Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228781
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114228781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: B.-X.. r. o., P.: XX XXX XXX, S. XX/XXX,
K., zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovaným: 1.
N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. XXXX/XX, 2. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 3. Z. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 4. R., K.., P.: XX XXX XXX, K. XXX, K., v konaní o neplatnosť právneho
úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.05.2019,
č. k. 25C/332/2014 - 366 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovaným zamietol. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
presne špecifikovaná v uznesení po právoplatnosti rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a
náhradu trov konania žalovanému v 4. rade nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou vo vzťahu k

žalovaným domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, a to zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2011,
uzatvorenej medzi žalovanou v 3. rade ako veriteľom a žalovaným v 4. rade ako dlžníkom, zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2011, uzatvorenej medzi žalovanou v 3. rade ako postupcom a
žalovaným v 2. rade ako postupníkom a napokon zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.07.2011,
uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 4. rade ako záložcom.
Zároveň žiadal žalovanému v 1. rade uložiť povinnosť vydať nehnuteľnosť - stavbu kravína súp. č. XXX,
zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. E..

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že na uzatvorenie
takejto zmluvy je potrebné nielen dojednanie zmluvných strán, ale aj to, aby bol odovzdaný predmet
pôžičky veriteľom dlžníkovi, či už fyzickým prenechaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom.
Uviedol, že podľa žalobcu dôvodom neplatnosti zmluvy o pôžičke má byť skutočnosť, že v deň podpisu
zmluvy neboli fyzicky odovzdané peňažné prostriedky žalovanému v 4. rade. Právny úkon je tak podľa
žalobcu neplatný, keďže svojim obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Uviedol, že čo sa týka

samotnej zmluvy o pôžičke z 30.06.2011, táto bola zatvorená písomne. Žalovaný v 4. rade v konaní
nespochybnilposkytnutiefinančnýchprostriedkov,ktorésúuvedenévzmluve.Žalovanáv3.radetvrdila,
že je síce pravdou, že v tento deň neboli žalovanému v 4. rade fyzicky odovzdané peniaze v takejto
výške (98.000,- eur), tieto finančné prostriedky však poskytla tomuto žalovanému ako pôžičky v priebehuniekoľkých rokov, či už na účet alebo vkladom do pokladne. Jednotlivé vklady žalovanej v 3. rade,
ktoré nezvyšovali základné imanie žalovaného v 4. rade, slúžili na dotáciu tohto žalovaného a boli
riadne zaevidované v účtovníctve, o čom žalovaná v 3. rade predložila listinné dôkazy, či už účtovné

súvahy od roku 2005 po rok 2011, alebo výpis z knihy analytickej evidencie. Existenciu týchto vkladov -
dotácií potvrdil aj P.. R., ktorý vyhotovil znalecký posudok na objednávku obžalovaného A. z trestného
konania, bývalého konateľa žalovaného v 4. rade a tiež svedkyňa K., účtovníčka žalovaného v 4. rade.
Súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že poskytnuté finančné prostriedky pre žalovaného v 4.
rade boli na základnej ústnej zmluvy o pôžičke s lehotou splatnosti ponechanou na žalovanom. O tom

svedčí aj to, že napr. v roku 2011 bolo žalovanej v 3. rade vrátených 43.560 eur. Táto skutočnosť je
preukázaná knihou analytickej evidencie. Je teda zrejmé, že žalovaná v 3. rade peniaze, ktoré vložila
do firmy, aj priebežne podľa vôle dlžníka, dostávala späť. O takomto spôsobe poskytovania pôžičiek
a následnom vracaní peňazí majiteľovi firmy, konateľovi alebo spoločníkovi, teda ako o zvyčajnom
spôsobe dotovania firmy v čase horších hospodárskych výsledkov, hovorila aj svedkyňa K. - účtovníčka.
Následne si dňa 30.06.2011 zmluvné strany, žalovaný 4. rade a žalovaná v 3. rade, uzatvorili písomnú

zmluvu o pôžičke, touto zmluvou si strany nahradili dovtedajšie záväzky, teda pohľadávky žalovanej
v 3. rade voči žalovanému v 4. rade z titulu poskytnutých pôžičiek v súlade s § 570 Občianskeho
zákonníka novým záväzkom uskutočneným v písomnej forme. Dovtedajšie záväzky žalovaného v 4.
rade zanikli, povinnosť plnenia nebola daná na vôli žalovaného, ale vytvoril sa nový záväzok na základe
písomnej zmluvy s presne určenou lehotou splatnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj

