Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010815
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712010815.5

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného X.. Y. R.
pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2020 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 3T/211/2012 zo dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie X.. Y. R. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen sp. zn. 3T/211/2012 zo dňa 13.01.2020 bol obžalovaný
X.. Y. R. uznaný vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23.03.2011 v presne nezistenom čase do 13:00 hod. v 51,5 km na ceste č. 1/66 počas výkonu služby
so služobným vozidlom S. C. zastavil osobné motorové vozidlo zn. VW J. J.tátnej poznávacej značky R.
XXR.T.,ktoréviedolvodičJ.K.G.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.,B.,ul.R.H.XX,ktorýdanýúsek
cesty prechádzal z L. do J., pričom počas vykonávania kontroly vozidla neoprávnene pod zámienkou,
že nemá rozsvietené stretávacie svetlomety, ale má rozsvietené len denné prevádzkové svietidlá, mu
uložil pokutu vo výške 60 € za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, dal mu

12 ks pokutových blokov v nominálnej hodnote po 5 € série A od č. XXXXXX do č. XXXXXX opatrené
okrúhlou pečiatkou s názvom Obvodné oddelenie PZ v F., pričom G. R. mu dal 200,-PLN, predmetnú
blokovúpokutunevykázalvslužobnýchpomôckach,alezískanúfinančnúhotovosťsiponechalpresvoju
potrebu, pričom bolo zistené, že tieto pokutové bloky boli v tom čase na 00 PZ F. evidované ako stratené
policajtom J.. H. Z., M. XXXXXX, na ktorého boli pred stratou evidované v knihe cenností evidenčné číslo
XX/XXXX; čim porušil § 48 ods. 3 písm. a, g) zákona č. 73/1998 Z. z. ostatnej službe príslušníkov PZ,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v platnom
znení a daným konaním G. R. spôsobil škodu vo výške 49,49 €.

Za to bol odsúdený podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 56 ods. 2 Tr.
zák. na peňažný trest vo výške 1.000,- Eur. Súčasne prvostupňový súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovil náhradný trest odňatia slobody

v trvaní 3 mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti
vykonávať činnosť v ozbrojených zboroch SR v trvaní 3 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. R. škodu vo výške 49,49 Eur.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci už dvakrát rozhodol, naposledy
rozsudkom zo dňa 30.04.2018, ktorý bol rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2019 zrušený a

vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci uznesenia bol vyslovený právny názor, že
konanie obžalovaného vykazuje znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.Ďalej svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil tým, že čo sa týka skutkového zistenia stavu veci,
obžalovaný od počiatku tvrdil, že sa skutku nedopustil, na mieste činu nebol a neopustil služobné územie
OO PZ F.. Predložil súdu podrobný rozpis činnosti a úkonov zo dňa 23.03.2011 so začiatkom služby

od 7.30 hod. do 16.00 hod. Z uvedeného rozpisu vyplýva, že sa mal v F. zdržiavať len raz pri prevoze
kolegu na OO PZ F., a to len v ranných hodinách, čo bolo potvrdené aj samotným svedkom R. s tým,
že následne sa mal pohybovať len v blízkych dedinách pri G. (P. V., P. H., V.) a väčšinu času sa mal
zdržiavať v obvode Policajnej stanice G.. Z výpovedí viacerých svedkov vyplýva, že s ním prišli do
kontaktu v predmetný deň, niektorí z nich uviedli aj približný čas tohto stretnutia. Okresný súd však

mal, aj v zmysle názoru odvolacieho súdu, za preukázané, že poškodený bol dňa 23.03.2011 okolo
13.00 hod. zastavený policajtom, ktorý ho kontroloval, tento bol riadne ustrojený a vozidlo bolo riadne
označené ako vozidlo polície. Objektívne bolo preukázané, že G. R. za priestupok, ktorý sa mal stať,
otázne je či sa stal, ale táto skutočnosť nie je dôležitá pre trestné stíhanie, bola uložená bloková pokuta,
keď mu bolo vydané 12 ks pokutových blokov po 5,- Eur série A od č. XXXXXX do č. XXXXXX. Tieto
boli opatrené okrúhlou pečiatkou s názvom OO PZ F., pričom po zisťovaní boli uvedené bloky stratené

