Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Csp/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118282304
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6118282304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36
613 843 proti žalovaným: 1/ F. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr.
Branislav Bellan, advokát, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, 2/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G.
XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.160,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní majú voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.160,43 € s

príslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa23.10.2015
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými 15.7.2008 Zmluvu č. 352942173,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov. Žalovaní nesplnil v
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním
zo dňa 30.9.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.9.2015, pričom vyzval žalovaných
na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia

pohľadávky sumu vo výške 3.580,43 €, ktorá pozostávala z istiny 3.324,22 €, z riadneho úroku vo výške
210,59 € a úroku z omeškania vo výške 45,62 € a poplatku 42,- €. Ku dňu podania žaloby dlžná suma
predstavovala 1.160,43 €, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny 904,22 €, riadneho úroku vo výške
210,59 €, úroku z omeškania vo výške 45,62 €.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci 13.6.2018 rozhodol platobným
rozkazom.

3. Voči platobnému rozkazu podali aj žalovaný v rade 1), aj žalovaný v rade 2) odpor rovnakého znenia
s tým, že uviedli, že zmluvu neporušili, po telefonickej dohode z apríla 2018 sa dohodli s veriteľom, že
budú splácať ďalších 6 mesiacov po 100,- € mesačne a 26.6.2018 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.
telefonicky potvrdila, že majú pokračovať v mesačných splátkach po 100,- €.

4. K odporu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní nepredložili dôkazy, ktoré

by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa už žalovaní
nevyjadrili.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom
tak, že:

I. Súd konanie v časti istiny 1.000,- € zastavuje.

II. V ostatnej časti sa žaloba v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovaní majú voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku II., III. podal odvolanie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp.
v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval v
písomnom podaní odvolania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V prvom rade poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred

postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách ukladá a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Bolo preukázané, že žalovaní boli
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní (žalovaní boli v zmysle prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok v zmysle
predložených výziev postupcu a špecifikácie pohľadávky v nepretržitom omeškaní so splnením čo i

len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi najneskôr odo dňa 20.05.2014, kedy prestali
pohľadávku splácať spôsobom akým si to s postupcom dojednali, pričom k postúpeniu pohľadávky
došlo až dňa 23.10.2015, to je celkom jednoznačne po nepretržitom omeškaní s plnením čo i len
časti záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní) a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli
postupcom opakovane vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou

zo dňa 09.09.2015 a výzvou zo dňa 30.09.2015 označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti“, ku ktorej žalobca pripojil kópie doručeniek preukazujúcich doručenie tejto výzvy žalovaným.
Z uvedeného vyplýva, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
a k porušeniu bankového tajomstva. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 22.
júna 2017 sp. zn. II.ÚS 796/2016-65 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.05.2018 č.k.

5Co/351/2017-153.
V ďalšom poukázal na dojednanie vzájomných práv a povinností zmluvnými stranami odchýlne od ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách v súlade s ust. § 89 ods. 1 cit. zákona. V súvislosti s aplikáciou ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách na prejednávaný prípad poukázal na čl. I. bod 7 zmluvy o splátkovom úvere
č. 0352942173 a na čl. 19 bod 19.16. všeobecných obchodných podmienok. Nakoľko ust. § 89 ods. 1

Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení Zákona o
bankách, pričom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,
zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného
zákona, a to v čl. I. bode 7 zmluvy, resp. v bode 19.16. všeobecných obchodných podmienok. Na základe
uvedeného žalobca zastáva názor, že preukázanie splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona

o bankách v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a
povinnosti upravili v súdenom prípade odchýlne od ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
Zastáva názor, že záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi

bankou a klientom odchýlne od ustanovení Zákona o bankách, pričom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia
odchýlne od predmetného zákona. Súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak skúmal splnenie týchto podmienok napriek
tomu, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s ust. §

89 ods. 1 Zákona o bankách odchýlne od ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Nestotožňuje sa so súdnym výkladom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého podľa názoru
súdu môže byť v súlade s týmto ustanovením predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na
inú osobu len pohľadávka, ktorá je už splatnou. Žalobca považuje za nesporné, že peňažný záväzok(dlh) žalovaným vznikol už splnením záväzku postupcu, keď peňažný záväzok žalovaných vznikol už
poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech žalovaných. Dohoda zmluvných strán
o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach nemá

