Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/195/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815205536.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne
zastúpení: advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom T., Ul. I. č. XXX/XX,
proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom S. Y., C.

XXXX/X, právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom v T.,
R. č. XX, v konaní o vrátenie daru, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov
1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/267/2015-253 zo dňa 20. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v anárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania r o z h o d n e prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť umožniť žalovanej (s
jej manželom) vstup na nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na LV č. XXX k.ú. a Obec H., parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parcela č. 463/19 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 378 m2, parcela č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2 a do stavby súp.č. XX -
rodinný dom, garáž a dreváreň postavená na parcele č. 362/19, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ nenakladať s vecami vo vlastníctve žalovanej

a jej blízkych osôb v uložených nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. a Obec H., parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parcela č. 463/19 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 378 m2, parcela č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2 a do stavby súp.č. XX rodinný
dom, garáž a dreváreň postavené na parcele č. 463/19 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Urobil tak vychádzajúc z oznámenia ORPZ v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície,
ObvodnéoddeleniePZNámestovozodňa09.03.2018,zktoréhozistil,že28.02.2018a09.03.2018nebol

žalovanej pre výmenu zámky umožnený vstup na pozemok parc.č. 463/19 a vedľajší pozemok parcely
č. 463/286, na ktorej je garáž a dreváreň, patriaca do jej bezpodielového spoluvlastníctva s manželom.
Z listiny označenej ako „Oznámenie“ zo dňa 22.02.2018 spísaného a podpísaného žalobcami vyplýva,
že oznámili žalovanej, že si neprajú, aby ako vlastníčka rodinného domu súp.č. XX a jej rodinní
príslušníci vstupovali do obydlia bez ich predchádzajúceho súhlasu, ich obydlie je chránené zákonom
aj pred vlastníkom domu, resp. bytu, nakoľko oni majú zriadené vecné bremeno doživotného bývania.

Osvedčenie nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu súd vzhliadol v tom, že medzi stranami sporu sú
výrazne narušené rodinné vzťahy, nielen vo vzťahu k predmetu daru, ale i vo vzťahu k nehnuteľnostiam apriľahlýmobjektom,ktorýchježalovanábezpodielovouvlastníčkouaktorésanachádzajúvohraničenom
objekte daru. Súd zastal názor, že do právoplatného skončenia danej veci nie je možné brániť vstupu
žalovanejdodarovanejnehnuteľnosti,alehlavnedonehnuteľností,ktorýchjebezpodielovouvlastníčkou

a kde sú zároveň umiestnené iné hnuteľné veci a objekty, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom.

2. Proti uzneseniu okresného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Vytýkali, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, je nesprávne, neopodstatnené
a nevykonateľné. Súd prvej inštancie sa stotožnil iba so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovanej,

pričom tieto nemajú oporu v dôkazoch. Nariadeným neodkladným opatrením súd v podstate znemožnil
žalobcomužívaťnehnuteľnostipokojneavrozsahu,vakommajúprávopredmetnénehnuteľnostiužívať.
Uviedli, že vrátenia daru sa od žalovanej domáhajú práve z dôvodu, že hrubo porušuje dobré mravy,
pričom zo zadovážených dôkazov v spise vyplýva, že žalovaná a jej rodina sústavne a nedôvodne,
resp. pod rôznymi zámienkami obťažujú a rušia žalobcov v riadnom a najmä nerušenom pokojnom
užívaní nehnuteľností, o ktorých vrátenie sa domáhajú podanou žalobou vo veci samej. Žalobcovia

obývajú rodinný dom v H. na základe zriadeného vecného bremena ešte z roku 2002. Vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľností v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať, alebo niečo konať. Žalovaná na základe vlastnej zmluvnej voľnosti sa rozhodla obmedziť svoje
vlastníckeprávovprospechžalobcov1/a2/uzatvorenímZmluvyozriadenívecnéhobremena.Súdprvej
inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu nariadené neodkladné opatrenie vo výroku 1/ rozšíril i na manžela

žalovanej. Žalovaná neosvedčila v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutnosť jeho
nariadenia, z napadnutého uznesenia vyplýva len toľko, že žalobcovia žiadali žalovanú a jej manžela,
aby nevstupovali do rodinného domu bez ich vedomia a neohlásene, ako to robili a mali v úmysle
robiť aj naďalej. Žalovaná s manželom ignorovali a ignorujú právo na súkromie žalobcov 1/ a 2/ a
právo na pokojný a nerušený rodinný život. Z nariadeného neodkladného opatrenia vo výroku II. vôbec

nie je zrejmé, aké veci (konkrétne hnuteľné) patriace žalovanej by sa mali v rodinnom dome, garáži
a drevárni nachádzať. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že žalovaná sa v dňoch 28.02.2018 a
09.03.2018 pokúšala spoločne s manželom vojsť do rodinného domu, čo sa im nepodarilo, nakoľko bola
údajne vymenená zámka a bránička, ktorou sa vchádza na pozemok rodín bola uzamknutá zámkou od
bicykla. Zo samotného konania žalovanej a jej manžela, ktorí sa opakovane a opätovne bez ohlásenia

nedôvodne pod zámienkou vyvolania konfliktu (bez zazvonenia, resp. zaklopania) snažili vniknúť do
rodinného domu s použitím kľúčov, keďže im nikto neotváral, je zrejmé, že opätovne išlo zo strany
žalovanej o narušenie pokojného bývania a užívania nehnuteľností žalobcami bez konkretizovania čoho,
prečo a za akým účelom vstupovala do rodinného domu, pričom až po príchode polície uviedli, že si
chceli z rodinného domu vziať hnuteľné veci. Podľa žalobcov nie je akceptovateľné, aby ktokoľvek,