policajtom J.. H. Z. a odrazu sa objavili u iného policajta, pričom totožnosť tohto policajta bola zistená
tým, že na nej boli odtlačky prstov a táto osoba bola stotožnená ako Y. R., pričom tento v kritickom čase
mal pridelené služobné motorové vozidlo a vykonával službu vo svojom obvode. Tieto objektívne dôkazy
obžalovaného jednoznačne usvedčujú zo spáchania trestného činu, pretože obžalovaný si finančnú
hotovosť 200,- PLN ponechal pre svoju potrebu, zinkasoval túto sumu, hoci nemôže inkasovať iné

peniaze ako sú povolené v štáte, teda Eurá. Takéto konanie napĺňa po objektívnej i subjektívnej stránke
skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Prvostupňový súd obranu obžalovaného a vykonané dôkazy, ktoré boli prezentované v snahe znižovať
váhu týchto dôkazov, keď spochybňovali tú skutočnosť, že poškodený G. R. jednoznačne neusvedčoval
obžalovaného, čo je sčasti pravda, pretože keď aj prišiel obžalovaný s poškodeným do styku po dobu

15 - 20 minút, nie je jednoznačne možné, aby poškodený opísal obžalovaného bezchybne. Treba však
poukázať na objektívne a zákonne vykonané dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčovali zo spáchania
trestného činu.

Súd sa pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil ustanoveniami § 34 Tr. zák. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovaného spočívala v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane poriadku vo verejných veciach. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť
nezistil, ukladal peňažný trest vo výške 1.000,- Eur so stanovením náhradného trestu odňatia slobody
v trvaní 3 mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu. Vzhľadom k tomu, že

bol skutok spáchaný v rámci výkonu funkcie v ozbrojených zboroch SR, prvostupňový súd uložil aj trest
zákazu činnosti vykonávať činnosť v týchto zboroch na dobu 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa
13.01.2020, pričom ho aj písomne prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil. Poukázal na to, že

všetky dôkazy v prípravnom konaní vykonané vyšetrovateľom PZ, konajúceho v mene Ministerstva
vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, 3. inšpekčného oddelenia,
ktorá bola len odborným útvarom Ministerstva vnútra SR na úseku kontroly a inšpekčnej služby
PZ, pričom nebola súčasťou policajného zboru a teda nemohla preto preverovať oznámenie o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a ostatné podnety na trestné stíhanie,

vykonávať vyšetrovanie ani skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, ani keby išlo o trestnú činnosť
policajtov. Zároveň uviedol, že prokurátor neuniesol svoje dôkazné bremeno a súd prvého stupňa
len rešpektoval názor odvolacieho súdu a nesprávne hodnotil dôkazy na základe názoru založeného
odvolacím súdom, ktorý bol založený len na podozreniach, domnienkach a hypotézach, ba dokonca vo
viere v jeho vinu. Podľa jeho názoru dôkazy jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty nepreukazovali,

že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že skutočne predstavuje závažnú hrozbu pre spoločnosť, a že
práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. Poukázal na skutočnosť,
že dôkazné bremeno leží na prokuratúre a akékoľvek pochybnosti o vine by sa mali vykladať v prospech
podozrivej alebo obvinenej osoby v zmysle zásady „in dubio pro reo". Uviedol, že poškodený vo svojich
výpovediach uvádzal, že skutok sa mal stať okolo poludnia, teda v čase okolo 12.00 - 12.30 hod., pričom

vo svojej prvej výpovedi ustálil miesto, kde sa údajne skutok mal stať, a to na odstavnom mieste, kde
bola nejaká „búdka", pričom na mieste, ktoré ukázal pri previerke jeho výpovedi, sa žiadna „búdka"
nenachádzala, ani sa nenachádza. Zároveň obžalovaný poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že
poškodený uvádzal, že sa skutok mal stať okolo poludnia, jemu bolo kladené za vinu, že sa vraj skutokstal v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách a ako je uvedené v obžalobe, skutok sa
mal stať „v presne nezistenom čase do 13.00 hod.". Na základe tohto poukázal na rozpis služby, ktorú
vykonával dňa 23.03.2011 od 7.30 hod. do 16.00 hod., kde bolo nespochybniteľné, že v čase, keď sa mal

