Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318200471
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5318200471.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: H. J., K.. J., X.. XX. XX.

XXXX, V. L. R. XXXX, XXX XX F. X. F., zastúpený: JUDr. Milan Rojček, advokát, so sídlom Sládkovičova
9, 010 01 Žilina, IČO: 31 931 723, proti žalovanej: Š. F., K.. H., X.. XX. XX. XXXX, V. L. R. XXXX, XXX XX
F. X. F., zastúpená: JUDr. Peter Fratrič, advokát, so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným
na Liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcim sa v kat. území Krásno nad Kysucou, obec Krásno nad
Kysucou, okres Čadca, a to

- bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 7. poschodí, vchod XXXX, v obytnom dome č. s. XXXX,
postavenom na parcele CKN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 347 m2,
- spoluvlastníckemu podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. s.
XXXX, vo veľkosti podielu 6773/178374,
- spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcela CKN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 233 m2 a k pozemku parcela CKN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 347
m2, vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX

a zrušené podielové spoluvlastníctvo v y p o r i a d a v a tak, že všetky uvedené nehnuteľnosti p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako
finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu sumu 33.600,- € do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej titulom vynaložených investícií sumu 1.557,60 € do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Návrh žalovanej voči žalobcovi v časti o zaplatenie sumy 31,26 € z a m i e t a .

V. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 02. 2018 domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva
žalobcu v podiele 1/2-ice a žalovanej v podiele 1/2-ice k nehnuteľnosti - trojizbovému bytu č. XX s prísl.
nachádzajúcim sa na 7. p. bytového domu č. s. XXXX postavenom na parcele KN-C č. XXXX/XXX
na sídl. R. v Krásne nad Kysucou, ktorý pozostáva z troch obytných miestnostía príslušenstva, ktoré tvorí kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC, špajza a pivnica č. 28 nachádzajúca
sa vo vstupnom podlaží označená na dverách. Celková výmera podlahovej
plochy bytu je: 74,67 m2 k podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. s. XXXX

vo výške 6773/178374-ín. Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, a to: vodovodné, kanalizačné,
teplonosné, elektrické a plynové prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Spoločnými
časťami bytového domu č. s. XXXX sú: základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchod, schodiská, vodorovné, nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie. Spoločnými
zariadeniami bytového domu č. s. XXXX sú: výťah, práčovňa, sušiareň, kočikáreň, spoločná televízna

anténa, hromozvody, mangel, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a domové
prípojky, a to aj v prípade, že sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne domu, v ktorom je tento
byt umiestnený. Taktiež k spoluvlastníckemu podielu vo výške 6773/178374-ín k parcele KN-C č.
6780/149 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a k parcele KN č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Krásno
nad Kysucou. Zároveň žalobca žiadal prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, uložiť

žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 30.000,- € ako finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel
žalovanej v uvedenej nehnuteľnosti, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedol, že žalobca
a žalovaná sú podieloví spoluvlastníci každý po 1-ici nehnuteľnosti - trojizbového bytu č. XX na 7. p.
s prisl. nachádzajúcim sa v bytovom dome č.s. XXXX postavenom na parcele KN-C č.
XXXX/XXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo výške

6773/178374-in, spoluvlastníckeho podielu vo výške 6773/178374-in k parcele KN-C č. XXXX/XXX a k
parcele KN-C č. XXXX/XXX, na sídl. R. v Krásne nad Kysucou, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná
na LV c. XXXX, kat. úz. Krásno nad Kysucou. Po vzájomnej dohode dala žalovaná dala vypracovať
súkromný Znalecký posudok č. XXX/XXXX znalcom A.. B. J., ktorá stanovila cenu bytu
na 42.700,- €. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla právnemu predchodcovi

žalobcu návrh dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zahrňujúci aj ďalšiu nehnuteľnosť
tak,žalovanásastanevýlučnouvlastníčkoupredmetnéhobytuč.XXsprísl.,právnypredchodcažalobcu
výlučným vlastníkom domu vo Y. Z. s tým, že mu vyplatí sumu vo výške 13.350,- €. Po nadobudnutí
spoluvlastníckeho podielu žalobcom, ktorá zmluva bola vyvkladovaná dňa 3.1. 2018, právny zástupca
žalovanej zaslal žalobcovi návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva s tými istými

podmienkami. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu žalovanej vyjadril na
základe písomného Stanoviska zaslaného právnemu zástupcovi tak, že skutočná reálna trhová hodnota
bytu je cca. 60.000,- €, pričom navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že žalobca sa stane
výlučným vlastníkom bytu a vyplatí žalovanej cenu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 30.000,- €.
Predmetom návrhu bolo aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu vo Y. Z., ktoré však

nemôžu byť predmetom tejto žaloby, nakoľko na konanie nie je príslušný Okresný súd v Čadci. Žalovaná
oznámila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že s takýmto návrhom nesúhlasí a zotrváva na
svojom pôvodnom návrhu. Z uvedeného správania žalovanej je zjavné, že nebude predpoklad uzatvoriť
dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bytu tak, ako navrhol žalobca.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23. 03. 2018 navrhla zrušiť podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúcimsavkat.územíKrásnonadKysucou,atobytuč.XX,nachádzajúcemusana7.poschodí,
vchod XXXX, nachádzajúcom sa v obytnom dome č. s. XXXX, podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela

č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a k pozemku parcela
č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2 ako parcely registra
„C“ evidované na kat. mape, vo veľkosti podielu 6773/178374 a zrušené podielové spoluvlastníctvo
vyporiadať tak, že všetky nehnuteľnosti súd prikáže v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej a
žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu

21.350,- € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že nie je zhoda účastníkov v
hodnote predmetnej nehnuteľnosti, a v tom, ktorý z účastníkov sa v rámci vyporiadania má stať výlučným
vlastníkompredmetnejnehnuteľnosti.Žalovanámázato,žehodnotapredmetnejnehnuteľnostijenižšia,
než ako tvrdí žalobca vo svojom návrhu, a zároveň nesúhlasí s tým, aby bola predmetná nehnuteľnosť
prikázaná žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva. Ohľadne ceny predmetnej nehnuteľnosti si dala

