Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 18C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205484
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717205484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: 1. Q. C., rod. Č., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, V. N., 2. X. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, V.Á. N., právne
zastúpení:Mgr.PeterPiatnik,advokát,sosídlomNám.sv.Egídia29/69,05801Poprad,protižalovaným:
1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom: Bajkalská č.13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860
662, 2. Dom Dražieb s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zast. KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS/ ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom: Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 51
003 848 v konaní o určenie hodnoty nehnuteľnosti s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1.2. rade m a j ú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré
budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti a to: rodinný dom súp. č. XXX
postavený na pozemku C-KN pare. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417

m2 zastavané plochy a nádvoria, to všetko zapísané na L V č. XXX vedenom pre obec a k. ú. Spišská
Teplica na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny, je vo výške 244.000,- Eur. Zároveň žiadali, aby
súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1.. a 2. rade k náhrade
trov konania v rozsahu 100%.

2. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2 ako po diel z celku - k nehnuteľnosti a to:
rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc.

č. XXX/X o výmere 417 m2 zastavané plochy a nádvoria, to všetko zapísané na LV č. XXX vedenom
pre obec a k. ú. Spišská Teplica na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny. K nehnuteľnostiam
boli zriadené dve záložné práva v prospech žalovaného v 1. rade, a to na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok W. XXX/XXXX a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok W. XXXX/XXXX, ktoré sú zapísané v časti „C" cit. Listu vlastníctva. Žalovaný v 1.
rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním
poveril žalovaného v 2. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na LV č. XXX, k.ú.

Spišská Teplica.

3. Žalobcovia v 1.a 2 rade si splnili svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002
Z .z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zbierky onotároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD") a
sprístupnili znalcovi Ing, Brunovi Borošovi predmetnú nehnuteľnosť pre účely vypracovania znaleckého
posudku, čo vyplýva zo samotného znaleckého posudku, kde na str. 3 znalec uvádza, že dňa 04.01.2017

sa za účasti vlastníka zúčastnil ohliadky. Predmetný znalecký posudok taktiež obsahuje vo svojej prílohe
aj znalcom vyhotovenú fotodokumentáciu. Znalec Ing. Bruno Boroš vo svojom znaleckom posudku
č. 003/2017 zo dňa 04.01.2017 zistil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 169.000,- EUR.
Žalobcovia nevyužili svoje zákonné oprávnenie v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD, požiadať žalovaného
v 1. rade v lehote 10 pracovných dni o vypracovanie nového znaleckého posudku, keďže o tejto

zákonnej možnosti nemali žiadnu vedomosť pričom žalovaný v 2. rade ich o možnosti namietať znalecký
posudok podľa § 12 ods. 5 ZoDD ani nepoučil. Nakoľko však mali za to, že hodnota nehnuteľnosti
vo výške 169.000,00 EUR je značne podhodnotená a nezodpovedá reálnemu stavu oceňovaných
nehnuteľností, nechali si vypracovať u znalca Ing. Jána Plavca Znalecký posudok č.27/2017 zo dňa
06.03.2017, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľnosti na sumu 244.000,- Eur, a to
aj po zohľadnení mimoriadnych rizík spočívajúcich v existujúcich ťarchách - záložnom práve zriadeného

v prospech žalovaného v 2. rade, daňového úradu a viacerých exekučných titulov, čo je zrejmé zo
záveru predmetného znaleckého posudku. (zohľadnenie mimoriadnych rizík v znaleckom posudku Ing.
Bruna Boroša úplne absentuje.). Rozdiel v stanovení hodnoty nehnuteľnosti tak činí sumu až 75.000.-
Eur. Inými slovami cena určená znalcom Ing. Borošom predstavuje len 69% z hodnoty nehnuteľností
stanovenej znalcom Ing. Jánom Plavcom, čo |e značná disproporcia. Napr. z porovnania časti „III.

Záver" oboch znaleckých posudkov vyplýva, že v znaleckom posudku zaobstaranom žalovaným v 2.
rade úplne absentuje ohodnotenie rekreačného domčeka ( 24.249,- Eur), garáže postavenej na pare.
č. 262/4 ( 18.225,- Eur), ako aj značná časť vonkajších úprav (kde rozdiel činí až 13.328,04 Eur).
Disproporcia v ohodnotení stavby rodinného domu činí až 17.880,- Eur. Je nepochybné, že pokiaľ by sa
mala dražba zrealizovať za cenu zistenú na základe znaleckého posudku zaobstaraného žalovaným v

2. rade, vznikla by žalobcom škoda vo výške 75.000,- Eur, o ktorú by boli ukrátení pri vyplácaní výťažku
z dražby ( po uspokojení pohľadávky žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa). Uviedli, že je preto
žiaduce, aby súd svojím autoritatívnym rozhodnutím určil všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľností
podľa znaleckého posudku, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Aj keď je
pravdou, že žalobcovia v 1. a 2. rade nevyužili svoje oprávnenie namietať znalecký posudok Ing. Bruna

Boroša v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD ( keďže o tom nemali vedomosť), právo namietať znalecký posudok
objednaný zo strany žalovaného v 2. rade nezaniklo, a preto neexistuje žiaden rozumný dôvod, prečo by
im súd nemal poskytnúť právnu ochranu, a prečo by pri určovaní všeobecnej hodnoty predmetu dražby
nemal postupovať analogicky podľa ust. § 12 ods. 6 ZoDD. Je nepochybné, že účelom cit. ustanovenia
je chrániť záujem záložného veriteľa, ako aj záložného dlžníka na čo najvyššom výťažku z dobrovoľnej

dražby, teda správne ohodnotenie predmetu dražby je aj v záujme žalovaného v 1. rade.

