Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717205484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1.. právne zastúpení:
Mgr. Peter Piatnik, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, proti žalovaným: 1. Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom: Bajkalská č.13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, 2. Dom
Dražieb s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom: Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 51 003 848 v
konaní o určenie hodnoty nehnuteľnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 18C/11/2017 - 239 zo dňa 15.11.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku I.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) žiadali, aby súd určil, že všeobecná hodnota

nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku C-KN pare. č. XXX/X, vrátane
pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417 m2 - zastavané plochy a nádvoria, to všetko zapísané
na L V č. XXX, vedenom pre obec a k. ú. V. N., na Okresnom úrade Q., odbor katastrálny, je vo výške
244.000,- eur. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Súd návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1.2. rade m a j ú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré
budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku a podľa ust.
§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného
dokazovania, z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu, z predložených znaleckých posudkov E..
M. a E.. Q., z výpisu z LV č. XXX, k.ú. V. N., z Oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa

15.3.2017, z Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 12.4.2017, ako aj z ďalších listinných
dôkazov v spise mal súd preukázané a medzi stranami to sporné nebolo, že žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v 1/2 k celku nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku
C-KN parc. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417 m2- zastavané plochy
a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXX, vedenom pre obec a k. ú. V. N. na Okresnom úrade Q.,

odbor katastrálny. K nehnuteľnostiam boli zriadené dve záložné práva v prospech žalovaného v 1.
rade, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok -V XXX/XXXX a na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok -V XXXX/XXXX, ktoré sú zapísané
v časti „C" predmetného listu vlastníctva. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním poveril žalovaného v 2. rade. Uvedená
skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na LV č. XXX, k. ú. V. N. a ani táto skutočnosť medzi

stranami sporu nebolo sporná. Sporná bola hodnota týchto nehnuteľností, ktorých cena bola stanovená
znalcom na základe požiadavky dražiteľa, E.. M. M., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou
169.000,- EUR. Žalobcovia, ako tvrdili, nevyužili svoje zákonné oprávnenie v zmysle § 12 ods. 5
ZoDD, požiadať žalovaného v 1. rade v lehote 10 pracovných dni o vypracovanie nového znaleckého
posudku, keďže o tejto zákonnej možnosti nemali žiadnu vedomosť, pričom žalovaný v 2. rade ich o

možnosti namietať znalecký posudok podľa § 12 ods. 5 ZoDD ani nepoučil. Keďže ale mali za to, že
hodnotanehnuteľnostivovýške169.000,-EURjeznačnepodhodnotenáanezodpovedáreálnemustavu
oceňovaných nehnuteľností, nechali si vypracovať u znalca E.. F. Q. Znalecký posudok č.XX/XXXX zo
dňa 06.03.2017, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľnosti na sumu 244.000,- Eur
a tento znalecký posudok považovali za správny.

5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil tak, že na poslednom pojednávaní žalobcovia žiadali pripustiť
zmenu žaloby v súvislosti s predloženým novým znaleckým posudkom vypracovaným E.. L. X. W.. Tento
dôkaz súd v konaní nepripustil a návrh na zmenu žalobného petitu zamietol. Opačným postupom by súd
vlastne pripustil úplne iný účel žaloby, ako bol pôvodnou žalobou sledovaný. Naviac, ak si žalobcovia

dali vypracovať nový posudok preto, aby nebol starší ako 6 mesiacov do termínu konania dražby, toto
nie je ničím relevantne podložené, nič nezaručuje, že žalovaný v lehote do 6 mesiacov od vypracovania
tohto posudku vyhlási novú dobrovoľnú dražbu, a že tento posudok teda by bolo možné použiť. Takáto
povinnosť žalovaného v 2. rade nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, a je samozrejme aj
predpoklad, že vo veci bude podané odvolanie, teda aj keby žalovaný v 2. rade v uvedenej lehote

dražbu chcel vyhlásiť, zrejme by to ani nemohol stihnúť. Súd samozrejme nemôže dražobníkovi uložiť
povinnosť na nariadenie termínu dražby tak, aby bolo možné použiť znalecký posudok predložený
žalobcami na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.11.2019, ak by teda aj súd rozhodol v zmysle žaloby,
resp. zmenenej žaloby. V danej veci tiež absentuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ide
o určenie právnej skutočnosti, na ktorej momentálne vzhľadom na uvedené tento naliehavý právny

