Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5020200207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomáš
Zboja, advokát so sídlom S. X, XXX XX Q., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený JUDr. Félix Neupauer, advokát so sídlom P. K. X/A, XXX XX O., o zaplatenie 103,20 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/18/2019-115
zo dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 103,20 € s úrokom
z omeškania 5 % ročne od 13.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi
priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že počas dopravnej nehody, ktorá sa stala 03.04.2018, bolo
poškodené motorové vozidlo U. D. S. škodcom Q. Y., ktorý bol poistený za zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. V dôsledku dopravnej nehody a škody
na motorovom vozidle poškodenej si táto musela požičať motorové vozidlo DACIA Lodgy za denné
nájomné 51,60 €. Uvedené vozidlo používala za účelom dochádzania do zamestnania a do školy v
období od 11.04.2018 do 20.04.2018 počas opravy jej motorového vozidla. Dĺžku vykonanej opravy
žalobca preukázal faktúrou servisnej organizácie GAPA Car, s.r.o. z 20.04.2018. Žalobca uzatvoril s
poškodenou Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej poškodená pohľadávku na náhradu
škody voči žalovanému vo výške 516 € postúpila na žalobcu, ktorý zaplatil za postúpenie pohľadávky

odplatu vo výške 516 €, čo zodpovedá výške fakturovanej sumy za prenájom náhradného motorového
vozidla. V zmluve bolo dohodnuté započítanie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu
voči poškodenej za nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla. Postúpenie pohľadávky
poškodená oznámila žalovanému podaním zo dňa 20.04.2018. Žalovaný na základe oznámenia
o postúpení pohľadávky akceptoval aktívnu legitimáciu na úhradu uplatnenej sumy, čo vyplýva z
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.04.2018 adresovaného žalobcovi. V zmysle oznámenia
žalovaný ukončil 26.04.2018 šetrenie poistnej udalosti, v prílohe listu pripojil výpočet výšky plnenia

v dĺžke 8 dní v sume 412,80 €. Poistné plnenie za ďalšie dva dni, počas ktorých bolo poškodené
motorové vozidlo v oprave, žalovaný nepriznal. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúra za vypožičanie
náhradného motorového vozidla neobsahuje počet najazdených kilometrov, súd oponoval, že žalobca
vozidlo zapožičiaval nezávisle od počtu najazdených kilometrov. Bolo preukázané dokazovaním, žežalobcovi, ktorý je právnym nástupcom poškodeného, vzniklo právo na poistné plnenie voči žalovanému
za obdobie celých 10 dní, keď poškodený musel používať náhradné motorové vozidlo a za ten čas
mu vznikla povinnosť zaplatiť nájomné za túto službu 516 €. V nadväznosti na uvedené súd preto

žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť škody za ďalšie dva dni používania náhradného
motorového vozidla vo výške 103,20 €. Zároveň mu priznal i nárok na úroky z omeškania s poukazom
na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania
rozhodol s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Označil rozsudok
prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, navyše i arbitrárny. Prvoinštančný súd síce vyslovil
právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre
správne posúdenie veci. Svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a to i napriek ustanovenia §
220 ods. 3 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S
poukazom na skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania zastal názor, že v predmetnom

súdnom konaní žalovaný nie je vecne aktívne legitimovaný. Z predložených dôkazov jednoznačne
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za vypožičanie
osobného motorového vozidla v celkovej sume 516 €, a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 524 OZ, podľa žalovaného poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej

by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko pohľadávku žalobcu pred
jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ.

K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, nakoľko z tejto jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi

následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú
následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo 20/2007 z 29.01.2008 so záverom, že nie je možné
uzatvoreniezmluvnéhovzťahupoukazovanéhožalobcom,nakoľkopredmetomzmluvyopostúpenímalo

byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), z pohľadu čoho je takýto právny úkon podľa
ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Za nesprávny považoval rozsudok prvoinštančného súdu i
vo výroku, ktorým žalobcovi priznal úroky z omeškania s odkazom na závery vyjadrené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z

omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Dovolací súd
zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods.
8 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej
v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. K otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/30/2019-147 z 25.04.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019, ako i skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni
škodcu, a preto za nesprávne a zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je napokon zrejmé aj z toho, že
čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. V čase pred podaním žaloby

žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky, pričom zo strany žalovaného bolo
poskytnuté čiastočné poistné plnenie, a teda nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol
nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Pokiaľ namietal
žalovaný arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, oponoval, že ani skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje snázoromsúduriadneodôvodnenýmvnapadnutomrozsudku,ešteneznamená,žetýmdošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline 13Cob/75/2018 z 19.09.2018. V zmysle zákona o PZP poškodený má nárok na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla),
dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v
dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle

zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal na početné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/220/2017 zo 17.01.2018. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 145/2017 dôsledne nerozlíšil omeškanie so splnením peňažnej povinnosti podľa § 1 ods.

2 zákona o PZP od omeškania so splnením nepeňažnej povinnosti poisťovateľa zakotvenej v § 11 ods.
8 zákona o PZP. V konkrétnej veci žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni. Nie je namieste aplikovať
ustanovenie § 11 ods. 7 po spojke „alebo“, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a
nie je dôvod jej preto doručovať ešte následné právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Pre

úplnosť dal do pozornosti ustanovenie § 153 a § 154 CSP s tým, že žalovaný sa v priebehu konania
do skončenia dokazovania vôbec nevyjadril k opodstatnenosti uplatnených úrokov z omeškania. Až v
odvolacom konaní poukázal na viac ako rok staré rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré mu muselo
byť známe už predtým.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný obsahom podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny
právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Za podstatné pre
rozhodnutie odvolací súd považoval, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni

škodcu, v žiadnom prípade nie k postúpeniu pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči
poškodenému ako dlžníkovi. Za nie bez významu tiež považoval, že žalovaný akceptoval postúpenie
pohľadávky, keď čiastočne poskytol poistné plnenie a toto poukázal na účet žalobcu ako postupníka.
Odvolací súd sa preto stotožnil s postupom prvoinštančného súdu i s odôvodnením jeho rozhodnutia, s
odkazom i na početné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline v obdobných právnych veciach. Pokiaľ ide

o namietané úroky z omeškania, jednak ide o novotu v odvolacom konaní, na druhej strane odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v planom znení
sankcionuje nesplnenie povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti zaplatiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V danom prípade
je potrebné odlíšiť sankcionovanie omeškania so splnením nepeňažnej od peňažnej povinnosti.

6. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd rozsudok prvoištančného súdu stotožniac sa s jeho
odôvodnením postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.

7. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)