čo aj vlastník, vstupoval do obydlia oprávneného užívateľa pod hocijakou zámienkou a aby tak konal
úmyselne bez vedomia tých, čo obydlie obývajú s úmyslom zobrať odtiaľ hnuteľné veci bez vedomia a
prítomnosti užívateľov. Žalobcovia prežili v predmetných nehnuteľnostiach, v rodinnom dome, značnú
časť svojho života a nemajú kam ísť. Keďže nariadené vecné bremeno, ktorým si mienili zabezpečiť
svoje bývanie v starobe, žalovaná a ani jej manžel absolútne nerešpektujú, nemali inú možnosť iba

žiadať o vrátenie daru. Napriek zriadenému vecnému bremenu v prospech žalobcov sú títo opakovane a
neustále rušení žalovanou a jej manželom, ktorí úmyselne chodia žalobcom znepríjemňovať ich pokojné
užívanie, bývanie, vyvolávaním konfliktov, neočakávanými, neohlásenými návštevami bez akéhokoľvek
rešpektuprávanapokojnébývanieaprávanasúkromiežalobcov.Konštatovanie,žežalobcoviavymenili
zámok na rodinnom dome ešte predsa neznamená, že by tým nejako zasiahli do vlastníckych práv

žalobkyne. Súd napriek neexistencii reálnej hrozby, alebo bez toho, že by práva žalovanej mohli
byť bez okamžitého zásahu nejakým spôsobom ohrozené, nariadil neodkladné opatrenie, urobil tak i
napriek tomu, že z doposiaľ zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že žalovaná spoločne s manželom nenechali žalobcov nerušene nehnuteľnosti užívať, neustále narúšali
právo žalobcov na súkromie a pokojný život. Pokiaľ sa týka výroku II. napadnutého uznesenia tento

považovalizanevykonateľný,nakoľkožalovanánepreukázalaaniakéhnuteľnévecibymalibyťvylúčené
z nakladania žalobcov a ani vo výroku napadnutého uznesenia hnuteľné veci nie sú konkretizované a
ani v odôvodnení špecifikované. V nadväznosti na uvedené žiadali uznesenie prvoinštančného súdu
zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, resp. napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadala uznesenie prvoinštančného súdu ako správne
potvrdiť. K zriadenému vecnému bremenu v prospech žalobcov uviedla, že práva vyplývajúce z vecného
bremena nemôžu darcovia zneužívať nad rozsah svojich oprávnení, nemôžu si počínať ako vlastníci.
Uviedla, že s manželom majú uložené hnuteľné veci v izbách v dome, garáži, drevárni, sú vymenovanév návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Pokiaľ sa nariadené neodkladné opatrenie v bode I. vzťahuje i na manžela žalovanej súd vysvetlil, že
garáž a dreváreň sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej a jej manžela, a preto sa oprávnenie

musí týkať oboch manželov. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že sa im zlomil kľúč, preto došlo k výmene zámku,
je podľa tohto zlomených už asi 8 zámkov a veľká brána je zamknutá zámkom na bicykel. V dome mala
svoje uzamknuté izby, teraz sú tam záclony, ktoré tam predtým neboli. Na drevárni je vymenený modrý
visiaci zámok, kde bol predtým sivý zámok. Taktiež je vymenený zámok na garáži. Nestačí žalobcom,
že si vymenili zámky, ale ešte si zohnali aj dvoch veľkých psov. Ako sa žalobcovia k žalovanej správajú

je podrobne popísané v návrhu zo dňa 20.03.2018. Po nariadení neodkladného opatrenia sa žalovaná
snažila získať povolenie na vstup, hoci bolo uznesenie vykonateľné. Po príchode bol otec na dvore,
rýchlo sa išiel schovať do domu a mal tam aj dvoch psov. Bránička, veľká brána bola stále zamknutá.
Zistila, že otec urobil diery do drevárne a chová v nej holuby. Začal vynášať pneumatiky a prehadzovať
ponad bránu. Po príchode polície odovzdali uznesenie súdu, policajt sa chcel dostať do dvora, skúšal
otvárať bránu, bola zamknutá. Je zrejmé, že žalobcovia svoje právo vyplývajúce z vecného bremena

zneužívajú nad rozsah svojich oprávnení a od momentu darovania si naďalej počínajú ako vlastníci.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.
Uviedli, že domáhanie sa vstupu žalovanej do rodinného domu je účelové v úmysle zvyšovať napätie
medzistranamiavyužiťtohovosvojprospech.Poukázali,žepožívajúochranuobydlia,čoipredzásahmi

vlastníka domu, ktorého návštevy sú neočakávané v skorých ranných, resp. neskorých večerných
hodinách bez zjavného účelu, výlučne s cieľom „kontroly“ majetku ako sa žalovaná vyjadruje a robiť
žalobcom zle. Žalobcovia sa o nehnuteľnosti riadne starajú, nespôsobujú žiadnu škodu.