4.Naliehavýprávnyzáujemnapodanížalobyjedanýtým,žeten.ženazákladežalobyourčeniehodnoty
nehnuteľnosti je možné dosiahnuť vytvorenie pevného právneho základu a odstránenie právnej neistoty,
ktorá vyplýva zo značnej disproporcie v zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pričom správne

zistenie všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti je v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD kľúčové pre určenie
výšky najnižšieho možného podania. Predíde sa tak aj vzniku možného sporu medzi účastníkmi konania
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu nesprávneho ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti,
resp. sa predíde vzniku možnej škody, čím sa touto určovacou žalobou naplní jej preventívny význam.

5. Súd vo veci na návrh žalobcov vydal neodkladné opatrenie, ktorým prikázal žalovanému v 1./ a 2./
rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam a to: rodinný dom súp. č. XXX postavený
na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc. č. XXX/X o výmere 417 m2 zastavané
plochy a nádvoria, to všetko zapísané na LV č. XXX vedenom pre obec a k. ú. Spišská Teplica na
Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na

Okresnom súde Poprad č. k. 18C/11/2017.
6. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že cena nehnuteľnosti určená znaleckým
posudkom č. 003/2017 na sumu 169.000,- Eur zohľadňuje súčasný trh a vývoj cien nehnuteľností na
Slovensku a nijakým spôsobom nepoškodzuje žalobcu a to aj z dôvodu, že v dvoch kolách dražby sa
nehnuteľnosť pre nezáujem nepredala. Poukázal na to, že ani v 2. kole dražby nebol o nehnuteľnosť

ponúkanú za cenu 126.750,- Eur záujem. Zároveň žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovi nič nebránilo
predmetnú nehnuteľnosť ponúkať na predaj aj samostatne. Poukázal tiež na to, že žalobca nevyužil
svoje zákonné právo v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD a v lehote 10 pracovných dní od doručenia Znaleckéhoposudku nevzniesol u Dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a nevyžiadal vyhotoviť
nový znalecký posudok iným znalcom.
7. Žalovaný v 2.rade uviedol vo vyjadrení k žalobe, že v prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny

predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov MS SR, splnil
si dražobník všetky svoje zákonné povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je
kompetentným, aby sa k takto zistenej hodnote vyjadroval, dokonca nemá právo preverovať správnosť
záverov znaleckého posudku. Poukázal na to, že žalobcovia nevyužili svoje právo v zmysle § 12 ods. 5
ZoDD namietať znalecký posudok a ani nežiadali vypracovať nový posudok iným znalcom. Poukázal na

to, že nebol zo zákona povinný poučiť žalobcov o možnosti uplatniť si svoje právo podľa cit. ustanovenia.
Poukázal tiež na nález Ústavného soudu ČR sp. zn.: II. ÚS 384/08, podľa ktorého dražobník nie je
povinný dať vypracovať ďalší znalecký posudok iba z dôvodu, že žalobcovia majú k dispozícii iný
znalecký posudok. Uviedol tiež, že všeobecná hodnota veci je len odhad znalca, vyjadrujúci akúsi
mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu za dodržania
podmienok poctivého predaja, s tým, že takto zistená všeobecná hodnota ešte neznamená, že určená

hodnota veci za každých okolností sa zrealizuje ako kúpna cena. Ďalej poukázal na to, že zorganizoval
dve kolá dražby, avšak suma 169.000,- Eur a následne ani suma 126.750,- Eur nezabezpečila ani
jediného záujemcu o draženú nehnuteľnosť, z čoho vyvodil, že ani cena 126.750,- Eur nezobrazuje
skutočnú trhovú hodnotu draženej nehnuteľnosti.

8. Žalobcovia zastúpení právnym zástupcom reagovali na tieto vyjadrenia tiež písomne. Trvali na
podanej žalobe a tam uvedených dôvodoch a uviedli, že žalovaný v 1. rade neuviedol ani jeden
vecný argument, ktorým by spochybnil samotné závery znaleckého posudku vypravovaného Ing.
Plavcom, a teda ním zistenú hodnotu nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade nenamietal. Skutočnosť, že
predmetnú nehnuteľnosť sa doposiaľ nepodarilo predať v dvoch kolách dražby ešte automaticky

nemožno považovať za dôkaz, že trhová cena nehnuteľnosti je nižšia ako suma 126.750,- Eur, za
ktorú bola nehnuteľnosť ponúkaná v 2. kole. Je všeobecne známou skutočnosťou, že nadobúdanie
nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe je oproti bežnej kúpe nehnuteľnosti špecifické tým, že prípadný
záujemca o nehnuteľnosť musí disponovať voľnými finančnými prostriedkami na jej kúpu, ktorá sa
musí zrealizovať ( vrátane úhrady kúpnej ceny ) v krátkej lehote po príklepe. Je v podstate vylúčené,