na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33Odo/209/2005. Súd prvej
inštancie mal teda za preukázané, a to nepochybne, že peniaze vo výške 98.000,- eur žalovaná v 3.
rade poskytla žalovanému v 4. rade. Nutnosť prenechania veci neznamená, že toto prenechanie má
byť uskutočnené v presne formulovaný čas, o to viac za situácie, aká nastala medzi týmito žalovanými.
Zmluvu o pôžičke z 30.06.2011 tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako platnú, nakoľko spĺňa všetky

podstatné náležitosti. Podľa nej dlžníkovi boli prenechané druhovo určené veci, bolo dojednané vrátenie
veci rovnakého druhu, bola preukázaná dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi.
Najmä účtovníctvom žalovaného v 4. rade a príjmovými pokladničnými dokladmi bolo preukázané, že
k prenechaniu týchto finančných prostriedkov žalovanej v 3. rade štvrtému žalovanému, došlo. V tomto
prípade podľa súdu prvej inštancie nejde o vklad spoločníka do spoločnosti, pretože v takomto prípade

by muselo dôjsť k navýšeniu základného imania spoločnosti, ale ide o riadnu pôžičku, ktorá mala byť v
zmysle dohodnutých podmienok vrátená veriteľovi. Súd prvej inštancie tak nezistil dôvody neplatnosti
ďalších úkonov namietaných žalobcom a zdôraznil, že išlo o legálne spôsoby usporiadania vzájomných
vzťahov zmluvných strán. Z tohto titulu nebol ani dôvod vyhovieť žalobe o vydanie nehnuteľnosti zo
strany žalovaného v 1. rade.

4. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že pôvodný konateľ žalovaného v 4. rade N. A., preberal spoločnosť
-žalovanéhov4.radeza1,-euroodžalovanejv3.radezasituácie,kedyjedinýmajetoktejtospoločnosti,
sporná nehnuteľnosť, bola založená v prospech žalovaného v 2. rade. Konateľ žalovaného v 4. rade
26.09.2011 previedol kúpnou zmluvou túto založenú nehnuteľnosť na žalobcu. Žalobca pri povolení

vkladu tejto zmluvy do katastra mal vedomosť, že kupuje nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená záložným
právom v prospech žalovaného v 2. rade, vedel, že o predmetnú nehnuteľnosť môže prísť, pokiaľ
žalovaný v 2. rade uskutoční výkon záložného práva, čo aj urobil. Sanovať touto žalobou takéto svoje
konanie a domáhať sa vrátenia nehnuteľnosti za tejto situácie, je však podľa súdu prvej inštancie
nedôvodné. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, aby jeho žalobe v celom rozsahu bolo vyhovené. Má za to, že na základe zisteného
skutkovéhostavusúdprvejinštanciedospelknesprávnymprávnymzáverom,pričomtietopredovšetkým
vychádzajú z výkladu aplikácie rozsudku NS ČR sp. zn. 33Odo/209/2005. Žalobca zdôrazňuje, že

prvoinštančný súd v rozpore s platnou právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku,
nerozlišuje pojem spoločnosti na jednej strane a pôžičkou spoločnosti na strane druhej. Vychádzajúc
z právnej úpravy Obchodného zákonníka, ide o dva rozdielne pojmy a už z uvedeného nemožno
pre vklad spoločníka aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa záväzkovoprávneho vzťahu spočívajúcu v
odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov, ako aj záväzku tieto vrátiť, teda úpravu týkajúcu sa

zmluvy o pôžičke. O skutočnosti, že zo strany žalovanej v 3. rade išlo o dotáciu vkladu spoločníka
svedčí aj posudok P.. R., vyhotovený v priebehu trestného konania. Poukazuje na aktuálne znenie
Obchodného zákonníka (právny vzťah závislej osoby a samotnej spoločnosti je potrebné posudzovať
podľa ustanovenia Obchodného zákonníka), v zmysle ktorého platí jednoznačný zákaz poskytnutiapôžičky spoločnosti s ručením obmedzeným v hotovosti, či už zo strany spoločníka alebo konateľa,
pričom spoločník môže poskytnúť pôžičku len bezhotovostne. Takáto skutočnosť zo strany žalovanej
v 3. rade nikdy tvrdená a preukázaná nebola. Samotné dôkazné bremeno o skutočnom odovzdaní a

prevzatí peňazí na základe zmluvy o pôžičke zaťažuje žalovanú v 3. rade, ktorá dôkazné bremeno
neuniesla. O tejto skutočnosti svedčia aj jej chaotické tvrdenia o tom, či ide o priamy finančný vklad
spoločníka, resp. zmluvu o pôžičke. Dáva do pozornosti trestný spis, z ktorého vyplýva, že žalovaná v
3. rade svoje údajné dotácie obchodnej spoločnosti nazvala vkladom a z tejto skutočnosti jednoznačne
vyplývajú aj konzekvencie vo vzťahu v závislosti od spomínanej právnej úpravy Obchodného zákonníka.