žalovaná vypracovať znalecký posudok. Znalecký posudok vypracovala znalkyňa A.. B. J. pod číslom
XXX/XXXX. Týmto posudkom bola predmetná nehnuteľnosť ocenená na sumu 42.700 €. S
uvedenou sumou sa žalovaná stotožňuje, a považuje ju za adekvátnu. Žalobca v žalobe navrhuje,
aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Svoj návrh však žiadnymspôsobom neodôvodnil. Žalovaná žiada, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva,
pričom ako dôvod poukazuje na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odvoláva sa na účelné
využitie veci. Žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť - byt - nepretržite od jej kúpy (október 1995), čiže

už viac ako 20 rokov a k predmetnej nehnuteľnosti ako aj k okoliu má vytvorené väzby ako
emočné,taksociálne.Dobudúcnostichcevužívanínehnuteľnostipokračovať,atedajuúčelnevyužívať.
Žalobca neuviedol v žalobe prečo považuje za vhodnejšie riešenie, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do
jeho vlastníctva. V skutočnosti túto nehnuteľnosť, podľa faktického stavu a vedomostí žalovanej, nechce
účelne využívať vo svoj prospech, a to z dôvodu, že sa dlhodobo zdržuje v inej nehnuteľnosti v

katastrálnom území: Y. Z., S. X. B. (táto nehnuteľnosť je tiež v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
- toho času prebieha vyporiadanie aj k tejto nehnuteľnosti na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.:
10C/17/2018, žalovaná je v spore pre Okresným súdom Nové Zámky žalobkyňou, a navrhuje, aby bola
nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobcu). Žalovaná odmieta, aby bola predmetná nehnuteľnosť
prikázaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý dokáže alebo je ochotný dať za spoluvlastnícky podiel vyššiu
sumu. Takéto uvažovanie by bolo v rozpore so zásadami pri vyporiadaní spoluvlastníctva,

ktoré sú ustálené súdnou praxou, a ktoré vychádzajú z toho, že primeranou náhradou pri vyporiadaní
zrušeného spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci (stanovisko občianskoprávneho
kolégia NS SR sp. zn.: Cpj 30/1997).

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (replike) doručenom súdu dňa 12. 04. 2018

uviedol,ževýlučneonsámnazákladesúhlasukuzatvoreniuzmluvy onájmezodňa30.12.1993
uzatvoril nájomnú zmluvu o nájme predmetného bytu dňa 04. 01. 1994. Na základe zákonom
splnených podmienok žalobca odkúpil predmetný byt resp. jeho podiel v 1/2-ici na základe zmluvy o
prevodevlastníctvabytuzodňa04.10.1995.ŽalobcarovnakosplnilpodmienkupodľaČI.VI.predmetnej
zmluvyavýlučnesámzaplatilcelúkúpnucenu23.538,-Skzacelýpredmetnýbyt.Žalobcajeakovýlučný

nájomník uvedený rovnako aj vo výpočtovom liste pre stanovenie ceny bytu a pozemku podľa § 17, 18,
23 zák. č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého bola stanovená cena bytu pri jeho odkúpení. Má za to, že
žalovaná nadobudla podiel 1/2-ice predmetného bytu na základe neplatnej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, nakoľko nikdy nespĺňala osobitné ustanovenia o prevode vlastníctva bytu s poukazom
na ust. §-u 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytoch a nebytových priestorov. Žalovaná nikdy

nebola riadnym nájomcom bytu. Žalovaná taktiež nesplnila ani ďalšiu zákonnú podmienku uvedenú v čI.
VI. a VIII. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nakoľko do dnešného dňa nezaplatila pred uzavretím tejto
zmluvy kúpnu cenu. Celú kúpnu cenu zaplatil výlučne žalobca - ako riadny nájomca, pričom nemožno
poukazovať ani na solidárnu povinnosť zaplatenia kúpnej ceny, nakoľko účastníci neboli nikdy manželmi
a nejednalo sa o nadobudnutie vlastníctva bytu do BSM, ale do podielového spoluvlastníctva rovnakým

dielom t.j. po jednej polovici. Bolo preto povinnosťou žalovanej zaplatiť polovicu kúpnej ceny, k čomu
však nikdy nedošlo. Pokiaľ žalovaná poukazuje na možnosť bývania žalobcu v rodinnom
dome č. XXX v obci Y. Z. považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sa jedná
o starú storočnú nehnuteľnosť nevhodnú na celoročné bývanie a určenú výlučne na rekreačné účely
a podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného A.. C. V., v zime sa dom

využívať nedá, pričom sa jedná o starý rodinný dom z roku cca 1920. Žalobca opakovane zdôrazňuje,
že ním navrhovaná ponúknutá cena zodpovedá výške primeranej náhrady, ktorú je potrebné chápať
ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci. To, aby náhrada bola primeraná, závisí nielen od konštrukcie a vybavenia,
veľkosti a veku stavby, ale hlavne od záujmu o ňu, t. j. od dopytu a ponuky v danom

mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné
predať. Vzhľadom na túto definíciu preto niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť,
celkovú atraktívnosť a pod. možno predať na vyššiu cenu ako za cenu zistenú podľa cenového predpisu.
V tejto súvislosti poukazuje, že ZP č. XXX/XXXX A.. B. J. bol vypracovaný nie na stanovenie primeranej
náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale na stanovenie všeobecnej

hodnoty bytu pre hypotekárny úver a záložnú zmluvu. Žalobca odvodzuje výšku skutočnej
reálnej trhovej hodnoty bytu č. XX s prísl. vo výške cca 60.000,- € vzhľadom na ceny podobných bytov
v danej lokalite s poukazom na ich výmeru. Reálna hodnota 3-izbového bytu v Krásne nad
Kysucou v danej lokalite sa podľa ponúk realitných kancelárií pohybuje od 69.990,- € až po 80.000,- €.
Žalobca, ktorý bol riadnym, jediným legitímnym nájomcom, ktorý byt, resp. jeho podiel riadne

odkúpil a aj zaplatil zaň celú kúpnu cenu, chce v predmetnom byte, o ktorého nadobudnutie
sa výlučne zaslúžil aj s poukazom na svoj vek, svoje vložené investície, dôstojne prežiť svoj dôchodok
a starobu. Domnieva sa, že prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktoráprotiprávne nadobudla podiel v predmetnom byte bez toho, aby sa akoukoľvek mierou pričinila na jeho
nadobudnutí, by bolo nielen v rozpore s právnymi predpismi, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) doručenom súdu dňa 07. 05. 2018
uviedla, že tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou polovice predmetného bytu, je
zavádzajúce. Ak by bolo uvedené konštatovanie pravdivé, nemohlo by byť vedené ani toto konanie,
ktoré žalobca sám inicioval, nakoľko nemožno vyporiadať spoluvlastníctvo s osobou, ktorá nie je
spoluvlastníkom danej veci. Takto formulovaná procesná obrana/útok žalobcu je preto zrejme účelová

a nemá právne opodstatnenie. Uvedené platí tým skôr, že kúpna zmluva bola podpísaná 04. 10. 1995,
čo je takmer 23 rokov. Za ten čas, ak by žalobca ním použitý argument myslel seriózne, mal žalobca
dostatočný časový priestor, aby si svoje práva uplatnil. Uvedenú výhradu žalovaná zo strany žalobcu
eviduje prvý krát. V skutočnosti bola situácia nasledovná: V čase kúpy bytu boli účastníci konania v
partnerskom vzťahu a žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Žalovaná sa starala o jej dve
v tom čase maloleté deti a aj o maloleté dieťa žalobcu. Žalobca mal prácu v zahraničí a v zahraničí

