Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204467
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8509204467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX H. X., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č. k. 4Er/298/2009-13 zo dňa 06.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr.
I. U., Exekútorský úrad P.. gen. J. XXX/X, XXX XX H. X. trovy exekúcie vo výške 46,07 eur a uložil

oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 57 ods. 1 písm.
h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a uviedol, že oprávnený navrhol vykonať
exekúciu na základe exekučného titulu vydaného oprávneným, ktorým je vykonateľné rozhodnutie č.
XXXX/XXXXX-XXXX zo dňa 19.06.2007. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 30.11.2009 udelené poverenie
na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného spisu na podnet súdneho exekútora zistil, že u

povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou a preto exekúciu zastavil. Dodal, že nie
je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad
nie je možné vyvodiť zo zistených skutočností. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1,
§ 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Vyslovil, že súhlasí so
zastavením exekúcie, avšak z iných dôvodov, než navrhol súdny exekútor, a to podľa ust. § 57 ods.
1 písm. b) - pre stratu účinnosti exekučného titulu, čo má vplyv na určenie osoby povinnej na úhradu
trov exekúcie. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie začala plynúť 30.05.2008 a uplynula
dňa 30.05.2011. Exekučný titul bol vydaný v čase účinnosti ust. § 88 ods. 1 zákona č. 972/1990 Zb.
o priestupkoch, ktoré bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z vypustené z jeho textu

dňa 01.09.2008, pričom zákonodarca nestanovil žiadne prechodné ust. V súlade so zásadou zákazu
retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré
z nich vyplývajú posudzovať podľa práva, platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku
došlo. Vo vzťahoch súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone nie je
jej spätná účinnosť výslovne uvedená a v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý
je pre adresáta priaznivejší. Bol toho názoru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia

prekluzívnej lehoty má len deklaratórnu povahu, teda nemožno zastaviť exekúciu pre nemajetnosť
dlžníka,nakoľkotátoužbolazastavenánazákladeprávnejskutočnosti(preklúzia).Navrholabysúdurčil,že exekúcia sa zastavuje dňom 27.08.2010 a povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 55,79 eur, alternatívne, účastníkom exekučného konania trovy exekučného
konania nepriznať.

4. Povinná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362
ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do
31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia CSP.
10. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie

exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.
11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti

od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti
nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinnej bola v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z napadnutého
uznesenia a z exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinnej a zistil,
že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok postačoval
aspoň na úhradu trov exekúcie.

13. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po prešetrení osobných
a majetkových pomerov povinnej zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jej majetok nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (exekučný spis EX 1659/09). Za tejto situácie by vykonávanie ďalšíchúkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov
exekučného konania.
14. Nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek

vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo
k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia
exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinnej, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinnej
bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva
reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len

zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinnej hradí oprávnený.
15. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá
by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinnej, ktorá je dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny.
16. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách

exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 2 jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Odvolací súd preto ani v tejto časti odvolanie
nepovažoval za dôvodné.

17. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, súdnemu exekútorovi a povinnej preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, preto účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).