Poukazuje tiež na samotné znenie zmluvy o pôžičke, podľa ktorej dlžník mal podpisom potvrdiť prijatie
sumy 98.000,- eur v hotovosti od veriteľa. Takýto právny úkon nie je vo vzťahu medzi závislou osobou
a obchodnou spoločnosťou právne možný, resp. nie je platný a nemôže sa jednať o pôžičku, ale len
o bezdôvodné obohatenie, na ktorú sa vzťahuje iná právna úprava a iné právne konzekvencie. Dlžník
podpisom potvrdil prijatie sumy pri podpise zmluvy a nie nejakých súm v minulosti a bolo úlohou súdu
prvej inštancie vyhodnotiť tieto skutočnosti vo vzťahu k platnosti písomnej zmluvy o pôžičke. Tieto

skutočnosti je potrebné podľa žalobcu chápať v širších a ďalších okolnostiach. Dlžník sa zaviazal vrátiť
predmetné financie veriteľovi už do 14 dní. Veriteľ ako postupca už o 4 dní previedol bezodplatne na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky túto pohľadávku na postupníka Z. E. keď opäť v tento deň táto
osoba ako záložný veriteľ uzavrela so žalovaným v 4. rade, tento bol zastúpený práve žalovanou v 3.
rade, zmluvu o prevode obchodného podielu. Následne došlo k odpredaju tejto obchodnej spoločnosti k

uplatneniu práv vyplývajúcich z týchto záväzkov, a teda obchodná spoločnosť v podstate prišla o jediný
majetok, ktorý mala. Nemožno to nazvať inak, ako tunelovanie obchodnej spoločnosti, a takémuto
konaniu nemôže súd poskytovať právnu ochranu. Pokiaľ ide o spomínané rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, má za to, že ide o neadekvátne a nekritické prevzatie záverov predmetného rozhodnutia
súdom prvej inštancie. Vznik zmluvy o pôžičke predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné

odovzdaniepredmetupôžičky,čovdanomprípadesplnenénebolo.Išloovkladspoločníkadoobchodnej
spoločnosti, z čoho vyplývajú iné právne konzekvencie a žalovaná v 3. rade nepreukázala, aby medzi
účastníkmi zmluvy o pôžičke došlo k novácii, resp. k dohode, ktorá by korešpondovala s písomným
znením zmluvy o pôžičke, ktorej gramatický výklad je zrejmý a nespochybniteľný. Na základe týchto
dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje,
že Obchodný zákonník neupravuje zánik záväzkov dohodou strán, preto ust. § 570 a nasl. OZ, možno
aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy. Aktuálne znenie Obchodného zákonníka, novela vykonaná
zákonom č. 87/2015 Z. z. (zákaz spoločníka poskytnúť pôžičku spoločnosti s ručením obmedzeným v

hotovosti), na ktoré sa žalobca snaží poukázať, nemožno aplikovať na daný prípad, z dôvodu zákazu
spätného pôsobenia neskoršej právnej normy do minulosti. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Rovnako žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a
uplatnil si náhradu trov konania.

8. Žalovaná v 3. rade považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, podľa jej názoru celá
žalobabolaúčelováapripomína,žežalobcapôvodneodmietolodkúpiťpredmetnúnehnuteľnosťzacenu
zrekonštruovanýchprác,ktorésámnatejtonehnuteľnostivykonal,avšaknásledne,asimesiacpozmene
majiteľa žalovaného v 4. rade, túto nehnuteľnosť odkúpil za takmer 400.000,- eur, čo je neporovnateľne

viac ako hodnota zrekonštruovaných prác, už od nového majiteľa a zároveň konateľa žalovaného v 4.
rade, svojho kamaráta a „spolupodnikateľa“ N. A., aj keď vedel, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne
ťarcha. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primerane
opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Navrhla

potvrdiť rozsudok v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný v 4. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu dôvodné nie je.11. V tomto konaní sa žalobca vo vzťahu k žalovaným domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke
zo dňa 30.06.2011 uzatvorenej medzi žalovanou v 3.rade ako veriteľom a žalovaným v 4.rade ako
dlžníkom, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2011 uzatvorenej medzi žalovanou v 3.rade