5. Žalovaná vo vyjadreniu k vyjadreniu žalobcov uviedla, že v exekučnej veci 110 EX 304/2018 o výkon

neodkladného opatrenia žalobcovia nepreberajú zásielky od exekútora. Exekútor ich upovedomil, že
v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, pokiaľ povinný zásielku neprevezme ani na ďalší pokus o
doručenie prostredníctvom pošty, bude im doručovaná uverejnením v Obchodnom vestníku a na úradnej
tabuli súdu, po 30 dňoch sa bude považovať za doručenú. Konať tak môžu až po uplynutí doby 3
mesiacov od začatia exekúcie, t.j. doručenia poverenia súdnemu exekútorovi. Dovtedy musia využiť

všetky možnosti na doručenie zásielky povinným. Žalobcovia vyčkávajú na rozhodnutie odvolacieho
súdu. Teraz žalobcovia skutočne ukázali, ako sa celé roky správali ku žalovanej, a prečo musela odísť
bývať do S. Y..

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že v základnom konaní podrobne opísali

správanie sa žalovanej a jej manžela pred podaním žaloby i po podaní žaloby o vrátenie daru. Žalovaná
už od roku 2015 je vlastníčkou bytu v S. Y., teda viac ako 3 roky v rodinnom dome v H. nebýva. V S.
Y. má svoju domácnosť, všetky svoje veci a jej tvrdenie o tom, že má v rodinnom dome osobné veci
je nepravdivé. Žalobcovia majetok žalovanej, o ktorom tvrdí, že je jej, teda garáž, neničia, dreváreň nie
je vlastníctvom žalovanej, je to príslušenstvo rodinného domu. V drevárni majú žalobcovia uskladnené

drevo na zimu, neužívajú ju v rozpore s darovacou zmluvou, nakoľko predmetom darovacej zmluvy boli
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú. H., pozemky a rodinný dom s príslušenstvom. V tomto rozsahu
je zriadené aj vecné bremeno. V ostatnom zotrvali na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh žalovanej
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania ako aj po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. V preskúmavanej veci je nepochybné, že až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o vrátenie daru i napriek vyhoveniu žalobe žalobcov okresným súdom je vlastníčkou darovaných
nehnuteľností žalovaná. Na druhej strane nemožno nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tejto
skutočnosti a toho, že žalobcovia jej, ako vlastníčke odmietli umožniť bez ich súhlasu do nehnuteľností
prístup. Zákon k tomu, aby mohol súd pristúpiť k uplatneniu tohto procesného inštitútu a neodkladné

opatrenie nariadil vyžaduje splnenie i ďalších náležitostí, a to osvedčenie pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenie je preto osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené a je dané nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná tieto skutočnosti ani v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ani v štádiu rozhodovania okresným súdom nepreukázala. I zo záznamov polície vyplýva,
že sa vstupu do nehnuteľnosti domáhala síce ako ich vlastníčka, avšak bližšie nešpecifikovala nielen
veci, ktoré nutne, nevyhnutne potrebuje z nehnuteľnosti odniesť, ale ani skutočnosť, aká konkrétna
ujma, škoda na jej majetku jej hrozí, pokiaľ jej žalobcovia okamžite prístup do nehnuteľností neumožnia.

Neosvedčila, ani netvrdila, že momentálnym neumožnením dispozície s hnuteľnými vecami, po ktoré si
údajne prišla, jej hrozí, resp. vzniká akákoľvek škoda, že sa príp. jedná .o veci, ktoré podliehajú rýchlej
skaze, príp. že ich okamžite nevyhnutne potrebuje, alebo že bez nariadenia neodkladného opatrenia
nastane nezvratný stav, ktorý nebude možné v budúcnosti napraviť. Neosvedčila ani, žeby žalobcovia
akýmkoľvek nedovoleným spôsobom nakladali s vecami patriacimi či už do jej bezpodielového alebo

výlučného vlastníctva nad rozsah zriadeného vecného bremena. Uvedené, špecifikácia konkrétnych
nedovolených činností, ktorých by sa mali žalobcovia pri nakladaní s nehnuteľnosťami, prípadné
hnuteľnými vecami, zdržať, napokon nevyplýva ani z napadnutého uznesenia okresného súdu.

14. V nadväznosti na uvedené, preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh

žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcom ako úspešným stranám v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne
prvoinštančný súd samostatným uznesením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)