záujem neexistuje. Právne postavenie žalobcov by sa eventuálnym vyhovením žalobe (čo však možné
nie je) nijako nezmenilo. Podľa ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1.7.2016 je úplne nová
koncepcia zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a
žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a

iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno
c) tohto ustanovenia vychádza z dovtedajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa
ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ako v
dôvodovej správe uvádza zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) tohto ustanovenia
patria napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod. Zmluvy a iné

právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie
právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má
určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. V danej právnej veci súd dospel k záveru, ako už je
vyššie uvedené, že s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP hmotné právo nepripúšťa žalobu o

určenie právnej skutočnosti, ktorou je určenie hodnoty nehnuteľností pre potreby vykonania dobrovoľnej
dražby, preto je dôvodné predmetnú žalobu ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu
medzi stranami tohto sporu zamietnuť ako nedôvodnú. Ako tvrdil právny zástupca žalovaného v 2.
rade, súd sa stotožňuje s tým, že povinnosť dražobníka alebo záložného veriteľa poučiť o možnostipodania námietky voči znaleckému posudku nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Možnosť
podania námietok zo strany vlastníka stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách. Súd má za to, že práva
žalobcov sú chránené dostatočne, nakoľko záväzkový vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade

je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka v
§§ 52 a nasledujúcich, ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase

konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak
je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť
cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby
starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby má dražobník. Ak žalobca poukazoval

na súdne konanie 8C/21/2017 a na základe toho žiadal, aby súd rozhodol rovnako, ako v tejto
prechádzajúcej veci, tak ako uviedol právny zástupca žalovaného v 2. rade, zo strany žalovaného v 2.
rade nedošlo k podaniu odvolania, nebola formulovaná podstatná argumentácia týkajúca sa procesnej
neprípustnosti žaloby a nemožnosti vyhotovenia súkromného znaleckého posudku, následkom čoho
predmetné rozhodnutie nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko súd je povinný

reagovať a zohľadňovať reakciu účastníkov konania, naviac rozhodnutím v uvedenom konaní súd nie
je viazaný. Ak s ohodnotením vlastníci nehnuteľnosti, teda žalobcovia nebudú spokojní, môžu uplatniť
námietky proti znaleckému posudku, prípadne svoje práva, ak to bude aktuálne, brániť napr. podaním
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je teda v právomoci súdu určovať hodnotu predmetu
dražby, naviac nie je zrejmé, kedy sa dražba vôbec bude konať, a keďže posudok nesmie byť starší ako

6 mesiacov, ceny nehnuteľností sa neustále menia, stanoviť cenu predmetu dražby „na večné časy“,
by bolo jednak v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so zdravým rozumom. S poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostiavsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku. Súd má za to, že definitívne vyriešenie, že žalovaní do budúcna nebudú môcť
použiť Znalecký posudok E.. M. M. č. XXX/XXXX zo dňa 04.01.2017 č. XX/XXXX a na jeho podklade

vykonať dražbu, je dané uvedenou zákonnou úpravou ustanovenia §.12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z..
Ak by žalovaní nemali v úmysle konať v súlade so zákonom, pričom taká úvaha nie je ničím podložená,
tak ani súdne rozhodnutie by im v tom nezabránilo. Následky by boli obdobné a pre žalobcov ničím
nezaväzujúce.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní mali v predmetnom konaní úspech v rozsahu 100 %, z tohto
dôvodu majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku včas podali odvolania žalobcovia v 1. a 2. rade, a to voči I., II. a III. výroku

rozsudku z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Prvou
odvolacou námietkou žalobcov bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení neuviedol žiadne právne úvahy
o tom, či ustanovenia zmluvy o stavebnom úvere, resp. záložnej zmluvy, neobsahujú neprijateľné

zmluvné podmienky, ba ani v tomto rozsahu nevykonal žiadne dokazovanie. Rozhodnutie súdu prvej
inštancietakvzhľadomnanedostatočnéodôvodnenievovzťahukneexistenciineprijateľnýchzmluvných
podmienok je nepreskúmateľné a vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav aj predčasné. Prvou
odvolacou námietkou žalobcov bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil ako dôkaz súkromný
Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.11.2019, vypracovaný znalkyňou E.. L. X. W., ktorý stanovil

aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 257.000,- eur. Druhou odvolacou námietkou bola
skutočnosť, že zároveň zamietol návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby. Žalobcovia majú za to, že
neboli dané zákonné dôvody, pre ktoré by súd nemohol pripustiť zmenu žaloby. Pokiaľ takéto dôvody nie
sú dané, súd musí návrh na zmenu žaloby akceptovať. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil
žalobcom uplatniť ich procesné právo na dispozíciu z ich žalobným návrhom, čím došlo k porušeniu

ich práva na spravodlivý proces. Treťou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že sa žalobcovia
nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie o absenciu naliehavého právneho záujmu a poukázali na
rozsudok Okresného súdu Poprad vedený pod sp. zn. 8C/21/2017 - 173 zo dňa 01.06.2018, ktorý v
temer identickej veci žalobe o určenie hodnoty nehnuteľnosti vyhovel a vzhľadom na ústavný princípprávnej istoty považujú žalobcovia za žiaduce, aby súd prvej inštancie bol vo svojej rozhodovacej praxi
konzistentný. Štvrtou odvolacou námietkou žalobcov bola skutočnosť, že je žiaduce, aby súd vykladajúc
ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z. z. ústavne konformným spôsobom odstránil nedostatky právnej úpravy

o dobrovoľných dražbách s prihliadnutím na ním citovanú judikatúru a poskytol tým dostatočnú právnu
ochranu žalobcom ako spotrebiteľom. Mali za to, že ústavne konformný výklad predmetného zákonného
ustanovenia súdu nebráni, aby svojím autoritatívnym rozhodnutím ustálil všeobecnú hodnotu draženej
nehnuteľnosti, pokiaľ znalecký posudok, ktorý obstaral žalovaný v 2. rade, vykazuje značnú disproporciu
v určení hodnoty nehnuteľnosti v neprospech žalobcov ako jej spoluvlastníkov. Pokiaľ teda žalobcovia

ako vlastníci draženej nehnuteľnosti zabezpečili na vlastné náklady znalecký posudok od iného znalca,
žalovaný v 2. rade ako dražobník takýto znalecký posudok nemôže ignorovať s odôvodnením, že len
on je v zmysle ust. § 12 predmetného zákona oprávneným subjektom obstarať znalecký posudok.
Žalobcom neboli ako spotrebiteľom poskytnuté poučenia na možnosť si uplatniť svoje práva v zmysle
ust. § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Aj z uvedeného dôvodu by bolo krajne nespravodlivé, pokiaľ
by žalobcom bola odopretá možnosť sa následne brániť žalobou o určenie hodnoty nehnuteľnosti

proti zjavne nesprávnemu ohodnoteniu nehnuteľnosti, resp. na základe preventívnej žaloby odstrániť
existujúci stav právnej neistoty. Piatou odvolacou námietkou žalobcov bola skutočnosť, že súd prvej
inštancie nesprávne rozhodol o trovách konania, keď vo veci žalobcovia vidia dôvody hodné osobitného
zreteľa upravené v ust. § 257 CSP. Prvým dôvodom podľa názoru žalobcov je už samotná existencia
značnej disproporcie medzi dvoma znaleckými posudkami, ktorá odôvodňovala vydanie neodkladného

opatrenia a podanie žaloby preventívneho charakteru. Druhým dôvodom sú osobné a rodinné pomery
oboch žalobcov. Žalobca v 1. rade je aktuálne bez príjmu, má vyživovaciu povinnosť voči štyrom
maloletým deťom a je psychiatrickým pacientom so syndrómom nespavosti. Žalobca v 2. rade je
invalidný dôchodca, pričom jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok. S manželkou majú vyživovaciu
povinnosť voči jednému nezaopatrenému dieťaťu.

