Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010508
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6115010508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného D.. V. A., pre obzvlášť
závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí
dňa 14. októbra 2020, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 18.05.2020, sp. zn. 4Tk/2/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o upustení od uloženia súhrnného trestu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného D.. V. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom B. - Q. mesto, I. XXXX/XX, t. č. na neznámom
mieste v K.

o d s u d z u j e

podľa § 222 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 100.000,- (jednostotisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ukladá n á h r a d n ý t r e s t odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad vo výmere 2
(dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným
uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn.
BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp.
zn.4To/8/2016,ktorýmbolobžalovanýuznanýzavinnéhozpokusupokračovaciehoobzvlášťzávažného
zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a) Tr. zák. a iné, za čo

bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere100.000 Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest
mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Tiež mu bol uložený aj ochranný
dohľad vo výmere 2 (dva) roky. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zvyšné výroky z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016 sa ponechávajú n e d
o t k n u t é .

Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sa ponecháva n e
d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznal obžalovaného D.. V. A. rozsudkom zo dňa 18.05.2020, sp. zn.
4Tk/2/2015 vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,
ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti HrKo Holding, a. s., Lučenecká 840, Veľký Krtíš a
zároveň osoby ovládajúcej holding viac ako päťdesiatich obchodných spoločností, vrátane spoločnosti

MAVIM s.r.o., IČO: 46 331 395, Žilinská 16, Bratislava, požiadal konateľa tejto spoločnosti D.. J. E.
aby tento v mene spoločnosti MAVIM, s.r.o. uzavrel Zmluvu o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX
zo dňa 22.6.2012 s G. H. B. a.s. IČO: XX XXX XXX, F. XX, B. vrátane dodatkov, predmetom ktorej
bolo poskytnutie účelového úveru do výšky úverového limitu 3.200.000,- € na financovanie výstavby
bioplynovej stanice v katastrálnom území V. A., po podpísaní predmetnej zmluvy konateľom spol.

MAVIM, s.r.o. v mene spoločnosti MAVIM s.r.o. Bratislava dal vystaviť a predložiť Korporátnej pobočke
G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX požiadavky zo dňa 9.8.2012, 12.9.2012, 20.9.2012, 10.10.2012 a 5.11.2012
načerpanieúveruvcelkovejvýške2.764.800,-€,prílohouktorýchbolifaktúryoddodávateľaOVERs.r.o.,
IČO:36697656,Kysuckácesta1,Žilinač.FV12900056zo6.8.2012nacelkovúčiastku1.176.000,-€,č.
FV12900062 zo 7.9.2012 na celkovú čiastku 840.000,- €, č. FV12900063 z 18.9.2012 na celkovú čiastku

840.000,- €, č. FV12900066 z 8.10.2012 na celkovú čiastku 912.000,- €, č. FV12900069 z 22.10.2012
na celkovú čiastku 840.000,- € a súpisy vykonaných prác a dodávok zariadení pri výstavbe bioplynovej
stanice V. A., ktorých vypracovanie a predloženie na Korporátnu pobočku G. a.s. v B. B. na ul. O. č.
XX zabezpečil cez svojich podriadených D.. V. A., a ktoré práce (až na úpravy podložia realizované
spol. SAT SLOVENSKO, s.r.o. v hodnote 198.334,80 €) a dodávky zariadení v skutočnosti neboli

vykonané a dodané, čím opakovane uviedol zástupcov banky do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie a s ním súvisiace čerpanie úveru, pričom na základe týchto požiadaviek v dobe od 10.8.2012
do 5.11.2012 v 5 tranžiach klient MAVIM s.r.o. Bratislava čerpal finančné prostriedky z predmetného
účelového úveru v celkovej výške 2.764.800,- €, ktoré následne D.. V. A. použil v rozpore s účelom
stanoveným v čl. I bod 1 a čl. IV. bod 2 písm. b) zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa

22.6.2012 a jej dodatkov, a týmto konaním spôsobil G. H. B. a.s. B. škodu vo výške 2.566.465,20 €.
2/ následne v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti HrKo Holding, a. s., Lučenecká 840,
Veľký Krtíš a zároveň osoby ovládajúcej holding viac ako päťdesiatich obchodných spoločností vrátane
spoločnosti MAVIM s.r.o., IČO: 46 331 395, Žilinská 16, Bratislava požiadal konateľa tejto spoločnosti D..
J. E. aby tento v mene spoločnosti MAVIM, s.r.o. uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/