sa zdržoval na desať dňové turnusy. Kúpnu cenu za byt hradili v tom čase obaja účastníci rovným
dielom, žalovaná si svoju časť kúpnej ceny požičala od jej rodičov. Celá kúpna cena (spolu s dielom
žalovanej)sasústredilavrukáchžalobcu,ktorýjuajosobnezaniesolnapríslušnýobecnýúrad,aajpreto
má potvrdenie na jeho meno. Tvrdenie žalobcu, že on sám uhradil kúpnu cenu je nelogické, nakoľko
účastníci konania boli od počiatku evidovaní ako spoluvlastníci každý v jednej polovici a žalobca nikdy

nepožadoval od žalovanej „vrátenie“ alebo uhradenie jej časti kúpnej ceny, a to ani po tom, čo sa
ako partneri rozišli. Jeho tvrdenie v tomto bode vyznieva preto nielen nelogicky, ale aj nepresvedčivo.
Znalec v posudku nestanovil cenu ako cenu vyhláškovú, ani nejde o cenu určenú podľa cenového
predpisu. Takéto konštatovanie žalobcu je manipulatívne. Úlohou znalca v znaleckom posudku bolo
zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to znalec vykonal. Žalobca ako podporu svojich argumentov

uvádza inzeráty na iné byty v Krásne nad Kysucou. Nedá sa však paušálne porovnávať, nakoľko
ide o byty s rôznou polohou v rámci Krásna nad Kysucou a rôznym rozsahom rekonštrukcie.
Podľa informácií žalovanej sú inzerované byty, ktoré predložil žalobca ako dôkaz, v ponuke niekoľko
mesiacov, z čoho vyplýva, že za takto stanovenú cenu sú tieto byty nepredajné. Celkovo realitný trh v
meste Krásno nad Kysucou je slabý, a zverejnené inzeráty nedávajú dostatočne reálny obraz o tom, aké

sú ceny bytov v danom meste. V meste Čadca, kde je realitný oveľa živší, a kde je aj lepšia občianska a
mestská vybavenosť, sa byty obdobné bytu, ktorý je predmetom vyporiadania v tomto konaní, pohybujú
okolo 55.000,- €. Zároveň žalovaná predkladá aj dopyt na kúpu bytu v Krásne nad Kysucou, ktorý
by mal zodpovedať cene od 50.000,- € do 58.000,- €. Z uvedeného vyplýva, že
znaleckýposudokodzrkadľujevšeobecnúhodnotureálne,narozdielodinzerátovdoloženýchžalobcom,

a stanovuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo byt možné predať. Žalobca v žalobe uvádza, že v byte
chce prežiť svoj dôchodok a starobu a argumentuje aj tým, že nehnuteľnosť v katastrálnom
území Y. Z. nie je spôsobilá na celoročné užívanie. Toto tvrdenie sa ukazuje ako nepravdivé, nakoľko
žalobca nehnuteľnosť vo Y. Z. reálne celoročne užíva. O tomto predkladá aj čestné vyhlásenia pani F.
P., ktorá je vo Y. Z. susedou žalobcu. Žalovaná ma za to, že záujem na žalobcu na získaní bytu do

jeho výlučného vlastníctva je špekulatívny a jeho tvrdenie, že tam chcem prežiť dôchodok a starobu je
málo presvedčivé. Spoluvlastnícky podiel na byte žalobca v minulosti previedol na svojho syna (ten bol
vlastníkom ostatných sedem rokov), a až na základe výzvy žalovanej, krátko pred podaním žaloby, sa
stal opätovne vlastníkom polovice bytu. Žalobca byt dlhodobo, viac ako šesť rokov, neužíva, a v Krásne
nad Kysucou nemá ani centrum svojho životného záujmu. Žalobca sa dlhodobo združuje v obci Y. Z., S.

X. B., a tam má aj centrum svojho životného záujmu. Z uvedeného preto vyplýva, že nárok žalobkyne
v žiadnom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi, ale vychádza z prirodzeného vývoja situácie,
ako v osobnom živote účastníkov konania, tak aj s vývojom realitného trhu. Žalovaná sa aj počas trvania
spoločnej domácnosti o byt riadne starala, investovala doňho a starala sa aj o dieťa žalobcu.

5. V podaní doručenom súdu dňa 23. 09. 2020 žalovaná uviedla, že dňa 05. 12. 2019 došlo na byte, ktorý
je predmetom tohto súdneho konania, za dosiaľ nevyjasnených okolností k požiaru. Dôsledkom požiaru
došlo k poškodeniu bytu - majetku patriaceho obom účastníkom konania. V súvislosti s odstraňovaním
škôd došlo k výmene vstupných dverí do bytu a k výmene elektrických rozvodov.
Žalovaná uzatvorila aj poistnú zmluvu, ktorá má pokrývať obdobné riziká do budúcnosti (v čase udalosti

nebola poistná zmluva uzatvorená). Na uvedené (výmena vchodových dverí, rekonštrukcia elektrických
rozvodov, úhrada poistky) vynaložila žalovaná celkovo sumu 3.177,72 €. Polovicu z tejto sumy žiadala
uhradiť od žalobcu, ktorý však na jej požiadavku nereagoval a sumu neuhradil. Žalovaná preto žiada,
aby v tomto konaní o vyporiadanie spoluvlastníctva, bola táto jej investícia zohľadnená privyporiadavaní,aabypolovicuztejtoinvestície(sumuvovýške1.588,86€)bolžalobcažalovanejpovinný
uhradiť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k návrhu žalovanej doručenom súdu dňa 28. 09.
2020 uviedol, že nesúhlasí s tým, aby v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva
bola riešená pohľadávka žalovanej, nakoľko táto vec nesúvisí so zrušením a vysporiadaním podielového
spoluvlastníctva a je založená na inom skutkovom i právnom základe. Žalovaná výlučne užíva a
disponuje s predmetným bytom, a preto je aj povinná sa starať o jeho údržbu a riadny stav. Žalobca

nevidí dôvod prečo by sa mal podieľať na týchto jej nákladoch, keď v predmetnom byte nebýva, neužíva
ho a spochybňuje v celom rozsahu aj ich výšku. Z uvedených dôvodov preto navrhuje, aby súd žiadosti
žalovanej nevyhovel .

7. Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu a žalovanej, znaleckým dokazovaním a listinných
dôkazov predložených stranami sporu posúdil súd skutkové tvrdenia strán sporu podľa nasledovných

právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom:

8. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka,
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka,
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 Občianskeho zákonníka,
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne

a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene

rozhodol súd.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

9. Občiansky zákonník zakotvuje v § 141 a 142 možnosť zrušiť podielové spoluvlastníctvo a
zároveň upravuje spôsob jeho vyporiadania. Citové zákonné ustanovenia upravujú jednotlivé spôsobyvyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva za predpokladu, ak
nedôjde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi jednotlivými podielovými
spoluvlastníkmi a sú z hľadiska postupnosti spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva pre úvahu súdu

určujúce a záväzné. Pokiaľ nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi
spoluvlastníkmi a neprichádza do úvahy reálna deľba predmetu spoluvlastníctva, zvažuje súd možnosť
prikázania veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a len za predpokladu,
ak žiaden z podielových spoluvlastníkov predmet spoluvlastníctva nechce, nariadi súd predaj veci
a výťažok rozdelí podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Súd je obligatórne povinný prihliadnuť na

veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, na účelné využitie veci, ako aj na násilné správanie sa
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom za predpokladu, ak bolo v
konaní preukázané. Súd len výnimočne po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu, ktoré považuje
za tak zásadné a relevantné z hľadiska predmetu rozhodovania, že je možné ich hodnotiť a zvážiť ako
okolnosti hodné osobitného zreteľa, z týchto dôvodov nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo
a to prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby
zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v
ktorej títo dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.
Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má

viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s
existenciou spoluvlastníctva. Z vyššie uvedenej zásady ďalej vyplýva aj právo každého
spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

11. Medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, preto bolo potrebné, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a následne ho vyporiadal
súd. Žalovaná voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva nemala žiadne námietky a súhlasila so
zrušením podielového spoluvlastníctva, preto súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho.

12. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje

iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj
záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť spôsobov vyporiadania.

13. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa v prvom rade v zmysle § 142, ods. 1 Občianskeho
zákonníka zaoberal súd tým, či je rozdelenie veci dobre možné, hoci žalobca ani žalovaná

tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavrhovali. Súd dospel k záveru, že reálne
rozdelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, teda bytu a spoluvlastníckych
podielov na jeho spoločných častiach a zariadeniach, ako aj prísl. pozemku neprichádza do úvahy
vzhľadom na zhodné vyjadrenia žalobcu a žalobkyne o faktickej a funkčnej nedeliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva.

14. Keďže rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné, pristúpil súd k druhému spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. V danom prípade, žalobca i žalovaná žiadali nehnuteľnosť prikázať do ich výlučného
vlastníctva. Žalobca i žalovaná pri ich výsluchu zhodne uviedli, že sú schopní druhého spoluvlastníka

vyplatiť v prípade prikázania bytu do ich vlastníctva. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Krásno
nad Kysucou, obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca vyplýva, že žalobca i žalovaná sú podieloví
spoluvlastníci bytu č. XX v obytnom dome č. s. XXXX v rovnakých podieloch - každý v podiele 1.
Keďže podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, súd pri rozhodovaní, ktorému z nich nehnuteľnosti
prikázať, neprihliadal na veľkosť podielov, ale predovšetkým na účelné využitie nehnuteľností.

15. „Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko „účelné využitie veci“ (§ 142, ods. 1 Občianskeho
zákonníka) patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu,
aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo
širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená

správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie
okolnosti, príp. že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať
za podstatné, či významné“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/8/2008,
ZSP č. 26/2009).16. „Rozhodovanie súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva, a to aj výkladu pojmu účelné využitie
veci v zmysle § 142, ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení pred novelou č. 509/1991 Z. z., sa

zaoberalo stanovisko publikované pod R 54/1973 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Pri zrušení
podielového spoluvlastníctva k veci, kedy vyporiadanie nie je možné vykonať jej rozdelením, je
potrebné pre prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu prihliadať na účelné
využitie veci. V spomínanom stanovisku sa uvádza, že súdy „u obytných domov skúmajú bytovú potrebu
spoluvlastníkov, prihliadajú na to, kto doteraz dom obýval, kto ho udržiaval, opravoval, príp.

doň investoval, kto je schopný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu...“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo/879/2005).

17. V danom prípade užíva byt žalovaná, ktorá v ňom býva nepretržite od roku 1995, teda cca. 25
rokov. Žalovaná predmetný byt udržiava, opravuje, vykonáva doň investície a je ochotná sa o byt naďalej
starať. Žalovaná má záujem nadobudnúť byt do svojho vlastníctva aj z toho dôvodu, že má k okoliu

bytu vytvorené väzby, či už emočné, tak i sociálne, keďže v ňom býva takúto dlhú
dobu. Na druhej strane žalobca v predmetnom byte dlhodobo, niekoľko rokov, nebýva (cca. 11 rokov),
dokonca nebýva ani v Krásne nad Kysucou, ale dlhodobo sa zdržuje v obci Y. Z.,
S. X. B., kde je vlastníkom rodinného domu a má tam aj centrum svojho životného záujmu. O tom,
že žalobca nemá skutočný záujem byť vlastníkom predmetného bytu, svedčí i to, že v minulosti svoj

spoluvlastnícky podiel na byte daroval svojmu synovi a až krátko pred podaním žaloby sa stal opätovne
spoluvlastníkom bytu. Skutočnosť, že žalobca sa dlhodobo a trvale zdržuje v rodinnom dome v obci
Y. Z., mal súd preukázané z Čestného vyhlásenia F. P., K.. G., ktorá vyhlásila, že žalobca
sa trvale zdržuje na adrese Y. Z. Č.. XXX od roku 2012, zároveň nehnuteľnosť využíva na krátkodobý
prenájom, pričom táto vec je jej známa, lebo sú susedia (čl. 52). Žalobca tvrdil, že rodinný dom vo Y.

Z. kupoval spolu so žalovanou ako víkendovú chalupu, býva tam v lete a v zime pred sviatkami vždy
ide k synovi alebo k dcére. Tieto tvrdenia preukázal Čestnými prehláseniami H.K. K. C. H. J., z ktorých
vyplýva, že v zimných mesiacoch sa určité obdobie v rokoch 2014 - 2017 zdržiaval u nich a pomáhal
im či už pri rekonštrukcii bytu alebo starostlivosti o maloleté dieťa (čl. 77, 78). Z uvedeného vyplýva,
že žalobca na rozdiel od žalovanej má zabezpečené iné bývanie, a to v rodinnom dome vo Y. Z. a

počas zimných mesiacov na určité obdobie mu poskytujú ubytovanie jeho deti, na rozdiel od
žalovanej, ktorá je odkázaná na bývanie v predmetnom byte, nie je vlastníčkou žiadnej inej nehnuteľnosti
anemázabezpečenéinébývanie.Navyše,žalovanábolaspolusožalobcomspoluvlastníčkourodinného
domu vo Y. Z. a na základe dohody schválenej Okresným súdom Nové Zámky ako súdny zmier sa stal
výlučným vlastníkom tohto rodinného domu žalobca. Je teda zrejmé, že žalobca má vyriešenú otázku

bývania, na rozdiel od žalovanej. Zároveň nie je možné od žalovanej spravodlivo žiadať, aby
sa z bytu vysťahovala a hľadala si nové bývanie s prihliadnutím na jej vysoký vek a dlhodobé bývanie
v predmetnom byte. Tieto skutočnosti považoval súd pri rozhodovaní za prioritné a
na základe týchto skutočností rozhodol, že byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Okolnosti
ohľadom spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu v roku 1995, na ktoré poukazoval žalobca,

sú v tomto prípade, pri rozhodovaní ktorému zo spoluvlastníkov byt prikázať do výlučného vlastníctva,
sekundárne. Hoci žalovaná nebola pred nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu jeho nájomcom, jeho
podielovým spoluvlastníkom sa spolu so žalobcom stala na základe kúpnej zmluvy, ktorej
platnosť nebola od roku 1995 až doposiaľ nikým, ani žalobcom namietaná. Napokon právny zástupca
žalobcu na pojednávaní dňa 02. 10. 2018 výslovne uviedol, že nespochybňujú vlastníctvo

