Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918204179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918204179.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej
veci žalobkyne R. N.Ľ., Y.. XX. XX. XXXX, L. E. XXX XX J. XX, zastúpenej občianskym združením Právna
pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 200/12, 082 71 Lipany, IČO: 50 951 947 proti žalovanému
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne
zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou zo dňa 06. 09. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2018 sa žalobkyňa domáhala
určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere - dobrá pôžička č. 1499721075 uzavretá medzi
ňou a žalovaným dňa 23. 09. 2014 je neplatná. Svoj v žalobe uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila
tým, že žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek uzavrel s
ňou ako spotrebiteľom dňa 23. 09. 2014 Zmluvu o úvere - dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni v sume 10.000,-
Eur. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu
dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorej
dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Žalobkyňa poskytnuté finančné
prostriedky poskytla matke svojho bývalého priateľa p. Andrei Tonhajzerovej, ktorá sa zaviazala, že tento
dlh uhradí. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je YURA ELTEC Corporation
Slovakia, s.r.o. (ďalej aj ako „zamestnávateľ žalobkyne“) výkonu zrážok z jej mzdy, na základe žiadostí
o zrážky zo mzdy, ktoré doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobkyne. Žalovaný odôvodnil
svoje žiadosti existenciou údajných dlhov žalobkyne voči žalovanému zo Zmluvy o úvere - dobrá pôžička
č. XXXXXXXXXX, pričom zamestnávateľovi žalobkyne zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy
k predmetnej zmluve.

2) Podľa vyjadrenia žalobkyne je predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nutné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku tvoriacu súčasť spotrebiteľského vzťahu, a preto je neplatná v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené je odôvodnené na základe nasledovných skutočností:

3) Samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia
dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú
požiadavku poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie
voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch

uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým
právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže samovoľne uplatňovať ním
určenú výšku dlhu, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi (mnoho krát ide o dlh neexistujúci vzhľadom na
bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv o úvere uzatváraných žalovaným so spotrebiteľmi), a to v časovo
neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi
zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo mzdy prestať. Týmto, na základe
neobmedzenej vôle môže žalovaný vymáhať od žalobkyne dlh, ktorý neexistuje, resp. dlh, ktorého výšku
si sám určí. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy táto stráca právo
disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Žalobkyňa
uvádza, že žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne k realizácii zabezpečovacieho prostriedku,
čím dochádzalo bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Žalobkyňa zdôrazňuje, že
nemala možnosť nijako zmeniť text predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne vylúčiť účinnosť
niektorého z jej ustanovení. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná
podmienka aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Žalobkyňa
poukázala na niektoré z nich, a to na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn.
25 CoPr/5/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 10. 2012 sp. zn. 3Co/353/2012,
rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 02. 2013 sp. zn. 12C/68/2012, rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 13. 03. 2013 sp. zn. 17C/91/2012 a rozhodnutie Okresného súdu Svidník zo dňa 17.
07. 2013 sp. zn. 6C/144/201. Žalobkyňa si zároveň dovolila podporne poukázať aj na to, že aj keď v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere právne predpisy výslovne nedeklarovali, že zabezpečenie
záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tento stav
bol zmenený novelou zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o
ochrane spotrebiteľa“), ktorý v § 5a ods. 1 znie: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v
prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Výslovné uvedenie
neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je individuálne
dojednaná v zákone o ochrane spotrebiteľa, jednak potvrdzuje správnosť rozhodovacej praxe súdov SR,
ktoré dohodu o zrážkach zo mzdy považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pred účinnosťou
citovaného ustanovenia na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a zároveň
precíznejšie napĺňa ciele smernice Rady č. 93/13 EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských vzťahoch.