aby záujemca mohol nadobudnutie nehnuteľnosti financovať z hypotekárneho úveru, ktorý by bol
zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorá sa má vydražiť. Z uvedeného vyplýva, že dobrovoľnej dražby
sa nemôže zúčastniť akýkoľvek bežný občan, ktorý je spravidla odkázaný na financovanie kúpy
nehnuteľností z úveru poskytnutého bankou, ale len úzky okruh osôb, ktoré disponujú potrebnou
hotovosťou.Zvyššieuvedenéhodôvodupretodobrovoľnádražbanemôžereprezentovaťrealitnýtrhako

taký, pretože sa jej môže zúčastniť len veľmi obmedzený počet záujemcov. V dobrovoľných dražbách
preto môže dôjsť ( a v praxi aj dochádza ) k vydraženiu nehnuteľností za cenu, ktorá je spravidla nižšia
ako trhová cena, a to práve kvôli obmedzenému dopytu po nehnuteľnosti. Práve z tohto dôvodu zákon
ustanovuje povinnosť zistiť hodnotu nehnuteľnosti znaleckým posudkom a zároveň stanovuje aj limity,
pod ktoré nie je možné nehnuteľnosť vydražiť. Uviedli tiež, že žalobcovia boli oprávnení, a nie povinní

využiť postup podľa § 12 ods. 5 ZoDD, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa
im po uplynutí vyššie uvedenej lehoty prekludovalo právo namietať výšku hodnoty znaleckého posudku.
Skutočnosť, že uplatnený nárok žalobcov je dôvodný preukazuje aj to, že v obdobnej právnej veci - X. Č.
a spol. c/a Prvá stavebná sporiteľňa a.s. o určenie hodnoty nehnuteľnosti s prísl. vedenej na Okresnom
súde v Poprade pod sp. zn.: 8C/21/2017 - Okresný súd v Poprade už právoplatne rozhodol.

9. K vyjadreniu žalovaného v 2.rade uviedli, že žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil správnosť
záverov v Znaleckom posudku č. 27/2017 zo dňa 06.03.2017, neuviedol žiaden relevantný dôvod,
ktorým by spochybnil znalecký posudok vypravovaný Ing. Plavcom a ani nenamietol týmto znalcom
zistenú hodnotu nehnuteľnosti. Ako pri žalovanom v 1.rade konštatovali, že žalobcovia boli oprávnení,

a nie povinní, využiť postup podľa § 12 ods. 5 ZoDD, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že by sa im po uplynutí vyššie uvedenej lehoty prekludovalo právo namietať výšku hodnoty
znaleckéhoposudkuateda,žebynemohlisadomáhaťochranysvojichprávpodanoužalobou,opierajúc
sa o závery znaleckého posudku, ktorý si nechali na vlastné náklady vypracovať. Pokiaľ ide o Nález
Ústavného soudu ČR sp. zn.: II. ÚS 384/08, na ktorý žalovaný v 2.rade poukazoval uviedli, že nie

je zrejmé, z ktorej časti odôvodnenia vyššie cit. nálezu vyplýva žalovaným uvedený právny názor, o
ktorý žalovaný v 2 rade opiera svoju argumentáciu. Ústavný súd ČR v danom prípad vyhovel ústavnej
sťažnosti sťažovateľa - vlastníka vydraženej nehnuteľnosti, ktorý sa v konaní pred všeobecnými súdmi
domáhal voči veriteľovi, ako aj voči dražobníkovi náhrady škody z dôvodu, že nehnuteľnosť bola predanáza zjavne podhodnotenú cenu. Sťažovateľ v žalobe poukazoval na to, že dražobník nezabezpečil riadne
ohodnotenie nehnuteľnosti, ako mu to ukladá ust. § 13 ods. 1 zák. č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách.
Hoci všeobecné súdy jeho žalobu zamietli, ústavný súd mu vyhovel, keď okrem iného konštatoval:

"Obecné soudy v dané věci při svém rozhodování nebraly v úvahu, že stěžovatel - byť v řízení podle
nichneprokázalsamotnépředloženíznaleckéhoposudku,kterýmělkdispozici,oceňujícíhopředmětnou
nemovitost na 14 milionů Kč, žalovaným - opakovaně vznášel námitky proti znaleckému posudku, z
něhož byla stanovena vyvolávací cena 1 750 000 Kč, právě poukazem na dražebníkem zajištěným
znaleckým posudkem nesprávně stanovenou cenu ve výši 3 500 000 Kč, která se od původního

ocenění nemovitosti při poskytování úvěru výrazně lišila, přitom sám popis předmětné nemovitosti v
zajištěném posudku - administrativní dvoupodlažní budova v Brně-Lesné, postavená v roce 1980, v
dobrém stavebně technickém stavu, určená k provozním účelům, obsahující mimo dvou hygienických
zařízení 20 kanceláří, 4 sklady a dílnu - i naprostému laikovi signalizuje tržní cenu výrazně vyšší než
je cena 3 500 000 Kč. Právě proto měl být v řízení před soudem nařízen znalecký posudek o ceně
nemovitosti v daném čase a místě obvyklé a od jeho závěru se teprve měly odvíjet další úvahy a závěry

soudů, a to nejen o vzniku škody stěžovatele, ale i o odpovědnosti žalovaných, zejména pak druhého z
nich, za škodu. (To by ostatně bylo možno dovodit z kontextu celého zdůvodnění původního rozhodnutí
dovolacího soudu, tak jak je shora rozvedeno, ve všech jeho souvislostech a zdůrazněných momentech
- byť se tehdejší rozhodnutí dovolacího soudu soustřeďovalo na otázku vzniku škody - samozřejmě
vycházeno z předpokladu smysluplného a skutečně odpovědného rozhodování obecnými soudy.) Z