žalovanej k predmetnému bytu, preto súd považoval za nesporné, že žalovaná rovnako ako žalobca, sú
podieloví spoluvlastníci predmetného bytu každý v podiele 1. Okolnosti, kto sa pričinil o nadobudnutie
bytu do vlastníctva, sú v tomto prípade sekundárne, pretože od nadobudnutia vlastníctva k bytu, od roku
1995 až doposiaľ, uplynulo 25 rokov, preto súd ako významné pri rozhodovaní, ktorému
spoluvlastníkovi nehnuteľností prikázať, považoval okolnosti, kto byt až doposiaľ obýva, kto

ho udržiava, opravuje, vykonáva investície, ako i na to, kto je na užívanie bytu z hľadiska naliehavosti
bytovej potreby najviac na byt odkázaný a s prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záveru, že touto
osobou je žalovaná.

18. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady druhému

spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s
konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch
- umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušnýpodiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (Stanovisko Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
SR z 20. 10. 1997 Cpj 30/97). Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu
cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Ak súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k

nehnuteľnosti jej prikázaním do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, primeranú náhradu
za podiel spoluvlastníka určí vo výške všeobecnej ceny, ktorá nevyjadruje len cenu určenú v závislosti
od druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery,
kultúry, bonity pozemku, ale aj situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/1995).

19. Medzi stranami bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré súd predmetom vyporiadania.
Žalobca pôvodne v žalobe tvrdil, že všeobecná hodnota nehnuteľností je cca. 60.000,- €, následne tvrdil
hodnotu nehnuteľností 69.200,- €. Žalovaná pôvodne tvrdila hodnotu nehnuteľností 42.700,- €, neskôr
tvrdila hodnotu nehnuteľností 58.000,- €.

20. Žalovaná predložila v priebehu konania dva znalecké posudky vypracované A.. B.
J.. Ide o Znalecký posudok č. XXX/XXXX (čl. 18 - 28), ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty bytu pre hypotekárny úver a záložnú zmluvu, podľa ktorého je všeobecná hodnota
bytu (spolu s pozemkami) 42.700,- € a Znalecký posudok č. XXX/XXXX (čl. 206 - 216), ktorý bol
vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu pre vysporiadanie vlastníkov, a z ktorého

vyplýva všeobecná hodnota bytu (spolu s pozemkami) vo výške 58.000,- €. Prvý znalecký posudok je
zo dňa 29. 06. 2017 a druhý je zo dňa 17. 10. 2019. Žalobca predložil znalecký posudok A.. H. P. (čl.
222 - 237) zo dňa 30. 07. 2019, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu
pre účel majetko-právneho vysporiadania bytu, a z ktorého vyplýva všeobecná hodnota bytu (spolu s
pozemkami) vo výške 69.200,- €. Znalecké posudky č. XXX/XXXX C. Č.. XXX/XXXX obsahujú

doložku v zmysle § 209 CSP, teda vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, preto súd pri vykonávaní a hodnotení týchto dôkazov postupoval, akoby išlo o
znalecké posudky súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok č. XXX/XXXX túto doložku znalca
neobsahuje a vzhľadom k tomu, že tento znalecký posudok bol vypracovaný pred 3 rokmi (v roku 2017)
a za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru a uzavretí záložnej zmluvy, preto súd tento znalecký

posudok pri rozhodovaní nebral do úvahy.

21. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty bytu vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušných
pozemkov, na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalca A.. A. J., ktorá vypracovala

Znalecký posudok č. X/XXXX (čl. 95 - 134) zo dňa 07. 07. 2019. Podľa tohto Znaleckého posudku č.
X/XXXX je všeobecná hodnota bytu (vrátane pozemkov) 67.200,- €. Súd znalecké dokazovanie nariadil
na návrh žalobcu, pretože spochybňoval všeobecnú hodnotu bytu stanovenú v Znaleckom
posudku predloženom žalovanou vypracovanom A.. J. Č.. XXX/XXXX, s tým, že táto nie je reálna a
je neprimerane nízka. Hoci súd nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol vypracovaný

Znalecký posudok č. X/XXXX, žalobkyňa i žalovaný predložili súdu súkromné znalecké posudky, ktoré
boli vypracované na základe ich objednávky (č. XXX/XXXX C. Č.. XXX/XXXX).

22. K Znaleckému posudku vypracovanému A.. A. J. Č.. X/XXXX vzniesli obe strany sporu námietky, vo
vzťahu ku ktorým sa znalec relevantne vyjadril v Podaniach zo dňa 02. 04. 2020 a zo dňa 17. 08. 2020.

Žalobca namietal, že znalecký posudok neobsahuje loggiu, znalec k tejto námietke uviedol, že existencia
loggie nie je v popise bytu spomenutá, ale skutočnosť, že byt má loggiu o výmere 5,15 m2 vyplýva z
Prílohy 10 znaleckého posudku (pôdorys bytovej jednotky č. XX), a zároveň aj z Prílohy 5 (Zmluva o
prevode vlastníctva bytu č. j. XXX/XX zo dňa 04. 10. 1995). Podlahová plocha loggie sa do podlahovej
plochy bytu podľa STN 73 4301 nezarátava (podlahová plocha bytu podľa STN 73 4301, budovy

na bývanie, je súčasť podlahových plôch obytných miestností a miestnosti príslušenstva bytu bez plochy
loggií, balkónov a terás). Zároveň poukázala na znalecké posudky predložené stranami sporu s tým,
že znalec A.. B. J. v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX v Technickom popise bytu uvádza existenciu
loggie, a zároveň cituje normu STN 73 4301 (balkón a loggia sa nezarátava do podlahovej plochy bytu) a
taktiež uvádza, že existenciu loggie zohľadňuje v položke Zariadenie bytu, ostatné - hodnota koeficientu

štandardu = 1,10. Znalkyňa A.. H. P. v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX vo výpočte podlahovej plochy
bytu má vypočítanú aj podlahovú plochu loggie, ale vo výslednej východiskovej a technickej hodnote je
vo výpočte použitá podlahová plocha bez plochy loggie (69,57 m2) a v položke Zariadenie bytu, ostatné
je hodnota koeficientu štandardu = 1,50 €. Znalec ďalej uviedol, že v ňou vypracovanom Znaleckomposudku č. X/XXXX je v položke Zariadenie bytu, ostatné hodnota koeficientu štandardu = 1. V Metodike
výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Žilinská univerzita, vydavateľstvo EDIS, 2001, v
Prílohe č. 5, sa do vybavenia bytu alebo nebytového priestoru v položke Ostatné, zahrňujú napr.

