Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8320010128.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána
Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.10.2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. G. proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/19/2020 zo dňa 20.07.2020.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/19/2020 zo dňa 20.07.2020 bol obžalovaný W. G.
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že
- aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 0T/67/2019 zo dňa
13.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2019, uznaný za vinného pre prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, a bol mu uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 16 (šestnásť) mesiacov, dňa 06.12.2019 v čase okolo 01.40
hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. K.-XXXCI po parkovisku pri Casine
Respect na ul. Kukorelliho 6 v Humennom, pri cúvaní s vozidlom sa plne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, zadnou časťou vozidla narazil do pravej bočnej časti v oblasti
tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Ford S-Max, ev. č. K.-XXXBU majiteľa O. W.,

v čase o 02.00 hod. na mieste dopravnej nehody bol policajnou hliadkou vyzvaný, aby sa podrobil
vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou, ktorú odmietol, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri
vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, čím tak O. W. spôsobil škodu vo výške
942,- eur,

a bol mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc na § 38 ods. 2 Tr. zákona, na § 36 písm. l) Tr.
zákona a § 37 písm. m) Tr. zákona, podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť

motorové vozidlá všetkých skupín, na ktoré je podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke potrebné
vodičské oprávnenie, na 8 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodený O. W. bol s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilný proces.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu. V predložených dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest zákazu činnosti jeneprimeraný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti
zmenil tak, že mu uloží trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých skupín na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby určenej v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zákona.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným, ako osobou na to oprávnenou,
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc

pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V rámci prieskumného konania odvolací súd v prvom rade preskúmaval správnosť postupu konania
predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku, pričom zistil, že postup konajúceho súdu bol v
súlade s procesným predpisom, keď obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu

za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný po poučení vyhlásil, že
je vinným zo spáchania skutku, a toto jeho vyhlásenie bolo súdom prijaté, preto dokazovanie bolo
zamerané iba k výroku o treste. Obžalovaný tiež mal možnosť predniesť záverečnú reč a vyjadriť sa aj
v rámci posledného slova.

Vzhľadom k tomu, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, bolo prijaté za splnenia zákonných podmienok, ako aj na obmedzený rozsah odvolania,
odvolací súd preskúmaval iba napadnutý výrok o treste.

Účel trestu, ktorý sa ukladá za trestný čin, je vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, a tento má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne
je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď ukladal obžalovanému trest vo vzťahu k prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona v zmysle zásad upravených v § 41 ods. 1
Tr. zákona, ktoré upravujú postup pri ukladaní trestu páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za dva alebo

viac trestných činov. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, súd ukladá úhrnný trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, a v prípade, ak sú dolné
hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššie
z nich. Tomuto záveru okresného súdu zodpovedá zistenie, že podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona je možné
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky, pričom za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok.

Konajúci súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd, keďže
tomuto zodpovedá zistenie, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinným zo

spáchania žalovaného skutku. Na druhej strane, okresný súd pochybil, keď priznal obžalovanému aj
jednu priťažujúcu okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že obžalovaný bol za trestný čin odsúdený.
Z odpisu registra trestov síce plynie, že obžalovaný bol v minulosti trestným rozkazom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 0T/67/2019 z 13.10.2019 uznaným vinným z prečinu ohrozenia vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,- eur a trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 16 mesiacov, avšak vzhľadom k tomu,
že práve toto odsúdenie je okolnosťou, ktorá napĺňa jeden zo zákonných znakov objektívnej stránky
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pri uplatnení zásady trestného práva „ne bis in idem“
ustanovenej v 38 os. 1 Tr. zákona nebolo možné na ňu prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Tr. zákona, že obžalovaný bol v minulosti súdený, pretože by došlo k jej dvojitému pričítaniu

v neprospech páchateľa. Uvedenú skutočnosť ale konajúci súd správne vyhodnotil pri ukladaní trestu
zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona, pretože obžalovaný už bol za prečin podľa § 289 Tr. zákona
odsúdený. Na strane druhej neušlo pozornosti krajskému súdu, že súd prvého stupňa opomenul priznať
obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov.Toto zistenie viedlo odvolací súd k záveru, že pri zachovaní rovnakého pomeru zistených poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, keďže vo výroku o treste sa malo správne namiesto priznanej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona použiť ustanovenie § 37 písm. h) Tr. zákona, náprava zistenej

chyby, ktorá ani vytýkaná nebola, žiadnym spôsobom neovplyvní postavenie obžalovaného.

Okresným súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v trvaní 8 rokov, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnou sankciou za

prečiny, ktorých závažnosť je nižšia, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, na následok -
poškodenie iného vozidla, ako aj na hodnotenie osoby obžalovaného, ktorý bol v minulosti za trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsúdený, čo zasa zvyšuje závažnosť jeho konania,
a možnosti jeho nápravy, ktoré sú vzhľadom na jeho doterajší život nižšie. Takto uložený trest považoval
aj krajský súd z hľadiska tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie, za primeraný.

Odvolaciu námietku obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že uložený trest zákazu činnosti je
neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu postačuje trest zákazu činnosti kratšieho trvania,
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V súvislosti s ňou je totiž potrebné uviesť, že podstatou skutku,
z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný vinným, je nielen marenie výkonu úradného rozhodnutia
súdu tým, že obžalovaný vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu spred necelých

2 mesiacov, ale aj odmietnutie sa podrobeniu vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou a lekárskemu
vyšetreniu odberom krvi. Z uvedeného je tak zrejmé, že obžalovaný vo veľmi krátkej dobe po odsúdení
za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky opakovane porušil spoločenské normy chrániace ten
istý objekt a nerešpektoval rozhodnutie súdu, čo zvyšuje na druhej strane závažnosť jeho konania.
Nemožno opomenúť tiež, že v osobe obžalovaného W.. G. ide o osobu, ktorá má sklony k porušovaniu

noriem spoločenského správania, čo plynie z odpisu registra trestov, v ktorom má tri záznamy o páchaní
rôznorodej úmyselnej trestnej činnosti v rokoch 2016 až 2019. Skutočnosť, že v dvoch prípadoch sa
na neho hľadí, akoby nebol súdený, nebráni vo vyhodnocovaní týchto okolností vo vzťahu ku osobe
obžalovaného. Tomuto záveru svedčia aj zistenia plynúce z výpisu z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov, ktoré preukazujú, že obžalovaný sa od roku 2017 dopustil piatich úmyselných

priestupkov.Vdvochprípadochišloopriestupkyprotiverejnémuporiadku,vjednomprípadeopriestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, ale v dvoch prípadoch sa dopustil i priestupkov na úseku dopravy.
Uvedené zistenia poukazujú na to, že u obžalovaného doposiaľ uložené tresty nedosiahli požadovanú
nápravu, keďže sa opätovne zodpovedal pred súdom v trestnoprávnej rovine. Možnosti jeho nápravy
sú teda ťažšie dosiahnuteľné a práve preto uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

v strede zákonnej trestnej sadzby je opodstatneným, keďže skutkové zistenia preukazujú recidívu
obžalovaného vo veľmi krátkej dobe.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a
toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.