Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511203769
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8511203769.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K., o vymoženie 717,37 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

2Er/370/2011-57 zo dňa 2.3.2020, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením
č. k. 2Er/370/2011-40 zo dňa 18.3.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z., pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka upravená v čl. 15 Všeobecných podmienok, ktorá
mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom je upravená iba vo
všeobecných podmienkach a splýva s ostatnými dojednaniami, teda nebola osobitne dojednaná a ani
nebola zmluvnými stranami podpísaná, teda podľa názoru exekučného súdu nedošlo k platnej dohode
o rozhodcovskej zmluve, preto vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc.

2. Krajský súd v Prešove na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 12CoE/51/2013-52 zo
dňa 10.6.2013 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že zo
záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako vyhodnotil úverový vzťah medzi účastníkmi exekučného
konania, teda či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo tento vzťah má iný charakter. Čo sa týka zistenia
charakteruprávnehovzťahuuviedol,žejenevyhnutnévypočuťúčastníkovanazákladetakéhotodôkazu
vyhodnotiť následne tieto skutočnosti. Taktiež poukázal na skutočnosť, že plnenie z úverovej zmluvy

bolo zabezpečené zmenkou, preto mal za to, že je nevyhnutné zistiť, či v predmetnom prípade nešlo
o spotrebiteľský vzťah, a či v rámci spotrebiteľského vzťahu bolo možné zabezpečiť plnenie zo zmluvy
o úvere zmenkou.

3. Exekučný súd následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia,
ktoré odôvodnil tým, že posúdil zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako

spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený vystupoval v pozícií dodávateľa a povinný, aj keď bol označený
ako fyzická osoba - podnikateľ, resp. vzhľadom na to, že v zmluve sa uvádza, že úver bol poskytnutý
na účel podnikania, napriek uvedenému vystupoval v pozícií spotrebiteľa. K uvedenému záveru dospel
na základe toho, že v zmluve o úvere sú uvedené okrem údajov povinného ako podnikateľa, ktoré
sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra, aj osobné údaje povinného ako fyzickej
osoby - nepodnikateľa, ktoré však nie sú verejne dostupné a ich zistenie je možné len z dokladov

priamo poskytnutých povinným. Aj uvedený dôvod viedol súd k presvedčeniu, že povinný vystupoval pri
uzatváranízmluvyoúvereakospotrebiteľ.Čosatýkaúdajavzmluve,žeúver bolposkytnutýpovinnémuza účelom podnikania, k tomuto exekučný súd uviedol, že takto formulovaný údaj neodpovedá na
otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného uzatvorenie zmluvy o úvere má.
Uviedol, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Vzhľadom na konštatovaný spotrebiteľský charakter
právneho vzťahu aplikoval na vec ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú
doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok a nebola individuálne dojednaná, exekučný
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže veriteľ na základe takto ním formulovanej
doložkyvylúčilprejednanievecivšeobecnýmsúdomvmiestebydliskapovinnéhoapodrobilvšetkyspory

konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a teda za neplatnú. Pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy exekučný
súd vyhodnotil absenciu právomoci rozhodcovského súdu vydať exekučný titul v predmetnej veci.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu o zamietnutí poverenia aj v ostatnom rozsahu

odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia.
Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a

návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.

Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle

§ 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred
všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ
od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v
zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcou právnou otázkou v predmetnej veci je ustálenie charakteru
právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda či sa jedna o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd

sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah
a povinný napriek tej skutočnosti, že v zmluve vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaná v
živnostenskom registri, mal pri uzatváraní zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2010 postavenie
spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, napr. vo veci C-497/13 Faber, z ktorej vyplýva, že vnútroštátny súd

rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je
povinný overiť hneď, ako disponuje právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo
nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť
kvalifikovaný ako spotrebiteľ.7. Samotná skutočnosť, že povinný uzatváral zmluvu ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b)
Obchodného zákonníka, nezakladá dôvod, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-110/14 Costea
z 3. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá
uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno
považovať za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním
tohtoadvokáta.ĎalejzrozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-464/01JohannGruberproti

BayWaAGvyplýva,žejenakonajúcomsúde,abyrozhodol,čibolapredmetnázmluvauzavretáscieľom
uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí
tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak
nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť
pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa,

správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské
účely.