vstavané skrine vrátane potravinových, odsávač pár v kuchyni, domáci telefón, odvetrávanie malých
miestností lokálnymi ventilátormi, rozvody televízie pod omietkou a v lištách. Ak sa niektoré položky v
zariadení bytu nevyskytujú, hodnota koeficientu štandardu = 0. V znaleckom posudku je uvažované,
podľa úsudku znalca, s koeficientom štandardu = 1, čo zodpovedá aj existencii loggie, na ktorej prebehla
rekonštrukcia v roku 2010 (loggia je uzavretá drevenou konštrukciou a roletami). Z uvedeného vyplýva,

že námietka žalobcu je nedôvodná, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku bral do úvahy, že
byt má loggiu o výmere 5,15 m2, na ktorej prebehla rekonštrukcia v roku 2010, táto bola zahrnutá
v položke Zariadenie bytu, ostatné, pri ktorej bola stanovená hodnota koeficientu štandardu 1, z čoho
vyplýva, že pri stanovení všeobecnej hodnoty bytu bola braná do úvahy aj loggia. Žalobca
ďalej namietal výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, bod 3.1.1.1. č. 1 znaleckého posudku, kde
sa uvádza, že dopyt v porovnaní s ponukou je v rovnováhe, pričom má za to, že v Krásne nad Kysucou

je dopyt v porovnaní s ponukou vyšší. Znalec v tejto námietke uviedol, že všeobecná
hodnota je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia. Podľa úsudku znalca,
je vo výpočte koeficientu polohovej diferenciácie v bode č. 1 uvažované, že dopyt v porovnaní s ponukou
je v rovnováhe vzhľadom na stanovenie všeobecnej hodnoty. K dátumu vypracovania znaleckého
posudku(07.07.2019)vmesteKrásnonadKysucou,vponukerealitnýchkancelárií,neboliporovnateľné

byty vhodné na použitie výpočtu všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou. Pri
výpočtevšeobecnejhodnotyporovnávacoumetódoumusíbyťkdispozíciisúboraspoň3porovnateľných
nehnuteľností. V znaleckom posudku sú vo výpočte porovnávacou metódou, podľa úsudku znalca,
použité byty z mesta Čadca (byty v Čadci sú podľa úsudku znalca porovnateľné s bytom v Krásne
nad Kysucou), čo je dôležité pri stanovení všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou. Vzhľadom

na výpočet všeobecnej hodnoty je v porovnávacej metóde, podľa úsudku znalca, v ekonomických
faktoroch uvažované, okrem marže realitnej kancelárie a odpočtu za časť prislúchajúcej k cene
pozemku, aj s nadsadením cien realitných kancelárií z dôvodu následného dohodovacieho konania a
nezrealizovaného predaja. Na základe poskytnutých informácií z Okresného úradu
Čadca - Katastrálny odbor zo dňa 12. 08. 2020, podľa § 68, ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z.,

z vyvkladovaných kúpnych zmlúv sa ceny 3-izbových bytov v roku 2019 v meste Krásno nad Kysucou
pohybovalivrozmedzí50.030,-€-75.000,-€.Zkúpno-predajnýchzmlúvvšakniejezrejmé,čivbytovom
dome alebo v byte prebehla rekonštrukcia, aké má samotný byt vybavenie a pod. K námietke žalobcu,
že hodnota bytu je stanovená tzv. porovnávacou metódou, avšak s oceňovaným bytom sú porovnávané
byty, ktoré sú v meste Čadca, nie Krásno nad Kysucou a tento rozdiel bol zohľadnený len 5 % pri

vyhodnocovaní polohového faktora, uviedla, že vzhľadom na výpočet všeobecnej hodnoty
je stanovenie polohového faktora 5 %, s ktorým je vo výpočte porovnávacou metódou uvažované,
podľa úsudku znalca, adekvátne. Z pohľadu umiestnenia v rámci okolitých miest, námietke žalovanej,
že ekonomický faktor bol pri výpočte hodnoty zohľadnený vo výške 5,5 %, avšak aktuálny stav inzerátu
ukazuje, že aj táto výška je nízka, uviedla, že vzhľadom na výpočet všeobecnej hodnoty je stanovenie

ekonomického faktora 5 %, s ktorým je vo výpočte porovnávacou metódou uvažované, podľa úsudku
znalca, adekvátne, z dôvodu nadsadených cien realitných kancelárií, následného dohodovacieho
konania a nezrealizovaného predaja. K námietke žalovanej, že na hodnotu bytu má podstatný vplyv aj
stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie (KPD) a čím je KPD vyšší, tým je vyššia hodnota bytu,
pričom v posudku bol KPD stanovený na hodnotu 1 a takto stanovený KPD je pomerne vysoký, uviedol,

že priemerný koeficient predajnosti vychádza z pomeru priemernej všeobecnej hodnoty stavieb na trhu
s nehnuteľnosťami v sídle k časovej hodnote ohodnocovaných stavieb. Zároveň definícia všeobecnej
hodnoty hovorí, že je to výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým
odhadom ich najpravdepodobnejšou cenou ku dňu ohodnotenia, ktoré by tieto mali dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou

informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Podľa úsudku znalca bol stanovený priemerný koeficient polohovej diferenciácie 1,0 vzhľadom na
stanovenie všeobecnej hodnoty.

23. Súd má za to, že znalec sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami strán sporu.

Všetky námietky a sporné otázky relevantne a presvedčivo vysvetlil a súd považoval všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti stanovenú v Znaleckom posudku č. X/XXXX za adekvátnu a primeranú. Táto všeobecná
hodnota sa približuje k všeobecnej hodnote stanovenej v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX (rozdiel
je 2.000,- €), je však podstatne vyššia, ako je všeobecná hodnota určená v Znaleckom posudku č.XXX/XXXX (rozdiel je 9.200,- €). Hoci bol Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný dňa 07. 07. 2019,
znalecképosudkypredloženéžalobcomažalovanou(č.XXX/XXXXC.Č..XXX/XXXX) bolivypracované
následne v krátkom časovom horizonte, a to dňa 30. 07. 2019 a dňa 17. 10. 2019 a za túto dobu nemohlo

dôjsť k podstatnej zmene všeobecnej hodnoty nehnuteľností, preto je pri rozhodovaní
možné vychádzať zo Znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný skôr. Strany následne
nepredložili súdu nové znalecké posudky, resp. doplnené pôvodné znalecké posudky, v ktorých by bola
všeobecná hodnota bytu aktualizovaná na súčasnú všeobecnú hodnotu (ku dňu rozhodnutia súdu) a
ani nenavrhli doplnenie dokazovania v tomto smere, preto súd pri rozhodovaní mohol vychádzať len