uvedeného je patrno, že Ústavní soud považuje interpretaci a aplikaci použitého ustanovení § 13 odst. 1
avnávaznostinaněiustanovení§63odst.4zákonaoveřejnýchdražbáchprovedenouobecnýmisoudy
za ústavně nekonformní, nerespektující dostatečně přiměřenou ochranu majetkových práv stěžovatele,
jehož právo na spravedlivý proces také, právě neprovedením znaleckého posudku, nebylo dostatečně
šetřeno." Zo záveru vyššie cit. nálezu tak možno naopak vyvodiť, že dražobník je povinný v dobrovoľnej

dražbe zabezpečiť riadne ohodnotenie nehnuteľnosti, inak zodpovedá za spôsobenú škodu. ( V zmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný predchádzať vzniku škôd na majetku ). Skutočnosť,
že predmetnú nehnuteľnosť sa doposiaľ nepodarilo predať v dvoch kolách dražby ešte automaticky
nemožno považovať za dôkaz, že trhová cena nehnuteľnosti je nižšia ako suma 126.750,- Eur, za ktorú
bola nehnuteľnosť ponúkaná v 2. kole. Argumentovali rovnako, ako vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného

v 1.rade.

10. Žalovaný v 1. rade v ďalšom vyjadrení navrhol, aby súd nechal vypracovať nový znalecký posudok
nezávislým znalcom z odboru stavebníctvo s tým, že v novom znaleckom posudku bude zohľadnená
skutočnosť, že predmetná stavba nebola predaná ani v 2. kole dražby za cenu 126.750,- Eur, keďže

cenuvytvárapredovšetkýmdopytaponuka.Žalobcoviasuvedenýmnávrhomnadoplneniedokazovania
nesúhlasili,nakoľkožalovanýv1.radeneuviedol,prečoZnaleckýposudokč.27/2017zodňa06.03.2017
vypravovaný Ing. Plavcom nepovažuje za relevantný, keď v konaní neuviedol ani jeden vecný argument,
ktorýmbyspochybnilzáverytohtoposudku.Takistoniejezrejmé,zakéhodôvodubymalznalecvnovom
znaleckom posudku zohľadniť skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť sa v 2. kole nepodarilo predať za

cenu 126.750,- Eur, ktorá nereprezentuje skutočnú trhovú hodnotu, za ktorú sa predávajú v danej lokalite
a čase podobné nehnuteľnosti. Žalobcovia považovali vykonanie nového znaleckého dokazovania za
nadbytočné a nehospodárne. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov, že dobrovoľnej
dražby sa nemôže zúčastniť bežný občan a vyfinancovať si kúpu nehnuteľnosti z úveru poskytnutého
bankou, ale len niekto, kto disponuje potrebnou hotovosťou s tým, že dobrovoľná dražba nemôže

reprezentovať realitný trh ako taký. Uviedol, že toto tvrdenie považuje za špekulatívne a nepodložené,
nakoľko už viackrát poskytol úverové prostriedky na vyplatenie vydraženej nehnuteľnosti samozrejme
za predpokladu, že záujemca bol bonitný a spĺňal podmienky pre poskytnutie úveru. Žalobcovia mali za
to, že pokiaľ aj žalovaný v 1. rade poskytol úver na kúpu nehnuteľnosti v dražbe, pravdepodobne išlo
o situáciu, kedy prípadný záujemca disponoval inou nehnuteľnosťou, ktorá mohla slúžiť ako predmet

zálohu na zabezpečenie takéhoto úveru. Žalobcovia však majú za to, že je technicky nemožné, aby
takýmto zálohom mohla byť samotná dražená nehnuteľnosť vzhľadom na existujúce zriadené exekučné
záložné práva, ako aj iné ťarchy.

11. Žalovaný v 2. rade tvrdil v ďalšom písomnom vyjadrení, že rozdiel vo všeobecnej hodnote

nehnuteľností dvoch posudkov v danej veci je tvorený z podstatnej časti tým, že Ing. Plavec nesprávne
zaradil do ocenenia aj istý rekreačný domček a garáž, ktoré jednak nie sú uvedené na liste vlastníctva
č. 353 k. ú. Spišská Teplica a jednak nie sú ani predmetom zálohu, keďže neboli založené záložnou
zmluvou. Žalobcovia s tým nesúhlasili, uviedli, že aj keby sa pri zisťovaní všeobecnej hodnoty nemaloprihliadať na nehnuteľnosti, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva ( garáž v hodnote 18.225,62
Eur a záhradný domček v hodnote 24.249,94 Eur ), predstavoval by rozdiel v zistenej všeobecnej
hodnote nehnuteľností až sumu 32.524,44 Eur. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Plavca,

značné disproporcie medzi znaleckými posudkami sú aj pri ohodnotení vonkajších úprav ( až 13.328,04
Eur ), ako aj v ohodnotení samotnej stavby rodinného domu ( až 17.879,86 Eur ). Nejde teda vôbec
o zanedbateľnú odchýlku. Na tvrdenie žalovaného v 2.rade, že banky poskytujú hypotekárne úvery,
ktorými je splatená cena dosiahnutá vydražením a hoci sa jedná o mierne odlišný mechanizmus
poskytnutia úveru ( najmä vzhľadom na dôsledné načasovanie čerpania úveru ), dražby sa môže

zúčastniť v podstate každý záujemca, žalobcovia reagovali argumentáciou ako pri žalovanom v 1.rade
v súvislosti s týmto tvrdením.