4) Tunajší súd následne uznesením č. k. 16C/34/2018-20 zo dňa 20. 11. 2018 podľa § 167 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) žalovaného vyzval, aby sa v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 25. 10. 2018 a ak
uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5) Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22. 01. 2019 (na č. l. 25 a nasl.
p. v.). Uviedol, že žalobkyňa svoje podanie odôvodňuje tým, že údajne dohoda o zrážkach zo mzdy je
neurčitá a žalovaný si na jej základe môže svojvoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, ktorý eviduje
voči spotrebiteľovi. Predmetné tvrdenie žalobkyne však nie je pravdivé. Nie len, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu je platným úkonom, nakoľko plne zodpovedá požiadavkám
platnosti v zmysle ustanovenia § 5a zákona č. 250/2005 Z. z., ale súčasne žiadnym spôsobom
neumožňuje svojvôľu na stane žalovaného. Práve naopak, dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
včasné splnenie záväzku dobrovoľne neplatiaceho spotrebiteľa, čím mu znižuje inak narastajúce úroky,
nie len zmluvné, ale i zákonné z omeškania. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa tvrdenia žalovaného
uzatvorená riadne. Bola uzatvorená v písomnej forme samostatnej listiny. Žalobkyňa ako zmluvná
strana zároveň vyhlásila, že si dohodu o zrážkach zo mzdy riadne prečítala, jej obsahu porozumela a
vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Žalobkyňa tým prejavila slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy, a to na zabezpečenie poskytnutého úveru. Podľa ustanovenia § 551 Občianskeho
zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov platná, ak bola uzatvorená v písomnej
forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu. Žalovaný má za to, že so žalobkyňou uzatvorili
dohodu zrážkach zo mzdy riadne, nakoľko zachovali zákonom požadovanú písomnú formu. Zákon

nevyžaduje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy vo forme samostatného dokumentu. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše,
právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia
záväzku. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo
mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a
teda aj dohody o zrážkach zo mzdy, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov neobsahoval žiadne obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Na zmluvu o úvere ako i v nej obsiahnutú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné aplikovať
právne normy platné a účinné v čase jej podpisu. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným
právnym inštitútom, nie je podľa názoru žalovaného bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú
alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal žalovaný
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/5/2018. Podľa vyjadrenia žalovaného názor
žalobkyne, ktorý opiera o rozsudky Krajských súdov neobstojí, nakoľko tieto rozsudky sa týkajú úplne
iného skutkového stavu, a to prípadov, kedy dohoda o zrážkach zo mzdy nebola vo forme samostatného
právneho úkonu, ale bola uzatvorená ako priama súčasť Zmluvy o úvere. Žalovaný v danom prípade
odkazuje aj na argumentáciu Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/90/2018, podľa ktorého v obdobnej
veci žalovaného takto uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neplatnú alebo
neprijateľnú zmluvnú podmienku len preto, že je obsiahnutá priamo v texte uzatvorenej zmluvy alebo
menším písmom a pod., keďže úprava textu tejto dohody je porovnateľná s ostatným obsahom zmluvy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v tomto prípade obsahom rozsiahlych všeobecných zmluvných
podmienok, ale je priamo súčasťou textu neveľkej zmluvy o úvere v rozsahu dvoch strán formátu A4.
Takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy preto nemohla ujsť pozornosti žalobkyne a nemožno ju
považovať za individuálne nedojednanú, keďže v prípade nesúhlasu mohla žalobkyňa zmluvu ako celok
odmietnuť uzatvoriť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa vyjadrenia žalovaného uzatvorená riadne
a platne. Žalovaný pri jej uzatváraní postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby dopad na žalobkyňu
(spotrebiteľa) nemohol zhoršiť jeho situáciu.

