Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Ek/828/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120296270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Hazucha
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120296270.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: I. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. H. J. XXXX/
XX M., XXX XX G. - V., M. J. O.: L. XX, XXX XX G., o vymoženie 400,56 Eur s prísl., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Michal Dáni, so sídlom exekútorského úradu Cukrová 14 18, 811 08 Bratislava, pod sp.
zn.: 422EX 172/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 31.07.2020 poslednú stranu návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, vyjadrenie oprávneného k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie s prílohami. Súd žiadosťou zo dňa 14.10.2020 požiadal súdneho
exekútora, aby v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti doložil návrh povinného na

zastavenie exekúcie, ako aj prílohy k návrhu na zastavenie exekúcie a obálku, v ktorej bol návrh
povinnéhonazastavenieexekúciedoručenýsúdnemuexekútorovi,nakoľkosúdnyexekútordoručilsúdu
len poslednú stranu návrhu na zastavenie exekúcie bez príloh a bez obálky. Dňa 18.10.2020 doručil
súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a obálkou.

2. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nedostal žiadnu upomienku, že dlh nespôsobil,

že stratil bankovú kartu, že niekto iný musel peniaze vybrať. Uviedol, že žije z dôchodku, že ak bude
potrebné, tak doloží aj doklady. Povinný ďalej poukázal na výdavky, pričom uviedol, že mu ostáva
len 125,00 Eur. Povinný uviedol, že prosí o splátky. Záverom uviedol, že prikladá reklamáciu, kedy
komunikoval s oprávneným a že viac písomností ani telefonátov nedostal.

3. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že

nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na jej ďalšom pokračovaní. K tvrdeniu povinného, že na
priloženú reklamáciu zo dňa 09.12.2015 nebola povinnému zo strany oprávneného doručená žiadna iná
odpoveď, resp. žiadne iné vyjadrenie než (priložené) vyjadrenie zo dňa 17.12.2015 oprávnený uvádza,
že odpoveď, resp. žiadne iné vyjadrenie na predmetnú reklamáciu klienta bolo zo strany oprávneného
zasielané klientovi (povinnému) dňa 12.01.2016 a je súčasťou príloh k tomuto vyjadreniu. Vzhľadom na
uvedené má oprávnený za to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže

ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

7. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 28.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2018 a vykonateľnosť
dňa 31.01.2018 a na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

09.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018 a vykonateľnosť dňa 08.04.2018. V zmysle
exekučného titulu (rozsudku) bol povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému
(žalobcovi) sumu vo výške 400,56 Eur, úrok vo výške 28,00 % ročne zo sumy 400,56 Eur od 01.04.2016
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle exekučného titulu (uznesenia) bol
povinný (žalovaný) zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) trovy konania vo výške

24,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.06.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Dáni, so sídlom exekútorského úradu Cukrová 14 18, 811
08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 422EX 172/20.

9. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná
zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými

predpismiscieľomuspokojiťnárokoprávneného,ktorýmubolpriznanývykonateľnýmrozhodnutímsúdu
alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.:
3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu.

Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli
povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.
Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť
exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp.
spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade

s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota
na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný
prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“

11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008:
„Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje
teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na
preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke
právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“

12. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016:
„Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je

vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisuupravujúcehokonanie,vktorombolo
vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jehoformálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti
(potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

13. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom
exekučného titulu (strata platobnej karty, reklamácia straty, tvrdenie povinného, že peniaze musel vybrať
niekto iný). Tieto skutočnosti mal povinný uplatniť a namietať v základnom konaní a nie v exekučnom
konaní. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu
alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním
exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Súd poukazuje na skutočnosť,
že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd
taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti
neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým
by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa

správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného
konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v
prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom
základného konania. Exekučné tituly nadobudli vykonateľnosť a sú spôsobilými exekučnými titulmi, na

podklade ktorých možno viesť exekúciu voči povinnému.

14. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukázal na svoju zlú finančnú situáciu.
Oprávnený uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Súd uvádza, že tvrdená nemajetnosť
povinného nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní

(t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku oprávneného). Súd konštatuje, že povinný môže v budúcnosti
nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súd zároveň
uvádza, že exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia
podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich

rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo
príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V
danej exekučnej veci sa exekúcia začala dňa 16.06.2020, kedy bolo súdnemu exekútorovi doručené
poverenie na vykonanie exekúcie. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu Trenčín zo
dňa 10.01.2018, sp. zn.: 5Coe/221/2017, podľa ktorého: „Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo

oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou
je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. ... Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj
keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho
vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda
má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na

zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie).
Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný
nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu
oprávneného, ....“

15. Súd zároveň uvádza, že povinný nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy (ani
jej časti), pričom platí, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v
návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle
konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002).

16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva,
že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa nehopo vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda
nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

17. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie

podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.