12. Na pojednávaniach zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich písomných stanoviskách a
vyjadreniach. Právny zástupca žalobcov tiež uviedol, že určenie hodnoty nehnuteľnosti je kľúčové
z hľadiska určenia podania, ktoré nesmie prekročiť zákonom stanovenú minimálnu hodnotu. Právny

zástupca žalovaného v 1.rade dodal, že určenie hodnoty nehnuteľnosti zo strany súdu v danom prípade
nie je možné, faktom je, že k uskutočneniu dražby už došlo dňa 15.3.2017, ako aj následne k realizácii
opakovanej dražby, pričom tieto sa uskutočnili ešte pred podaním žaloby vo veci samej. Obe dražby
boli neúspešné a k predaju založením nehnuteľností nedošlo. Nemôže byť teda pravdivé ani tvrdenie
žalobcov, že v prípade realizácie dražby by mohla vzniknúť uvádzaná škoda, pričom toto tvrdenie nebolo

pravdivé ani v čase podania žaloby. Namietol nárok uplatnený žalobou s ohľadom na ust §12 ods.1
zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je dražobník povinný zaistiť ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby, pričom tento znalecký posudok
nesmiebyťstaršíako6mesiacov,toznamená,žehodnotazaloženýchnehnuteľnostínemôžebyťurčená
v žalobcami požadovanej výške, nakoľko dražby sa už uskutočnila a v prípade uskutočnenia novej

dražby nemá relevanciu už 2 roky starý znalecký posudok. Žalovaný v 1. rade aktuálne nemal záujem na
vypracovaní znaleckého posudku v súdnom konaní, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS
v Prešove pod sp. zn. 1Co/70/2017, kde v bode 18 v obdobnej právnej veci súd vyslovil právny názor,
že v súdnom konaní môže súd využiť len taký okruh znalcov zo zoznamu znalcov a nemá iné možnosti
ako dražobník, pokiaľ ide o okruh týchto osôb, a teda nemožno vychádzať z predpokladu, že znalecký

posudok na základe žiadosti dražobníka bude neobjektívny a jeho objektívnosť možno dosiahnuť v
súdnom konaní. Pokiaľ žalobcovia namietajú nesprávnosť a pochybenie pri vypracovaní znaleckého
posudku č. 003/2017 mal za to, že dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia je na strane žalobcov
t.j. mali by preukázať v čom spočíva prípadná nesprávnosť tohto znaleckého posudku. Keď žalobcovia
tvrdia, že predmetnou žalobou sa predíde vzniku sporu o neplatnosť dražby, táto skutočnosť nemôže

byť pravdivá, nakoľko k uskutočneniu dražby jednak už došlo a v prípade uskutočnenia novej dražby
sa z dôvodu časového odstupu nemôže vychádzať zo znaleckého posudku staršieho ako 6 mesiacov.
Právny zástupca žalovaného v 2.rade tiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach a uviedol, že §12
ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách ustanovuje povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby za
predpokladu, ak ide o nehnuteľnosť výlučne dražobníkovi, pričom dôvod prečo zákon ukladá povinnosť

výlučne len dražobníkovi a nie záložnému veriteľovi alebo vlastníkovi je predovšetkým ten, že dražobník
postupuje nestranne za súčasného rešpektovania zákona o dobrovoľných dražbách a zaistí nestranné
a transparentné ohodnotenie predmetu dražby bez akýchkoľvek vplyvov buď záložného veriteľa alebo
vlastníka, ktorí by mohli uplatňovať vplyv na predmet dražby. Zároveň, ako vyplýva z §17 ods.5 zákona
o dobrovoľných dražbách, vlastník má právo na podanie námietok za predpokladu, ak sa domnieva,

že znalecký posudok má určité vady. Súčasná právna úprava umožňuje, ak vlastník je toho názoru,
že znalecký posudok nie je správny, uplatniť námietky proti nemu, alternatívne môže podať sťažnosť
voči znalcovi na MS SR, ktorý vedie zoznam znalcov, prekladateľov, tlmočníkov, alebo podať na znalca
trestnéoznámenie.UvedenévyplývatakistoajzrozhodnutiaKSvKošiciach,sp.zn.1Co/260/2011,ktorý
určil, že súdne konanie o určenie hodnoty nehnuteľnosti má byť prostriedok ultima racio, a to až v tom

prípade, ak vlastník vyčerpal všetky dostupné možnosti a prostriedky, kde súd konštatoval, že správne
preto postupoval súd prvého stupňa, kde nenariadil znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej
ceny nehnuteľnosti a z toho istého dôvodu znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom nenariadil ani
krajský súd. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, ktorá stanovuje, že určenie
výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, a teda určenie podania alebo

znaleckej hodnoty nemá za následok neplatnosť dražby, nie je tu možné hovoriť o prípadnom vzniku
škody a teda nie je tu možné hovoriť ani o naliehavom právnom záujme na buď vydaní neodkladného
opatrenia alebo určovacej žaloby. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v 2.rade je petit žaloby
procesne neprípustný, nakoľko ide o inú skutočnosť, ktorá nespĺňa výpočet, ktorý je uvedený v § 137C.s.p, ktorý ustanovuje čo možno žalobou požadovať. Poukázal aj na rozsudok KS v Banskej Bystrici
vo veci 17Co/107/2015, ktorý zdôrazňuje, že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť
v konaní o určenie neplatnosti dražby preskúmať ocenenie nehnuteľností, resp. predmetu dražby. Z