6) Následne žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že zrážkami zo mzdy sa nezasiahne
do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy majú
vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom
splácaní dlhu žalobkyňa pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jej poskytnutého úveru, jej
ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná
priamo z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože
len zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa súhlasila pri podpise
zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom zmluvy o úvere odkonzultovala tak, aby nijak nesťažili
jej ekonomické postavenie. Znamená to, že ak žalobkyňa ako dlžník riadne splácala úver, jej mesačná
splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu,
že žalobkyňa ako dlžník riadne úver nesplácala. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/15/2016. Neposudzovanie dohody o zrážkach zo
mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako neprijateľnú,
tak podľa vyjadrenia žalovaného odporuje nie len ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne
stanovuje nerovnováhu strán sporu v prípade, pokiaľ je ňou spotrebiteľ. Pritom nadmernú „opateru“
spotrebiteľa ako nedôvodnú a nesprávnu skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.
zn. PL ÚS 11/2016, „podľa ktorého termín ochrana spotrebiteľa sa vo svojom štandardnom význame v
zásade vzťahuje na nekalé podmienky. Ochrana spotrebiteľa pri neprijateľných podmienkach vychádza
z nerovnakej vyjednávacej pozície spotrebiteľa už na začiatku vytvárania zmluvného vzťahu. Z toho
vychádza vnútroštátne právo, ako aj smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Veriteľ (dodávateľ v spotrebiteľskej terminológii) si vzhľadom na svoju
faktickú silu môže presadiť do zmluvy rôzne asymetrické podmienky (bod 9.1), následne ich uplatňovať
a spotrebiteľ si toho nemusí byť vedomý. Ide tu v širšom slova zmysle vlastne o zneužívajúce konanie
veriteľa v rozpore s dobrými mravmi, takže zásah súdu ex offo pri nekalých podmienkach podobne
ako v nemeckej judikatúre vychádza v podstate z § 39 Občianskeho zákonníka, resp. z verejného
poriadku. Mnohé určite závažné argumenty národnej rady (bod 9.1, bod 11.1) sa vzťahujú na zmluvnú
fázu vzťahu veriteľ - spotrebiteľ. Z týchto príkladov vyplýva, že národná rada chcela udeliť dlžníkovi
akési procesné odpustenie dlhu, ale počínali si pritom zjednodušujúco a v tomto zmysle svojvoľne,
pretože premlčanie nie je kľúčovým medzníkom medzi oprávnenými a neoprávnenými dlžobami, a nie
každý dlh musel pochádzať z emotívnych príkladov, ktoré národná rada predložila. Spotrebiteľom môže
byť napríklad aj advokát proti veriteľovi, ktorý je obuvníkom. Spotrebiteľské právo je zaiste súčasťou

vytvárania spoločenskej kohézie, ale aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou
vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov (veriteľov) stavia akoby na stranu tých „zlých“ a
spotrebiteľov na stranu tých „ublížených“. Podľa poznatkov zo súdnej praxe však právna úprava svojím
nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom - spotrebiteľom poskytne pomoc, zatiaľ
čo tí zodpovednejší sa často na pojednávanie dostavia (alebo už vo vyjadrení k žalobe) a dlh uznajú, čo
podľa procesného práva vedie automaticky k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie“.“

7) Zo zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 173,- Eur anuita
a 10,10 Eur poistenie úveru. Podľa bodu 2.3 dohody o zrážkach zo mzdy má žalovaný právo na výplatu
zrážok vo výške mesačnej úhrady podľa zmluvy o úvere, t.j. maximálne 183,10 Eur, pričom dohoda o
zrážkach zo mzdy uvádza, že banka má právo maximálne na výplatu zrážok zo mzdy vo výške, ktorá sa
môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Žalobkyňa a žalovaný tak uzatvorili dohodu o zrážkach zo
mzdy vo forme samostatnej, od zmluvy o úvere oddelenej listiny, v písomnej forme, pričom žalobkyňa
bola poučená o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný uvádza, že zo zmluvy o úvere
nevyplýva povinnosť žalobkyne uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo
žiadosti o úver. Nakoľko táto je sama o sebe samostatným úkonom, žalovaná mala možnosť predmetnú
dohodu kedykoľvek odmietnuť. Žalovaný si dovolil apelovať na potrebu posudzovania úkonov a postupov
v danom spore s ohľadom na priemerného spotrebiteľa. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ podpísal
sám, dobrovoľne dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto predstavuje dokument obsiahnutý na nie viac ako
jeden a pol strane. Nejde teda o obsahovo rozsiahly dokument, ktorý by bol náročný na preštudovanie
a pochopenie priemernému spotrebiteľovi. Dobrovoľnosť potvrdzuje aj bod 3 písm. D formulára pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, nakoľko uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nie je
podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Nie sú teda ani pravdivé tie tvrdenia žalobkyne, že by nemala
možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Že túto možnosť nevyužila však nie je vinou
žalovaného a skutočnosti, ktoré žalobkyňa tvrdí nedokazujú neplatnosť uzatvorenej dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ podpísala aj body 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy,
podľa ktorých banka a dlžník vyhlasujú, že si riadne prečítali znenie tejto dohody, že v plnom rozsahu
porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý, že vyjadruje ich slobodnú
vôľu prostú akýchkoľvek omylov, že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných
podmienok. Podľa bodu 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy dlžník podpisom tejto dohody vyhlasuje, že
porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobkyňa tak vlastnoručne potvrdila, že
bola oboznámená o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumela. Vzhľadom na dikciu
zákona tak žalovaný podľa svojho názoru splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť dohody o
zrážkach zo mzdy. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania.