ako postupcom a žalovaným v 2.rade ako postupníkom, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
04.07.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 2.rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 4.rade ako
záložcom a záložným dlžníkom a zároveň sa od žalovaného v 1.rade domáhal uloženia povinnosti vydať
mu nehnuteľnosť - stavbu kravína súp. č. XXX z LV č. XXXX, kat. úz. E.. Žalobca namietal platnosť
spomínanej zmluvy o pôžičke so zreteľom na to, že tento právny úkon má charakter reálnej zmluvy, čo

predpokladá odovzdanie veci dlžníkovi a akcentoval vyjadrenia žalovanej v 3.rade v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1T/98/2013, z ktorých podľa jeho názoru vyplynulo, že v daný
deň k odovzdaniu finančnej hotovosti žalovanému v 4.rade nedošlo, čo má za následok, že v prípade
neplatnosti hlavného záväzku sú neplatné aj súvisiace vedľajšie záväzky.

Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa

nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy o

pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Pokiaľ ide o čas vrátenia, tento nemusí byť v zmluve určený konkrétnym dňom, dokonca stačí
aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.

13. V súvislosti s namietanou zmluvou o pôžičke zo dňa 30.06.2011 uzatvorenou medzi žalovanou v

3.rade a štvrtým žalovaným, súd prvej inštancie opodstatnene akcentoval, že zo strany žalovaného
v 4.rade v konaní nedošlo k relevantnému spochybneniu poskytnutia finančných prostriedkov
spomínaných v zmluve a správne sa vyporiadal aj s tým, že k skutočnému odovzdaniu predmetu
pôžičky (v danej veci finančných prostriedkov) nemusí nevyhnutne dôjsť iba v dobe uzatvorenia zmluvy o
pôžičke (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/209/2005). Aj žalovaná v 3.rade potvrdila, že v deň uzatvorenia

pôžičky žalovanému v 4.rade finančné prostriedky fyzicky neboli odovzdané, avšak tieto ako dovtedajšia
spoločníčkaakonateľkaspoločnostižalovanéhov4.radeposkytovalaakopôžičkyvpriebehuniekoľkých
rokov na účet spoločnosti alebo vkladom do pokladne a tieto finančné prostriedky nenavyšovali základné
imanie žalovaného v 4.rade. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalec z odboru ekonómie a manažmentu
P.. A. R. skonštatoval, že dňa 30.06.2011 v účtovníctve nezistil žiaden vklad do spoločnosti R. s. r. o., v

rozsahu98.000,-eur,avšaktátočiastkabolavedenánaúčte36501-Ostatnézáväzkyvočispoločníkom,
podľaúčtovnejosnovyodroku2005doroku2011.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepoukázalnaknihu
analytickej evidencie spoločnosti žalovaného v 4.rade, výpoveď účtovníčky spoločnosti svedkyne K. K.
a akcentoval dohodu týchto žalovaných o zmene vzájomných práv a povinností z realizovaných pôžičiekpokiaľ ide o určenie lehoty splatnosti dlhu. Je tiež zrejmé, že žalobca nebol účastníkom ani jedného z
namietaných právnych úkonov a v priebehu konania neuvádzal relevantné argumenty, aj pokiaľ išlo o
výkon záložného práva žalovaným v 2. rade, oznámený dňa 30.06.2014 príslušnej správe katastra a

ukončený kúpnou zmluvou z 08.09.2014.

14. V závislosti od existujúcej dôkaznej situácie je potrebné konštatovať, že odvolacia námietka žalobcu
poukazujúceho na dotáciu vkladu spoločníkom voči spoločnosti v prípade sumy 98.000,- eur dôvodná
nie je a uvedené platí aj pri námietke zákazu poskytnutia pôžičky spoločnosti s ručením obmedzeným

v hotovosti podľa aktuálneho znenia obchodného zákonníka. Novela Obchodného zákonníka vykonaná
zákonom č. 87/2015 Z. z. v § 121 ods. 2 je účinná od 01.07.2015, nemá prechodné ustanovenia a
nemožno ju aplikovať na vzťahy z predchádzajúcich právnych úkonov.

15.Zasituácie,žesprávnejerozhodnutiesúduprvejinštancieajvovýrokochotrováchkonania,odvolací
súd napadnutý rozsudok vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,

2 CSP, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a nasl. CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá právo na náhradu trov
a ostatným žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).