XXXXX zo dňa 11.7.2012 s G. H. B. a.s. IČO: XX XXX XXX, F. XX, B. a jej dodatkov, predmetom ktorej
bolo poskytnutie kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 400.000,- € na úhradu DPH počas
výstavby bioplynovej stanice v katastrálnom území V. A. a na financovanie jej prevádzkových potrieb,
v mene klienta MAVIM s.r.o. Bratislava dal vystaviť a predložiť Korporátnej pobočke G. a.s. v B. B. na
ul. O. č. XX požiadavku zo dňa 9.8.2012 načerpanie úveru v celkovej výške 400.000,- € prílohou ktorej

boli faktúra od dodávateľa OVER s.r.o., IČO: 36 697 656, Kysucká cesta 1, Žilina č. FV 12900056 zo
dňa 6.8.2012 na celkovú čiastku 1.176.000,- € (z toho 196.000,- € DPH) so súpisom vykonaných prác
a dodávok zariadení pri výstavbe bioplynovej stanice V. A. ku dňu 6.8.2012, faktúra od dodávateľa SRD
Nenince č. FV12900387 zo dňa 14.8.2012 na celkovú čiastku 204.000,03 € s predmetom fakturácie
- dodávka 5862,07 ton kukuričnej siláže, ktorých vypracovanie a predloženie na Korporátnu pobočku

G. a.s. v B. B. na ul. O. č. XX zabezpečil D.. V. A., a ktoré práce a dodávky v skutočnosti nebolivykonané a dodané, čím opakovane uviedol zástupcov banky do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie a s ním súvisiace čerpanie kontokorentného úveru, pričom na základe tejto požiadavky dňa
10.8.2012 klient MAVIM s.r.o. Bratislava čerpal finančné prostriedky z predmetného kontokorentného

úveru v celkovej výške 400.000,- €, ktoré následne D.. V. A. použil v rozpore s účelom stanoveným v čl.
I bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 11.7.2012 a jej dodatkov, a týmto
konaním spôsobil G. H. B. a.s. B. škodu vo výške 400.000,- €.

Za to okresný súd u obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože

trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp.
zn. BB-4T/43/2015 zo dňa 21.03.2016 v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/43/2015 zo dňa 19.02.2018 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/8/2016 zo dňa 11.02.2020, v trvaní 12 rokov nepodmienečne
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, zároveň
uloženým peňažným tretom vo výške 100.000,- € a určení náhradného trestu v trvaní 2 roky, považoval

na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú G.
H. B. a.s., F. XX, B., IČO: XX XXX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Treba zdôrazniť, že proti obžalovanému sa trestné konanie viedlo ako proti ušlému (§ 358 a nasl. Tr.
por.) najprv na základe opatrenia predsedu senátu okresného súdu a následne, pokiaľ ide o odvolacie

konanie, na základe opatrenia predsedu senátu krajského súdu.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie krajský
prokurátor proti výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu v neprospech obžalovaného, a to
najskôr stručným písomným podaním zo dňa 21.05.2020, doručeným okresnému súdu dňa 22.05.2020.

Takto podané odvolanie následne zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 11.08.2020, doručeným
okresnému súdu dňa 12.08.2020. V písomných dôvodoch uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou postupu
podľa § 44 Tr. zák., nakoľko tento považuje s poukazom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu za
neprimerane mierny. K aplikovanému ustanoveniu súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zákonom
stanovené zásady pre ukladanie trestov, konkrétne, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len
trestné sadzby odňatia slobody.

Ďalej prvostupňový súd dôvodí poukázaním na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré
vyhodnotil v prospech poľahčujúcich okolností tak, že priznal obžalovanému to, že tento viedol pred
spáchaním činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.) pri konštatovanom nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti. V nadväznosti na uvedené podľa prvostupňového súdu prichádzala do úvahy sadzba pre

ukladanie trestu odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Následne súd citoval
ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 44 Tr. zák. a poukázaním na tresty uložené obžalovanému ŠTS,
najmä úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a konštatoval, že tento trest, uložený skorším
rozsudkom, považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Uvedený postup
súdu prehliada predovšetkým to, že na rozdiel od pokusov skutkov, pre ktoré uznal obžalovaného za