z doposiaľ vykonaných dôkazov. Všeobecná hodnota stanovená v Znaleckom posudku č. X/XXXX vo
výške 67.200,- € je primeraná aj vzhľadom na inzeráty realitných kancelárií zverejnené na internete
v roku 2020, ktoré sa týkajú predaja 3-izbového bytu v Krásne nad Kysucou za ceny v rozmedzí
od72.000,-€do92.000,-€(čl.XXX,XXX).Ztýchtoinzerátovvšakniejezrejmé,kdevmeste(poloha)av
akom stave (rozsah rekonštrukcie, zariadenie bytu a pod.) sa tieto byty nachádzajú a či za tieto ceny boli
byty skutočne predané. Inzeráty realitných kancelárií sa týkajú iných bytov nachádzajúcich sa v Krásne

nad Kysucou a nie konkrétne tohto bytu, ktorý je predmetom vyporiadania a nebolo preukázané, že by
išlo o byty porovnateľné s bytom, ktorý je predmetom sporu. Naproti tomu, znalecký posudok sa týka
priamo bytu, ktorý je predmetom tohto sporu, preto ho súd vyhodnotil ako relevantnejší a významnejší
pre určenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu a tieto inzeráty realitných kancelárií
vyhodnotil ako podporné dôkazy k Znaleckému posudku č. X/XXXX. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti určil súd všeobecnú hodnotu bytu spolu s príslušenstvom vo výške
67.200,- € v zmysle Znaleckého posudku vypracovaného A.. A. J. Č.. X/XXXX, a preto zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi polovicu z tejto sumy, t. j. 33.600,- €.

24. Žalovaná v Podaní doručenom súdu dňa 23. 09. 2020 žiadala, aby jej žalovaný uhradil polovicu

nákladov vynaložených na výmenu vchodových dverí, rekonštrukciu elektrických rozvodov a úhradu
poistky, teda sumu 1.588,86 €, preto súd v tomto konaní vykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle.

25. „Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je
len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa

vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového
spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova
zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil
spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo

vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu)
požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však
vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky
podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká
až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového

spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako
vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov
a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a
údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§
139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli

niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až
vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla)
voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo
investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3,

§ 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať
investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107
Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na

vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 27. februára 2012, sp. zn. 4 M Cdo 12/2011).26. „Výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozhodovalo o investíciach, nie je z hľadiska nadobudnutia právoplatnosti zavislý na

výrokoch, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a naopak, pretože širšie vyporiadanie
spoluvlastníctva nemá výslovnú oporu v Občianskom zákonníku, ktorá by podraďovala rozhodnutie
o ňom všeobecnému režimu výrokov o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ide o nároky
samostatné, ktoré môžu byť uplatnené nezávisle, aj mimo konania, o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, obzvlášť tam, kde ich splatnosť nie je viazaná na zrušenie a vyporiadanie

spoluvlastníctva“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4527/2010).

27. „Pohľadávka z dôvodu zaplatenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel v zmysle
ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká až právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa
podielové spoluvlastníctvo zrušuje a vyporiadava. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti
s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu

vynaložením týchto nákladov; ak nejde o náklady na nevyhnutnú opravu alebo údržbu, vzniká táto
povinnosťprizánikupodielovéhospoluvlastníctva,atovovýškezhodnoteniajehopodielu“(Rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1509/2007).

28. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná vynaložila na výmenu vchodových dverí, rekonštrukciu

elektrických rozvodov a úhradu poistky celkovo sumu 3.177,72 €. Žalovaná vynaloženie týchto výdavkov
preukázala predložením listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že za výmenu dverí uhradila dňa 12. 08.
2020 sumu 738,- €, za elektroinštalačné práce uhradila dňa 17. 09. 2020 sumu 2.377,20 € a dňa 12.
12. 2019 uhradila poistné v sume 62,52 € na základe Poistnej zmluvy uzatvorenej s Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s. dňa 11. 12. 2019, predmetom ktorej je poistenie bytu (čl. 302 - 306). Žalobca

vynaloženie týchto výdavkov nerozporoval, tvrdil však, že žalobca byt neužíva, v byte nebýva, preto
nevidí dôvod, prečo by sa mal na týchto nákladoch podieľať, taktiež namietal, že nesúhlasí, aby sa v
tomto konaní v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva riešili výdavky žalovanej,
ktoré neboli nevyhnutné, na ktoré nedal vopred súhlas a nesúhlasí s ich výškou. Tvrdil, že nebolo
potrebné vykonať výmenu dverí, postačovala len ich oprava, taktiež nebolo potrebné meniť elektrické

rozvody, pretože byť nevyhorel, bol iba zadymený. Taktiež namietal dôvodnosť, aby sa podieľal na
nákladoch na poistenie bytu, keďže povinnosť poistiť byt nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Poistenie bolo vykonané bez súhlasu žalobcu, bez možnosti vybrať inú poisťovňu a plnenie z poistnej
zmluvy je v prospech žalovanej.
29. V súlade s ustálenou judikatúrou spadá pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou rozhodnutie

o tom, aké náklady, resp. investície budú vynaložené na spoločnú vec a každý
spoluvlastník musí mať právo sa k rozhodnutiu vyjadriť. Ak neinvestujúci spoluvlastník s investíciou
súhlasí a tá je vykonaná na náklady investujúceho spoluvlastníka, je neinvestujúci spoluvlastník povinný
podľa veľkosti svojho podielu na takto vynaložený náklad prispieť, pretože tak plní povinnosť vyplývajúcu
pre neho z § 137, ods. 1 Občianskeho zákonníka. To znamená, že vo vzťahu k neinvestujúcemu

spoluvlastníkovi vzniklo investujúcemu spoluvlastníkovi majetkové právo vynaložením investície za
trvania spoluvlastníckeho vzťahu, a to bez ohľadu na to, či išlo o investície na nevyhnutné opravy alebo
údržbu, alebo investície na nie nevyhnutné opravy alebo úpravy. Ak investujúci spoluvlastník vynaložil
prostriedky na nie nevyhnutné opravy a údržbu vecí bez súhlasu druhého spoluvlastníka, bezdôvodné
obohatenie druhého spoluvlastníka tým vzniká až pri zániku podielového spoluvlastníctva (porovnaj

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1870/2007). Pre posúdenie, či na
strane investujúceho spoluvlastníka vzniklo majetkové právo vyplývajúce z ustanovenia § 137, ods. 1
Občianskeho zákonníka, alebo či mu pri zániku podielového spoluvlastníctva vzniklo
bezdôvodné obohatenie, je teda rozhodujúce zodpovedanie otázky, či investície boli vynaložené so
súhlasom neinvestujúceho spoluvlastníka.

30. Keďže zmyslom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142, ods. 1, tretej vety
Občianskeho zákonníka je nielen poskytnutie primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi
podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva, je dôvodné v tomto

konaní vyporiadať aj žalovanou vynaložené investície, ktorých náhradu si uplatnila vo výške 1.588,86
€. Vynaloženie týchto investícií žalovanou spadá pod právny režim hospodárenia so spoločnou vecou
v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka. Pre účely vyporiadania investícií treba rozlišovať prípady, keď
investície sú urobené so súhlasom druhého spoluvlastníka alebo bez tohto súhlasu. V danom prípadeinvestície vykonané žalovanou boli vykonané bez súhlasu žalobcu. Hoci žalovaná o úmysle vynaložiť
tieto investície v dôsledku požiaru v byte informovala žalobcu, žalobca tvrdil, že nedal súhlas na
vykonanie týchto investícií a žalovaná nepreukázala, že by bol žalobca s týmito investíciami súhlasil.