uvedeného teda vyplýva, že právomoc súdu určiť najnižšie podanie nie je dané, a teda žaloba je
procesne neprípustná.
13. Právny zástupca žalobcov oproti písomnému vyjadreniu následne navrhol vykonať nové znalecké
dokazovanie, aj vzhľadom na uplynutie doby od vypracovania nového znaleckého posudku, aby tak
mohol predmetný znalecký posudok vytvoriť podklad pre súdne rozhodnutie. Uviedol, že podľa zákona o

dobrovoľných dražbách je možné dražbu vykonať len v prípade, že najnižšia cena nepresiahne zákonom
stanovenú hranicu. Pokiaľ by nebolo možné nehnuteľnosť vydražiť ani za takých podmienok, muselo by
byť od dražby upustené. V takom prípade má však žalovaný v 1. rade aj ďalšie možnosti voči žalobcom
ako uspokojiť svoju pohľadávku, a to vrátane uplatnenia si svojho práva na súde a následne exekučným
výkonom, súdnym rozhodnutím.
14. Na ďalšom pojednávaní, na ktorom súd meritórne rozhodol, právny zástupca žalobcov predložil súdu

a právnym zástupcom žalovaných krátkou cestou znalecký posudok, ktorý neprešiel cez portál ÚPVS
a podanie, ktorým žiadal pripustiť zmenu žaloby. Súd uznesením na pojednávaní rozhodol, že návrh
právneho zástupcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom č. 92/2019 vypracovaným znalcom
Ing. arch. Martinou Švajkovou, Poprad nevykoná, návrh na pripustenie zmeny žaloby zamietol a ďalším
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

15. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči navrhol, aby súd v celom rozsahu žalobe vyhovel. Mal
zato, že je splnená tak podmienka naliehavého právneho záujmu, keďže ide o určovaciu žalobu, ktorá
mápreventívnycharakteraktorejúčelomjeprechádzaťvznikuďalšíchmožnýchsporov.Vtomtoprípade
by išlo buď o spor o neplatnosť dobrovoľnej dražby, alebo o náhradu škody, ktorá by mohla žalobcom
vzniknúť. Žalobcovia sú si vedomí svojich záväzkov, ako aj nutnosti ich splnenia voči žalovanému v 1.

rade. Nie je však jedno akým spôsobom sa uspokojenie nároku uskutoční. Je v záujme oboch žalobcov,
aby ak už k výkonu záložného práva musí dôjsť, aby tento prebehol zákonným spôsobom a aby pri jeho
výkone nevznikla škoda. Poukázal na listinné dôkazy, a to znalecký posudok vypracovaný Ing. Borošom,
ďalej znalecký posudok vypracovaný Ing. Plavcom a posudok Ing. Švajkovej. Z týchto znaleckých
posudkov vyplýva, že žalovaný v 2. rade nepostupoval v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách

keď obstaral znalecký posudok, ktorý výrazne podhodnotil nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
dražby.Keďžeje,akototvrdísamotnýžalovanýv2.radejedinýmoprávnenýmsubjektomobstaraťtakýto
posudok, mal ako odborník postupovať s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o výklad ust. §12 zákona
o dobrovoľných dražbách, tento podľa jeho názoru nevylučuje možnosť žalobcov sa domáhať ochrany
svojich práv preventívnou žalobou o určenie hodnoty nehnuteľnosti, pokiaľ je so znaleckých posudkov

zrejmé, že medzi nimi existuje značná disproporcia v neprospech žalobcov. Pokiaľ žalovaní poukazujú
na to, že posudok nemôže byť starší ako 6 mesiacov, a teda súdne rozhodnutie by bolo nevykonateľné
uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil hodnotu, by mohli
bez zbytočného odkladu začať konať o novej dražbe, pričom žalobcovia by logicky ohodnotenie
nehnuteľnosti nemohli namietať, keďže by boli takisto viazaní výrokom súdneho rozhodnutia. Týmto by

bola poskytnutá aj právna istota obom žalovaným a odstránil by sa dôvod na ďalšie prípadné súdne
spory medzi účastníkmi konania. Aktuálny znalecký posudok preukazuje, že posudok, ktorý obstaral
žalovaný v 2. rade značným spôsobom podhodnotil predmetné nehnuteľnosti, čím by vznikla žalobcom
škoda minimálne vo výške 75 000,- EUR. Žalobcovia majú záujem na tom, aby po predaji nehnuteľnosti
v dražbe a následnom uspokojení žalovaného v 1. rade a k úhrade nákladov dražby žalovaného v 2.

rade im zostal čo najväčší výťažok z predaja, aby tak mohli vyrovnať ďalšie záväzky voči ostatným
veriteľom, ktorí sú evidovaní na LV. Ak by sa teda nehnuteľnosti predali za cenu výrazne nižšiu mohlo
by dôjsť k situácii, že z existujúceho výťažku dražby by žalobcovia neboli už schopní vyrovnať všetky
svoje záväzky a tým pádom by svoju nepriaznivú životnú situáciu nezmenili.
16. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v záverečnej reči uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú.