8. Voči žalobcami podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že
žalobcovia sa v konaní nedomáhali určenia neplatnosti takýchto zmlúv, majúc na mysli zmluvu o úvere,
resp. záložnú zmluvu a takáto otázka vzhľadom na žalobný návrh nebola ani prejudiciálnou otázkou
v predmetnom spore. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie sa správne nezaoberal charakterom

zmlúv, teda či ide o spotrebiteľské zmluvy alebo nie, nakoľko pre posúdenie základného sporu v
konaní posudzovanie tejto otázky je bez akéhokoľvek významu. V danom spore je taktiež podstatné,
že žalobcovia ani neuviedli, akú zmluvnú podmienku považujú za neprijateľnú a z akého dôvodu. Podľa
názoru žalovaného v 1. rade, rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienky uvedené v ust. § 220
ods. 2 CSP a nejaví známky nepreskúmateľnosti. Žalovaný v 1. rade sa stotožňuje s odôvodnením

rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd tvrdí, že zmenou žaloby by súd pripustil úplne iný účel
žaloby, ako bol pôvodnou žalobou sledovaný. Možnosť zmeniť žalobu však nie je absolútna a zákon
ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti konania. Žalovaný v 1. rade sa rovnako ako súd prvej
inštancie stotožňuje s tým, že vypracovanie nového znaleckého posudku je irelevantné, najmä z toho
dôvodu, že nič nezaručuje skutočnosť, že žalovaný v lehote do 6 mesiacov od vypracovania nového

posudku, vyhlási novú dražbu. Zároveň predkladanie nového znaleckého posudku nemá pre dané
konanie žiaden význam, nakoľko základným sporom v konaní bolo posúdenie, či súd vôbec môže určiť
všeobecnú hodnotu predmetu dražby alebo nie, pričom súd prvej inštancie v rozsudku jednoznačne
uviedol, že to nie je v právomoci súdu. Zároveň aj vysvetlil dôvody, prečo k danému záveru dospel. K
viazanosti súdu prvej inštancie iným rozsudkom Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 8C/21/2017

žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich
rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu. Práve naopak,
názor súdu prvej inštancie je v súlade s konštantnou judikatúrou súdov v obdobných veciach, pričom
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/70/2017 zo dňa 15.02.2018 a rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/78/2018. Rovnako žalovaní v 1. rade nesúhlasil s povinnosťou

súduprvejinštancievykladať§12zákonač.527/2002takýmspôsobom,abysúdodstraňovalnedostatky
právnej úpravy o dobrovoľných dražbách a takýmto spôsobom poskytoval dostatočnú právnu ochranu
žalobcov ako spotrebiteľom. Uvedené má žalovaný v 1. rade za to z dôvodu, že záver, že súd nemôže
rozhodovať o určení ceny predmetu dražby, si osvojila početná judikatúra, a to aj súdov vyšších inštancií.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa taktiež môžu brániť žiadosťou o súdnu ochranu v zmysle ust. § 21 ods. 2

zákona č. 527/2002 Z. z. Žalovaný v 1. rade bol taktiež toho názoru, že v danom prípade nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalovaný od počiatku tvrdil, že žaloba
je nedôvodná. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné rozporovať, či nerozporovať žalobcom predložené
znalecké posudky. Žalobcom teda uvádzaný prvý dôvod jednoznačne nie je dôvod hodný osobitnéhozreteľa. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na osobné a rodinné pomery žalobcov, v danom prípade ide podľa
názoru žalovaného v 1. rade o ťažko uveriteľný dôvod a ničím nepodložené tvrdenie, nakoľko žalobcovia
vedú, resp. viedli viaceré súdne konania, ktorých sú sami iniciátori, a to v zastúpení advokátom.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že namiesto toho, aby žalobcovia uhrádzali svoju pohľadávku voči
žalovanému v 1. rade, z titulu poskytnutého úveru, investujú svoje finančné prostriedky na právne služby
v nimi vyvolaných sporoch. Na základe uvedeného bol žalovaný v 1. rade toho názoru, že je potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

9. K žalobcami podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že
žalobca v prípade, ak sa domnieval, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, mal byť
aktívny a označiť ju. V danom prípade bol však žalobca absolútne pasívny, žiadnu neprijateľnú
zmluvnú podmienku pred súdom neoznačil. Nie je totiž možné a zároveň ani žiaduce prenechávať
celkovú zodpovednosť za úspech v spore na súd len z toho dôvodu, že žalobca je spotrebiteľom.
Ohľadne nepripustenia zmeny žaloby žalovaný v 2. rade uviedol, že v danom prípade súd automaticky

nie je povinný vyhovieť každej žiadosti o zmenu žalobného petitu. Vyhovie len v tom prípade, ak
zmena žalobného petitu je relevantná pre dané konanie a má s daným konaním súvis a napokon
za predpokladu, ak na zmene žalobného petitu existuje naliehavý právny záujem. V prípade zmeny
žalobného petitu je nevyhnutné posudzovať túto zmenu v kontexte naliehavého právneho záujmu žaloby
ako takej. Pri skúmaní existencie neliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
a či snáď, len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne
konanie alebo konania. Ust. § 143 Civilného sporového poriadku nevylučuje možnosť súdu v prípade,
ak zistí neopodstatnenosť zmeny žalobného petitu z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu
žaloby ako takej, zamietnuť aj návrh na zmenu žalobného petitu. Aj žalovaný v 2. rade je toho názoru,