Z uvedeného vyplýva, že k vynaloženiu investícií žalovanou došlo bez dohody s druhým
spoluvlastníkom. V danom prípade nešlo ani o rozhodnutie na základe princípu majorizácie, keďže
podiely oboch podielových spoluvlastníkov sú rovnaké. Keďže ide o vynaloženie
investícií bez dohody spoluvlastníkov, nejedná sa u investujúceho spoluvlastníka o nárok voči druhému
spoluvlastníkovi,ktorýbysaopieralo§137,ods.1Občianskehozákonníka,aleinvestujúcispoluvlastník

sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré druhému spoluvlastníkovi vzniklo. Ďalej sa
súd zaoberal tým, či sa jednalo o nutné a nevyhnutné investície, alebo išlo o iné investície, než nutné
a nevyhnutné. Z listiny - Hlásenie o požiari zo dňa 12. 12. 2019 (čl. 324) vyplýva, že
žalovaná po príchode z práce našla byt zadymený, bol vyhorený el. zvonček a poškodené vchodové
dvere od požiaru. Miestom vzniku požiaru bolo miesto inštalovaného zvončeka nad vchodovými
dverami do bytu vedľa skrinky s ističmi. Poškodenie skrinky s ističmi, zvončeka a vchodových dverí

je zrejmé aj z predložených fotografií (čl. 324). Keďže došlo k požiaru v byte v miestach zvončeka
nad vchodovými dverami, vedľa skrinky s ističmi, v dôsledku čoho vznikla škoda na skrinke s ističmi,
zvončeku i vchodových dverách, je zrejmé, že pokiaľ žalovaná vynaložila náklady spojené s výmenou
dverí a výmenou elektrických rozvodov, išlo o investície na nevyhnutné opravy, ktoré bolo potrebné
vynaložiť. Nevyhnutnosť týchto investícií (výmena elektrických rozvodov) je daná aj tým, že v byte je len

elektrické kúrenie, iné vykurovanie bytu nie je. Je zrejmé, že určitá vada v elektrickej inštalácii musela
byť daná, keďže vznikol požiar a v záujme predchádzania vzniku ďalších škôd v budúcnosti je výmena
elektrických rozvodov plne na mieste. Taktiež bola nutná výmena vstupných dverí, keďže z fotografií je
zrejmé, že tieto boli v dôsledku požiaru značne poškodené a nie je na mieste vyžadovať od žalovanej
len ich opravu. Keďže sa v danom prípade jednalo o investície na nutné opravy, výška bezdôvodného

obohatenia je daná podielom na investícii zodpovedajúcom podielu na spoločnej veci (Najvyšší súd ČR
sp. zn. 22Cdo/599/99). Žalovaná vynaložila na výmenu dverí sumu 738,- € a na elektroinštalačné práce
sumu 2.377,20 €, t. j. spolu 3.115,20 €. Keďže podiely oboch podielových spoluvlastníkov sú rovnaké,
má žalovaná nárok na náhradu polovice týchto vynaložených investícií, t. j. sumu 1.557,60 €.

31. O inú situáciu ide v prípade vynaložených nákladov na úhradu poistného titulom poistnej Zmluvy
uzavretej s Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. dňa 11. 12. 2019 vo výške 62,52 €. Investície vynaložené
na zaplatenie poistného nemožno považovať za investície na nevyhnutné opravy a
údržbu bytu, tiež nejde ani o investície, ktorými by došlo k zhodnoteniu bytu a vynaložením tohto
nákladu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovanej. Žalobca na uzatvorenie tejto

poistnej zmluvy nedal súhlas, nebol účastníkom tejto poistnej zmluvy. V prípade poistného plnenia z
nej je oprávnenou osobou len žalobkyňa, nie žalovaný. Keďže nedošlo k vynaloženiu týchto výdavkov
na zaplatenie poistného na základe dohody oboch spoluvlastníkov, vynaložením týchto výdavkov
nedošlo k zhodnoteniu bytu a napokon vynaložením týchto výdavkov nedošlo ani na strane žalobcu k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovanej, má súd za to, že žalovanou uplatnený nárok o zaplatenie

polovice sumy poistného je nedôvodný a výdavky spojené s platením poistného titulom poistnej zmluvy
má znášať len žalovaná. Vzhľadom na uvedené súd žalovanou uplatnený nárok v časti o zaplatenie
sumy 31,26 € zamietol.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a

žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako finančnú náhradu
za spoluvlastnícky podiel sumu 33.600,- €, žalobcu zaviazal uhradiť žalovanej v rámci tzv. širšieho
vyporiadania titulom vynaložených investícií sumu 1.557,60 € a návrh žalovanej voči žalobcovi v časti o
zaplatenie sumy 31,26 € zamietol. Dlhšiu lehotu na plnenie (30 dní) uložil súd na návrh oboch strán (obe

strany navrhli dlhšiu ako zákonnú 3-dňovú lehotu na plnenie), nakoľko vzhľadom na výšku finančnej
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, ktorú má žalovaná žalobcovi vyplatiť, sa takáto lehota
javí ako primeraná. Rovnakú lehotu na plnenie stanovil súd aj žalobcovi v súlade so
zásadou rovnosti strán.

33.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255,ods.2CSPtak,žežiadnazostránsporunemánárokna
náhradu trov konania. V danom prípade možno konštatovať, že ani jedna zo strán sporu nemala úspech
v plnom rozsahu. Žalobca sa domáhal v rámci vyporiadania prikázania nehnuteľností do jeho výlučného
vlastníctva, avšak súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, preto v tejto časti bolžalobca neúspešný a neúspešný bol aj v časti žalovanou uplatneného nároku na zaplatenie polovice
vynaložených investícií v sume 1.557,60 €. Na druhej strane žalovaná bola neúspešná v časti výšky
náhrady,ktorújejsúduložilzaplatiťžalobcovizajehospoluvlastníckypodiel,ktorábolapodstatnevyššia,

ako navrhovala žalovaná a tiež v časti o náhradu nákladov vynaložených na zaplatenie poistného v
sume 31,26 €. Vzhľadom na uvedené, keď nemožno konštatovať úspech žalobcu, ani žalovanej v plnom
rozsahu, je dôvodné, aby každá zo strán sporu znášala trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli, sama.

34. Na záver súd uvádza, že pri rozhodovaní neprihliadal na podania žalobcu a žalovanej, doručené

súdu dňa 20. 10. 2020 a dňa 24. 10. 2020, nakoľko tieto boli doručené až po pojednávaní, ktoré sa
uskutočnilo dňa 29. 09. 2020, a na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie
za skončené (§ 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku
výslovne vzdala.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová

značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.