Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 30CoE/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316209763.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. J. XXX, XXX XX A., o

vymoženie 1.966,30 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.
k. 5Er/810/2016 - 17 zo dňa 25.09.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-1390 zo dňa 21.02.2016. V predmetnej
exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 10.08.2017 uzavretej medzi Všeobecná úverová banka, a.s. a povinnou dňa 26, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úver. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá

medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako
podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Rozhodcovská doložka,
dojednaná v čl. IX ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok, núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť
práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného

vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskehozákonníka.Keďžerozhodcovskádoložka,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitul,je

neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne
nevykonateľný, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
II. Obsah odvolania oprávneného
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný
súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné

oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konania nemôžejednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy bude vykonávať.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom
konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. O

platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka právoplatne rozhodnutej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ust. § 93b Zákona o bankách ukladalo povinnosť
bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený ako právny
nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd neskúmal

nedostatok vôle povinnej pri uzatváraní rozhodcovskej doložky ani sa nevyjadril, akým iným spôsobom
by si slabšia zmluvná strana naplánovala svoj osud v tak závažnej veci, ak by konanie prebiehalo na
štátnom súde. Pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
záver o tom nie je možné oprieť o Smernicu 93/13/EHS, nakoľko tento akt je aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam je pre výklad národného zákona výlučne indikatívny, v žiadnom
prípade interpretačný. Exekučný súd svojim procesným postupom odňal oprávnenému možnosť konať

pred súdom, lebo vykonával dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným
právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní, pričom oprávnený nemal možnosť
sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom. Zároveň bol porušený princíp právnej istoty a legitímnych
očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú,
rovnako tak princíp rovnosti účastníkov konania, keď exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinnú,

len z dôvodu jej postavenia ako spotrebiteľa. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie, alternatívne, zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné.
5. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia
6. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
7. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

8. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2014-1390 zo dňa 21.02.2016. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
veci sp.zn. 3Cdo 146/2011 judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Uplatnená námietka týkajúca
sa prekročenia právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul preto nie je dôvodná.
9. Súd prvej inštancie bol oprávnený zaoberať sa ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy a v jej
nadväznosti aj ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, ktoré v čl. IX ods. 3 obsahovali

rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodcovskej doložky, spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere medzi
účastníkmi konania, budú riešené v rozhodcovskom konaní.
10. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolacísúd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k
súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky,
rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne

dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2018,
a preto v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy
o flexipôžičke, neplatnú.
11. Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito

neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho
zákonníka nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

12. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách. Podľa tohto ust. banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme

predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri
predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.
13. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
14. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup
exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených

oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového
stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred
súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje
námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd
dospel z predložených listinných dôkazov.

15. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).
16. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne

správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).