uzavretých dohôd nedošlo.

28.Predpokladom zodpovednosti za škodu je 1/ protiprávne konanie,2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4/ zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti.
Keďže otázka, či žalovaný svojím konaním porušil nejakú povinnosť (dopustil sa protiprávneho konania)
bola už posúdená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/91/2014, súd je vzhľadomna vyššie uvedené, takýmto posúdením viazaný, teda musí prijať záver, že žalovaný sa protiprávneho
konania nedopustil a teda nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, súd žalobu
zamietol, bez toho aby vykonal dokazovanie či boli naplnené ďalšie zákonné predpoklady zodpovednosti

za škodu.
29.Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2017 čl. 109 uviedol, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/91/2014 sú riešené právne otázky ktorých právne
posúdenie považujú za dôležité a právne významné aj pre konanie v merite tejto veci. V tomto podaní
ďalej uviedol , že žaloba na náhradu škody a ušlého zisku v konaní vedenom pod sp.zn. 22cb/99/2015,

vychádza z ust. § 415 OZ v spojení s § 379 ObZ, podľa ktorých sa ukladá zodpovednostným subjektom
generálna prevencia pred vznikom škody. žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti a že predmetom tohto konania je posúdenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti,
či tieto nastali, a to:
l. protiprávny úkon,

spôsobenie škody a
3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (Prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti
za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa

zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch
osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam
z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady
škody. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku konania a opomenutia v konaní na strane žalovaného v
zmysle vyššie uvedeného a v príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním a protiprávnym úkonom,

nemohol a stále nemôže žalobca svoje majetkové hodnoty rozmnožiť a čiastočne sanovať útrapy
mu spôsobené, pretože tomu bráni chovanie žalovaného ako škodcu. Žalobca v dôsledku konania
žalovaného trpí stratou očakávaného prínosu z predaja pozemkov, ktoré by zmenou funkčného využitia
svojich pozemkov na investičnú bytovú výstavbu (IBV) mohol dosiahnuť. Žalobca po preverení ponúk k
predaju nehnuteľností obdobných v jeho vlastníctve zverejnených na internete, ak by tieto nehnuteľnosti

boli preklasifikované na stavebné pozemky, teda žalovaný by si splnil svoju zákonnú povinnosť po
splnení všetkých zákonných podmienok zo strany žalobcu a na základe súhlasných stanovísk všetkých
dotknutých orgánov by bolo žiadosti žalobcu zo strany žalovaného vyhovené, tak hodnota pozemkov
za 1 m2 predstavuje priemernú kúpnu cenu vo výške 45,- EUR. Berúc do úvahy tieto predpoklady, s
poukazom na súhlasné stanoviská dotknutých štátnych orgánov, ktoré už preukazovali v tomto konaní,

alebo aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/91/12014,nehnuteľnosti ktoré majú byť funkčne zmenené
na IBV priamo vo vzťahu k žalobcom, sú o veľkosti 118 600 m2 (11,86 ha), žalobca upravuje svoj
žalobný návrh v tom smere, že hodnota náhrady škody a ušlého zisku pri zohľadnení priemernej kúpnej
ceny za stavebné pozemky v lokalite k. Ú. Michalovce vo výške 45,- EUR za 1 m2 a veľkosti jeho
pozemkov, ktoré mali byť funkčne zmenené na IBV o výmere 118 600 m2, predstavuje výška náhrady

škody a ušlého zisku v sume 5 337 000,- EUR. V predmetnom podaní žalobca ďalej poukázal na to,
že dňa 7.11. 2017 žalovaný uznesením Č. 331 Mestského zastupiteľstva mesta Michalovce, prijatým
na XVIII zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Michalovciach, schválil vyhodnotenie pripomienok od
dotknutých orgánov štátnej správy, organizácií a občanov k návrhu Zmien a doplnkov Č. 6 Územného
plánu mesta Michalovce, v zmysle ktorého sa okrem iného, vylučujú z návrhu riešenia lokality vo

vlastníctve žalobcov, ktoré sú predmetom aj tohto konania, čo však opätovne považuje žalobca za
nezákonné konanie na strane žalovaného a predmetné uznesenie prijaté v rozpore s procesnými
právnymi predpismi, najmä však v rozpore s § 6 zák. č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") a v rozpore s § 22 zák. č. 50/1976 Zb. o
Územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len: "stavebný zákon").

Na základe pokračujúceho protiprávneho konania na strane žalovaného, pristúpil žalobca (pôvodne
žalobca v 1/ rade) k podaniu protestu prokurátora adresovaného Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá
sa vecou zaoberá. Ku dňu podania tohto vyjadrenia šetrenie príslušnou prokuratúrou nebolo skončené,
pričom má za to, že aj toto preverovanie konania žalovaného je relevantné k posúdeniu merita veci a
zváženia ďalšieho postupu v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol aby súd pripustil

zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi (pôvodne žalobcom) sumu 5 337 000,00
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.4.2012 až do zaplatenia, ako aj nahradiť na
účet právneho zástupcu žalobcov trovy konania a trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené to
všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Súdtentonávrhnazmenužalobynepripustilspoukazomna hospodárnosť konania, pretože výsledky doterajšieho konania a dokazovania neboli dostatočným
predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe.

30.Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie jednak vzniku
škody a jednak znaleckého dokazovania na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a škodou a zároveň návrh na vykonanie dokazovania predložením listiny rozhodnutia Okresnej
prokuratúry vzhľadom k tomu, že sú bez významu pre rozhodnutie súdu, tieto dôkazy by nepriniesli
iné rozhodnutie vo veci. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca disponoval rozhodnutím

Okresnej prokuratúry (alebo Krajskej prokuratúry), že niektorým konaním žalovaného došlo k poručeniu
zákona resp. k protiprávnemu konaniu, je logické, že by žalobca na túto skutočnosť poukázal, a
rozhodnutie predložil, čo sa nestalo.

31.Žalovanej v konaní nevznikli žiadne trovy. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak
strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov

konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo
iného zákona (analogia legis alebo iuris)

32.Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom

najskôrpodľa§262CSPvspojenís§453ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaa
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).