8) Následne uznesením č. k. 16C/34/2018-33 zo dňa 28. 01. 2019 tunajší súd podľa § 167 ods. 3 CSP
umožnil žalobkyni, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu
žalovaného k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22. 01. 2019 a uviedla ďalšie skutočnosti
a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9) Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom tunajšiemu súdu dňa 20. 02. 2019 (na č.
l. 38 a nasl. p. v.) žalobkyňa v prvom rade poukázala na zo, že žalovaný vo svojom podaní tvrdí, že
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ba práve naopak, že táto bola uzavretá v súlade so zákonom. K uvedenému tvrdeniu žalobkyňa uvádza,
že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere. Keďže žalobkyňa sa v čase uzavretia zmluvy nachádzala vo finančnej
tiesni a nutne potrebovala finančné prostriedky, jednoducho nemala na výber, či predmetnú dohodu
o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie predmetného úverového vzťahu uzatvorí alebo nie. Tvrdenie
žalovaného o tom, že text predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy absolvoval dojednanie o možnosti
ne/uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy ako podmienku uzavretia samotného úveru je potrebné podľa
názoru žalobkyne považovať za nanajvýš zavádzajúce, nakoľko žalobkyňa pri jej uzatváraní nebola
nijakým spôsobom o tejto možnosti poučená a nemala dostatok času si ju preštudovať. Žalovaný pri
uzatvorení zmluvy o úvere predložil spolu s touto zmluvou žalobkyni mnohé dokumenty, medzi inými
aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom z konania žalovaného nesporne podľa tvrdenia žalobkyne
vyplývalo, že všetky tieto dokumenty sú súčasťou samotnej zmluvy o úvere a bez podpísania niektorého
z nich nebolo možné túto zmluvu o úvere platne uzavrieť. Možnosť odmietnuť uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy tak treba skúmať z objektívneho hľadiska, pričom nepostačuje zakotvenie takéhoto
ustanovenia do textu zmluvy. Navyše žalobkyňa dôrazne poukázala na tú skutočnosť, že samotný text

predmetnej dohody výslovne neustanovuje žiadnu možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť
bez toho, aby bola uzavretá zmluva o úvere. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje len
vyhlásenie, že účastníci tejto dohody ju uzatvárajú slobodne, vážne a súhlasia s jej ustanoveniami,
avšak z tohto ustanovenia nie je možné jednoznačne vyčítať, či uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy
je podmienkou uzavretia samotnej úverovej zmluvy alebo nie. Z uvedeného podľa názoru žalobkyne
vyplýva, že uzavretie tejto dohody o zrážkach zo mzdy nebolo riadne dojednané. K samotnej dohode o
zrážkach zo mzdy ďalej žalobkyňa uvádza, že jej obsah nemohla nijako ovplyvniť, nemohla ho zmeniť
ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia. Žalobkyňa sa domnieva, že samotné zabezpečenie jej záväzku
ako dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre
jej určenie predstavuje neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bez
uvedenia dlžnej sumy sa môže veriteľ hocikedy domáhať plnenia prostredníctvom zrážok zo mzdy a
v ľubovoľnej výške, ktorú si sám určí. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že k takýmto praktikám v
praxi často dochádza najmä u žalovaného, ktorý sa prostredníctvom obdobnej dohody o zrážkach zo
mzdy domáha plnení v horibilných výškach, na ktoré navyše často krát nemá žiaden právny nárok,
čím sa bezdôvodne obohacuje, ale najmä protiprávne a neprimerane zasahuje do majetku svojich
dlžníkov a znemožňuje im tým schopnosť zabezpečiť si voje základné potreby a potreby svojich rodín.
Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa názoru žalobkyne neurčitým právnym úkonom, a to z
toho dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže samovoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, ktorý
eviduje voči spotrebiteľovi, a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou
žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom
zrážok zo mzdy prestať. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak žalovaný stavia spotrebiteľa do pozície,
kedy tento stráca právo disponovať so svojím príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného
právneho základu. Na základe uvedeného je tak potrebné predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy
považovať v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre jej priamy rozpor s
dobrými mravmi i so zákonom. O neplatnosti obdobnej dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté
slovenskými súdmi v mnohých prípadoch, napr. v rozhodnutí Krajského súdu Prešov zo dňa 01. 06.
2016 sp. zn. 3Co/328/2015, rozhodnutí Krajského súdu Nitra zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn. 25CoPr/5/2014,
rozhodnutí Krajského súdu Košice zo dňa 31. 10. 2012 sp. zn. 3Co/353/2012, uznesení Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 14Co/65/2015-167, rozhodnutí Krajského súdu Košice zo dňa
19. 06. 2018 sp. zn. 6Co/13/2018 a rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2018
sp. zn. 17Co/351/2017.