vinného ŠTS ide v prípade, o ktorom rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica o dokonaný obzvlášť
závažný zločin úverového podvodu so škodou dosahujúcou v súčte takmer 3 milióny € (2.966.465,20
€), o ktoré sa obžalovaný reálne obohatil.
V prípade, že prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, je potrebné brať do úvahy to, že súhrnný
trest sa ukladá podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1, 2 Tr. zák.), teda, ak si súd

predbežne stanovuje upravovanú trestnú sadzbu, z ktorej bude pri ukladaní možného trestu vychádzať,
musí nevyhnutne brať do úvahy aj skutky a ich právnu kvalifikáciu, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený
(právoplatne uznaný za vinného) v konaní, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, vo vzťahu ku ktorému
by prichádzalo do úvahy jeho zrušenie v prípade ukladania súhrnného trestu. Horná hranica trestnej
sadzby by bola podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu, konkrétne podľa zostrujúcej (asperačnej)

zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák., zvyšovaná o jednu tretinu (20 r.), pretože obžalovaný spáchal
dva obzvlášť závažné zločiny a zločin dvomi skutkami, konkrétne pokus obzvlášť závažného zločinu
subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 6 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa§ 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v roku 2010 a dokonaný obzvlášť závažný zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. v roku 2012. Takto určená horná
hranica trestnej sadzby by bola aj po aplikácii ustanovenia § 38 Tr. zák. celkom iste vyššia (16 r. 8

mes.) než prvostupňovým súdom predbežne určená horná hranica vo výške 13 rokov a 4 mesiace
izolovane zohľadňujúca len pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo vzťahu k žalovanému
skutku úverového podvodu. Vo vzťahu k aj podľa asperačnej zásady takto upravenej hornej hranici
trestnej sadzby by uložený 12 ročný trest odňatia slobody nebolo možný považovať za dostatočný ani
na nápravu páchateľa ani na ochranu spoločnosti. Zohľadňujúc právnu teóriu, súhrnný trest nastupuje

namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých jeho zbiehajúcich
sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom (jednom) konaní. Pri súhrnnom treste musí byť teda
páchateľ v rovnakej situácii ako v prípade úhrnného trestu, t.j. akoby sa o všetkých spáchaných trestných
činoch rozhodovalo v jednom konaní. Už súhrnný trest ako taký je pre páchateľa priaznivejší, ako
trest samostatný (ďalší), pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho
trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného

činu. V posudzovanom prípade nešlo svojou povahou a všetkými okolnosťami určujúcimi spoločenskú
nebezpečnosť činu o banálnu vec, ktorá by bola akoby zanedbateľnou pri posudzovaní všetkých činov v
jednomkonaní.Právenaopak,ideotrestnúčinnosť,ktorábysamalapremietnuťvukladanomsúhrnnom
treste odňatia slobody.
Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku

napadnutý rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici vo výroku o upustení od uloženia súhrnného
trestu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol v intenciách vyššie uvedeného.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
vyhotovení odvolania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a rozhodol vo veci sám.

Naproti tomu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie krajského prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že od spáchania skutku už prešla doba viac ako 10 rokov.
Zdôraznil, že sa nestotožňuje s tvrdením obžaloby, že sa obžalovaný reálne obohatil o sumu cca 3
mil. Eur, tento bol bielym koňom, obohatila sa práve banka, ktorá mala zabezpečené istenie vo výške
štvornásobku úveru, ktorú možnosť aj využila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania krajského prokurátora zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o upustení od uloženia súhrnného trestu, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a
preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora bolo podané
dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu,
vrátane splnenia podmienok na konanie proti obžalovanému ako proti ušlému a rešpektovaní práva

obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým
v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v
tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
vinyobžalovanéhozospáchaniaskutkukladenéhomuzavinuasprávnepostupoval,keďhovkonečnom
dôsledku uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.

5 písm. a) Tr. zák. Výrok o vine obžalovaného a výrok o náhrade škody, ktorým bola podľa § 288 ods.
1 Tr. por. poškodená G. H. B. a.s. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nadobudli
právoplatnosť, keďže ich odvolaním nenapadla žiadna z procesných strán.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu, dospel

krajský súd k inému záveru ako okresný súd, nakoľko aplikáciou ustanovenia § 44 Tr. zák. bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona, vzhľadom k tomu odvolanie krajského prokurátora považoval
za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. v celom výroku oupustení od uloženia súhrnného trestu zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste
a o ochrannom opatrení sám.

