Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/113/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209209475
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2209209475.23

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcov: 1./ N.. D. R., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/X,
XXX XX H., 2./ N.. Z. R., nar. X.X.XXXX, bytom C.Ž. X, XXX XX H., 3./ D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX/XX, XXX XX H., 4./ H.. Z. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., 5./ W. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom Ž. XXXX/XXA, XXX XX S. G., 6./ I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XXXX/XXA, XXX
XX S. G., 7./ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX G., 8./ V.. U. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom XXX XX R. C. XXX, 9./ K. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX R. C. XXX, 10./ I.. F. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX H., žalobcovia v 1. až 7. rade a žalobkyňa v 10. rade zastúpení
splnomocnencom: Advokátska kancelária Legal Case s.r.o., IČO: 36 720 097, so sídlom Alžbetínske
námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: SPR Vojka, a.s., IČO: 35 765 771, so sídlom
Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners
s. r. o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, o určenie

neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom v
1./ až 10./ rade v rozsahu 100 %.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 24.6.2009 domáhali na tunajšom súde o určenie neplatnosti zmluvy
o výkone správy. Súd dňa XX.X.XXXX rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: XXC/XXX/XXXX-XXXX,
ktorým určil, že zmluva o výkone správy č. XXXXXX so správcom SPR Vojka, a. s. zo dňa XX.XX.XXXX
a zmluva o výkone správy č. XXXXXX so správcom SPR Vojka, a. s. uzavretá dňa XX.XX.XXXX je

neplatná, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobcovia v 1./ až 4./, 7./ a 10./ rade podali voči rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.: XXC/XXX/XXXX-
XXXX zo dňa XX.X.XXXX v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd rozsudkom sp. zn.: XXCo/XXX/
XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku potvrdil a v napadnutej časti určenia neplatnosti zmlúv
o výkone správy a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

2. Žalobcovia v 5./ a v 6./ rade podaním doručeným dňa 7.2.2020 oznámili súdu, že žalobu berú voči
žalovanému späť v celom rozsahu, a to bez uvedenia dôvodu. Žalobcovia v 5./ a v 6./ rade navrhli, aby
súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.2.2020 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaný vo
svojom vyjadrení taktiež uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcov v 5./ a v 6./ rade, aby súd žiadnej zosporovýchstránnároknanáhradutrovkonanianepriznal.Žalovanýmázato,žežalobcoviapodaližalobu
bez splnenia zákonných podmienok, nakoľko nemajú naliehavý právny záujem v konaní. Vzhľadom k
tomu, že zastavenie konania zavinili žalobcovia v 5./ a 6./ rade žalovaný navrhuje, aby súd konanie

zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobcovia v 8./ a v 9./ rade podaním doručeným dňa 13.2.2020 oznámili súdu, že taktiež berú žalobu
voči žalovanému späť v celom rozsahu, a to tiež bez uvedenia dôvodu. Žalobcovia v 8./ a v 9./ rade
navrhli, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.2.2020 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí ani s návrhom žalobcov v 8./ a v 9./ rade, aby súd žiadnej
zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný opäť uviedol, že má za to, že
žalobcovia podali žalobu bez splnenia zákonných podmienok, nakoľko nemajú naliehavý právny záujem
v konaní. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania zavinili žalobcovia v 8./ a 9./ rade žalovaný navrhuje,

aby súd konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť celkom,
súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

12. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. Žalobca má právo s podanou žalobou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom,

alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne
nerozhodol. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p.
alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 5./, 6./, 8./ a 9./ rade vzali svoju žalobu späť v celom rozsahu a
žalovaný s týmto späťvzatím súhlasil súd podľa § 145 ods. 1 C.s.p. predmetné konanie zastavil tak, ako
to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Tunajší súd po zrušení III. výrokovej časti rozsudku sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXXX zo

dňa XX.X.XXXX o trovách konania potreboval rozhodnúť opätovne o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania, a to vo vzťahu ku všetkým žalobcom.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola

transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 C.s.p. a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“,použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v

doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany
sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany
(napr. uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj
náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto
sa iba bránil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového

konaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,či,apokiaľáno,ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá
zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal

tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Zavinenie môže existovať na strane
žalobcu aj na strane žalovaného. Platí teda, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie
konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania,
keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca

domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov
konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu
zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov,
nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257
C.s.p. (dôvody hodné osobitného zreteľa).

