Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Helena Menichová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211332
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5712211332.4

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. V. XXXXX/XX, XXX XX
B. - J., do 17.2.2016 podnikajúca pod obchodným menom: Ľudmila Kisfaludyová - LK - DREVOX, s
miestom podnikania Nové záhrady VII 15729/14, 821 05 Bratislava- Ružinov, IČO: 37220594, právne
zastúpeného: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: Richard Grieger, s miestom podnikania 038 61 Turčianske

Kľačany 227, IČO: 40663973, toho času podnikateľský subjekt s pozastavenou činnosťou, zastúpený
správcom konkurznej podstaty: JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie Závodská cesta 24, 010 01
Žilina, o zaplatenie 995,82 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Martin zo dňa 11.12.2012, č.k. 18Cb/170/2012-38.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 6.8.2012 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým
by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 995,82 Eur s príslušenstvom, a to z titulu vrátenia
poskytnutej zálohy v zmysle Zmluvy o dielo uzavretej dňa 16.11.2006 a k tomu prislúchajúcej žalobcovej
objednávky a cenovej ponuky odporcu Z-0167/06 zo dňa 24.10.2006.

2. Súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom zo dňa
11.12.2012,č.k.18Cb/170/2012-38,ktorýmvyššieuvedenémunávrhužalobcuvcelomrozsahuvyhovel.
Predmetný platobný rozkaz dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko sa ho žalovanému nepodarilo
doručiť do vlastných rúk.
3. Uznesením zo dňa 4.12.2012, č.k. 3K/25/2012-74, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa
11.12.2012, Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, v dôsledku čoho sa konanie

vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/147/2011 v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
vyhlásenia konkurzu prerušilo.
4. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a rK/25/2012-74 eštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej len „ZoKR“) v konaniach prerušených
podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v

konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný
do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na
strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s
pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej
lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.5. V zmysle vyššie cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR súd výzvou zo dňa 22.6.2020 vyzval tak žalovaného ako
aj správcu konkurznej podstaty - JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie Závodská cesta 24, 010
01 Žilina, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podali návrh na pokračovanie v konaní.

6. Dňa 29.6.2020 správca konkurznej podstaty doručil súdu podanie, v ktorom súdu oznámil, že nedáva
návrh - súhlas na pokračovanie v sporovom konaní.
7. Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nemožno doručiť čo i len
jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide
o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

8. Nakoľko sa platobný rozkaz zo dňa 11.12.2012, č.k. 18Cb/170/2012-38 nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, súd ho v súlade s cit. ust. § 266 ods. 3 C. s. p. zrušil.
9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
13. Správca návrh na pokračovanie v konaní v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR nepodal. Pokračovanie
v konaní nenavrhol ani žalovaný. Uvedené má za následok tú skutočnosť, že nastali účinky späťvzatia

žaloby ex lege. Súd preto postupoval v súlade s ust. § 145 ods. 1 C. s. p. a konanie zastavil.
14.PrirozhodovanísúdprihliadolajnazáveryKrajskéhosúduvBanskejBystricivyjadrenévodôvodnení
uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia
žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený

konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj
v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby
a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z
účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych

konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu
účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom
uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu
udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZoKR,

ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky
späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh
na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou
sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude
mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je

žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava
predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní
dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené,
často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a
efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme

na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie
zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol
vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),
toto plneniene bude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť
správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich

prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však
prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby
za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len
z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, ako aj z
účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia

žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani
správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie
procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento
úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR,preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR
v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený
skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR,

pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia
nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím
nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia
žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie
zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu

pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4
ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
15. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
17. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval vyššie cit. ust. § 256 ods. 1 C.
s. p. a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd je totiž

toho názoru, že procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko svojou pasivitou,
spočívajúcou v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní v súdom určenej lehote, nastali zákonné
účinky späťvzatia žaloby v zmysle cit. ust. § 47 ods. 4 ZoKR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.