žiadny vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho
záväzku a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca na základe uvedeného považuje za absurdné, ak súd
pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu“ rozumie v prípade vracania poskytnutých
peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali
splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku (dlhu) zo zmluvy o úvere podľa názoru

žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v
prospech žalovaných, t.j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj
nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru.
Nestotožnil sa ani s výrokom súdu o nároku na náhradu trov konania, kedy súd priznal žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj napriek tej skutočnosti, že konanie bolo v
časti o zaplatenie 1.000,- eur zastavané z dôvodu, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania,

t.j. uhradili túto sumu po podaní žaloby. Podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 1.160,43 eur
s príslušenstvom. V dôsledku úhrady sumy vo výške spolu 1.000,- eur po podaní žaloby, bola podaná
žaloba zobratá čiastočne späť a konanie bolo súdom v tejto časti zastavené. Žalobca zastáva názor, že
v zastavenej časti konania žalovaní procesne zavinili zastavenie konania a súd mal preto v tejto časti
žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalovaná v 1/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje v plnom rozsahu so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdu. Je toho názoru, že okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku právne korektným
spôsobom objasnil otázku aktívnej legitimácie žalobcu aj s poukazom na judikatúru súdov SR. Je toho
názoru, že žalobca v konaní nenaplnil všetky zákonné predpoklady domáhať sa zaplatenia finančnej
sumy v zmysle podanej žaloby. Predložené doklady nepreukazujú jeho aktívne konanie smerujúce k
naplneniu zákonných predpokladov spojených s postúpením pohľadávky. Ďalej poukázal na skutočnosť,

že žalobca v konaní nepredložil dôkaz o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách, čo znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti, ktorá
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017.

8. Žalovaný v 2/ rade sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v potvrdzujúcej časti výrok II., rozsudku okresného súdu uviedol, že:

Tak ako bolo vyššie uvedené, jedným z kľúčových právnych predpisov upravujúcich činnosť bánk na

Slovensku je zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje presne, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku
z úveru na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Banka musí
splniť niekoľko podmienok, 1./ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh splnil, 2./ ak je napriek
takejto písomnej výzve klient banky v omeškaní viac ako 90 dní čo i len s časťou dlhu, môže banka

pohľadávku postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Nebankové spoločnosti - inkasné spoločnosti, ktoré
bankovú licenciu nemajú, nemajú právo úver spravovať a teda ani vyhlásiť jeho mimoriadnu splatnosť.
Pokiaľ inkasné spoločnosti, ktoré pohľadávky na seba neplatne prevzali, následne úvery mimoriadne
zosplatnili, tak toto konanie inkasných spoločností je potrebné označiť za protiprávne.

10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého v predmetnom
prípade nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok potrebných k postúpeniu pohľadávky, a to
je podmienka, v zmysle ktorej musí byť klient písomne vyzvaný na splnenie dlhu. Pred súdom prvej
inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že prvá výzva na zaplatenie dlhu bola datovaná
09.09.2015 avšak nebolo preukázané doručenie výzvy žalovaným v 1/ a 2/ rade. Ďalšou výzvou bola

výzva zo dňa 30.09.2015, ktorou ale súčasne došlo k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru.11. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na § 89 ods. 1 Zákona o bankách a bod 19.16.
všeobecných obchodných podmienok tak na uvedenú novotu v odvolacom konaní odvolací súd nemohol
prihliadať s poukazom na ust. § 366 písm. d/ CSP. Odvolateľ uvedené skutočnosti mohol použiť už pred

súdom prvej inštancie ako prostriedok procesného útoku.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku
napadnutého odvolaním I. potvrdil ako vecne správny, s poukazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu

SR.

13. K zrušujúcemu výroku III., rozsudku okresného súdu krajský súd uviedol, že odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania je nepreskúmateľné.

15. Po zrušení časti rozhodnutia súdu prvej inštancie súd nariadil pojednávanie. Prítomnému právnemu

zástupcovi žalobcu nechal priestor, aby sa k rozhodnutiu krajského súdu vyjadril a následne rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na pojednávaní sa súd opätovne oboznámil s podaním
právneho zástupcu žalobcu žurnalizovanom na čl. 199 a 201 spisu s tým, že v procesnom návrhu
uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaný uhradili na účet žalobcu celkovo 3.520,- €, z ktorého
zistil, že žalovaní uhradili sumy pred podaním žaloby, teda v tejto časti žalobca zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP a v tejto časti priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, teda úspešní boli žalovaní a preto súd podľa
§ 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.