10) Žalobkyňa ďalej opätovne poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Nepopiera, že predmetné ustanovenie zákona v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere
nebolo v právnom poriadku Slovenskej republiky výslovne uvedené, avšak jeho neskoršie zakotvenie
v právnom poriadku Slovenskej republiky správnosť rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky,
ktoré pred účinnosťou tohto ustanovenia deklarovali neplatnosť obdobných dohôd o zrážkach zo mzdy
z dôvodu, že pred uzavretím tejto dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ nepoučil spotrebiteľa ako dlžníka
o dôsledkoch jej uzavretia a o možnosti ju odmietnuť. Výslovné uvedenie neprijateľnosti zabezpečenia
záväzku spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá nie je individuálne dojednaná v zákona
o ochrane spotrebiteľa, jednak potvrdzuje správnosť rozhodovacej praxe súdov SR, ktoré dohodu
o zrážkach zo mzdy považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj pred účinnosťou citovaného
ustanovenia na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, a zároveň precíznejšie
napĺňa ciele smernice Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských
vzťahoch. Žalobkyňa poukazuje na to, že vyššie uvedené tvrdenie podporuje aj rozhodnutie Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 08. 2015 č. k. 14Co/641/2015-50. Na základe uvedených skutočností
je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka,
a teda je neplatná.

11) Žalovaný sa vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 2019 (na č. l. 51 a nasl. p. v)
vyjadril k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 15. 02. 2019. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmluve o
úvere dohodnutá platne a primerane. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou tak, aby dopad na
žalobkyňu (spotrebiteľa) nemohol zhoršiť jej situáciu. Uvedené aj naďalej žalobkyňa odmieta preukázať.
Jej argumentácia je všeobecná a nepreukázaná. Žalobkyňa tvrdí, že nemala dostatok času si dohodu o
zrážkach zo mzdy prečítať a nebola o nej poučená. Žalovaný uvedenú skutočnosť popiera. Každý dlžník
však dostane dokumentáciu na naštudovanie, avšak je výlučne na vôli dlžníka, či si text prečíta, alebo
nepričíta. Za to, či svoje právo dlžník využije veriteľ nezodpovedá. Nie je ani povinnosťou veriteľa dlžníka
nútiť oboznámiť sa s právnym úkonom, aký podpisuje. Priamo v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené,