V celom rozsahu neuznáva žalobcami uplatňovaný nárok, pričom sa pridržiava ústnych a písomných
podaní. Predovšetkým písomného podania z 24.10.2019. Ako vyplynulo z dokazovania, je nesporné
jednak uzavretie zmlúv o úvere, vznik záložného práva, jeho rozsah a skutočnosť, že žalobcovia
nesplácaliistinuspríslušenstvom,nazákladečohožalovanýv1.radepristúpilkvýkonuzáložnéhopráva
formou dobrovoľnej dražby. Čo je však sporné, je určenie hodnoty nehnuteľnosti. Žalobcovia vychádzajú

zo znaleckého posudku č. 27/2017 vypracovaného p. Ing. Plavcom na sumu 244 000,- EUR,
pričom škodu, ktorá by im mohla vzniknúť, odvodzujú z rozdielu medzi predmetnou sumou a sumou
169 000,- EUR vyplývajúcou zo znaleckého posudku č. 003/2017. K predmetnému rozdielu uviedol, že
znalecký posudok č. 27/2017 Ing. Plavca obsahuje nesprávne aj ohodnotenie tzv. rekreačného domčekaa garáže, ktoré netvoria predmet zálohu v zmysle zmlúv o zriadení záložného práva, vďaka čomu sa
celková hodnota znaleckého posudku navýšila takmer o 43 000,- EUR. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že ak žalobcovia napádajú znalecký posudok Ing. Boroša, neuniesli dôkazné bremeno

ohľadom tvrdenia o tom, prečo by mal byť predmetný znalecký posudok nesprávny, resp. v čom znalec
pochybil pri jeho vypracovaní. Čo z konania vyplýva ako nesporné je fakt, že žalobcovia nevyužili
svoje právo namietnuť znalecký posudok v zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, na
základe čoho dražobník následne pristúpil k dobrovoľnej dražbe. Ďalej poukázal na to, že v zmysle
§ 12 ods. 1 o dobrovoľných dražbách nesmie byť znalecký posudok v deň konania dražby starší

ako 6 mesiacov, na základe čoho je zrejmé, že znalecký posudok Ing. Plavca, ktorý je datovaný
dňom 6.3.2017 nie je pre toto konanie relevantný. Tvrdenie žalobcov, že by sa dražba mohla konať
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je tiež len polemické a irelevantné. Stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti prostredníctvom znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní nie je možné.
17. Právny zástupca žalovaného v 2.rade v záverečnej reči uviedol, že žalobu považuje za prostriedok,
ktorým sa žalobcovia jednoznačne snažia oddialiť alebo dokonca zmariť uspokojenie pohľadávky

žalovaným v 1.rade. V prípade, ak majú skutočne záujem na uspokojení pohľadávky tak, ako to tvrdí ich
právny zástupca, je nevyhnutné, aby pristúpili k riešeniu svojho problému aktívne, napríklad predajom
nehnuteľností vo vlastnej réžii, alebo dohodou o splátkach so žalovaným v 1. rade. Od podania žaloby
svoj záväzok neuhrádzajú aj napriek tou, že ich povinnosť trvá naďalej. Dobrovoľná dražba prestavuje
legitímny spôsob uspokojenia pohľadávky v prípade, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Za

predpokladu, ak právny zástupca žalobcov tvrdí, že touto žalobou je možné predísť ďalším sporom, tak
opätovne poukázal na rozsudok NS SR 3Cdo /233/2010, ktorý jasne špecifikoval, že hodnota predmetu
dražby nie je dôvodom pre vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žaloba je procesne neprípustná
a na rozhodnutí v jej zmysle absolútne absentuje naliehavý právny záujem.
18. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu, z predložených

znaleckých posudkov Ing. Boroša a Ing. Plavca, z výpisu z LV č. XXX, k.ú. Spišská Teplica, z Oznámenia
o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 15.3.2017, z Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo
dňa 12.4.2017, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané a medzi stranami to
sporné nebolo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 k celku nehnuteľnosti -
rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, vrátane pozemku C-KN parc.

č. XXX/X o výmere 417 m2- zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXX, vedenom
pre obec a k. ú. Spišská Teplica na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny. K nehnuteľnostiam
boli zriadené dve záložné práva v prospech žalovaného v 1. rade, a to na základe Zmluvy o zriadení
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok-W.XXX/XXXXanazákladeZmluvyozriadenízáložnéhopráva
na nehnuteľný majetok -W. XXXX/XXXX, ktoré sú zapísané v časti „C" predmetného listu vlastníctva.

Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
ktorej vykonaním poveril žalovaného v 2. rade. Uvedená skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na
LV č. XXX, k. ú. Spišská Teplica a ani táto skutočnosť medzi stranami sporu nebolo sporná. Sporná bola
hodnota týchto nehnuteľností, ktorých cena bola stanovená znalcom na základe požiadavky dražiteľa,
Ing. Brunom Borošom, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 169.000,- EUR. Žalobcovia,

ako tvrdili, nevyužili svoje zákonné oprávnenie v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD, požiadať žalovaného v 1.
rade v lehote 10 pracovných dni o vypracovanie nového znaleckého posudku, keďže o tejto zákonnej
možnosti nemali žiadnu vedomosť, pričom žalovaný v 2. rade ich o možnosti namietať znalecký posudok
podľa § 12 ods. 5 ZoDD ani nepoučil. Keďže ale mali za to, že hodnota nehnuteľnosti vo výške
169.000,- EUR je značne podhodnotená a nezodpovedá reálnemu stavu oceňovaných nehnuteľností,