17. Súd po vykonanom dokazovaní v rámci konania na prvej inštancii dospel k záveru, že žalobcovia
nemohli mať v konaní úspech, keďže súd musel rozhodovať podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku,
čo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (2Cdo 231/2007,
5M Cdo 1/2010, 5M Cdo 5/2011) ako najvyššej súdnej autority v sústave súdov. Vypovedaním zmluvy

zo strany žalobcov odpadol právny dôvod na vedenie predmetného konania. Žalobcovia sa vo svojej
argumentácii vnútorne rozchádzali, keď sa podanou žalobou na jednej strane sa domáhali určenia
neplatnosti zmluvy, pričom na druhej strane v rámci konania trvali na tom, že výpoveď zmluvy, ktorou
došlo k zániku zmluvy je neplatná. Súd taktiež konštatoval, že žalobcovia nemajú a nemôžu mať
naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou sine qua non pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právo

je alebo nie je. Zmluva, ktorá už raz platne zanikla nemôže zaniknúť znova. Rozhodujúci je stav v čase
vyhláseniarozsudku.Vzhľadomnauvedenéskutočnostitunajšísúdžalobužalobcovv1./až4./,7./a10./
rade ako nedôvodnú zamietol, pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím odvolacieho
súdu.

18. Ďalej je taktiež nesporné, že sporové konanie bolo v zmysle I. výrokovej časti rozhodnutia v tejto
právnej veci zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami v 5./, 6./ 8./ a 9./ rade. Späťvzatie
žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v
spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i
bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej

vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou
(zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu
späť a nejedná sa o prípad, kedy sa žalovaný rozhodne žalobcov nárok po začatí konania uspokojiť platí,
že žalobca zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení

konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tunajší súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade
nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného po začatí
súdneho konania, z dôvodu ktorého súd nenašiel žiadnu príčinnú súvislosť medzi potrebou späťvzatia
žaloby a správaním sa žalovaného, a teda ani procesné zavinenie na jeho strane, preto má súd za to,
že zastavenie konania zavinili žalobcovia v 5./, 6./, 8./ a 9./ rade.

19. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky
relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na
náhradutrovkonaniasúdskúmalprocesnúzodpovednosťnaobochprocesnýchstranách.Preskúmanímvšetkých relevantných skutočností dospel súd k záveru, že úspech v predmetnom spore je potrebné
priznať jednoznačne žalovanému, a to vzhľadom na podanie nedôvodnej žaloby zo strany žalobcov v
1./ až 4./, 7./ a 10./ rade, ktorá musela byť rozhodnutím súdu zamietnutá, ako i vzhľadom k späťvzatiu

žaloby zo strany žalobcov v 5./, 6./, 8./ a 9./ rade, a to bez uvedenia dôvodu, čím však procesne zavinili
zastavenie konania. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní priznal žalovanému ako protistrane
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1./ až 10./ rade tak, ako to je uvedené v II. výrokovej
časti tohto uznesenia.

20. Pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na
ďalšie konanie rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť o
nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd vo
výroku svojho zrušujúceho uznesenia nerozhoduje o nároku na náhradu trov odvolacieho konania,
uvedie iba v odôvodnení svojho rozhodnutia odkaz na § 396 ods. 3 C.s.p.. Odvolací súd uznesením
sp. zn.: XXCo/XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX o odvolaní žalobcov rozhodol tak, že rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku potvrdil a v napadnutej časti
určenia neplatnosti zmlúv o výkone správy a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, z dôvodu ktorého bolo potrebné opätovne
rozhodnúť o nároku na náhradu trov, a to tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Súd po
preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, ako i vzhľadom

na rozhodnutie odvolacieho súdu (ktorý rozhodnutie tunajšieho súdu v časti potvrdil a v časti zrušil,
pričom vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) dospel k záveru, že v odvolacom konaní mali
obe strany sporu čiastočný úspech, z dôvodu ktorého nie je možné vyčísliť mieru úspešnosti strán sporu
v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tunajší súd rozhodol tak, ako je to uvedené v
III. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti výroku o zastavení konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní
odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané,
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia /§ 357 písm. m) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a

to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.