že v danom prípade na celom konaní neexistuje naliehavý právny záujem a rovnako ani na zmenu
žalobného petitu neexistuje naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného v 2. rade, subjekty
dražobnéhoprocesumajúdostatočnýpriestorrealizáciesvojhovplyvunaohodnoteniepredmetudražby.
V rámci dražobného procesu sú to predovšetkým námietky proti znaleckému posudku, ktoré môže
vlastník uplatniť a súčasne aj žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Čo sa

týka poučenia o možnosti podania námietky proti znaleckému posudku, takáto námietka je absolútne
irelevantná z dôvodu, že žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách ani iného právneho
predpisu neustanovuje dražobníkovi povinnosť upozorniť ho na predmetné právo. Na základe vyššie
uvedeného aj žalovaný v 2. rade navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Sporové strany podanie písomnej odvolacej repliky ani dupliky nevyužili.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 34 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto

a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správnyprávnyzáver.Keďžeanivpriebehuodvolaciehokonaniasanatýchtoskutočnostiachaprávnych

záveroch nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na
ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací

súd uvádza nasledovné.

14. Odvolací súd odmietol odvolanie proti výrok č. I. o zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny petitu
žaloby z dôvodov, že voči predmetnému výroku odvolanie nie je prípustné a správne o tejto skutočnosti
aj sporové strany poučil súd prvej inštancie. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby

a návrh na jej pripustenie zamietol, nemohol spôsobiť naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
ods. 2 Civilného sporového poriadku a to z dôvodu, že § 143 Civilného sporového poriadku nevylučuje
možnosť, že ak súd prvej inštancie zistí v priebehu sporového konania absenciu naliehavého právneho
záujmu žaloby a na tomto názore zotrvá aj voči podanému návrhu na zmenu žalobného petitu, umožňujetoto procesné ustanovenie súdu prvej inštancie zamietnuť nielen samotnú žalobu, ale aj v priebehu
sporového konania podaný návrh na zmenu žalobného petitu. Uvedený procesný postup má logickú
náväznosť v prípade, že u oboch petitov súd prvej inštancie vzhliadne absenciu naliehavého právneho

záujmu.

15. K prvej odvolacej námietke žalobcov odvolací súd uvádza, že predmetom sporu bola skutočnosť,
či súd môže určiť hodnotu predmetu dražby pre účely dobrovoľnej dražby. K takémuto predmetu
samotného konania je úplne irelevantná skutočnosť, či úverová zmluva alebo záložná zmluva obsahujú

alebo neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že
žalobcovia v priebehu sporového konania neoznačili žiadnu konkrétnu zmluvnú podmienku, ktorú by
bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. K druhej odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nepripustil ako dôkaz súkromný
znalecký posudok, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na právny záver súdu prvej inštancie, že nie

je v právomoci súdu určiť všeobecnú hodnotu predmetu dražby, bol správne zvolený procesný postup
zo strany súdu prvej inštancie, keď nepripustil ako dôkaz ďalší súkromno-znalecký posudok, ktorý pre
predmetný záver súdu prvej inštancie nemal žiaden podstatný význam a takýmto postupom ani nemohlo
dôjsť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces.

17. K tretej odvolacej námietke, že z postupu súdu prvej inštancie a vydaním opačného rozhodnutia, ako
bolo vydané rozhodnutie na tamojšom súde v Poprade pod sp. zn. 8C/21/2017 odvolací súd konštatuje,
že nedošlo k narušeniu princípu právnej istoty ani dôvery žalobcov v 1. a 2. rade v spravodlivé súdne
konanie z dôvodu, že právny záver všeobecného súdu obsiahnutý v jeho rozhodnutí nie je záväzný pre
iný súd prvej inštancie. Nedošlo teda z pohľadu odvolacieho súdu k akémukoľvek odklonu od ustálenej

rozhodovacej praxe súdov.