U obžalovaného okresný súd správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život (ust. § 36 písm. j) Tr. zák.). Na druhej strane okresný súd
nepostupoval správne, keď u obžalovaného neaplikoval priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných
činov (ust. § 37 písm. h) Tr. zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda nebol 1:0, ale
v rovnováhe 1:1, preto nedošlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa

ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák.

Krajský súd sa stotožnil s názorom krajského prokurátora, že okresný súd pochybil, keď aplikoval ust. §
44 Tr. zák. U obžalovaného neboli splnené podmienky, aby bolo u neho upustené od potrestania podľa
ust. § 44 Tr. zák., pretože trest uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn. BB-4T/43/2015 a v spojení s
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, konkrétne
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, by nebol dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.
Tento mu bol totiž ukladaný za čiastkové útoky posudzované ako jeden pokračovací obzvlášť závažný

zločinaakojedenpokračovacízločin,ktorévšakspáchalvjednočinnomsúbehu,atolenformoupokusu.
V tomto konaní bol odsudzovaný už aj za čiastkové útoky posudzované ako dokonaný obzvlášť závažný
zločin, so škodou dosahujúcou v súčte 2.966.465,20 Eur, o ktoré sa obžalovaný reálne obohatil.

Keďže obžalovaného krajský súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin, ktorý spáchal skôr

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iné trestné činy
(rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn.
BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystricazodňa19.02.2018sp.zn.BB-4T/43/2015avspojenísuznesenímNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016, ktorým bol uznaný za vinného z pokusu pokračovacieho

obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu podľa § 14 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 6 písm. a)
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokusom pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov
európskych spoločenstiev podľa § 14 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.), ukladal mu súhrnný
trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Tr.
zák., t. j. za použitia asperačnej (zostrujúcej) zásady (za spáchanie dvoch obzvlášť závažných zločinov a

zločinu dvomi skutkami), kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o ? - inu.
Trestný zákon v sankcii ust. § 222 ods. 5 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia
slobody na 10 až 15 rokov. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu aj zo strany krajského súdu
bolo namieste v prípade obžalovaného ukladať mu súhrnný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby

za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov za použitia asperačnej zásady, a to vo výmere 10
rokov až 20 rokov. Pričom súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom
(ust. § 42 ods. 2, druhá veta Tr. zák.). Zároveň odvolací súd zobral do úvahy okrem pomeru, aj mieru
závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. a zohľadnil
aj dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov.

Vzhľadomnatietoskutočnostikrajskýsúdobžalovanémuuložilsúhrnnýtrestodňatiaslobodynaddolnou
hranicou trestnej sadzby vo výmere 13 rokov.

Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pretože ho odsudzoval za obzvlášť

závažný zločin.

V rámci súhrnného trestu uložil obžalovanému podľa ust. § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere
100.000,- Eur, keď tento trest mu bol uložený už skorším rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným

uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 19.02.2018 sp. zn.
BB-4T/43/2015 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp.
zn. 4To/8/2016, pričom obžalovaný bol odsúdený za úmyselné trestné činy, ktorými získal alebo sa snažilzískať majetkový prospech. Podľa ust. § 57 ods. 2 Tr. zák. krajský súd rozhodol, že zaplatená suma
peňažného trestu pripadá štátu.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd uložil
obžalovanému podľa ust. § 57 ods. 3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Keďže obžalovaného krajský súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin, uložil mu podľa ust. § 76 ods.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad vo výmere 2 roky.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 21.03.2016 sp. zn. BB-4T/43/2015, v spojení s opravným uznesením
Špecializovanéhotrestnéhosúdu,pracoviskoBanskáBystricazodňa19.02.2018sp.zn.BB-4T/43/2015
a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2020 sp. zn. 4To/8/2016,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uložený trest za súčasného uloženia ochranného opatrenia (ochranného dohľadu), zabezpečí v
dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám

vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Tr. zák.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o upustení od uloženia
súhrnného trestu z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní krajského prokurátora, považujúc ho za
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.