8. Odvolací súd, obdobne ako súd prvej inštancie, vyhodnotil vzťah oprávneného a povinného založený
zmluvou o úvere zo dňa 30.4.2010 ako vzťah spotrebiteľský. Zo základných zásad civilného poriadku

platí,žetenktotvrdíurčitúskutočnosť,jepovinnýjupreukázať,tedaodvolacísúdkonštatuje,že dôkazné
bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho,
ktotvrdítakútovýnimku-tedaveriteľa(oprávneného).Označeniepovinnéhookreminýchidentifikačných
údajov aj jeho IČO-m, nemá bez ohľadu na iné skutočnosti za následok charakterizovanie vzájomného
vzťahu medzi zmluvnými stranami ako vzťahu nespotrebiteľského. Taktiež ani zaškrtnutie políčka účel

úveru - podnikanie nie je možné považovať za unesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, na
aký účel bol úver poskytnutý, keďže tento údaj nedáva odpoveď na otázku, na čo konkrétne bol úver
braný, či uvedená činnosť predstavuje činnosť v rámci výkonu jeho podnikania, prípadne, či súvisí s
takýmto predmetom činnosti povinného. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že zo zmluvy
o úvere vyplýva, že oprávnený vopred naformuloval možnosti, na ktorý mal byť úver poskytnutý ako

výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel, pričom práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Z uvedeného je odvolaciemu súdu zrejmé, že formuláciou predmetnej zmluvy sa oprávnený pokúsil
o vylúčenie úverovej zmluvy zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, tým že vopred

predpripravil situáciu, kedy povinný vylúči jeho status spotrebiteľa bez ohľadu na skutočný účel, za
akým prostriedky boli poskytnuté. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti tú skutočnosť, že oprávnený
v odvolaní namietal iba tú skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodcovský
rozsudok a zastaviť exekučné konanie môže iba za predpokladu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo na plnenie v rozpore s dobrými mravmi

a taktiež namietal, že exekučný súd nesprávne posúdil platnosť rozhodcovskej doložky. Poukazujúc
na obsah odvolania oprávneného a viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania, je nevyhnutné
uzavrieť, že oprávnený nespochybňoval ani nenamietal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere ani
postavenie povinného ako spotrebiteľa, preto odvolací súd vychádzal z toho, že uvedenú skutočnosť
ani nerozporuje.

9. Po ustálení charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania, odvolací súd sa
stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý následne riešil rozhodujúcu právnu otázku platnosti
rozhodcovskej doložky.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto
je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý
exekučný titul. Samotná rozhodcovská doložka, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať úpravu

Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv.

17. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že

nejde o individuálne vyjednanú doložku je zväčša forma jej uzavretia, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská
doložka je súčasťou zmluvy o úvere vo formulárovej podobe, teda bez možnosti zmeny jej obsahu,
či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej
doložky, ktorá bola súčasťou čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, opak nepreukázal

ani oprávnený.

18. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

19. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pridržiava

spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne

aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

20. V prejednávanom prípade bola v čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru naformulovaná
rozhodcovská doložka v znení, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody

o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Z

uvedeného vyplýva, že práve oprávnený, ktorý je takmer zakaždým žalujúcou zmluvnou stranou, vopred
naformuloval konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodnúť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy o
úvere, resp. z dohody o vyplnení zmenky, bez toho, aby tento výber mohol povinný zmeniť. Taktiež
oprávnený neuviedol povinnému rozdiely medzi konaním pred rozhodcovským súdom a konaním pred
všeobecným súdom. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že stanovenie rozhodcovského

súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch medzi účastníkmi tak, ako je
to naformulované v predmetnom prípade, teda v typizovanom tlačive pochádzajúcom od oprávneného,
obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc základné procesné
postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré mu priznáva
zákon,jednoznačnebez uvedomeniasidôsledkovazávažnostimožnéhostavudotejmiery,abyvenoval
rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov je nevyhnutné posúdiť predmetnú

zmluvu ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

21. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Vo veci sp.zn. 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie
NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV.ÚS60/2011análezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.II.ÚS2164/10zodňa1.novembra2011.

22. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil postupom podľa § 387 CSP ako vecne
správne oprávneným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, keďže odvolací súd dospel k rovnakým
záverom ako súd prvej inštancie a mal za preukázané, že exekučný titul v celom rozsahu je materiálne

nevykonateľný.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).