18. K štvrtej odvolacej námietke ohľadne pochopenia významu a zmyslu ust. § 12 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z.z. a k požiadavke žalobcov, aby súdy ústavne konformným spôsobom odstránili nedostatky
právnej úpravy v dobrovoľných dražbách a tým poskytli právnu ochranu žalobcom, odvolací súd uvádza,

že zo zákona o dobrovoľných dražbách, konkrétne z ust. § 12 ods. 5 a § 21 ods. 2 predmetného zákona
vyplýva, že existujú dostatočné záruky smerujúce k tomu, aby hodnota nehnuteľností bola stanovená
objektívne, pričom v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje aj odvolací súd, že stanovenie ceny
predmetu dražby prostredníctvom znaleckého dokazovania v súdnom konaní, za týchto okolností nie
je možné. Zmaril by sa tým zmysel samotného konania v dobrovoľnej dražbe, ktorý ma uspokojiť

efektívnym spôsobom (vrátane primeraného časového faktoru) oprávnené požiadavky veriteľa, ktorého
nároky neboli uspokojené, a preto je nutné prikročiť k dobrovoľnej dražbe. Súd v súdnom konaní môže
taktiež využiť len ten okruh znalcov, ktorí sú zapísaní v zozname znalcom vedenom Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a nemá iné možnosti než dražobník, pokiaľ ide o okruh osôb, ktoré
prichádzajú do úvahy, aby znalecký posudok podali. V tejto súvislosti nemožno apriórne vychádzať z

predpokladu, že znalecký posudok, ktorý ocení nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, na základe
dražobníka bude neobjektívny a jeho objektívnosť možno dosiahnuť len v súdnom konaní tak, ako to
vlastne vo svojej podstate predmetnou žalobou naznačujú žalobcovia. Odvolací súd je taktiež toho
názoru, že súdne konanie o určenie hodnoty nehnuteľnosti má byť prostriedok „ultima racio“ a to až v
tom prípade, ak vlastník vyčerpá všetky dostupné možnosti a prostriedky, ktoré odvolací súd už vyššie

konštatoval. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď nepripustil súkromno-znalecký posudok
na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti a z toho istého dôvodu znalecké dokazovanie navrhované
žalobcami nenariadil ani odvolací súd. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách,vlastníkmáprávonapodanienámietokzapredpokladu,aksadomnieva,žeznaleckýposudok
má určité vady. Môže proti nemu uplatniť námietky, alternatívne môže podať sťažnosť voči znalcovi na

MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,ktorývediezoznamznalcov,prekladateľovatlmočníkov
alebo podať na znalca trestné oznámenie. Rovnako ust. § 21 ods. 2 umožňuje žalobcom podať žalobu
o určenie neplatnosti dražby, v rámci ktorej je poskytnutá súdna ochrana spočívajúca v tom, že v danom
konaní súd okrem iného skúma aj to, či boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
vrátane ustanovení o ohodnotení nehnuteľností. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom

súdu prvej inštancie, že nie je v právomoci súdu určovať hodnotu predmetu dražby, naviac, keď nie je
zrejmé, kedy sa dražba vôbec bude konať s prihliadnutím na skutočnosť, že posudok nesmie byť starší
ako 6 mesiacov. Aj z uvedených dôvodov správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia v 1. a2. rade nemajú naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, resp. zmeny žaloby, ktorú v konaní
navrhovali.

19. Taktiež piata odvolacia námietka nebola dôvodná. Žalobcami požadované zohľadnenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP odvolací súd nevzhliadol, pričom skutočnosť,
že žalobcovia sa rozhodli podať žalobu vo veci, v ktorej nemajú naliehavý právny záujem, nemôže
byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Rovnako ním nemôžu byť osobné
a rodinné pomery žalobcov, na ktoré žalobcovia poukazujú z dôvodu, že tieto neboli v konaní, či už

pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom riadne preukázané, a teda odvolací súd nemal na
základe, akých konkrétnych tvrdení, resp. predložených listinných dôkazov vyhodnotiť konkrétny dôvod
hodný osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil, že nie je namieste aplikácia ust.
§ 257 CSP.

20. Za týchto okolností správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu v celom rozsahu zamietol

a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku, aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.

1 CSP, pričom odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v 1. a 2. rade, proti neúspešným žalobcom v 1.
a 2. rade v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).