a to v bode 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy, že dlžník podpisom tejto dohody vyhlasuje, že porozumel
všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ podpísala aj
body 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorých banka a dlžník vyhlásili, že si riadne prečítali
znenie tejto dohody, že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný
a určitý, že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov, že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani
za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa potvrdila, že dohode o zrážkach zo mzdy porozumela,
vyhlásila, že porozumela všetkým jej dôsledkom. Je teda podľa vyjadrenia žalovaného zjavné, že jej
tieto vopred boli ozrejmené, v opačnom prípade by tiež nemohla podpísať, že dohode o zrážkach
zo mzdy porozumela a aj všetkým jej dôsledkom. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že žiaden text neobsahuje
možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť bez toho, aby bola uzavretá zmluva o úvere. Toto
tvrdenie žalobkyne je pravdivé, bez hlavného záväzku, akým je zmluva o úvere nemôže vzniknúť
vedľajší záväzok, ktorý slúži na zabezpečenie hladného záväzku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez
zmluvy o úvere existovať nemôže a ani nemohla. Naopak však zmluva bez dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorená bola, a to vyplýva aj z formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.
Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere žalobkyňa prevzala, čo potvrdila svojim
podpisom aj na zmluve o úvere. Z časti 2 písm. G vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa na
uzatvorenie zmluvy o úvere ako podmienka nevyžadovala. Žalovaný v súvislosti s uvedeným podotkol,
že spravidla to býva tak, že dlžník v túžbe po finančných prostriedkoch súhlasí so všetkým, čo mu
je ponúkané, azda i bez rozmyslu. Následne však sa mu prestane chcieť úver splácať a prichádzajú
pasívne žaloby i v tomto duchu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko sa dlžník domnieva,
že tak sa úplne vyhne povinnosti úver splatiť. Pokiaľ ide o určitosť dohody o zrážkach zo mzdy a
svojvôľu v určovaní výšky dlhu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa neuvádza pravdivé informácie. Z dohody
o zrážkach zo mzdy presne vyplýva, aký dlh je ňou zabezpečovaný. Ide o dlh zo zmluvy o úvere, ktorá
nemá neobmedzené hranice. Výška dlhu pritom závisí od toho, koľko žalobkyňa uhradila dobrovoľne.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu
trov konania.

12) Súd následne dňa 26. 06. 2019 pojednával a vec rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

13) Na pojednávaní vo veci samej právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa podpísala so
žalovaným zmluvu o úvere dobrá pôžička dňa 23. 09. 2014. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o
zrážkach zo mzdy a rozhodcovská zmluva. Nakoľko bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá na vopred
pripravenom formulári, zástupca žalobkyne a žalobkyňa sa domnievajú, že sa v danom prípade jedná
o neprijateľné zmluvné podmienky a z toho titulu žalobkyňa takto podpísanú zmluvu resp. dohodu o
zrážkach zo mzdy vníma ako neplatnú. Z dôvodu, že táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným, treba ju vyhlásiť za neprijateľnú a v konečnom dôsledku za
neplatnú. Žalovaný apeluje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola riadne uzavretá, s týmto názorom
by žalobkyňa aj súhlasila, avšak v tom prípade, keby to bolo v jej možnostiach, že by predmetnú zmluvu
mohla meniť, resp. inak zasahovať do jej obsahu, prípadne ju odmietnuť, čo však nie je tento prípad. Na
základe uvedeného zástupca žalobkyne uviedol, že i naďalej trvajú na podanej žalobe.

14) Počas svojej výpovede na pojednávaní vo veci samej žalobkyňa poukázala na to, že v jeden deň
bola jej žiadosť na schválenie úveru zo strany žalovaného zamietnutá a hneď na druhý deň sa jej ozvala
pani z banky žalovaného, že jej žiadosť o úver schvaľujú s tým, aby prišla do pobočky žalovaného
v Rimavskej Sobote a podpísala dokumenty, ktoré jej boli predložené. Dotyčná pani jej k uvedeným
dokumentom nič bližšie nevysvetlila, nevysvetlila jej napr. ani úrokovú sadzbu, jediné čo si od žalobkyne
pýtala, resp. zisťovala boli osobné údaje žalobkyne. Žalobkyňa apelovala na to, že jej k dokumentom,
ktoré podpisovala nebolo zo strany žalovaného nič bližšie vysvetlené.