údajne skutok stať, tak ako uviedol poškodený medzi 12.00 a 12.30 hod., sa nachádzal v obci V. resp. v
meste G.. Okrem iného svedkovia F. H. a A. H. potvrdili, že bol v J. F. v G. počas obeda v čase od 12.00
do 13.00 hod. Svedok H. potvrdil, že sa s ním stretol v tento deň približne v čase o 12.00 do 13.00 hod. Vo
svojom odvolaní ďalej poukázal na nezrovnalosti týkajúce sa oblečenia osoby, ktorá mala poškodenému
uložiť predmetnú pokutu a zároveň pri rekognícii podľa fotoalbumov č. 1, 2, 3, ktorú vykonal poškodený,

tento jednoznačne neopoznal jeho osobu ako osobu, ktorá mu mala dať pokutu a svoju presnosť vyjadril
percentuálne na 60%. Až dodatočne uviedol ďalšie identifikačné znaky, ktorými ho opísal.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli

odvolanímvytýkanéprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.
Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia v
dostatočnej miere, presne a správne zhodnotil zistený skutkový stav, o ktorom nemá ani krajský súd

žiadne dôvodné pochybnosti, práve naopak má za to, že obhajoba obžalovaného, ako aj ním označení
svedkovia svedčia o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa predmetného skutku dopustil.

Skutočnosť, že obžalovaný hodnotí vyhodnotenie dôkazov subjektívne, nakoľko boli vyhodnotené v
jeho neprospech samo o sebe neznamená, že boli vyhodnotené nesprávne a neboli vyhodnotené v

zmysle vzájomnej súvislosti, ako aj jednotlivo. Krajský súd mal za preukázané, že v danom prípade je
nepochybné, že obžalovaný disponoval a manipuloval s blokmi, ktoré boli stratené a pôvodne patrili H.
Z., pričom verzia ako prišiel do kontaktu s týmito pokutovými blokmi je viac ako nedôveryhodná, pričom
odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že na daných pokutových blokoch sa iné odtlačky nenachádzali,
čo v spojitosti s tým, že okrem zviditeľnených daktyloskopických upotrebiteľných stôp sa na pokutových

blokoch nenachádzajú žiadne iné daktyloskopické stopy, vedie k presvedčeniu, že s predmetnými
pokutovými blokmi manipuloval v najväčšom rozsahu obžalovaný, nakoľko jeho daktyloskopické stopy
prekryli iné stopy na týchto pokutových blokoch. V spojitosti s týmto dôkazom je rekognícia poškodeného
dostatočná a v dostatočnej miere preukazujúca skutočnosť, že skutku, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu, sa tento aj dopustil.

Odvolací súd aj výpoveďami svedkov F. H. a A. H., ktorí boli obhajobou navrhnutí až na hlavnom
pojednávaní, nemal preukázanú skutočnosť, že by skutočne a bezpochyby potvrdzovali, že sa v
predmetný deň, t. j. 23.03.2011 sa skutočne s obžalovaným stretli. Ako vyplýva z ich výpovede, išlo z ich
strany len o domnienku vychádzajúcu z predpokladu, nakoľko obžalovaný bol pravidelným zákazníkom

v predmetom penzióne, kde sa chodil stravovať. Zároveň nemožno považovať výpoveď svedka A. H. za
hodnoverný opis skutočnosti zo dňa 23.03.2011, nakoľko v zmysle výpovede na hlavnom pojednávaní
uvádza, že obžalovaný tam bol s jeho X. F. H. a J. Y., pričom samotný J. Y. uviedol, že s obžalovaným
sa stretol v ten deň, približne medzi 10.30 h a 10.45 h, pričom uviedol, že ešte v ten deň sa s ním stretol,
avšak nepamätal si tú skutočnosť, že by s ním bol na obede v J. F..

Vzhľadom na okolnosti odvolací súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti tak, že nemal
pochybnosť o vine obžalovaného, preto jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.