nechali si vypracovať u znalca Ing. Jána Plavca Znalecký posudok č.27/2017 zo dňa 06.03.2017,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľnosti na sumu 244.000,- Eur, a tento znalecký
posudok považovali za správny. Na poslednom pojednávaní žiadali pripustiť zmenu žaloby v súvislosti
s predloženým novým znaleckým posudkom vypracovaným Ing. arch. Martinou Švajkovou. Tento dôkaz
súd v konaní nepripustil a návrh na zmenu žalobného petitu zamietol. Opačným postupom by súd

vlastne pripustil úplne iný účel žaloby, ako bol pôvodnou žalobou sledovaný. Naviac, ak si žalobcovia
dali vypracovať nový posudok preto, aby nebol starší ako 6 mesiacov do termínu konania dražby, toto
nie je ničím relevantne podložené, nič nezaručuje, že žalovaný v lehote do 6 mesiacov od vypracovania
tohto posudku vyhlási novú dobrovoľnú dražbu, a že tento posudok teda by bolo možné použiť. Takáto
povinnosť žalovaného v 2.rade nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, a je samozrejme aj

predpoklad, že vo veci bude podané odvolanie, teda aj keby žalovaný v 2.rade v uvedenej lehote
dražbu chcel vyhlásiť, zrejme by to ani nemohol stihnúť. Súd samozrejme nemôže dražobníkovi uložiť
povinnosť na nariadenie termínu dražby tak, aby bolo možné použiť znalecký posudok predložený
žalobcami na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.11.2019, ak by teda aj súd rozhodol v zmysle žaloby,resp. zmenenej žaloby. V danej veci tiež absentuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ide o
určenie právnej skutočnosti, na ktorej momentálne vzhľadom na uvedené tento naliehavý právny záujem
neexistuje. Právne postavenie žalobcov by sa eventuálnym vyhovením žalobe (čo však možné nie je)

nijako nezmenilo.

19. Podľa § 137 písm. c) , d) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa ustanovenia § 137 CSP platného a účinného od 1.7.2016 je úplne nová koncepcia zakotvená v písmenách

c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c) tohto ustanovenia
vychádza z dovtedajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP , no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Ako v dôvodovej správe uvádza
zákonodarca, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) tohto ustanovenia patria napr. Zákonník
práce , zákon č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a

pod. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami.
Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom,
čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. V danej právnej veci súd dospel
k záveru, ako už je vyššie uvedené, že s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP hmotné právo nepripúšťa
žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorou je určenie hodnoty nehnuteľností pre potreby vykonania
dobrovoľnej dražby, preto je dôvodné predmetnú žalobu ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie
sporu medzi stranami tohto sporu zamietnuť ako nedôvodnú.

21. Ako tvrdil právny zástupca žalovaného v 2.rade, súd sa stotožňuje s tým, že povinnosť dražobníka
alebo záložného veriteľa poučiť o možnosti podania námietky voči znaleckému posudku nevyplýva zo
žiadneho zákonného ustanovenia. Možnosť podania námietok zo strany vlastníka stanovuje zákon o
dobrovoľných dražbách. Súd má za to, že práva žalobcov sú chránené dostatočne, nakoľko záväzkový
vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahujú aj

všeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkav§§52anasledujúcich,ustanoveniazákonaoochrane
spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase
konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je
vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena
predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

23. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby má
dražobník. Ak žalobca poukazoval na súdne konanie 8C/21/2017 a na základe toho žiadal, aby súd
rozhodol rovnako, ako v tejto prechádzajúcej veci, tak ako uviedol právny zástupca žalovaného v

2.rade, zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k podaniu odvolania, nebola formulovaná podstatná
argumentácia týkajúca sa procesnej neprípustnosti žaloby a nemožnosti vyhotovenia súkromného
znaleckého posudku, následkom čoho predmetné rozhodnutie nemôže byť podkladom pre rozhodnutie
v tejto veci, nakoľko súd je povinný reagovať a zohľadňovať reakciu účastníkov konania, naviacrozhodnutím v uvedenom konaní súd nie je viazaný. Ak s ohodnotením vlastníci nehnuteľnosti, teda
žalobcovia nebudú spokojní, môžu uplatniť námietky proti znaleckému posudku, prípadne svoje práva,
ak to bude aktuálne, brániť napr. podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je teda

v právomoci súdu určovať hodnotu predmetu dražby, naviac nie je zrejmé, kedy sa dražba vôbec bude
konať, a keďže posudok nesmie byť starší ako 6 mesiacov, ceny nehnuteľností sa neustále menia,
stanoviť cenu predmetu dražby „na večné časy“, by bolo jednak v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore
so zdravým rozumom.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za to, že definitívne vyriešenie,
že žalovaní do budúcna nebudú môcť použiť Znalecký posudok Ing. Bruna Boroša č. 003/2017 zo
dňa 04.01.2017 č. 12/2014 a na jeho podklade vykonať dražbu, je dané uvedenou zákonnou úpravou
ustanovenia §.12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.. Ak by žalovaní nemali v úmysle konať v súlade so
zákonom, pričom taká úvaha nie je ničím podložená, tak ani súdne rozhodnutie by im v tom nezabránilo.
Následky by boli obdobné a pre žalobcov ničím nezaväzujúce.

25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP
, § 262 ods. 1
, 2 CSP . Žalovaní mali v tomto
konaní úspech v rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu majú nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k

žalobcom v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku okrem výroku I. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).