15) Na otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom toho, ktorá zo žalobkyni podpísaných zmlúv jej
nebola pracovníčkou banky vysvetlená žalobkyňa uviedla, že jej žiadna zo zmlúv vysvetlená nebola.
Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom toho, na základe čoho žalobkyňa vykonávala
mesačné splátky úveru žalobkyňa uviedla, že jej bol v banke vytvorený účet, z ktorého jej boli mesačne
strhávané finančné prostriedky. Zo strany zamestnankyne banky bola žalobkyni oznámená iba výška
úveru, doba splácania a výška splátky. Žiadne ďalšie skutočnosti jej neboli bližšie vysvetlené. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného ohľadom toho prečo žalobkyňa prestala splácať úver, žalobkyňa
poukázala na to, že predmetný úver si vzala pre matku svojho bývalého priateľa, ktorá sa dostala do
zlej finančnej situácie a úver prestala splácať z toho dôvodu, že na to neboli finančné prostriedky. Ďalšie

dôvody žalobkyňa už nechcela konkretizovať. Vzápätí na otázku svojho zástupcu ohľadom toho, prečo si
žalobkyňa brala úver menovaná odpovedala, že si ho brala z toho dôvodu, aby pomohla matke bývalého
priateľa. Na otázku svojho zástupcu, či má žalobkyňa právne vzdelanie, žalobkyňa uviedla, že nemá
žiadne právne vzdelanie.

16) Právny zástupca žalovaného na vyššie uvedenom pojednávaní konštatoval, že sa pridržiavajú
svojich doteraz súdu predložených vyjadrení. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola so
žalobkyňou uzavretá majú za to, že sa jedná o platnú dohodu, ktorá bola uzavretá vo forme samostatnej
listiny. Zastávajú názor, že žalobkyňa si predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy riadne prečítala,
porozumela jej obsahu a na znak týchto skutočností ju následne aj podpísala. Na základe uvedeného
majú za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť
a uplatnil si náhradu trov konania.

17) Súd okrem výsluchu žalovanej vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo
dňa 06. 09. 2018, Zmluvou o pôžičke dobrá pôžička č. 1499721075 zo dňa 23. 09. 2014, Dohodou
o zrážkach zo mzdy zo dňa 23. 09. 2014, potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o vykonaných
zrážok, splnomocnením žalobkyne udeleným jej zástupcovi zo dňa 11. 06. 2018, výsledkami lustrácie
žalobkyne v Sociálnej poisťovni, Registri obyvateľov a v ZVJS, výsledkami lustrácie žalobkyne v Agende
občianskych preukazov, vyjadrením žalovaného k žalobe doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 01. 2019,
výpisom zástupcu žalobkyne z evidencie občianskych združení, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 15. 02. 2019, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 15. 03. 2019
a substitučným plnomocenstvom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26. 03. 2018, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

18) Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Keďže
žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti, tak sa súd v prvom rade musel vysporiadať s
otázkou, či takáto žaloba žalobkyne je prípustná a či je možné ďalej sa ňou zaoberať. Podľa ustanovenia
§ 137 CSP platného a účinného od 01. 07. 2016 je úplne nová koncepcia zakotvená v písmenách
c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písm. d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) tohto ustanovenia
vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ako v dôvodovej
správe uvádza zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písm. d) tohto ustanovenia patria napríklad
Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a podobne. Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej
skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má
určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP ako aj jeho výkladu a zo zisteného
skutkového stavu mal súd za to, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nie je dôvodná, keďže určenia právnej skutočnosti, ktorou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako
právny úkon závislý od vôle osôb, sa možno domáhať len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobkyňa neuviedla žiaden osobitný predpis, na základe ktorého by sa mohla domáhať v tomto súdnom
spore neplatnosti uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako žalobu, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu ako procesne
neprípustnú zamietol. Vzhľadom na uvedený nedostatok žaloby sa už súd v odôvodnení rozsudku ďalej

nevyjadroval k pripomienkam a poznámkam vzneseným z oboch sporových strán v priebehu súdneho
sporu. Záverom súd iba poznamenáva, že nakoľko zo samotného všeobecného tvrdenia žalovanej
možno vyvodiť, že realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy už došlo k porušeniu práva, určovacia žaloba
by tu už podľa názoru súdu nemala opodstatnenie aj z toho dôvodu, keďže dotknutý subjekt sa môže
domáhať napr. vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mohol získať žalovaný realizáciou tejto dohody.

20) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

22) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalovaný plný úspech, keďže žalobkyňou
podaná žaloba bola zamietnutá a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) .
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 4, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.