Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Spálová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201826
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619201826.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: N. B., nar. XX.X.XXXX, adresa
Z. - A., proti osobe oprávnenej na výživné: M. B., nar. X.X.XXXX, adresa K., V. XXXX/XX, adresa
na doručovanie A. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Senica č.k. 11Pc/12/2019-25 zo dňa 6.11.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť
navrhovateľky v prospech oprávnenej na výživné s účinnosťou od 7.11.2019 r u š í .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nevyhovel návrhu navrhovateľky na zrušenie vyživovacej
povinnosti, keď vo výroku I. návrh zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutočného stavu veci ako ho zistil z vykonaného
dokazovania. Dokazovaním zistil, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu č.k.
11P/53/2010-36 zo dňa 24.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.10.2010, kedy bola vtedy ešte
maloletá M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke N. B. a rodičom bola uložená
povinnosť prispievať na jej výživu a to matke v sume 35,- Eur mesačne a otcovi v sume 36,51
Eur mesačne. Osoba oprávnená na výživné vypovedala, že ukončila štúdium, avšak od 1.9.2019
je evidovaná ako nezamestnaná, o čom predložila súdu oznámenie o zaradení do evidencie v
nezamestnanosti. Býva stále v rodinnom dome, kde naposledy žila so svojou starou matkou, ale táto v
októbri 2019 zomrela. Ona nemá žiadny vlastnícky podiel v dome, býva tam spolu s priateľom, ktorý je
zamestnaný a finančne ju podporuje Obaja rodičia platili na ňu dobrovoľne výživné po 50,- Eur mesačne,
pričom naposledy zaplatili za mesiac jún 2019. Od tej doby nemá žiadny príjem, nepoberá ani sociálnu
dávku. Rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.
3. Po citácii aplikovaných ust. § 62 ods. 1 a § 72 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. -
ďalej aj len ZoR) súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh pol podaný predčasne a teda nedôvodne,
pretože zistil, že osoba oprávnená na výživné, dcéra navrhovateľky, okrem tohto že je plnoletá a ukončila
štúdium nemá stály príjem. Naopak od 1.9.2019 je riadne evidovaná ako nezamestnaná bez nároku na
sociálnu dávku a preto zatiaľ nenadobudla schopnosť sa sama o seba postarať. Jej priateľ, ktorý je síce
zamestnaný a finančne ju podporuje, k nej nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a preto túto podporu
nemožno považovať za jej príjem. V zmysle platných právnych predpisov, dieťa do 25. roku veku, ktoré
predtým študovalo, nemá nárok na sociálne dávky a preto ak do tejto doby nenadobudne schopnosť sao seba postarať, sú povinní zabezpečiť jeho výživu rodičia. Obaja rodičia v zmysle § 62 ods. 1 Zákona
o rodine majú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť a sú
preto povinní dlžné výživné od 1.7.2019 doteraz doplatiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu v celom jeho rozsahu, podala odvolanie navrhovateľka, v ktorom
uviedla, že nakoľko M. B. sa zamestnala od 1.11.2019 v I. T. v K. (o čom pripojila kópiu z facebookového
profilu o jej zamestnaní) trvá na návrhu a teda odmieta od 1.7.2019 platiť na ňu výživné, nakoľko má
zdravotné problémy a nemá dostatočný príjem.
5. Na výzvu prvoinštančného súdu uznesením č.k. 11Pc/12/2019-33 z 3.1.2020 na doplnenie odvolania,
žalobkyňa doručila doplnenie zo dňa 7.2.2020, v ktorom okrem iného uviedla, že podľa jej dostupných
informácií má vedomosť o tom, že dcéra je od 7.11.2019 zamestnaná ako pomocná sila v I. I. T. v K.,
na základe čoho žiada zrušenie výživného od 7.11.2019. V závere žiadala korešpondovať na adresu A.
XX, na ktorej adrese sa zdržuje.
6. Oprávnená na výživné odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľky ani k jeho
doplneniu sa písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila podľa obsahu odvolania
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súc viazaný
rozsahom odvolania (§ 65 a 155 CMP), bez viazanosti jeho dôvodmi (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), po doplnení dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP v spojení s § 204 CSP za použitia § 378 CSP), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky, následkom zmeny
okolnosti, ktorá nastala deň po rozhodnutí prvoinštančného súdu, je dôvodné, v dôsledku čoho bolo
nevyhnutné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu navrhovateľky na zrušenie
vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 7.11.2019 vyhovieť (§ 388 CSP).
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolania podaného navrhovateľkou bolo
posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľky
k osobe oprávnenej na výživné a od akého dátumu. Závery súdu prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku,ktorýbolvyhlásenýdňa6.11.2019otom,žekudňuvyhláseniarozsudkubolnávrhna zrušenie
výživného podaný predčasne a nedôvodne, keďže oprávnená na výživné bola po ukončení štúdia od
1.9.2019 evidovaná ako nezamestnaná bez nároku na sociálnu dávku, v dôsledku čoho nenadobudla
schopnosť sama sa živiť, preto jej výživu boli povinní zabezpečiť rodičia, boli pritom ku dňu rozhodnutia
prvoinštančného súdu správne.
9.Vzhľadomnaobsahodvolanianavrhovateľky,odvolacísúddoplnildokazovanielustráciouzoSociálnej
poisťovne, z ktorej bolo zistené, že osoba oprávnená na výživné, ktorá dovtedy vykonávala prácu iba
na základe dohody o brigádnickej práci študentov, sa odo dňa 7.11.2019 riadne zamestnala v A. I., a.s.,
K. a od 15.4.2020 v Q..sk s.r.o., K.. Odvolací súd predmetný listinný dôkaz - odpoveď na lustráciu v
opise, v súlade s ust. § 204 CSP, doručil obom účastníčkam s tým, že im dal možnosť písomne sa k
nemu vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia. Žiadna z účastníčok túto možnosť nevyužila, k doručenému
listinnému dôkazu sa nevyjadrila a teda túto listinu, resp. jej obsah nijako nespochybnila (§ 204 CSP
v spojení s ust. § 378 CSP).
10. V zmysle § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.11. Dieťa je schopné samé sa živiť v zásade vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje
potreby. Kedy nastane faktický stav, že dieťa je schopné samo sa živiť závisí od konkrétnych okolností
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť nemá
vplyv na zánik vyživovacej povinnosti.
12. V danom prípade doplneným dokazovaním vykonaným odvolacím súdom bolo nesporne
preukázané, že oprávnená na výživné sa po ukončení štúdia ku dňu 7.11.2019 zamestnala v riadnom
pracovnom pomere. Je nutné teda uzavrieť, že k tomuto dátumu nadobudla schopnosť sama sa živiť, v
dôsledku čoho jej nárok na výživné od povinného rodiča a vyživovacia povinnosť rodičov zanikli. Bolo
preto dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím ust. § 388 CSP
zmenil a návrhu navrhovateľky na zrušenie vyživovacej povinnosti k oprávnenej na výživné, s počiatkom
od 7.11.2019, vyhovel a vyživovaciu povinnosť k tomuto dátumu zrušil.
13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP s použitím §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov ani nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.
14. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.